Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_12C-116-2011.pdf
PDF · 97.4 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/116/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Róbertom Matulákom v právnej veci navrhovateľa: Telefónica Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Einsteinova č. 24, IČO: 35 848 863, zast. Mgr. Ľudovítom Pavelom, advokátom so sídlom Košice Mlynská č. 2, proti odporcovi: H. O., nar. X.X. XXXX, naposledy bytom F., Q. XX, o zaplatenie 408,17 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 55,20 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 12,61 eur za dobu od 30.4.2009 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 12,79 eur za dobu od 29.5.2009 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 26,30 eur za dobu od 27.6.2009 do zaplatenia a vo výške 9 % ročne zo sumy 3,50 eur za dobu od 29.7.2009 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a.
Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Navrhovateľ návrhom podaným na tunajší súd dňa XX.X. XXXX sa domáhal voči odporkyni zaplatenia istiny 408,17 eur s s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 12,61 eur od 30.4. 2009 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 12,79 eur od 29.5. 2009 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 9% ročne zo sumy 26,30 eur od 27.6. 2009 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 352,97 eur od 22.7. 2009 do zaplatenia a s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 3,50 eur od 29.7. 2009 do zaplatenia , všetko do pätnásť dní od právoplatnosti rozsudku, z titulu neuhradených faktúr za služby poskytnuté na základe uzatvorenej zmluvy o pripojení a z dohodnutej zmluvnej pokuty vo výške 352,97 z dôvodu neplnenia si zmluvných povinností zo strany odporkyne.
Súčasne si navrhovateľ uplatnil aj nárok na náhradu trov konania.
Miesto terajšieho pobytu odporkyne sa súdu zistiť jemu dostupnými prostriedkami nepodarilo, rovnako ani osobu jej blízku, ktorá by bola ochotná a spôsobilá odporkyňu v konaní zastupovať ako opatrovník, preto s použitím ust. § 29 ods. 2,6 O.s.p., ustanovil súd v konaní za opatrovníka odporkyni uznesením č.k. XXC XXX/XXXX-XX B. F., tajomníčku tunajšieho súdu, ktorá na pojednávaní pred súdom žiadala, aby súd vo veci rozhodol podľa platných právnych predpisov, na základe dôkazov založených v spise.
Zástupca navrhovateľa sa na pojednávanie neustanovil, z neúčasti na ňom sa ospravedlnil. Za splnenia podmienok ust. § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával súd vo veci v neprítomnosti zástupcu navrhovateľa.
Z vykonaného dokazovania, vypočutím opatrovníčky odporcu, oboznámením sa s písomnými podaniami navrhovateľa, listinnými dôkazmi - žiadosťou o uzavretie zmluvy o pripojení z XX.X. XXXX, dodatkom k zmluve o pripojení z XX.X. XXXX, ďalším dodatkom k zmluve o pripojení /nedatovaným/ - č.l. 6, žiadosťou o zmenu zo dňa XX.X. XXXX faktúrami a prílohami k faktúram, pokusom o zmier z X.X. XXXX a ďalšími dôkazmi, tvoriacimi obsah spisu, mal súd zistený tento skutkový stav veci:
Na základe žiadosti o uzatvorenie zmluvy o pripojení z XX.X. XXXX aktiváciou SIM karty č. XXXXXXXXXXXXXXXXXX uzatvoril navrhovateľ s odporkyňou zmluvu o pripojení, na základe ktorej poskytoval navrhovateľ odporkyni telekomunikačné služby. Odporkyňa za poskytnuté služby riadne a včas neplatila, preto navrhovateľ faktúroval odporkyni za služby jednotlivými faktúrami č. XXXXXXXXXX sumu 380,- Sk, faktúrou č. XXXXXXXXXX sumu 385,50 Sk, faktúrou č. XXXXXXXXXX sumu 792,50 Sk a faktúrou č. XXXXXXXXXX sumu 105,50 Sk. Na základe uzavretého dodatku k zmluve o pripojení faktúroval faktúrou č. XXXXXXXXXX navrhovateľ odporkyni aj zmluvnú pokutu v sume 10.633,50,- Sk. Odporkyňa neuhradila splatné faktúry , pričom navrhovateľ listom z XX.X. XXXX písomne odstúpil od zmluvy a vyzval odporcu na zaplatenie neuhradených pohľadávok.
Podľa § 43 odst. 1,2 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
Súčasťou zmluvy o pripojení sú i dva dodatky k zmluvám, ktoré tiež upravujú práva a povinnosti účastníkov zmluvy, ako i dohody o zmluvnej pokute.
V článku 2. Práva a povinnosti Dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 24.1. 2008 sú upravené práva a povinnosti zmluvných strán. Medzi povinnosti odporkyne ako účastníka patrí záväzok užívať zvolený mesačný program po dobu 12 mesiacov, pričom po dobu viazanosti sa účastník zaviazal zotrvať v zmluvnou vzťahu v zmysle podmienok zmluvy a dodatku a neuskutočniť žiaden úkon smerujúci k ukončeniu platnosti zmluvy a nepožiadať o vypojenie z prevádzky ani o dočasnú deaktiváciu SIM karty a nedopustiť sa takého konania, na základe ktorého by poskytovateľovi vzniklo právo odstúpiť od zmluvy alebo zmluvu vypovedať. V zmysle čl. 2.3 účastník a poskytovateľ sa dohodli, že ak účastník poruší niektorú z povinností podľa tohto dodatku, zaväzuje sa uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 6.600 Sk.
V článku II. Práva a povinnosti ďalšieho, nedatovaného Dodatku k zmluve o pripojení sú takisto upravené práva a povinnosti zmluvných strán. Medzi povinnosti odporcu ako účastníka patrí záväzok užívať zvolený mesačný program po dobu 24 mesiacov, pričom po dobu viazanosti sa účastník zaviazal zotrvať v zmluvnou vzťahu v zmysle podmienok zmluvy a dodatku a neuskutočniť žiaden úkon smerujúci k ukončeniu platnosti zmluvy a nepožiadať o vypojenie z prevádzky ani o dočasnú deaktiváciu SIM karty a nedopustiť sa takého konania, na základe ktorého by poskytovateľovi vzniklo právo odstúpiť od zmluvy alebo zmluvu vypovedať. V zmysle bodu 2.3 vyššie uvedeného článku účastník a poskytovateľ sa dohodli, že ak účastník poruší niektorú z povinností podľa tohto dodatku, zaväzuje sa uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 10.663,50 Sk.
Z písomného podania navrhovateľa z 23.8. 2011 mal súd zistené, že následný dodatok k pôvodnej zmluve o pripojení bol medzi účastníkmi uzavretý dňa XX.X. XXXX na základe žiadosti odporkyne o zmenu /č.l.7/ z toho istého dňa. Ako vyplýva z bodu 1.2 dodatku č. 2 k zmluve o pripojení, odporkyňa mala záujem kúpiť a navrhovateľ sa zaviazal zabezpečiť príležitosť odporkyni kúpiť mobilný telefón / ďalej len MT/ značky X. B. O black, ktorého štandardná cena bola 4.906 Sk s DPH. Podľa tvrdenia navrhovateľa odporkyňa vyššie uvedený telefón od navrhovateľa kúpila za kúpnu cenu 1 Sk s DPH, čím bol odporkyni poskytnutý benefit zo strany navrhovateľa vo forme zvýhodnenej ceny MT a to v celkovej výške 162,83 eur /4905 Sk/. Na základe uzavretej zmluvy o pripojení bol odporkyni poskytnutý mesačný program O2 Pre mňa 70, za ktorý sa zaviazala platiť podľa platného cenníka sumu 420 Sk s DPH /13,94 eur/, pričom v rámci mesačného poplatku získala 70 voľných minút na volania do iných mobilných sietí v SR a sprístupnených pevných sietí v SR. V bode 1.3 pôvodného dodatku sa navrhovateľ zaviazal, že odporkyni bude počas víkendov účtovaná suma za volania, SMS a MMS na účastnícke čísla do všetkých sietí v rámci SR vo výške 1 Sk s DPH, a to po dobu 12 mesiacov, čím bol odporkyni poskytnutý benefit zo strany navrhovateľa vo forme zvýhodnených cien volaní.
V predmetnej veci je nepochybné, že predmetom konania je zaplatenie faktúr za telekomunikačné služby na základe uzavretej zmluvy o pripojení a jej dodatkov. Z pohľadu právnej kvalifikácie ide o zmluvu uzavretú v zmysle § 43 zákona č. 610/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, ktorá zmluva patrí medzi tzv. spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 a nasl. ustanovení Občianskeho zákonníka. Z priložených faktúr vzťahujúcich sa k uzavretej zmluve je preukázané, že odporkyňa si svoju základnú povinnosť zo zmluvy riadne a včas platiť za cenu poskytovaných služieb nesplnila, preto sa v tejto časti navrhovateľ dôvodne domáhal súdnej ochrany a preto súd uložil odporkyni zaplatiť navrhovateľovi za nedoplatky za služby sumu 55,20 eur. Povinnosť odporkyne zaplatiť cenu služieb vyplýva nielen z uzavretých zmlúv , ale i z § 42 odst. 4 písm. b/ citovaného zákona.
Odporkyňa si svoje zmluvné povinnosti voči navrhovateľovi riadne a včas neplnila, dostala sa tak do omeškania a preto navrhovateľ sa v konaní dôvodne od odporkyne domáhal aj zaplatenia úrokov z omeškania z priznanej istiny. V zmysle § 517 odst. 2 Občianskeho zákonníka súd priznal navrhovateľovi z priznanej sumy úroky z omeškania tak, ako si ich navrhovateľ správne uplatnil vo výške určenej v § 3 odst. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení platnom v čase začatia omeškania.
Pokiaľ ide o navrhovateľom v konaní uplatnený nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, súd v tejto časti návrh ako nedôvodný zamietol.
Zmluvná pokuta dojednaná v zmysle § 544 a nasl. ustanovení Občianskeho zákonníka je jedným z prostriedkov zabezpečenia záväzku, ktorá má zároveň sankčný charakter, pretože postihuje účastníka, ktorý porušil zabezpečenú povinnosť ďalšou povinnosťou zaplatiť peňažnú čiastku v dohodnutej výške. Jednou z podstatných náležitostí zmluvnej pokuty je okrem určenia výšky alebo spôsobu jej určenia i určenie povinnosti, k porušeniu ktorej sa zmluvná pokuta vzťahuje. Spôsob určenia tejto povinnosti má byť podľa názoru súdu určený jednoznačne, pretože i prípadné uplatnenie tzv. moderačného práva pri zmluvnej pokute predpokladá posúdenie významu a hodnoty zabezpečovanej povinnosti /§ 545a Občianskeho zákonníka zavedený s účinnosťou od 1.1. 2008/. Spôsob určenia zmluvnej pokuty v zmluve musí umožňovať vyčíslenie zmluvnej pokuty jednorazovou čiastkou v okamžiku porušenia konkrétnej zmluvnej povinnosti. Odtiaľ plynie potom požiadavka na precízne vyjadrenie zmluvnej pokuty, ktorá stojí vedľa všeobecných požiadaviek na určitosť právnych úkonov podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Požiadavka určitosti vyjadrenia povinnosti, ku ktorej sa zmluvná pokuta vzťahuje je naplnená v takom prípade, ak je aspoň výkladom podľa ustanovenia § 35 Občianskeho zákonníka zistiteľné, aký obsah by mal byť vyjadrený a čo je konkrétne predmetom dojednania. V predmetnej zmluve podľa názoru súdu nie je jasne a zrozumiteľne vyjadrené pre prípad porušenia ktorej zmluvnej povinnosti je odporkyňa povinná zaplatiť zmluvnú pokutu. Pokiaľ v dodatku sa ukladá odporkyni ako účastníkovi zmluvy viacero povinností s viacerými právnymi následkami, mal navrhovateľ s presnosťou špecifikovať dodržanie ktorej povinnosti zmluvná pokuta zabezpečuje. Dojednanie zmluvnej pokuty pre prípad porušenia „niektorej povinnosti“ je podľa názoru súdu nedostatočné a neurčité. V zmysle § 37 odst. 1 Občianskeho zákonníka v spojitosti s § 39 Občianskeho zákonníka je takéto dojednanie absolútne neplatné, preto nemožno z tohto dojednania poskytnúť navrhovateľovi plnenie.
Je tiež k vyššie uvedenému potrebné dodať, že navrhovateľ právo na zmluvnú pokutu odvodzuje od spotrebiteľských zmlúv v zmysle § 52 odst. 1 Občianskeho zákonníka , ktoré ako typové zmluvy sú uzatvárané opakovane a je pravidlom, že spotrebiteľ obsah zmluvy /vrátane dojednania o zmluvnej pokute/ takmer vôbec neovplyvňuje a teda nemôže ísť o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie /§ 53 odst. 2 Občianskeho zákonníka/. Navrhovateľ ako dodávateľ zmluvnú pokutu s odporcom ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok aj v ostatných obdobných zmluvách , ktoré navrhovateľ uzavrel s inými spotrebiteľmi. Zmluva o pripojení v zmysle § 43 zákona č. 610/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov je svojím charakterom občianskoprávnou zmluvou, hoci v Občianskom zákonníku nie je výslovne ako spotrebiteľská zmluva upravená Vzťah medzi Občianskym zákonníkom a zákonom č. 610/2003 Z.z. má povahu vzťahu všeobecného predpisu a osobitného predpisu /lex specialis/. Je nepochybné, že navrhovateľ pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ s poukazom na predmet podnikania / výpis z Obchodného registra na navrhovateľa/ a odporca vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti /§ 52 odst. 3,4 Občianskeho zákonníka/ . Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľom, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený. Spoločným znakom tejto novej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť. K základným princípom spotrebiteľských zmlúv patrí, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách si stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu.
Podľa § 53 odst. 1,2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa považujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 odst. 4 písm. k Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Uvedené súd konštatuje z toho dôvodu, že i v prípade platnosti zmluvného dojednania týkajúceho sa zmluvnej pokuty z hľadiska určitosti považuje súd dohodu o zmluvnej pokute za neprijateľné zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa použijúc výklad v prospech spotrebiteľa v zmysle § 52 odst. 2 Občianskeho zákonníka. Súd nijako nespochybňuje význam zmluvnej pokuty a uznáva jej vzťah aj k úrokom z omeškania, t.j, že zmluvná pokuta obstojí aj popri uplatňovaných úrokoch z omeškania. Pokiaľ ide však o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Súd je názoru, že v spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzatváraní zmluvy nemal byť prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Už toto na prvý pohľad vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy. Uvedené súd konštatuje preto, že navrhovateľ ako dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinnosti na jeho strane. Významné je pritom posúdenie zmluvnej pokuty s ohľadom na povahu, obsah zmluvy v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute a posúdenie prijateľnosti alebo neprijateľnosti tohto zmluvného dojednania by nemali ovplyvňovať ďalšie skutočnosti, ktoré nastanú po uzavretí zmluvy, teda ani následné správanie účastníkov zmluvy a v rámci neho i porušenie zmluvných dojednaní by nemali mať vplyv na prvotné posúdenie toho, či dojednaná zmluvná pokuta nie je neprimeranou sankciou za nesplnenie povinnosti /§ 53 odst. 4 písm. k Občianskeho zákonníka /. Kladie sa tým veľký dôraz hlavne na dodávateľa, ktorý pripravuje obsah zmluvy, ktorý obsah zmluvy spotrebiteľ už nijako neovplyvňuje, aby bol náležite opatrný a dôsledný aj pri dojednávaní vedľajších zmluvných dojednaní, ako je zmluvná pokuta. Len týmto spôsobom sa efektívne zabezpečí , aby slabšia strana v spotrebiteľských zmluvách bola dostatočne informovaná o následkoch nesplnenia povinností a len týmto sa vypestuje vzťah dôvery spotrebiteľa k dodávateľom.
V danej veci zmluvnú pokutu tak ako je dojednaná v predmetných dodatkoch k zmluve považuje súd ako neprimeranú sankciu, a to s poukazom na viaceré aspekty. Z hľadiska času dodávateľ vôbec nerozlišuje situáciu, keď v dôsledku nezaplatenia ceny dôjde k ukončeniu zmluvy napríklad jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti a prípadom, keď spotrebiteľ nezaplatí cenu hneď v prvý mesiac viazanosti, teda na jeho začiatku. Rovnako je bez akéhokoľvek významu to, akú cenu služieb spotrebiteľ nezaplatí, t.j. či nezaplatí napríklad len cenu dojednaného mesačného poplatku, alebo nezaplatí cenu v dôsledku prekročenia tejto sumy aj niekoľkonásobne vyššiu / v tomto smere dodávateľ až do prerušenia služby spotrebiteľa nijako neobmedzuje/. Zmluvnú pokutu navrhovateľ v v priebehu trvania zmluvného vzťahu dojednáva dokonca opätovne /viď dodatky k zmluve/. Zmluvná pokuta pritom patrí dodávateľovi podľa zmluvného dojednania aj v prípade, ak nedôjde k ukončeniu zmluvy, pretože stačí len úkon spotrebiteľa, ktorý smeruje k ukončeniu zmluvy, pričom ukončenie ako také vôbec nemusí ani nastať. Ďalším aspektom je aj samotná výška zmluvnej pokuty vo vzťahu k predmetu zmluvy, pretože rovnaká zmluvná pokuta je dojednaná bez akéhokoľvek rozlíšenia dlžnej sumy, resp. akéhokoľvek rozlíšenia závažnosti porušenia povinnosti.
Po vyčerpaní služieb v rámci zvoleného účastníckeho programu pritom dodávateľ už neposkytuje spotrebiteľovi služby za tak zvýhodnené ceny ako je to v rámci dojednaného programu, preto zmluvná pokuta v tomto rozsahu pôsobí ešte neprimeranejšie.
Vzhľadom k tomu, že zmluvná pokuta je dojednaná ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy, na ktoré sa vzťahuje okrem iných predpisov i osobitná úprava v Občianskom zákonníku, a to v § 52 a nasl. stanovení Občianskeho zákonníka a neprimerane vysoká zmluvná pokuta je sankcionovaná absolútnou neplatnosťou takéhoto dojednania ako neprijateľná zmluvná podmienka, v spotrebiteľských zmluvách preto nie je možné využiť tzv. moderačné právo upravené v § 545a Občianskeho zákonníka. Neprijateľná podmienka je neplatná ako taká, preto nemožno znižovať neplatne dojednanú zmluvnú pokutu. Moderačné právo slúžiace k zníženiu neprimeranej zmluvnej pokuty sa podľa názoru súdu uplatňuje v iných právnych vzťahoch ako spotrebiteľských, pretože vo vzťahu k ustanoveniam § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka ide o všeobecnejšiu úpravu /viď i systematické zariadenie medzi všeobecné ustanovenia o zabezpečení záväzkov/.
I z týchto dôvodov nie je možné priznať nárok navrhovateľovi z titulu zmluvnej pokuty.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 odst. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. V konaní si náhradu trov uplatnil len navrhovateľ, ktorý v spore bol v prevažnej časti neúspešný a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, dvojmo.
Podľa § 205 ods.1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.