Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16P/7/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Janou Hanzlíkovou vo veci starostlivosti o maloletého P. C., L.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom: Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Hlohovec, dieťa rodičov: P. J., L.. XX.XX.XXXX, J. Y., Ľ.. X. X a O. C., L.. XX.XX.XXXX, J. P., Č. XX, o zvýšenie výživného, zmenu úpravy styku a zmenu priezviska, takto

rozhodol:

Súd mení Rozsudok tunajšieho súdu zo dňa XX.XX.XXXX Č.. T.. XXP XXX/XXXX-XX v časti výživného tak, že vyživovacia povinnosť otca na mal. P. C., L.. XX.XX.XXXX sa zvyšuje zo sumy 73,00 eur na 100,00 eur mesačne s účinnosťou od 01.06.2010.

Zameškané výživné za obdobie od 01.06.2010 do 05.01.2012 vo výške 513,00 eur povoľuje súd otcovi splácať v splátkach po 30,00 eur mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok.

Súd mení rozsudok tunajšieho súdu zo dňa XX.XX.XXXX Č.. T.. XXP XXX/XXXX-XX v časti úpravy styku otca s maloletým tak, že styk otca s maloletým sa zakazuje.

Návrh na zmenu priezviska maloletého súd zamieta.

Otec je povinný uhradiť na účet tunajšieho súdu trovy štátu 293,92 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Matka maloletého sa podaným návrhom domáhala zvýšenia výživného na maloletého, nakoľko od poslednej úpravy výživného došlo k podstatnej zmene pomerov. Zároveň žiadala zákaz styku otca s maloletým a zmenu priezviska maloletého.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov, znaleckým dokazovaním, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:

Matka v konaní uviedla, že doposiaľ určené výživné nepostačuje na výživu maloletého, otec platí výživné nepravidelne. Na stretnutie s dieťaťom neprišiel vôbec alebo načas. Styk žiadala upraviť na jednu nedeľu v mesiaci v jej prítomnosti, neskôr žiadala styk zakázať vzhľadom na to, že otec užíva návykové látky,

do určitého veku maloletého. Žiadala zmenu priezviska maloletého na J., nakoľko žije s priateľom a maloletý má iné priezvisko ako ona, čo jej robí problémy v škôlke a u lekára, keď ju oslovujú priezviskom maloletého.

Otec bol ochotný platiť doposiaľ určené výživné, resp. zvýšené na 100 eur mesačne. Má priateľku, s ktorou si chce prenajať byt. Naďalej užíva omamné látky, nastúpi na liečbu. Matka mu styk s maloletým odmietala, preto ho po dlhší čas nevidel. Styk žiadal upraviť na každú druhú sobotu v prítomnosti matky, s ktorou žije. Návykové látky užíva cez víkend. So zmenou priezviska nesúhlasil, pretože je to jeho syn. Maloletého nevidel dva roky. Na návykové látky minul mesačne 50 eur, výživné neplatil. Neskôr v konaní uviedol, že súhlasí, aby styk na nejaké obdobie upravený nebol. Nastupuje na liečbu.

Znalkyňa C.. C. N. vo svojom posudku zo dňa 20. 6. 2011 uviedla, že otec je závislý od viacerých psychoaktívnych látok - marihuany, pervitínu. Jedná sa už o závislosť už s dopadom na fungovanie v pracovnej, sociálnej, rodinnej oblasti. Zjavný je bagatelizujúci postoj a prítomná racionalizácia, snaha zatajovať relevantnú udalosť, prístup k dodržaniu termínu vyšetrenia má výpovednú hodnotu. Ide o osobnosť, ktorej súčasťou je nižšia miera zodpovednosti, spoľahlivosti. Užívanie látok trvá 9 rokov bez zvyšovania tolerancie, spôsob aplikácie je šnupaním a nie vnútrožilne. Ide o akcentovanú, nezrelú osobnosť s egoistickým uspokojovaním vlastných potrieb s narušeným hodnotovým rebríčkom, závislú od viacerých psychoaktívnych látok. Záujem o syna je predstieraný, nakoľko je to sociálne žiadúce. Nevyvíja žiadnu iniciatívu za účelom pravidelného stretávania sa so synom. Je schopný postarať sa o syna bez užitia psychoaktívnej látky. Na pojednávaní znalkyňa navrhla styk realizovať v prítomnosti inej dospelej osoby, nakoľko otec neabstinuje. Jeho tvrdeniam nie je možné veriť, bráni sa iba výhovorkami ohľadne styku.

Svedkyňa O. G., matka otca maloletého uviedla, že s otcom žije v spoločnej domácnosti. Má vedomosť o tom, že užíval návykové látky, nevie, ako často. Ak by mal v starostlivosti maloletého, pomohla by mu. Chceli kontaktovať matku maloletého, ale bezvýsledne.

C.. R. D., psychiater uviedol, že u otca bola zistená závislosť na metamfetamínoch, doporučená hospitalizácia v PN Predná Hora.

Kolízny opatrovník doporučil návrhu matky vyhovieť v časti zvýšenia výživného, úpravu styku navrhol realizovať v prítomnosti ďalšej osoby, resp. ponechať ho nezmenený.

Podľa § 62 ods. 1 a nasledujúcich Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samostatne sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností, majetkových pomerov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. V prípade, že dôjde k podstatnej zmene pomerov, súd môže aj bez návrhu zmeniť pôvodné rozhodnutie o výške výživného.

V danom prípade k poslednej úprave výživného došlo Rozsudkom Okresného súdu v Trnave zo dňa 3. 12. 2008 č. k. -39 , keď výška výživného bola určená sumou 73 eur mesačne, súd vychádzal z príjmu otca 232 eur mesačne, matka mala príjem rodičovský príspevok a prídavky na dieťa vo výške 176 eur mesačne.

Matka maloletého poberala rodičovský príspevok v sume 158, resp. 164 eur mesačne do mája 2010. Následne dosahovala príjem 90 eur mesačne. V súčasnej dobe matka dosahuje príjem 63 eur mesačne. Otec dosahoval príjem v roku 2009 v sume 135,26 eur, v ďalšom období 230 eur mesačne, naposledy dosahoval príjem 300 eur mesačne, pracovný pomer ukončil dobrovoľne. Na maloletého nad rámec bežného výživného neprispieva. Je nepochybné, že od poslednej úpravy výživného objektívne vzrástli

potreby maloletého v súvislosti s jeho vekom, pričom výživné nebolo upravované ku dňu rozhodnutia vo veci po dobu troch rokov.

Od poslednej úpravy výživného na strane rodičov došlo k výraznej zmene pomerov z hľadiska výšky ich príjmu, avšak je potrebné prihliadnuť predovšetkým na potreby maloletého, ktoré nepochybne vekom rastú. Na strane matky je potrebné prihliadnuť na osobnú starostlivosť o maloletého, na strane otca však na skutočnosť, že často strieda zamestnania, v ktorých je nepochybne aj s ohľadom na užívanie návykových látok nestály a u posledného zamestnávateľa ukončil pracovný pomer dobrovoľne s príjmom 300 eur mesačne, z ktorého príjmu však súd musí vychádzať práve z dôvodu, že sa tohto sám vzdal a táto skutočnosť nemôže byť na ťarchu výživy maloletého. Pri zvýšení výživného tak treba vychádzať z tohto príjmu. Na strane matky treba prihliadnuť na skutočnosť, že maloletý navštevuje MŠ, s čím sú spojené síce náklady /30 eur mesačne/, avšak zároveň má matka možnosť riadne sa zamestnať. Pri zvýšení výživného súd prihliadal na skutočnosť, že k zmene pomerov došlo na strane otca, ktorého príjem sa zvýšil a dobrovoľne sa zamestnania vzdal, na maloletého nad rámec bežného výživného neprispieva. Nebolo však možné zvýšiť výživné podľa návrhu matky, keď od poslednej úpravy výživného do času, kedy matka zvýšenie žiadala, nedošlo k takej podstatnej zmene pomerov na strane rodičov ani maloletého. Výživné je síce možné zvýšiť i po dobe jedného roka od poslednej úpravy, avšak len za podmienky, kedy skutočne došlo k podstatnej zmene pomerov. V danom prípade k takej zmene došlo podľa názoru súdu až od doby ukončenia poberania rodičovského príspevku, kedy sa už matka mohla zamestnať a pri stanovení doby zvýšenia výživného súd predovšetkým bral zreteľ na objektívne potreby maloletého, ktoré vekom, vzrastom mohli byť od poslednej úpravy výživného zvýšené. Naviac je potrebné prihliadnuť na skutočnosť, že v ďalšom období sa tieto potreby budú zvyšovať, a teda je pravdepodobnosť zmeny výšky výživného v budúcnosti.

Súd pri rozhodovaní o zvýšení výživného za daných okolností musel teda predovšetkým zohľadniť potreby maloletého a s prihliadnutím na príjem rodičov toto primerane veku a potrebám maloletého zvýšiť. Určené výživné sa javí ako primerané. Počiatok zvýšenia vyživovacej povinnosti súd neurčil v zmysle návrhu matky /necelý rok od poslednej úpravy výživného/, ale od mája 2010, kedy matka prestala poberať rodičovský príspevok a došlo tým k zmene pomerov.

Z vyššie uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Zvýšenie výživného súdu určil podľa úvahy súdu, keď určené výživné považoval za primerané potrebám maloletého a možnostiam rodičov, požadovanej výške výživného súd nemohol vzhľadom na príjem otca a možnosť úpravy výživného v budúcnosti, spôsobenej vzrastom jeho potrieb, vyhovieť.

S poukazom na ust. § 25 ods. 3 Zák. o rodine súd zakázal styk otca s maloletým. Za daného stavu, kedy otec je závislý na omamných látkach, by realizáciou styku mohlo dôjsť k ohrozeniu maloletého. Z vyjadrenia znalkyne a tiež C.. D. vyplýva jednoznačná závislosť otca, pričom však súd nepovažoval za vhodné a účelné upraviť styk v prítomnosti tretej osoby. Bez jej prítomnosti by skutočne mohol byť podľa názoru súdu maloletý ohrozený. Matka, s ktorou otec žije, by síce podľa jej vyjadrenia poskytla súčinnosť, avšak jej samotnú výpoveď súd nepovažuje za hodnovernú v tom smere, že nemá skutočné a reálne vedomosti o závislosti otca maloletého do tej miery, ako znalkyňa, a teda túto podceňuje. Naviac ak otec nastúpi na liečenie, ktorého trvanie nie je možné ohraničiť, nie je možné styk realizovať a zákon dáva možnosť styk obmedziť alebo zakázať. Obmedzenie pre neprítomnosť otca tiež teda neprichádza do úvahy, a to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že nie je zrejmá doba liečenia otca a po túto dobu akákoľvek úprava styku stráca význam. Jedná sa o dočasné riešenie úpravy styku do návratu otca s liečby za podmienky, že jeho stav bude po vyliečení umožňovať starostlivosť o maloletého. V súčasnosti sa javí ponechanie úpravy styku v rozpore so záujmami maloletého, pretože ak otec na liečbu nenastúpi, v súčasnej dobe sa javí pre maloletého styk ohrozujúci pre maloletého vzhľadom na závislosť otca a zmyslom styku nie je starostlivosť o maloletého inou osobou ako rodičom. Zákaz styku otca s maloletým však nebráni v budúcnosti opakovane úprave styku súdnou cestou alebo dohodou rodičov.

V časti návrhu na zmenu priezviska podľa názoru súdu neboli dané dôvody. Podľa zák. č v znení neskorších predpisov zmenu mena alebo zmenu priezviska možno povoliť, najmä ak ide o meno a priezvisko hanlivé alebo ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Podľa

§ 8 cit. Zák. zmena mena alebo zmena priezviska maloletého sa nepovolí, ak by bola v rozpore so záujmami maloletého. V danom prípade neboli zistené dôvody na zmenu priezviska maloletého, ktorý má priezvisko otca. Dôvody udávané matkou - rozdielne priezvisko jej a maloletého pri návšteve lekára, v škôlke, nie sú takými dôvodmi, ktoré by boli relevantné pre takúto zmenu. K zmene priezviska maloletého dieťaťa dochádza spravidla v prípadoch, keď matka uzavrie ďalšie manželstvo, z tohto pochádza ďalšie dieťa, a teda v prípade takto fungujúceho dlhodobejšie trvajúceho zväzku je žiadúce a v záujme dieťaťa, aby nedochádzal k rozdielnym priezviskám v rodinnom prostredí. V danom prípade však môže nastať práve situácia, kedy matka uzavrie manželstvo, dôjde k zmene jej priezviska a v budúcnosti tak bude žiadať o ďalšiu zmenu i pre maloletého. Práve takému postupu je potrebné zabrániť, aby u maloletého nedochádzalo k opakovaným zmenám, ktoré by neboli na jeho prospech.

Podľa súd zaviazal otca na zaplatenie trov štátu titulom znalečného, ktoré trovy vznikli jeho zavinením za účelom posúdenia jeho zdravotného stavu.

O trovách konania rozhodol súd podľa

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa súd prvého stupňa vyzve toho, kto podal odvolanie neobsahujúce náležitosti podľa , aby chýbajúce náležitosti doplnil podľa / odmietnutie odvolania/. Ak aj napriek výzve súdu odvolanie nedoplní alebo ide o oneskorené odvolanie alebo podané tým, kto naň nie je oprávnený, predloží súd prvého stupňa odvolaciemu súdu. V takom prípade bude rovnako odvolanie odmietnuté.