Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_BA-6S-231-2018.pdf
PDF · 112.78 KB
Case nature
Area
Subarea
BA-6S/231/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a členov senátu Mgr. Milady Artnerovej a JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD., v právnej veci žalobcu: Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, Tajovského 28B, Banská Bystrica, IČO: 17 058 520, právne zastúpený: JUDr. Martin Dianiška, advokát, Banská Bystrica, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, Ružová dolina 10, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 12298-9000/2018 zo dňa 23. 11. 2018, takto
rozhodol:
I. Správny súd žalobu z a m i e t a.
II. Správny súd žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
I.
Priebeh administratívneho konania
1. Žalovaný ako príslušný orgán podľa § 147 písm. c), § 167 ods. 2 písm. b), § 169 ods. 3 písm. a) zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o verejnom obstarávaní“) v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy z vlastného podnetu vykonal kontrolu postupu verejného obstarávateľa/žalobcu v súvislosti s uplatnením výnimky z aplikácie pravidiel a postupov vo verejnom obstarávaní podľa § 1 ods. 2 písm. g) zákona o verejnom obstarávaní pri uzatváraní „DOHODY O VZÁJOMNEJ SPOLUPRÁCI podľa § 51 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov“ (ďalej len „dohoda o vzájomnej spolupráci“) zo dňa 06. 07. 2017 medzi žalobcom ako objednávateľom a občianskym združením A. B. C. D., E. F. XX, G. XXXX, XXX XX G., H.: XXXXXXXX (ďalej len „o.z. KCZS“) ako poskytovateľom. Výzvou na vyjadrenie sa ku skutočnostiam zisteným v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného zo dňa 30. 8. 2018, doručenou žalobcovi dňa 3. 9. 2018, v súlade s § 173 ods. 13 zákona o verejnom obstarávaní žalovaný vyzval žalobcu na vyjadrenie sa ku skutočnostiam, ktoré žalovaný v konaní o preskúmanie úkonov zistil, a to v lehote piatich pracovných dní. Na uvedenú výzvu žalobca odpovedal listom označeným ako „Vyjadrenie ku skutočnostiam zisteným v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy“ zo dňa 10. 9. 2018. Keďže predmetné vyjadrenie bolo žalovanému doručené dňa 12. 09. 2018, teda po uplynutí stanovenej lehoty, žalovaný na toto vyjadrenie podľa § 173 ods. 13 zákona o verejnom obstarávaní neprihliadal.
2. Rozhodnutím č. 14167-7000/2017-ODII/12 zo dňa 21.09.2018 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) žalovaný rozhodol o porušení § 1 ods. 2 písm. g) zákona o verejnom obstarávaní, keď žalobca neoprávnene použil zákonnú výnimku z aplikácie zákona o verejnom obstarávaní a § 10 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní, keď pri obstarávaní činností vzájomnej spolupráce, ktoré nie je možné považovať
za činnosti viažuce sa k civilnej ochrane, nepostupoval podľa zákona o verejnom obstarávaní a nepoužil postupy zadávania zákaziek podľa zákona o verejnom obstarávaní, pričom uvedené porušenia mali vplyv na výsledok verejného obstarávania. Na základe zistení žalovaného bolo žalobcovi v zmysle § 175 ods. 8 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní odporúčané, aby v budúcnosti predišiel týmto porušeniam a v druhovo rovnakej veci pri uplatnení výnimky z postupov verejného obstarávania podľa § 1 ods. 2 písm. g) zákona o verejnom obstarávaní v nadväznosti na civilnú ochranu, striktne vychádzal z príslušných právnych predpisov viažucich sa k civilnej ochrane a konkrétne služby civilnej ochrany obstarával v rozsahu stanovenom týmito predpismi. Žalobca podal voči prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie. Rada žalovaného rozhodnutím č. 12298-9000/2018 zo dňa 23.11.2018 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) odvolanie žalobcu zamietla a prvostupňové rozhodnutie potvrdila. II. Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu
3. Žalobca sa žalobou podanou na Krajskom súde v Bratislave dňa 28.12.2018 domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia napadnutého rozhodnutia, ako aj prvostupňového rozhodnutia. Žalobca v žalobe namietal, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonných rozhodnutí a napadnuté rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.
4. Žalobca v prvom rade poukázal na nezákonné zloženie Rady Úradu pre verejné obstarávanie (ďalej len „Rada“ alebo „žalovaný“), pretože v čase rozhodovania o odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu Rada mala iba 7 členov, namiesto 9 členov ako to vyžaduje § 143 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní. Nedostatočný počet členov mohol mať, vzhľadom k tomu, že sa jedná o kolektívny orgán, za následok iný priebeh rozpravy na rokovaní Rady a taktiež mohol mať vplyv aj na výsledok hlasovania o odvolaní žalobcu. Žalobca taktiež namietal, že napadnuté rozhodnutie nebolo vydané v zákonnej lehote 45 dní.
5. Žalobca taktiež poukázal na nesprávny procesný postup žalovaného, keď neprihliadal na vyjadrenie žalobcu, ktoré mu bolo doručené na základe výzvy na vyjadrenie sa ku skutočnostiam zisteným v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy zo dňa 30.08.2018. V zmysle uvedenej výzvy, ktorá bola žalobcovi doručená dňa 03.09.2018, bol žalobca povinný doručiť svoje vyjadrenie žalovanému v lehote piatich pracovných dní. Žalobca odoslal svoje vyjadrenie dňa 10.09.2018 a žalovanému bolo doručené dňa 12.09.2018, čo bolo podľa tvrdenia žalovaného po stanovenej lehote a z uvedeného dôvodu na doručené vyjadrenie neprihliadal. Podľa názoru žalobcu došlo k porušeniu § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“), pretože na počítanie lehôt mal žalovaný správne aplikovať § 27 ods. 3 Správneho poriadku, v zmysle ktorého je lehota zachovaná aj v prípade, ak sa podanie v posledný deň lehoty odovzdá na poštovú prepravu.
6. Žalobca zároveň považoval napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Žalovaný v rámci svojej revíznej povinnosti nezistil, že prvostupňové rozhodnutie je neurčité a nezrozumiteľné a jeho výrok neobsahuje časti podstatné pre identifikáciu nezákonného konania žalobcu. Žalovaný sa nevysporiadal so všetkými odvolacími námietkami a zotrval na formalistickom prístupe k výkladu obsahu kontrolovanej dohody o vzájomnej spolupráci, nezaoberal sa skutočným obsahom činnosti zabezpečovanej žalobcom prostredníctvom predmetnej dohody v kontexte právnych noriem európskeho práva. Podľa názoru žalobcu, ak zákon o verejnom obstarávaní neukladá žalobcovi povinnosť osobitne a v písomnej forme predtým, ako pristúpil k uzavretiu dohody s poskytovateľom zaznamenať dôvody, ktoré ho viedli k záveru o splnení predpokladov uplatnenia výnimky z povinnosti postupovať podľa zákona o verejnom obstarávaní, potom mu nesplnenie tejto domnelej povinnosti nemôže žalovaný klásť na zodpovednosť. Napadnuté rozhodnutie nezodpovedá požiadavkám uvedeným v § 47 ods. 3 Správneho poriadku v spojení s § 185 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní.
III.
Vyjadrenie žalovaného
7. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 29.03.2019, v ktorom trval na tom, že jeho postup v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného bol zákonný, s tvrdeniami žalobcu sa nestotožnil, zotrval
na záveroch vyslovených v napadnutom ako aj prvostupňovom rozhodnutí a navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.
IV.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
8. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) bol okrem iného zriadený aj Správny súd v Bratislave, ktorý začal svoju činnosť 1. júna 2023. V zmysle § 3 písm. b) zákona o správnych súdoch: „ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Vec bola na základe uvedenej zmeny právnej úpravy, v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2023 v znení Dodatku č. 1 náhodným výberom pridelená senátu 4S Správneho súdu v Bratislave a je vedená pod sp. zn. BA-6S/231/2018.
9. Úlohou súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správne orgány vecne príslušné na konanie si zadovážili dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistili vo veci skutočný stav, či konali v súčinnosti s účastníkom konania, či ich rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda, či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia.
10. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak ako vyplývali z obsahu žaloby a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná a s odkazom na § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších právnych predpisov v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej len „SSP“) je potrebné ju zamietnuť.
11. Správny súd v Bratislave rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania rozsudkom podľa § 107 ods. 2 SSP, keďže žalobca ani žalovaný netrvali na nariadení pojednávania. Termín verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený najmenej päť dní vopred na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom sídle súdu a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 29.11.2023 (§137 ods. 4 SSP).
12. Podľa § 493e SSP v znení účinnom od 01.07.2013, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.
13. Podľa § 1 ods. 2 písm. g) zákona o verejnom obstarávaní, tento zákon sa nevzťahuje na civilnú zákazku alebo koncesiu, ktorej predmetom je služba civilnej ochrany a prevencie nebezpečenstva, ktorú poskytuje nezisková organizácia alebo združenie, zodpovedajúca kódom slovníka obstarávania XXXXXXXX-X, XXXXXXXX-X, XXXXXXXX-X, XXXXXXXX-X, XXXXXXXX-X, XXXXXXXX-X, XXXXXXXX-X, XXXXXXXX-X I. XXXXXXXX-X okrem služby prepravy pacientov vozidlami slúžiacimi na prepravu pacientov.
14. Podľa § 173 ods. 13 zákona o verejnom obstarávaní, úrad pred vydaním rozhodnutia podľa § 175 v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného podľa § 169 ods. 1 písm. a) až c) a ods. 3 a 4 vyzve kontrolovaného, aby sa v lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako päť pracovných dní odo dňa doručenia výzvy, písomne vyjadril ku skutočnostiam, ktoré úrad zistil v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného; na vyjadrenie doručené po uplynutí tejto lehoty úrad neprihliada. Lehota podľa § 175 ods. 5 neplynie od vydania výzvy podľa prvej vety do doručenia vyjadrenia kontrolovaného alebo do uplynutia lehoty podľa prvej vety, podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr.
15. Podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2014/24/EÚ o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES zo dňa 26.02.2014, bod 28. preambuly, táto smernica by sa nemala uplatňovať na niektoré pohotovostné služby, ak ich poskytujú neziskové organizácie alebo združenia, keďže by bolo ťažké zachovať osobitnú povahu týchto organizácií, ak by poskytovatelia služieb museli byť vybraní
v súlade s postupmi stanovenými v tejto smernici. Toto vylúčenie by však nemalo presahovať prísne nevyhnutné hranice.
16. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o civilnej ochrane“), civilná ochrana je systém úloh a opatrení zameraných na ochranu života, zdravia a majetku, spočívajúcich najmä v analýze možného ohrozenia a v prijímaní opatrení na znižovanie rizík ohrozenia, ako aj určenie postupov a činnosti pri odstraňovaní následkov mimoriadnych udalostí.
17. Podľa § 2 ods. 2 zákona o civilnej ochrane, poslaním civilnej ochrany je v rozsahu ustanovenom týmto zákonom chrániť život, zdravie a majetok a utvárať podmienky na prežitie pri mimoriadnych udalostiach a počas vyhlásenej mimoriadnej situácie.
18. Podľa § 3 ods. 1 zákona o civilnej ochrane, na účely tohto zákona sa mimoriadnou situáciou rozumie obdobie ohrozenia alebo obdobie pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti na život, zdravie alebo majetok, ktorá je vyhlásená podľa tohto zákona; počas nej sa vykonávajú opatrenia na záchranu života, zdravia alebo majetku, na znižovanie rizík ohrozenia alebo činnosti nevyhnutné na zamedzenie šírenia a pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti.
19. Žalobca v prvom rade v žalobe namietal nezákonné zloženie Rady žalovaného v čase rozhodovania o jeho odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu. Podrobnosti o organizácii činnosti Rady, rokovaní a vydávaní rozhodnutí upravuje zákon o verejnom obstarávaní a Štatút Rady Úradu pre verejné obstarávanie schválený uznesením vlády č. 158/2016 dňa 29.04.2016 (ďalej len „Štatút“). V zmysle § 143 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní má Rada deväť členov, členmi rady sú predseda úradu, podpredsedovia úradu a šesť osôb, ktoré vymenúva a odvoláva vláda SR. V čase rozhodovania o odvolaní žalobcu, Rada nemala vládou SR vymenovaných dvoch členov, z čoho vyplýva, že rozhodovala v zložení siedmich členov. V zmysle čl. 2 ods. 3 Štatútu Rada je uznášaniaschopná, ak je na rokovaní prítomná nadpolovičná väčšina všetkých členov rady. Ak na rokovaní nie je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých členov Rady, predsedajúci rokovanie Rady ukončí a dohodne s prítomnými členmi Rady ďalší postup na budúce rokovanie Rady alebo rozhodovanie Rady per rollam podľa čl. 8 Štatútu. Z uvedeného znenia vyplýva, že na uznášaniaschopnosť Rady je potrebné, aby na rokovaní bola prítomná nadpolovičná väčšina všetkých členov. Aj v prípade vymenovania všetkých členov Rady by postačovalo, aby na rokovaní bolo prítomných päť členov, čo v uvedenom prípade bolo splnené, pretože na rokovaní bolo prítomných sedem členov Rady. V zmysle čl. 7 Štatútu, na prijatie rozhodnutia Rady je potrebná nadpolovičná väčšina hlasov všetkých členov Rady, čiže v prípade vymenovania všetkých členov Rady na prijatie rozhodnutia je nutné dosiahnuť päť hlasov. Z uvedeného opäť vyplýva, že rozhodnutie o odvolaní žalobcu bolo prijaté potrebnou väčšinou, to znamená siedmimi členmi. 20. Zákon o verejnom obstarávaní ani Štatút neriešia situáciu pri rokovaní Rady, kedy nie sú vymenovaní všetci členovia Rady, avšak upravuje situáciu v prípade vylúčenia niektorých členov Rady, a to tak, že na prijatie rozhodnutia postačuje nadpolovičná väčšina všetkých nevylúčených členov rady, z čoho vyplýva, že ani neúčasť niektorých členov Rady na hlasovaní, nespôsobuje nezákonnosť takto prijatého rozhodnutia. Naviac je nutné zdôrazniť, že hlasovania sa zúčastnilo sedem členov Rady, čo predstavuje nadpolovičnú väčšinu hlasov všetkých členov Rady a za potvrdenie prvostupňového rozhodnutia všetkých sedem prítomných členov aj hlasovalo. Ani úplné zloženie Rady v počte deviatich členov by nezvrátilo výsledok hlasovania; tvrdenia žalobcu o inom priebehu rozpravy a výsledku hlasovania pri inom zložení Rady sú neopodstatnené a vzhľadom na priebeh hlasovania (jednohlasne sedem hlasov za potvrdenie napadnutého rozhodnutia) čisto hypotetické. Účasť siedmich členov Rady na hlasovaní o prvostupňovom rozhodnutí spĺňa zákonom obligatórne určený minimálny počet členov potrebných na uznášaniaschopnosť Rady a zároveň je tento počet dostatočný na schválenie prijatého rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu správny súd vyhodnotil námietku žalobcu týkajúcu sa nezákonného zloženia Rady ako nedôvodnú.
21. Pokiaľ žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie nebolo vydané v zákonnej lehote 45 dní v zmysle § 177 ods. 13 zákona o verejnom obstarávaní, keď nebolo v určenej lehote prijaté Radou v zákonnom zložení, správny súd poukazuje, že odvolanie žalobcu bolo žalovanému doručené dňa 09.10.2018 a napadnuté rozhodnutie bolo prijaté dňa 23.11.2018, t. j. v zákonnej 45-dňovej lehote. Vzhľadom na právne závery týkajúce sa zloženie Rady uvedené v bode 20, správny súd vyhodnotil aj tento žalobný
bod ako nedôvodný. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané Radou v zákonnej lehote v zmysle zákona o verejnom obstarávaní a v uvedenej lehote bolo žalobcovi aj odoslané.
22. Okrem vyššie uvedených dôvodov nezákonnosti napadnutého rozhodnutia, žalobca trval na tom, že žalovaný nesprávne vyhodnotil jeho odvolaciu námietku týkajúcu sa procesného postupu a porušenia § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Žalobcovi bola dňa 03.09.2018 v zmysle § 173 ods. 13 zákona o verejnom obstarávaní doručená výzva, na základe ktorej sa mal v lehote piatich pracovných dní vyjadriť k zisteným skutočnostiam v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy. Žalobca odoslal svoje vyjadrenie dňa 10.09.2018, pričom toto vyjadrenie bolo žalovanému doručené až dňa 12.09.2018, t. j. po uplynutí stanovenej lehoty päť pracovných dní. Žalovaný na takto doručené vyjadrenie neprihliadol. Podľa názoru žalobcu mal žalovaný v uvedenom prípade aplikovať § 27 ods. 3 Správneho poriadku, v zmysle ktorého je lehota zachovaná, ak sa posledný deň lehoty podanie odovzdá na poštovú prepravu.
23. Správny súd v tejto súvislosti upriamuje pozornosť na § 1 ods. 1 Správneho poriadku, ktorý určuje rozsah vecnej pôsobnosti Správneho poriadku nasledovne: „tento zákon sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak“ Zákon o verejnom obstarávaní v ustanovení § 185 ods. 2 ustanovuje, že na konanie podľa § 169 ods. 1 až 4, § 177 až 179a sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Z uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že § 173 ods. 13 zákona o verejnom obstarávaní osobitne upravuje doručovanie vyjadrení odlišným spôsobom/inak, a preto nie je možné na túto situáciu aplikovať § 27 ods. 3 Správneho poriadku;, aplikácia tohto ustanovenia je priamo vylúčená v § 185 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní. Lehotu podľa § 173 ods. 13 zákona o verejnom obstarávaní určuje žalovaný, pričom je povinný rešpektovať zákonom určenú minimálnu lehotu. V zmysle prvej vety za bodkočiarkou, na vyjadrenia doručené po uplynutí tejto lehoty žalovaný neprihliada. Zákon o verejnom obstarávaní tak jednoznačne spája doručenie vyjadrenia v presne určenej lehote s prihliadaním, resp. neprihliadaním žalovaného na obsah vyjadrenia. Na uvedenú skutočnosť bol žalobca vo výzve na vyjadrenie riadne upozornený. Postupom Rady, keď neprihliadala na vyjadrenie doručené po stanovenej päť dňovej lehote, tak nedošlo k porušeniu procesného práva žalobcu vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia ešte pred jeho vydaním. Správny súd sa oboznámil s vyjadrením žalobcu zo dňa 10.09.2018 a nad rámec nutného odôvodnenia považuje za dôležité uviesť, že neobsahovalo zásadné a podstatné argumenty, ktoré by vyvracali zistenia žalovaného. Žalobca vo vyjadrení veľmi stručne a všeobecne poukázal na formalistický prístup žalovaného k výkladu dohody o vzájomnej spolupráci, s ktorým žalobca nesúhlasil, bez uvedenia akýchkoľvek skutočností, ktoré by jeho názor podporili a mali vplyv na dovtedajší priebeh administratívneho konania.
24. Žalobca vo svojej žalobe namietol aj nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť napadnutého rozhodnutia a nedostatok dôvodov. Za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť považuje súdna prax rozhodnutie, z ktorého znenia výrokov nevyplýva opis skutku, ktorého sa mal žalobca dopustiť porušením právnej povinnosti. Nezrozumiteľné nie je rozhodnutie, ak je rozpor odstrániteľný výkladom, t. j ak pri interpretácii napadnutého rozhodnutia ako celku nebudú pochybnosti o jeho význame. Výrok napadnutého rozhodnutia podľa názoru žalobcu neobsahuje časti podstatné pre identifikáciu jeho nezákonného konania, minimálne v rozsahu popísania neoprávneného konania, konkrétneho označenia dohody o vzájomnej spolupráci, konkrétneho označenia činností, ktoré nie je možné považovať za činnosti viažuce sa k civilnej ochrane, konkrétneho označenia postupov zadávania zákaziek, ktoré mal žalobca použiť a konkrétne popísanie vplyvu porušení žalobcu na výsledok verejného obstarávania.
25. Účelom zákona o verejnom obstarávaní je určenie pravidiel a postupov pri výbere zmluvných partnerov s cieľom zabezpečiť efektívne a transparentné nakladanie s verejnými zdrojmi. Výnimky z aplikácie pravidiel a postupov vo verejnom obstarávaní predstavujú možnosť uzavrieť určité a presne vymedzené zmluvy bez použitia stanovených pravidiel a postupov. Dôkazné bremeno odôvodnenia použitia ktorejkoľvek zákonnej výnimky spočíva na verejnom obstarávateľovi/obstarávateľovi, ktorý sa na ňu odvoláva. Uvedená povinnosť vyplýva i z dôvodovej správy k § 1 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, kde zákonodarca uviedol, že predmetné výnimky z povinnej aplikácie zákona je potrebné vykladať reštriktívne a dôkazné bremeno ich použitia leží na konkrétnom verejnom obstarávateľovi alebo obstarávateľovi, ktorý musí každý prípad exempcie náležite preskúmať a zadovážiť dostatočné dôkazné prostriedky odôvodňujúce vyňatie určitej zákazky z pôsobnosti zákona o verejnom obstarávaní.
Verejný obstarávateľ a obstarávateľ nesmú zadať zákazku, koncesiu alebo použiť súťaž návrhov podľa § 1 ods. 2 až 13 zákona o verejnom obstarávaní s cieľom vyhnúť sa použitiu postupov a pravidiel podľa tohto zákona (§ 1 ods. 14 zákona o verejnom obstarávaní). Zákon o verejnom obstarávaní síce neukladá verejnému obstarávateľovi/obstarávateľovi povinnosť v konkrétnej (písomnej) forme zaznamenať dôvody, ktoré ho viedli k záveru o splnení predpokladov na uplatnenie výnimky, je však jeho povinnosťou a zodpovednosťou kedykoľvek tieto podmienky vedieť preukázať. Tvrdenie žalobcu, že nesplnenie tejto domnelej povinnosti mu žalovaný nemohol klásť na zodpovednosť, je v rozpore so samotným znením a účelom zákona o verejnom obstarávaní. Bolo vecou žalobcu, ktorý zákonnú výnimku aplikoval, aby preukázal splnenie všetkých kritérií pre jej použitie. Úlohou kontrolného orgánu je striktne preveriť splnenie týchto kritérií a nie vyhľadávať dôvody pre aplikáciu výnimiek v prospech verejného obstarávateľa/obstarávateľa. Takýto výklad by bol v rozpore s úlohou žalovaného ako kontrolného orgánu.
26. Správny súd žalobnú námietku, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné vzhľadom na skutočnosť, že výrok napadnutého rozhodnutia neobsahuje podstatné časti pre identifikáciu nezákonného konania, vyhodnotil ako neopodstatnenú. Výrok napadnutého rozhodnutia, ako aj prvostupňového rozhodnutia, je vecne správny, dostatočne určitý, nevzbudzujúci pochybnosti o tom, čo bolo predmetom administratívneho konania, definuje protiprávne konanie žalobcu s jednoznačným označením ustanovení zákona o verejnom obstarávaní, ktoré žalobca svojim konaním porušil. Na výrokovú časť rozhodnutia nadväzuje odôvodnenie s opisom zistených skutočností, chronológiou administratívneho konania, vykonaného dokazovania, úvahami pri hodnotení dôkazov a právneho posúdenia, ktoré boli podkladom pre vydanie prvostupňového rozhodnutia a napadnutého rozhodnutia. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami žalovaného. Argumentácia odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je v rozpore s výrokovou časťou napadnutého rozhodnutia žalovaného, je s ňou v súlade, a teda nie je pre žalobcu nezrozumiteľnou.
27. Správny súd nepovažoval za dôvodnú ani namietanú nepreskúmateľnosť rozhodnutí pre nedostatok dôvodov a absenciu odôvodnenia. Správny súd poukazuje na znenie § 175 ods. 4 a 8 zákona o verejnom obstarávaní, v zmysle ktorého bol žalovaný povinný, ak zistil porušenie zákona, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, v rozhodnutí uviesť taxatívny výpočet ustanovení tohto zákona, ku ktorých porušeniu došlo a ktorých porušenie malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania a zároveň v odôvodnení rozhodnutia, v ktorom konštatuje porušenie tohto zákona kontrolovaným, uviesť všetky zistené porušenia tohto zákona spolu s údajom, či zistené porušenie malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania a stručný návod pre kontrolovaného, ako v druhovo rovnakej veci v budúcnosti predísť porušeniu tohto zákona.
28. V úvode rozhodnutia bola jednoznačne špecifikovaná dohoda o vzájomnej spolupráci, v súvislosti s ktorou žalovaný začal konanie o preskúmanie úkonov žalobcu po uzavretí zmluvy. Z prvostupňového, ako aj napadnutého rozhodnutia, je možné zistiť konkrétne podrobnosti týkajúce sa neoprávneného konania žalobcu, pričom žalovaný veľmi obšírne odôvodnil jednotlivé pochybenia vytýkané žalobcovi, a to predovšetkým posúdenie činnosti žalobcu v kontexte zákona o civilnej ochrane. Žalovaný správne poukázal na vyjadrenie žalobcu zo dňa 16.10.2017, kde samotný žalobca rozdelil dohodnuté činnosti do dvoch množín, množinu činností spadajúcu pod zákon o civilnej ochrane a množinu činností spadajúcu pod zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, na ktorú však žalobca neaplikoval výnimku uvedenú v zákone o verejnom obstarávaní, keď podľa jeho názoru vôbec nešlo o zákazku v zmysle tohto zákona, pretože činnosť o. z. KCZS nebola zameraná na dosiahnutie zisku. Takéto tvrdenie je však, ako správne vyhodnotil aj žalovaný, v priamom rozpore s § 3 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní. Skutočnosť, či o. z. KCZS vyvíjalo svoju činnosť za účelom dosiahnutia hospodárskeho zisku je z pohľadu zákona o verejnom obstarávaní úplne irelevantná. Podstatným faktom bolo uzatvorenie odplatnej zmluvy medzi žalobcom a o. z. KCZS, ktorej predmetom bolo poskytnutie dohodnutých činností (služieb). V rámci administratívneho konania si z dôvodu riadneho posúdenia veci žalovaný vyžiadal stanovisko Ministerstva vnútra SR, ako ústredného štátneho orgánu pre civilnú ochranu, k jednotlivým činnostiam obsiahnutých v dohode o vzájomnej spolupráci. Ministerstvo vnútra SR vo svojom stanovisku skonštatovalo, že aj s prihliadnutím na vyhlášku Ministerstva vnútra SR č. 523/2006 Z. z. o podrobnostiach na zabezpečenie záchranných prác a organizovania jednotiek civilnej ochrany, posudzované činnosti nebolo možné považovať za činnosti viažuce sa k zákonu o civilnej ochrane. Žalovaný taktiež opísal vplyv výsledku neprípustnej aplikácie výnimky uvedenej v § 1 ods. 2 písm. g) zákona o verejnom obstarávaní, keďže žalobca neumožnil predložiť ponuku na obstarávané
činnosti iným subjektom v rámci konkurenčného prostredia, čím nebolo možné vylúčiť, že by v tomto postupe ďalší záujemcovia nepredložili výhodnejšie ponuky ako žalobcom vybraný poskytovateľ.
29. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nezistil dôvod, na základe ktorého možno spravodlivo od žalobcu požadovať, aby žalovanému nahradil trovy konania.
30. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho doručenia (§ 443 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 145 ods. 2 písm. b/ a § 493e SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. c/ SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).