Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Tos/1/2012

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Františka Mozner a sudcov JUDr. Jaroslava Bugeľa a JUDr. Petra Farkaša na neverejnom zasadnutí konanom 5. januára 2012 v Prešove

rozhodol:

Podľa zamieta sťažnosť obž. Igora Horvátha proti uzneseniu Okresného súdu Prešov sp. zn. zo dňa 15. decembra 2011.

odôvodnenie:

Okresný súd Prešov uznesením z 15. decembra 2011 sp. zn. podľa zamietol žiadosť obž. B. T. o prepustenie z väzby na slobodu a zároveň podľa neprijal jeho písomný sľub.

V odôvodnení tohto uznesenia okresný súd s poukazom na výpovede poškodenej T. T. a ďalších svedkov (najmä U. T.), znalecké posudky a ďalšie listinné dôkazy predovšetkým konštatuje, že v danom prípade je naďalej dané dôvodné podozrenie, že skutok uvedený v bode 1) obžaloby (skutok, pre ktorý bol obžalovaný vzatý do väzby a pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie) sa stal, má znaky trestného činu a sú prítomné dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal obžalovaný. Prítomnosť obavy z pokračovania v trestnej činnosti zo strany obžalovaného vidí súd prvého stupňa v samotnom charaktere trestnej činnosti, ktorej sa mal obžalovaný dopúšťať postupne, počas dlhšieho časového obdobia od roku 2002. V tejto súvislosti zároveň zdôraznil, že obžalovaný už v minulosti porušil obmedzenie spočívajúce v zákaze úmyselne sa priblížiť k poškodenej na vzdialenosť menšiu ako päť metrov, ktoré mu bolo uložené uznesením Okresného súdu Prešov z 25. marca 2010 sp. zn. , ktorým

sudca pre prípravné konanie prijal jeho písomný sľub a prepustil ho zo zadržania. Poukázal tiež na to, že pri posudzovaní celkového prípadu nemožno prehliadnuť

postoj obžalovaného k vykonaniu znaleckého dokazovania v predmetnej veci, najmä to, že tento telefonicky kontaktoval znalkyňu z odboru psychológie. Toto okresný súd

vyhodnocoval najmä v kontexte osobnosti obžalovaného a jeho dôveryhodnosti vo vzťahu k jeho kapacite dodržať uložené obmedzenia a povinnosti. So zreteľom na uvedené prvostupňový súd nepovažoval obžalovaným ponúknutý písomný sľub za dostatočnú záruku na to, aby sa týmto prostriedkom jednotlivo dal v súčasnom štádiu trestného konania dosiahnuť účel jeho väzby. Okrem toho, vzhľadom na celkovú lehotu väzby 36 mesiacov, ak sa vedie trestné stíhanie pre zločin, štádium trestného konania, kedy je vykonané takmer celé dokazovanie, má okresný súd za to, že väzba obžalovaného v trvaní 18 mesiacov a 11 dní je primeraná okolnostiam prípadu.

Ihneď po vyhlásení tohto uznesenia podal proti nemu obž. B. T. ústne do zápisnice sťažnosť. V dodatočne, prostredníctvom obhajcu, predložených dôvodoch v prvom rade namieta, že podľa jeho názoru je vyše 18 mesiacov trvajúca väzba vzhľadom na celé trestné konanie neprimerane dlhá.

Je presvedčený, že v tomto štádiu trestného konania môže jeho trestná vec prebiehať tak, že bude prepustený na slobodu, keďže nemá záujem páchať trestnú činnosť, ani pokračovať v nejakom trestnom konaní, ktoré by bolo dôvodom jeho ďalšieho väzobného stíhania. Rovnako nemá záujem skrývať sa, ani sa vyhýbať jeho trestnému stíhaniu. Poukázal tiež na to, že sa už len čaká na dokončenie znaleckého dokazovania, hľadí sa na neho akoby nikdy nebol súdom trestaný, a preto je možné, že sa celá jeho trestná vec skončí podmienečným trestom. Vyslovil pritom názor, že nemožno stále prihliadať na to, že v prípravnom konaní mal porušiť písomný sľub a obmedzenie, kedy samotné stretnutie s poškodenou vyprovokovala práve ona, pričom aj vtedy konala podľa neho účelovo. Vzhľadom aj na charakter trestnej činnosti, spôsob a dobu jej páchania, má sťažovateľ za to, že nahradenie jeho väzby inštitútmi rozvedenými v predstavuje dostatočnú záruku a verí, že krajský súd jeho žiadosti o prepustenie z väzby vyhovie a prepustí ho na slobodu.

Krajský súd v Prešove ako nadriadený súd na podklade vyššie uvedenej, včas a oprávnenou osobou podanej sťažnosti v súlade s preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako i konanie predchádzajúce týmto výrokom a zistil, že sťažnosť obž. B. T. nie je dôvodná.

V úvode považuje krajský súd za potrebné pripomenúť, že pri rozhodovaní o väzbe súdy nerozhodujú o vine, či nevine obžalovaného, ale posudzujú len to, či v danom štádiu trestného konania zistené skutočnosti dostatočne odôvodňujú podozrenie, že konkrétna osoba je páchateľom skutku, v ktorom sa vidí trestný čin. Pri rozhodovaní o sťažnosti proti uzneseniu o väzbe to znamená, že nadriadený súd nie je oprávnený záväzne riešiť otázku (ne)viny a prípadného trestu, ale rozsah jeho prieskumu je obmedzený iba na to, či aktuálna právna kvalifikácia konania sťažovateľa nie je v danom štádiu trestného stíhania v extrémnom rozpore so

skutkovými zisteniami založenými na dovtedy predpísaným procesným postupom vykonanom dokazovaní.

Preskúmaním predloženého spisu v rozsahu zodpovedajúcom rozhodnutiu

o väzbe dospel aj krajský súd k záveru, že dôvodné podozrenie zo spáchania skutku kladeného obž. B. T. za vinu, t. j. základná materiálna podmienka pre jeho ponechanie vo väzbe, je v posudzovanej veci naďalej dané. Napriek popieraniu zo strany sťažovateľa, sú to najmä usvedčujúce výpovede svedkov T. T., U. T., F. L., C. H., K. R., H. R. a Ing. G. R., ktoré v spojení so závermi znalcov z odboru psychológia a z odboru zdravotníctvo a farmácia - odvetvie psychiatria toto podozrenie v intenzite zodpovedajúcej tomuto štádiu konania stále dostatočne odôvodňujú.

Skutkovým zisteniam okresného súdu, tak ako ich ustálil v odsudzujúcej časti jeho rozsudku zo 16. júna 2011 sp. zn. , s ktorými sa krajský súd v podstate stotožnil, pritom naďalej zodpovedá právne posúdenie konania kladeného obžalovanému za vinu ako zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d) Tr. zákona, za ktorý obž. B. T. stále reálne hrozí nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere sedem až pätnásť rokov. Na tom nemení nič ani skutočnosť, že krajský súd rozhodujúc o odvolaní proti vyššie uvedenému rozsudku považoval v tomto smere právne závery prvostupňového súdu za predčasné. Pri rozhodovaní o väzbe sa totiž nevyžaduje taká miera istoty, aká je potrebná pre rozhodnutie vo veci samej. Z tohto pohľadu považuje sťažnostný súd za podstatné, že intenzita podozrenia, že obžalovaný konaním, pre ktoré je stíhaný, naplnil znaky uvedeného zločinu, sa doteraz vykonanými dôkazmi neoslabila do takej miery, aby sa ďalšie trvanie jeho väzby stalo z toho dôvodu neprimeraným. Treba pritom zdôrazniť, že otázku viny, či neviny sťažovateľa bude môcť okresný súd s konečnou platnosťou vyriešiť až potom, čo bude pred ním v súlade so zásadami bezprostrednosti a ústnosti vykonané celé dokazovanie. Aj z tohto dôvodu sa rozhodovanie o väzbe vždy odohráva iba v rovine pravdepodobnosti a to nielen vo vzťahu k následkom, ktoré môžu nastať, ak nebude obžalovaný držaný vo väzbe, ale aj vo vzťahu k ďalšiemu vývoju trestného konania, ktorý je do právoplatného skončenia trestného stíhania možné len odhadovať.

Pokiaľ ide o konkrétne dôvody väzby podľa , krajský súd sa plne stotožňuje s dôvodmi napadnutého uznesenia a v podrobnostiach na ne odkazuje. Nad ich rámec považuje za potrebné poukázať na to, že podľa zistení znalca z odboru psychológia je osobnosť obžalovaného abnormne štruktúrovaná s dominanciou prejavov samoľúbosti, egocentrizmu, sebapresadzovania, demonštratívnosti a nezdržanlivosti, s nižšou mierou racionálneho zvládania emócií, s navonok energickým a nekompromisným, konfliktogénnym správaním, pričom najmä v prípadoch frustrácie jeho potrieb je možné stále rátať aj s agresívnymi prejavmi a to osobitne v stavoch zmeneného vedomia vplyvom užitia psychoaktívnej látky, napr. alkoholu (prinajmenšom nadužívanie tejto návykovej látky potvrdzujú viacerí svedkovia). Takáto osobnostná

výbava obžalovaného v spojení s charakterom trestnej činnosti, pre ktorú bol postavený pred súd, dobou, po ktorú ju mal páchať, a správaním v priebehu doterajšieho trestného stíhania, včítane jeho agresívnych prejavov voči znalcom

(pozri ich oznámenia na č. l. 213, 214 a 263), vyvoláva aj podľa presvedčenia

krajského súdu reálnu obavu, že v prípade prepustenia na slobodu, by tento mohol v trestnej činnosti minimálne obdobného charakteru pokračovať.

Okresný súd pri ustálení dôvodov tzv. preventívnej väzby a posúdení možnosti jej nahradenia písomným sľubom obžalovaného zároveň správne prihliadol aj na skutočnosť, že obžalovaný v priebehu doterajšieho trestného stíhania nedodržal obmedzenia, ktoré mu boli uložené, čím porušil v minulosti daný písomný sľub. zohľadnenie tejto skutočnosti totiž výslovne predpokladá.

Podľa , platí, že ak obvinený, pôvodne v dôsledku prijatia záruky, písomného sľubu alebo v dôsledku uloženia dohľadu probačného a mediačného úradníka ponechaný na slobode, bol následne vzatý do väzby preto, že porušil daný sľub, nesplnil povinnosti alebo porušil obmedzenia, možno jeho väzbu uvedenými prostriedkami opätovne nahradiť, len ak to odôvodňujú výnimočné okolnosti prípadu. Preskúmaním predloženého spisového materiálu krajský súd existenciu žiadnej výnimočnej okolnosti prípadu nezistil, pričom ani obžalovaný, či už v žiadosti o prepustenie na slobodu alebo v podanej sťažnosti, na žiadnu takúto okolnosť nepoukázal. Aj z tohto dôvodu považuje krajský súd výrok napadnutého uznesenia, ktorým okresný súd písomný sľub neprijal, za vecne správny.

Sťažnostný súd sa napokon stotožnil aj so záverom okresného súdu o primeranosti doby väzby okolnostiam prejednávaného prípadu. K tomu považuje za potrebné dodať, že primeranosť, resp. nevyhnutnosť trvania väzby je s ohľadom na jej dĺžku nutné posudzovať vždy so zreteľom na intenzitu väzobných dôvodov, právnu a faktickú zložitosť veci, trest, ktorý v prípade uznania viny obžalovanému hrozí, ako aj rýchlosť postupu orgánov činných v trestnom konaní a súdu. Okrem existencie dôvodov tzv. preventívnej väzby v intenzite naďalej odôvodňujúcej obmedzenie osobnej slobody sťažovateľa väzbou, tak ako to vyplýva z vyššie uvedeného, považuje krajský súd v tomto smere za kľúčové, že posudzovaná vec je skutkovo, ale i právne zložitejšia a jej náležité objasnenie si vyžiadalo pomerne rozsiahlejšie a z pohľadu času zdĺhavejšie dokazovanie. Krajský súd pritom nezistil v doterajšom postupe orgánov činných v trestnom konaní, ale ani okresného súdu, takú nečinnosť, ktorá by napriek existencii dôvodov väzby odôvodňovala jeho okamžité prepustenie na slobodu. Preto aj vzhľadom na maximálnu lehotu trvania väzby a trest odňatia slobody, uloženie ktorého obžalovanému v prípade uznania viny hrozí, nepovažuje ani krajský súd 19 mesiacov trvajúcu väzbu za neprimeranú a v tomto smere nemožno námietkam sťažovateľa prisvedčiť.

Z týchto dôvodov Krajský súd v Prešove sťažnosť obž. B. T. ako nedôvodnú zamietol.

jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.