Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14Er-2029-2002.pdf
PDF · 81.89 KB
Case nature
Area
Subarea
14Er/2029/2002
Uznesenie
Okresný súd Trnava vo veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: Slovenská poisťovňa, a.s., IČO: 00 151 700 so sídlom Dostojevského rad č. 4, 815 74 Bratislava, proti povinnému: P. X., O.. XX.X.XXXX, Z. V. D. XXXX/XX, XXX XX Š., vykonávanej súdnym exekútorom Mgr. Šabíková Silvia so sídlom Sládkovičova 2, 924 00 Galanta, pre vymoženie sumy 49,79 EUR s príslušenstvom, trov predchádzajúceho konania vo výške 6,64 EUR a trov exekúcie, takto
rozhodol:
Súd exekúciu zastavuje.
Oprávnený je povinný súdnemu exekútorovi uhradiť trovy exekučného konania vo výške 59,70 EUR, a to do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Dňa 20.1.2003 udelil tunajší súd rozhodnutím č. 5207*017673 súdnemu exekútorovi Mgr. Silvii Šabíkovej so sídlom Sládkovičova 2 v Galante poverenie na vykonanie exekúcie v prospech oprávneného v zmysle ustanovenia § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok v znení neskorších predpisov, a to na sumu 49,79 EUR s príslušenstvom, trov predchádzajúceho konania vo výške 6,64 EUR a trov exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým je vykonateľné rozhodnutie Okresného súdu v Trnave č.k. 6Ro 1407/92 zo dňa 28.12.1992.
Súdny exekútor podaním doručeným dňa 12.2.2010 na Okresný súd Trnava postúpil návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že na základe súdnym exekútorom vykonaného zisťovania majetku nie je povinný vlastníkom žiadneho nehnuteľného ani hnuteľného majetku, ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov exekučného konania. Oprávnený s podnetom súdneho exekútora vyjadril súhlas, nakoľko má, súdiac podľa správy súdneho exekútora takisto za to, že je tu dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Po preštudovaní exekučného súdu má súd za to, že je tu naozaj dôvod na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Na základe predložených skutočností zastáva súd názor, že sú naplnené podmienky citovaného ustanovenia a preto podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu zastavuje.
O povinnosti oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie rozhodol súd v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v súlade s § 199 Exekučného poriadku a vyhláškou MS SR č. 288/1995 Z.z., o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení do 30.6.2006 (ďalej len „vyhláška“) a súdnym exekútorom priloženej špecifikácie trov exekúcie, ktoré spočívajú najmä v odmene za výkon exekučnej činnosti podľa § 14 ods. 1 vyhlášky a § 22 vyhlášky v celkovej výške 126,06 EUR.
Súdny exekútor za účelom preukázania vykonaných úkonov ako aj vzniku hotových výdavkov zaslal tunajšiemu súdu svoj exekučný spis.
V zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky sa odmena súdneho exekútora určuje podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, pričom v zmysle odseku 2 toho istého paragrafu je základná hodinová sadzba za každú čo aj začatú hodinu 6,64 EUR.
Pri priznávaní odmeny súdneho exekútora podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu podľa § 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 vyhlášky postupoval súd podľa špecifikácie súdneho exekútora a v zmysle stanoviska Najvyššieho súdu SR č. 1 M-Cdo 7/2006 zo dňa 28. 05.2007, ktorý konštatoval, že z logického a gramatického výkladu ustanovenia § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky vyplýva, že pri výpočte odmeny sa má zohľadniť počet účelne vynaložených hodín na exekúciu a nie počet jednotlivých úkonov. Rozhodujúce je časové hľadisko jednotlivých úkonov, teda čas reálne potrebný na ich vykonanie. Tomuto výkladu zodpovedá aj znenie § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky, ktoré odmenu určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti (taxatívne vymenované v § 15 ods. 1 vyhlášky). Ak by zákonodarca vychádzal z toho, že základná hodinová sadzba 6,64 EUR patrí za každú aj začatú hodinu úkonu exekučnej činnosti, bol by použil v § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky formuláciu ako v písmene b) tohto ustanovenia. Ak to však zákonodarca neučinil, potom nie je v rozpore s § 14 ods. 1 písm. a) sčítavanie časového trvania jednotlivých úkonov exekučnej činnosti nepresahujúcich 1 hodinu, a na základe tohto určenia vo výške podľa ustanovenia § 14 ods. 2 vety prvej vyhlášky. Počet jednotlivých úkonov je vo vzťahu k časovému hľadisku bez relevancie.
Súd s ohľadom na § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky, t.j. najmä s poukazom na podmienku účelnosti, nemohol súdnemu exekútori priznať odmenu za výkon úkonov exekučnej činnosti podľa tohto písmena v plnej výške, t.j. za časový úsek 8 hodín. Súd pri priznaní účelne vynaložených hodín vychádzal najmä zo svojej rozhodovacej činnosti a súdnej praxe s prihliadnutím na prax súdneho exekútora, t.j. údaje uvádzané exekútorom prirovnával ku štandardnému času potrebnému na vykonanie jednotlivého úkonu, ku ktorému súd dospel počas svojej rozhodovacej činnosti vychádzajúc zo svojej súdnej praxe. Súdni exekútori vyhotovujú väčšinu svojich podaní adresovaných účastníkom konania či tretím osobám zväčša vo forme typizovanej elektronickej formy, ktorej podstatný obsah je už súčasťou počítačového programu súdneho exekútora, a to najmä pokiaľ ide o listiny uvedené v § 15 ods. 1 vyhlášky. Z tohto dôvodu ich nie je potrebné vyhotovovať v plnom znení, ale iba doplnením údajov o konkrétnej exekúcii (označenie účastníkov, označenie exekučného titulu, číslo poverenia a exekučný súd, vymáhaná pohľadávka či subjekt, ktorému je konkrétna listina určená).
Súd má za to, že časový úsek potrebný na spracovanie upovedomenia o začatí exekúcie je najviac 20 minút a za úkony ako spracovanie výzvy na vyhlásenie majetku, predvolanie povinného a spracovanie žiadostí o súčinnosť najviac 5 minút, a to najmä vtedy, kedy sa žiadosť o súčinnosť týka viacerých subjektov - povinných. Pre spracovanie informácie o priebehu exekúcie pre oprávneného, je s prihliadnutím na jej obsah, postačujúci časový úsek 10 minút a pre spracovanie podnetu na zastavenie exekúcie a vyčíslenie trov exekúcie 30 minút. Súd v plnom rozsahu uznal časový úsek v rozmedzí 40 minút za spracovanie návrhu a žiadosti o udelenie poverenia, naopak v celom rozsahu nepriznal časový úsek za spracovanie zmluvy o vykonaní exekúcie, nakoľko okrem skutočnosti, že táto zmluva je zvyčajne formulárová, v exekučnom spise sa nenachádza a ani žiadna zmienka o tom, že by bola naozaj vyhotovená.
Súd teda súdnemu exekútorovi priznáva odmenu v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 vyhlášky v celkovej výške 19,92 EUR za 140 minút účelne vynaložených na exekúciu, t.j. 3 začaté hodiny.
V zmysle § 14 ods. 1 písm. b) v spojení s ods. 3 vyhlášky sa odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti v prípade zastavenia exekúcie určuje paušálnou sumou vo výške 3,32 EUR za jednotlivé úkony exekučnej činnosti taxatívne vymedzené v § 15 ods. 1 vyhlášky. Súd súdnemu exekútorovi nemohol priznať odmenu za zisťovanie vlastníctva nehnuteľností povinného, nakoľko o takomto úkone nebola v exekučnom spise akákoľvek zmienka či doklad. V ostatných prípadoch tunajší súd odmenu súdnemu exekútorovi priznal. Súd teda súdnemu exekútorovi uznal odmenu v zmysle § 15
ods. 1 vyhlášky v celkovej výške 26,56 EUR, t.j. za osem úkonov exekučnej činnosti: získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, 6x zisťovanie majetku či bydliska povinného - t.j. každá žiadosť o poskytnutie súčinnosti v zmysle § 15 ods. 1 písm. g) -j) vyhlášky.
Základ na určenie odmeny podľa tejto vyhlášky sa zaokrúhľuje na celé eurá nahor a vypočítaná odmena na najbližších 50 eurocentov nahor.
Súd teda súdnemu exekútorovi priznáva odmenu v zmysle § 14 a § 15 ods. 1 vyhlášky v celkovej výške 46,50 EUR.
Pokiaľ ide o náhradu hotových výdavkov, súd súdnemu exekútorovi priznal len náhradu za také výdavky, ktorých vznik bol súdnym exekútorom riadne preukázaný, resp. tie, ktorých vznik bolo možné riadne preukázať na základe dokladov nachádzajúcich sa v exekučnom spise, t.j. najčastejšie pripojenými doručenkami v spise. Súd nemohol priznať súdnemu exekútorovi také hotové výdavky, ktoré evidentne súdnemu exekútorovi vôbec nevznikli (k listine nebola pripojená žiadna doručenka, pokiaľ išlo o poštovné, resp. žiadne potvrdenie o úhrade poštovného) alebo vznikli aj v súvislosti s iným exekučným konaním (t.j. poštovné za doručovanie takých listín, doručenka ku ktorým je založená v inom exekučnom spise). Z takéhoto postupu súdneho exekútora jasne vyplýva, že si takéto hotové výdavky uplatňuje aj v súvislosti s iným exekučným konaním a súd teda nemôže súdnemu exekútorovi duplicitne alebo aj viacnásobne priznať také výdavky, ktoré mu reálne vznikli iba raz. Súd teda súdnemu exekútorovi priznal hotové výdavky len za poštovné, ktoré bolo súdnym exekútorom riadne preukázané pripojením originálu doručenky, resp. vrátenej obálky ku zaslanej listine: zaslanie upovedomenia o začatí exekúcie povinnému a oprávnenému, predvolanie, t.j. 3 x 1,30 EUR (t.j. suma poštovného za doporučený list do vlastných rúk). Súd súdnemu exekútorovi nemohol priznať hotové výdavky za overovanie, telefón, internet a cestovné, nakoľko takéto hotové výdavky neboli v exekučnom spise žiadnym spôsobom preukázané. S tým priamo súvisí aj nepriznanie paušálnej odmeny ako náhrady za stratu času vo výške 1,98 EUR.
Súd teda súdnemu exekútorovi priznal náhradu hotových výdavkov v zmysle § 22 vyhlášky v celkovej výške 3,90 EUR.
Podľa § 196 vety druhej Exekučného poriadku ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty. Nakoľko súd má za preukázané, že súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, odmenu v zmysle § 14 a § 15 ods. 1 vyhlášky mu zvýšil o DPH v sume 9,30 EUR. V zmysle citovaného ustanovenia súd súdnemu exekútorovi priznal základnú sadzbu DPH vo výške 20 % v súlade s ust. § 85j zákona č. 222/2004 o dani z pridanej hodnoty v aktuálnom znení.
V zmysle citovaných ustanovení súd súdnemu exekútorovi nepriznal zvýšenie DPH vyčíslenej spôsobom, aký navrhol sám súdny exekútor, nakoľko súdny exekútor v rozpore s § 196 vyhlášky vyčíslil DPH aj zo sumy predstavujúcej výšku náhrady hotových výdavkov. Z ustanovenia § 196 Exekučného poriadku je zrejmé, že súdnemu exekútorovi, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty sa o daň z pridanej hodnoty zvyšuje iba odmena za výkon exekučnej činnosti. Zákonodarca neuvádza, že o daň z pridanej hodnoty sa zvyšujú aj iné položky, teda aj náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. S ohľadom na jednoznačnosť ustanovenia by bol takýto rozširujúci výklad vzťahujúci sa aj na iné položky v rozpore s jeho znením. Toto stanovisko zaujíma aj právna teória (napr. JUDr. Mazák, J.: Komentár k Exekučnému poriadku, 1996, zmena 02/2006, s. 539). Súd v súvislosti s týmto názorom poukazuje aj na stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR spisovej zn. Tpj 42/2007 prijatého dňa 20. 05. 2008 týkajúce sa problematiky odmeny a náhrady hotových výdavkov pri výkone advokátskej činnosti, ktoré je možné analogicky vztiahnuť aj na činnosť súdnych exekútorov. Zo stanoviska vyplýva, že na náhradu hotových výdavkov (napr. súdne a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady a odpisy atď.) a na náhradu za stratu času sa nevzťahuje povinnosť odviesť daň z pridanej hodnoty, lebo tieto položky nemajú charakter protihodnoty „za poskytnutie služby uskutočnenej za protihodnotu zdaniteľnou osobou“ v zmysle § 2 zákona č. 222/2004 Z. z. Preto sa na ne nevzťahuje povinnosť odviesť DPH. V zmysle vyššie uvedeného zastáva súd právny názor, podľa
ktorého sa o daň z pridanej hodnoty zvyšuje iba odmena súdneho exekútora a preto súd priznal DPH iba k odmene podľa § 14 vyhlášky.
Súd tak súdnemu exekútorovi odmenu za výkon exekučnej činnosti a náhradu za hotové výdavky priznal v celkovej výške 59,70 EUR.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha.