Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21P/98/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Gizelou Pavelovou v právnej veci starostlivosti o maloletého J. B., Z.. XX.X.XXXX, bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice III, na návrh matky: D. A., Z.. X.XX.XXXX, B. I. X, A., za účasti otca: T. B.Z., Z.. XX.XX.XXXX, B. J. X, A., v konaní o určenie výživného, takto

rozhodol:

Súd z v e r u j e maloletého J. B., Z.. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky.

Zo strany otca u r č u j e výživné od 1.1.2012 do budúcnosti vo výške 80 € mesačne, ktoré je otec povinný posielať matke maloletého vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Matka maloletého sa návrhom podaným dňa 1.6.2011 domáhala určenia výživného na maloletého syna. Vo svojom návrhu uviedla, že s otcom maloletého nie sú manželia a od apríla 2011 nežijú v spoločnej domácnosti. Otec jej na výživu maloletého neprispieval. Výživné žiadala určiť vo výške 80 € mesačne.

Dokazovaním súd zistil, že matka maloletého nepoberá rodičovský príspevok. Je evidovaná v evidencii uchádzačov o zamestnanie na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Košice. Nie je poberateľkou príspevku v nezamestnanosti. Otec maloletého je zamestnaný v spoločnosti Labaš s.r.o. Veľkoobchod s potravinami, so sídlom Textilná 1, Košice. Jeho priemerná čistá mesačná mzda za rok 2011 je, podľa doložených mzdových listov za obdobie od januára do októbra 2011, 896,22 €.

Dňa 24.8.2011 bola súdu doručená správa kolízneho opatrovníka o prešetrení pomerov v rodine, v ktorej sa okrem už vyššie uvedeného uvádza, že matka býva s maloletým v 1 - izbovom byte, o syna sa riadne stará. Finančne jej pomáhajú rodičia. Matka pri šetrení uviedla, že otec syna navštevuje, ak niečo potrebuje, tak mu to kúpi. Naposledy mu kúpil botasky, krátke nohavice na leto a podobne. Otec maloletého býva v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi v 3 - izbovom byte. Na domácnosť prispieva sumou 100 € mesačne Okrem toho spláca pôžičky vo výške približne 200 € mesačne. Ide o pôžičky, ktoré zobrala jeho matka a nie je schopná ich splácať. So synom sa stretáva, na jeho výživu neprispieva. Otec maloletého pri šetrení uviedol, že súhlasí so zverením maloletého do starostlivosti matky, o výške výživného popremýšľa.

Na pojednávaní konanom dňa 3.1.2012 matka uviedla, že od mája minulého roku žili s otcom ich syna v spoločnej domácnosti. Prestali si rozumieť a preto sa rozišli. Otec sa o dieťa zaujíma, navštevuje ho a na jeho výživu sporadicky prispieva. Keďže už nežijú spolu, bola by rada, keby dieťa bolo zverené

do jej osobnej starostlivosti a zo strany otca bolo určené pravidelné výživné, ktoré by postačovalo na zabezpečenie potrieb ich syna J., ktorý bude mať vo februári 4 roky. Znovu otehotnela, čiže teraz je znovu na materskej dovolenke. Na materskú dovolenku nastúpila 8.12.2011, žiadnu podporu zatiaľ nedostáva. Od septembra už poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 220 €. J. by mal ísť od septembra do materskej škôlky. Dieťa je zdravé, problémy s ním nie sú. Žije v byte svojej matky, ktorý je jednoizbový a platí za neho mesačne 100 €. S výdavkami na syna a na byt jej veľmi pomáhajú jej rodičia. Zo strany otca by chcela, aby platil na syna výživné vo výške 80 € mesačne.

Otec maloletého na predmetnom pojednávaní uviedol, že je rozvedený, ale s manželkou deti nemali. Má len jednu vyživovaciu povinnosť k synovi J.. Pracuje vo firme Labaš ako kontrolór výdaja tovaru a jeho priemerný čistý mesačný príjem je 860 €. Býva u svojich rodičov, ktorým prispieva za bývanie a stravu v priemere 200 € mesačne. Do práce chodí MHD, za cestovný lístok platí 18 € mesačne. V roku 2007 si kúpil osobné motorové vozidlo Suzuki Swift, za ktoré doteraz platí lízingové splátky vo výške 200 €. Okrem toho platí za telefón mesačne do 20 €. Je ochotný na syna prispievať mesačnou sumou 40 € a okrem toho vždy kúpi ich synovi čo potrebuje, či už topánky alebo vetrovku alebo kabát na zimu. Podľa ust. § 28 ods. 1 zákona č. 36/ 2005 Z.z. o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b)zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.

Podľa ust. § 28 ods. 2 zákona č. 36/ 2005 Z.z. o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/ 2005 Z.z. o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4 a 5 zákona č. 36/ 2005 Z.z. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ust. § 75 ods. 1, 2 zákona č. 36/ 2005 Z.z. o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Na základe vyššie uvedeného, vykonaného dokazovania, zisteného skutkového stavu a s prihliadnutím k uvedeným ustanoveniam zákona súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a rozhodol o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky a zo strany otca určil výživné vo výške 80 € mesačne. Pri rozhodovaní o zverení do osobnej starostlivosti matky súd vychádzal z tvrdení účastníkov, ako aj z odporúčania kolízneho opatrovníka. Maloletý je v súčasnosti v starostlivosti matky, ktorá jeho potreby, podľa zistení súdu, plnohodnotne zabezpečuje. Súd nezistil žiadne dôvody, ktoré by to spochybňovali alebo ktoré by odôvodňovali úvahy o zverení maloletého do osobnej starostlivosti druhého z rodičov. Pri určovaní výživného súd taktiež vychádzal z návrhov účastníkov a vyhovel návrhu matky v plnom rozsahu. Preskúmal príjmy otca, ktoré činia v priemere približne 896 € mesačne. Otec okrem toho,

že má bežné výdavky súvisiace s dopravou do zamestnania a vedením domácnosti, uhrádza, podľa svojich tvrdení, splátky za úver, približne vo výške 200 € mesačne. Súd bral pri určovaní výživného do úvahy jednak príjmy a výdavky otca, ale najmä návrh matky a zhodné tvrdenie oboch rodičov, že okrem bežného výživného sa otec podieľa na výdavkoch pre maloletého vo forme nákupov oblečenia a iných potrieb pre maloletého. Súd preto vyhovel návrhu matky a má za to, že v prípade, ak by táto suma nepostačovala na úhradu potrieb maloletého, rodičia sa, podľa svojich tvrdení, vedia na spoločnej úhrade výdavkov maloletého dohodnúť. Styk otca s maloletým súd neupravil, keďže to rodičia nepožadovali a ten v súčasnosti prebieha bezproblémovo. Na základe vyššie uvedeného preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, keďže na základe uvedených skutočnosti usúdil, že je to v najlepšom záujme maloletého.

O trovách konania rozhodol súd podľa ust. , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, v 3 písomných vyhotoveniach ( ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( ).

Po vyhlásení a odôvodnení rozsudku sa účastníci vzdali svojho práva podať voči nemu odvolanie.