Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_18C-117-2008.pdf
PDF · 139.35 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/117/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Michalovce, v právnej veci žalobcov: v 1. rade: O. v 2. rade: O., v 3. rade: B., zastúpených JUDr. Jánom Kožuškom, advokátom, Sama Chalúpku 18, Michalovce proti žalovaným: v 1. rade: M. v 2. rade: O., zastúpeného žalovanou v 1. rade M. v 3. rade: L., zastúpeného JUDr. Alexejom Ivankom, advokátom Námestie Osloboditeľov 73, Michalovce, v 4. rade: O. v 5. rade: L. v 6. rade: F., zastúpeného žalovanou v 1. rade, v 7. rade: B. o určenie vlastníckeho práva takto
rozhodol:
I. Súd určuje, že:
- R. sú podielovými spoluvlastníkmi každý v 1 v súlade s geometrickým plánom č. 17196540-30/2004 zo dňa 27.12.2004 parciel registra CKN č. 623/13-záhrada o výmere 3.557 m2, č. 623/14-zastavané plochy o výmere 99 m2 ktoré boli vytvorené z parciel registra E 618/2-orná pôda o výmere 1.976 m2, č. 619- orná pôda o výmere 1.087 m2, zapísaných na LV č. 36 k.ú. Lesné a časti parcely č. 620 - orná pôda o výmere 1.583 m2, zapísanej na LV č. 333 k.ú. Lesné.
- R. je výlučnou vlastníčkou v súlade s geometrickým plánom č. 17196540-30/2004 zo dňa 27.12.2004, parcely č. 623/1-záhrada o výmere 4.439 m2 ktorá bola vytvorená z parcely registra E 621-orná pôda o výmere 3449 m2 zapísané na LV č. 256 k.ú. Lesné a časti parcely č. 620-orná pôda o výmere 1.583 m2 zapísanej na LV č. 333 k.ú. Lesné.
II. Náhradu trov konania nepriznáva žiadnemu z účastníkov.
odôvodnenie:
Žalobcovia v 1.,2.,3. rade žalobou doručenou súdu dňa 16.12.2008 navrhli, aby súd určil, že žalobcovia v 1. a v 2. rade sú podielovými spoluvlastníkmi každý v 1/2-ici parciel registra CKN č. 623/13-záhrada o výmere 3557 m2, č. 623/14-zastavané plochy o výmere 99 m2 v súlade s geometrickým plánom č. 17196540-30/2004 zo dňa 27.12.2004, ktoré parcely boli vytvorené z parciel registra E 618/2-orná pôda o výmere 1976 m2, č. 619-orná pôda o výmere 1087 m2 zapísaných na LV č. 36 k.ú. Lesné a časti parcely č. 620-orná pôda o výmere 1583 m2 zapísané na LV č. 333 k.ú. Lesné, a žalobkyňa v 3. rade je výlučnou vlastníčkou parcely č. 623/1-záhrada o výmere 4.439 m2 v súlade s geometrickým plánom zo dňa 27.12.2004 ktorá bola vytvorená z parcely registra E 621-orná pôda o výmere 3449 m2, zapísané na LV č. 256 k.ú. Lesné a časti parcely č. 620-orná pôda o výmere 1585 m2 zapísané na LV č. 333 k.ú. Lesné.
Žalovaná v 1. rade, žalovaný v 2. rade, žalovaný v 6. rade navrhli žalobu zamietnuť z dôvodu, že kúpna zmluva zo dňa 7.10.1971 je absolútne neplatným právnym úkonom, keďže právna predchodkyňa žalovaných O. odpredala z parcely 62O aj podiely svojich súrodencov bez toho, aby mala plnomocenstvo
na ich odpredaj a taktiež neboli splnené predpoklady pre vydržanie citovanej nehnuteľností, chýbala dobromyseľnosť nadobúdateľov.
Žalovaný v 3.rade uznal opodstatnenosť nároku žalobcov len v časti spoluvlastníckeho podielu, ktorý vlastnila O., matka žalovaného v 3. rade v čase uzavretia kúpnej zmluvy.
Žalovaný v 4. rade ponechala rozhodnutie na úvahu súdu.
Žalovaný v 5. a v 7. rade sa k žalobe nevyjadrili.
Vykonaným dokazovaním, oboznámením sa s LV č. 333 k.ú. Lesné /č.l.10,149,/ s LV č. 36 k.ú. Lesné /č.l.6/, LV č. 256 k.ú. Lesné /č.l.8/, s geometrickým plánom č. 17196540-30/2004 zo dňa 27.12.2004 /č.l.15A/, s pripojeným spisom bývalého štátneho notárstva v Michalovciach N 933/71 / č.l.69/, s dotazníkom, čestným vyhlásením zo dňa 12.8.1971 /č.l.15B/, ako aj s ďalším obsahom spisu, vypočutím účastníkov konania zistil nasledovný skutkový stav:
Žalobcovia v 1. a v 2. rade sú vedení ako podieloví spoluvlastníci v podiele 1/2 na LV č. 36 /č.l.7/. Na uvedenom LV sú okrem iného zapísané parcely registra E: 618/2 o výmere 1976 m2- orná pôda a parcela č. 619 o výmere 1087m2-orná pôda.
Žalovaná v 3. rade je vedená ako vlastníčka v celku vo výpise z LV č. 256 ako parcela registra E č. 621 o výmere 3449m2-orná pôda /č.l.8/. Uvedenú nehnuteľnosť nadobudla na základe dedičského rozhodnutia po svojom otcovi neb. JK. na základe rozhodnutia štátneho notárstva v Michalovciach D1028/76 zo dňa 26.2.1987 /č.l.16-17/.
Na LV č. 333 /č.l.149/ je okrem iného zapísaná aj parcela registra E č. 620 o výmere 1583m2 - orná pôda ktorej vlastníctva, jeho určenia sa domáhajú žalobcovia aj k tejto parcele. V časti B na liste vlastnicstva ako vlastníci sú uvedení pod B1 -žalovaná v 1.rade O. v 2. rade každý z nich v podiele 1/192 z celku, ktoré vlastníctvo nadobudli na základe rozhodnutia D469/91 po svojom otcovi O.
Pod B3 je vedený žalovaný v 3. rade L. v podiele 1/96 ktorý nadobudol tento podiel po svojej matke O. ktorá zomrela 20.9.2000. Dedičstvo bolo prejednané na základe osvedčenia D1448/00 zo dňa 15.11.2001 /č.l.100-102/.
Pod B4 je vedený žalovaný 4. O. v podiele 2/576 z celku, ktorý podiel nadobudol na základe osvedčenia o dedičstve 5D/229/2010 zo dňa 23.5.2011 /č.l.151-152/ po svojej sestre V.j, nar. 3.3.1927, ktorá zomrela 19.7.1992 po ktorej bolo dodatočne prejednané dedičstvo týmto rozhodnutím okrem iného aj o parcelu č. 620 zapísanej na LV č. 333 /č.l.151-152/.
Pod B5 je vedený žalovaný v 4. rade O. v podiele 1/96 z celku ktorý podiel nadobudol na základe dedičského rozhodnutia D 376/68 titulom dedenia po svojej matke O. ktorá zomrela dňa 11.12.1967 na základe rozhodnutia štátneho notárstva Michalovce zo dňa 24.3.1969 /č.l.64/.
Z citovaného rozhodnutia D 376/68 vyplýva, že O. zomrela 17.12.1967 a dedičstvo po nej nadobudli jej deti: O. každý v 1-štvrtine okrem iného aj parcely č. 620, ktorá bola pôvodne zapísaná vo vložke 278 k.ú. Lesné.
Pod B 6 je vedený L. žalovaný v 5. rade, ktorý podiel 11/24 nadobudol na základe kúpnej zmluvy zo dňa 7.5.2010 ktorý podiel odkúpil od O. /č.l.124-127/. Predávajúca O. rod. Vasiľová tento podiel nadobudla na základe dedičského rozhodnutia po svojej nebohej mame O. ktorá zomrela dňa 8.12.2006 na základe
dedičského rozhodnutia 5D/344/2007 zo dňa 17.6.2008 /č.l.105/. Právne nástupníctvo žalovaného v 5. rade bolo prejednané uznesením súdu zo dňa 2.6.2011 /č.l.131-133/ v súlade s ust. § 92 ods. 1,2 O.s.p..
Pod B 7 je vedený ako podielový spoluvlastník žalovaný v 6. rade F., ktorý podiel 12/24 nadobudol po svojom otcovi T. ktorý zomrel 19.3.2010 na základe dedičského rozhodnutia 10D/120/2010 zo dňa 26.7.2010 /č.l.89-90/.
T.ľ tento podiel nadobudol po svojom otcovi neb. JK. a zomrel 24.11.1996 čo je zrejme z dedičského rozhodnutia D2419/96 zo dňa 28.7.1997 /č.l.103-104/. Nebohý M. bol jedným z predávajúcich pri kúpnej zmluve zo dňa 7.10.1971.
Pod B 8,9,10,11 sú vedení podieloví spoluvlastníci každý z nich v podiele 1/576, ktorí podiel nadobudli na základe osvedčenia o dedičstve 5D/229/2010 zo dňa 23.5.2011 /č.l.151-152/.
Pod B8 je vedená žalovaná v 1. rade, pod B9 žalovaný v 2. rade jej brat, pod B-10 žalovaný v 7. rade , pod B-11 žalovaný v 3. rade s tým, že žalovaní v 3. a v 7. rade sú bratia. Citovaným rozhodnutím 5D/229/2010 bolo dodatočné prejednane dedičstvo po V. ktorá zomrela 19.7.1992 ktorá je sestrou O. žalovaný v 4. rade.
Dedičstvo po V.j ktorá zomrela 19.7.1992 už bolo prejednané na základe osvedčenia D2062/98 zo dňa 6.12.2002 /č.l.65-68/ avšak keďže pri tomto prejednaní dedičstva nebola prejednaná okrem iného parcela č. 620 vedená na LV č. 333 následne bolo prejednané dodatočné dedičstvo aj o citovanú parcelu ktoré podiely sú zapísané na aktualizovanom LV č. 333 /č.l.149-150/.
Žalobcovia v žalobe uviedli, že stav, ohľadom zápisu spoluvlastníctva na LV č. 333 k.ú. Lesné k parcele registra E č. 620 nezodpovedá skutočnému právnemu stavu. Predmetnú parcelu č. 620 na základe zmluvy zo dňa 7.10.1971 spísanú vo forme notárskej zápisnice na bývalom štátnom notárstve v Michalovciach pod č. N 933/71, Nz956/71 predali právni predchodcovia terajších žalovaných žalobcom v 1. a v 2. rade v 1/2 a právnemu predchodcovi žalobkyne v 3. rade v 1/2 /č.l.12/. Kúpna zmluva bola registrovaná štátnym notárstvom v Michalovciach 6.12.1971 pod č. R1/945/71. Uvedená nehnuteľnosť bola medzi nimi teda žalobcami reálne rozdelená a užívaná pokojne až doposiaľ. Po smrti právneho predchodcu žalobkyne v 3. rade Jána Beleja, ktorý zomrel 19.8.1986 vstúpila do užívania jeho dcéra žalobkyňa v 3.rade, ktorá po ňom nadobudla dedičstvo /D1028/86/ /č.l.16-17/.
Súd si vyžiadal spis bývalého štátneho notárstva v Michalovciach N933/71 /č.l.69/ v ktorom je uložená predmetná kúpna zmluva zo dňa 7.10.1971. Z uvedeného spisu je zrejme, že predmetom zmluvy boli nehnuteľnosti zapísané vo vložke č. 278 k.ú. Lesné ako parcela č. 620 o výmere 1583m2. Pod B3 je vedený M. v podiele 12/24, pod B4a je vedená O. v podiele 1/24, pod B4b/ je vedený O. v podiele 11/24. V uvedenom spise je ďalej pripojená identifikácia parciel č. 988/1971 z ktorej identifikácie je zrejme, že parcela č. 620 zapísaná vo vložke č. 278 je časťou parcely č. 623/1o výmere 11 ha 23 árov 16 m2 zapísanej na LV evidenčnom liste č. 107 ktorú užíva JRD a táto parcela mpč.č. 620 je zlúčená v hone JRD.
V samotnom spise je kúpna zmluva vo forme notárskej zápisnice N933/71, Nz956/71 ktorá je zhodná s fotokópiou na č.l.12 v spise. Z uvedenej zmluvy je zrejme, že predávajúcimi sú M. Michal Vasiľ-dôchodca obyvateľ v LI. a O. domáca, obyvateľka v Lesnom č.d.49. Kupujúcimi sú M.6-žalobca v 1. rade, O.- učiteľka, bývajúca v Lesnom č.d.123, žalobkyňa v 2. rade. Predmetom kúpnej zmluvy je nehnuteľnosť zapísaná v pozemkovej knihe kat. územia Obce Lesné vo vložke č. 278 pod A1 rad.č.2 parcela č. 620, dľa.B3,4/a,4/b, v celku evidovaná na stredisku geodézie Michalovce pod evidenčným č. 107- v hone JRD v Lesnom ako časť parcely č. 623/1 t.j. v skutočnosti záhrady v celku o výmere 1583 m2 za kúpnu 1.200.-Kčs.. V bode 3. je uvedené, že kúpna cena bola vyplatená pred podpísaním tejto zmluvy čo odpredávatelia kvitujú. V bode 4. je uvedené, že kupitelia sú v úžitku kúpených nehnuteľností lebo JRD v Lesnom tieto nehnuteľnosti v skutočnosti neužíva.
Uvedená zmluva bola registrovaná štátnym notárstvom v Michalovciach dňa 6.12.1971 pod č. registra č. 945/71. V uvedenom spise je zároveň „záznam“ v ktorom je uvedené: „ úprava na SG až po vypustení parcely z honu JRD a zameranú a vyhotovenia prehlásenia spoluvlastníkov. Kanc: Spis do spisovne 13.12.1971, nečitateľný podpis.“
Z rozhodnutia Štátneho notárstva Michalovce vyššie citovaného D376/68 zo dňa 24.3.1969 je zrejme, že O. a dedičstvo po nej nadobudli jej deti O. každý v 1-štvrtine /č.l.64/. Zo samotného výpisu z vložky č. 278 ako aj z výpisu z LV č. 333 k.ú. Lesné na ktorom je zapísaná uvedená parcela č. 620 aj z vyššie citovaného rozhodnutia vyplýva, že uvedenú parcelu č. 620 zdedili deti po O. každý v 1-štvrtine t.j. podiel 1/24 ktorý je zapísaný v pozemkovej knihe každý z nich po 1/96 čo je zrejme z LV zo dňa 3.11.2008 / č.l.10-11/, kde pod B4 a B5 sú vedené deti nebohej: V. kde je uvedené ako titul nadobudnutia citované rozhodnutie D376/68. Žalovaní v 1. a v 2. rade súrodenci nadobudli podiel svojho otca ML. ktorý je synom O. na základe dedičského rozhodnutia D469/91. Žalovaný v 3. rade Ing. W.adobudol podiel 1/96 z citovanej parcely na základe dedičského svedčenia po svojej matke O. ktorá zomrela 20.9.2000 čo je zrejme z dedičského rozhodnutia D1448/00 zo dňa 15.11.2011 /č.l.100-102/. O. bola jednou z predavajúcich vo vyššie citovanej zmluve.
Z predložených listín je zrejme, že predavajúca O. v kúpnej zmluve zo dňa 7.10.1971 odpredala z citovanej parcely č. 620 aj podiely svojich súrodencov O. ktorých podiel každého z nich bol 1/96 z uvedenej parcely. Uvedený podiel 1/96 mala v čase predaja aj predavajúca O.
Žalobcovia na pojednávaní dňa 5.3.2010 /č.l.73/ uviedli, že spornú nehnuteľnosť parcelu č. 620 nadobudli na základe kúpnej zmluvy zo dňa 7.10.1971 ktorá bola riadne registrovaná štátnym notárstvom teda podľa ustanovení Obč. zákonníka platných v čase uzavretia zmluvy a nadobudli vlastníctvo registráciou tejto zmluvy. Žalobcovia túto nehnuteľnosť užívali od roku 1971 a nikým neboli rušení. Keďže tieto nehnuteľnosti užívali dobromyseľne nadobudli vlastníctvo aj vydržaním k 1.1.2002 / č.l.73/.
Žalobca v 1. rade O. na tomto pojednávaní uviedol, že túto nehnuteľnosť teda parcelu č. 620 odkúpil so svojou manželkou spolu s neb. M. na základe predmetnej zmluvy. Túto nehnuteľnosť užívalo JRD v Lesnom avšak cez túto parcelu chodil statok na pašu. V týchto priestoroch uvažoval postaviť rodinný dom a z tohto dôvodu vstúpil do jednania s predavajúcimi a tento dom bol sčasti postavený aj na parcele č. 620. Dom začal stavať v roku 1971 a bol ukončený v roku 1973. Po uzatvorení samotnej zmluvy nikto nikdy od neho nežiadal doplatenie nejakých peňazí, alebo vstupu na uvedený pozemok. Uvedenú nezrovnalosť zistil pri vybavovaní hypotekárneho úveru. Samotnú kúpnu cenu 1.200.-Kčs vyplatil priamo pred notárom.
Žalobkyňa v 2.rade si v plnom rozsahu osvojila výpoveď svojho manžela žalobcu v 1. rade. Uviedla, že samotná predavajúca O. bola iniciátorkou odpredaja tejto parcely. Pokiaľ sa týka toho či táto predavajúca mala splnomocnenie od svojich súrodencov, žalobcovia uviedli, že bolo to dávno už sa na to nepamätajú.
Žalobkyňa v 3.rade uviedla vo svojej výpovedi, že pokiaľ sa týka samotnej zmluvy tak v roku 1971 mala 20 rokov a nepamätala si podmienky uzatvorenia tejto zmluvy a nehnuteľnosti zdedila po svojom neb. otcovi Jánovi Belejovi na základe dedičského rozhodnutia D1028/86 zo dňa 26.2.1987 /č.l.16-17/. V uvedenom rozhodnutí na strane 2. je konštatované, že kúpna zmluva, ktorá bola registrovaná pod č. R1945/71 nebola vyznačená teda zmena vlastníkov pozemkovej knihy a nedopatrením táto nehnuteľnosť bola naďalej vedená na pôvodných vlastníkoch.
Žalovaný v 3. rade Ing. W. uviedol, že O. je jeho matkou, ktorá zomrela v roku 2000 a nevedel sa vyjadriť k tomu či v čase predaja bola vlastníčkou jeho matka, alebo aj jej súrodenci. Pokiaľ sa týka parcely č. 620 túto užívalo družstvo keďže to bolo združstevnené.
Žalovaný v 4. rade MUDr. O. uviedol, k parcele č. 620, že vedel o tom, že jeho matka bola vlastníčkou tejto parcely a keď jeho sestra O. bola mladá tak tieto nehnuteľnosti užívali G.i až následne keď sa vydala za A. tak boli dané jeho sestre tieto nehnuteľnosti. Po vydaji v roku 1942 asi 10-15 rokov užívala jeho sestra tieto nehnuteľnosti až kým nedošlo k združstevneniu. Ďalej uviedol, že rodina to akceptovala, súhlasili s tým teda jeho brat Ing. O.
Žalovaná v 1. rade vo svojom podaní zo dňa 26.2.2009 uviedla, že podľa výpisu z pozemkovej knihy vo vložke č. 278 je vedená ako vlastníčka citovanej parcele v podiele 1/24 O. teda jej stará mama /č.l.62/. Po jej smrti už na základe vyššie citovaného dedičstva rozhodnutia štátneho notárstva v Michalovciach D376/68 zo dňa 24.3.1969 vlastníctvo k tejto parcele bolo potvrdené v prospech jej deti teda O. O. / č.l.64/. Z uvedeného dôvodu v roku 1971 každý z detí O. mal podiel 1/96 z citovanej parcely č. 620. Ďalej uviedla, že podiel 1/192 prešiel na ňu a na jej brata O. na základe dedičského rozhodnutia D469/1991 zo dňa 1.9.1992, ktoré rozhodnutie súdu nepredložila, avšak tento titul je uvedený na LV č. 333 /č.l.10/.
Pokiaľ sa týka právneho posúdenia veci k tomu uviedla, že podľa ust.§ 132 ods. 1 Obč. zákonníka vlastníctvo možno nadobudnúť iba kúpnou zmluvou. Poukázala na ust. § 140 Obč. zákonníka podľa ktorého spoluvlastníci majú predkupné právo a z tohto dôvodu považuje kúpnu zmluvu za neplatný právny úkon, keďže predávajúca Mária Porvazníková rod. Šalapová odpredala aj podiely svojich súrodencov. V samotnej notárskej zápisnici nie je uvedený súhlas ostatných spoluvlastníkov a z tohto dôvodu nedostatok súhlasu zakladá absolútnu neplatnosť tohto úkonu.
Na pojednávaní dňa 5.3.2010 /č.l.74/ okrem iného aj uviedla, že nie sú splnené podmienky dobromyseľnosti pre vydržanie, keďže v k.ú. Lesnom v roku 2002 bola vykonaná ROEP pôdy pri ktorej sa účastníci museli zaoberať o vzťahy pokiaľ sa týka vlastníctva k nehnuteľnosti a teda nastali pochybnosti medzi zápismi a skutočným stavom, čím poukázala na to, že nie je splnená podmienka dobromyseľnosti.
Na pojednávaní dňa 29.4.2011/ č.l. 11O/ žalovaná v 1. rade a zároveň ako aj zástupkyňa žalovaného v 2. rade nesúhlasila s tým, že došlo k vydržaniu už od roku 1971, keďže predmet vydržania nebol spôsobilý na vydržanie, keďže sa jednalo o poľnohospodársku pôdu a v tomto období teda po roku 1971 nebolo možné vydržať takýto predmet, keďže tento nebol vypustený z užívania JRD. Taktiež poukázala na to, že už v čase prevodu v roku 1971 žalobcovia ako kupujúci neboli dobromyseľní, keďže zo samotného spisu pri vyhotovovaní kúpnej zmluvy bolo zrejme, že predávajúca O. nemá súhlas na predaj podielov svojich súrodencov.
Žalovaný v 4. rade F. na pojednávaní dňa 29.4.2011 /č.l.115/ ako účastník vypovedal, že je vnukom pôvodného predávajúceho Jana Vasiľa a podiel k uvedenej parcele č. 620 zdedil po svojom otcovi T. na základe dedičského rozhodnutia 10D/120/2010 zo dňa 24.7.2010 a pokiaľ sa týka samotného rozhodnutia vo veci toto ponecháva na úvahu súdu /č.l.115/.
Žalovaná v 1. rade zaslala súdu podaním zo dňa 14.10.2011 vyjadrenie k veci /č.l.143-146/. V tomto vyjadrení uviedla, že O. nadobudla podiel 1/24 z parcely č. 620 v roku 1949 titulom dedenia /č.l.26/, teda v roku 1942 sa nemohla vzdať niečoho čo nevlastnila v prospech svojej dcéry O.. Ďalej uviedla, že O. nemohla nadobudnúť vlastníctvo k uvedenej nehnuteľnosti na základe obyčajového práva platného do konca roku 1950, keďže vydržacia doba bola 32 rokov a vyžadovala sa dobromyseľnosť pri vstupe do držby /vyžadoval sa právny titul, na základe ktorého sa oprávnená držba odvodzovala, nestačila detencia/. Taktiež uviedla, že predávajúca O. nemohla vydržať pozemok ani podľa ustanovení Obč. zákonníka zákona č. 141/1950 účinného od 1.1.1951, keďže pozemok nebol spôsobilý pre vydržanie, v súlade s ust. § 115 ods. 1 citovaného Obč. zákonníka, keďže sa jednalo o pozemok v užívaní JRD. V ďalšom poukazovala na následné dedičské rozhodnutia v tejto veci, ako rozhodnutia štátnych orgánov, ktorými následne bolo prejednané dedičstvo citovanej parcely zapísanej na LV č. 333.
V ďalšom opätovne poukazovala na nedostatok dobromyseľnosti u žalobcov ako aj právneho predchodcu u žalovanej v 3. rade M., keďže títo pri predaji vedeli, že predavajúca nie je vlastníčkou podielu, ktorý odpredávala. Poukázala aj na prerušenie dobromyseľnosti u žalobkyne v 3. rade, ktorá
bola prerušená v roku 1987 kedy došlo k prejednaniu dedičstva po jej otcovi /D1028/86/ /č.l.16-17/ kedy sa mala dozvedieť, že nie je vlastníčkou uvedenej parcely.
Žalobcovia na pojednávaní dňa 4.1.2012 uviedli, že O. nadobudla vlastníctvo k podielu, ktorý previedla vydržaním podľa ust. § 115 a nasl. Obč. zákonníka č. 141/1950 Zbierky najneskôr ku dňu 31.12.1961, čo vyplýva z výsluchu žalovaného v 4. rade. Uvedená predávajúca predmetnú nehnuteľnosť užívala po vydaji teda od polovice 40-tich rokov na základe držby rodinných nehnuteľností medzi rodinnými príslušníkmi a to až do času, keď tieto boli pojaté do užívania miestneho družstva, niekedy koncom 50- tych rokoch.
Žalobcovia však sú toho názoru, že už samotnou kúpnou zmluvou, ktorá bola registrovaná štátnym notárstvom došlo k prevodu uvedenej nehnuteľnosti. Pokiaľ by však boli pochybnosti o prevode vlastníckeho práva podľa citovanej zmluvy, nadobúda vlastnícke právo podľa § 134 a nasl. Obč. zákonníka ku dňu 31.12.2002.
Podľa § 133 Obč. zákonníka platného a účinného ku dňu uzavretia zmluvy /7.10.1971/ osobné vlastníctvo k veci možno nadobudnúť kúpou, darom, alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu, alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
Podľa § 134 ods. 1,2 Obč. zákonníka, vtedy platného, ak sa prevádza hnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo prevzatím veci, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak./1/.
K zmluve o prevode nehnuteľností je potrebná jej registrácia štátnym notárstvom. Vlastníctvo prechádza registráciou zmluvy /2/.
Z citovaných ustanovení je zrejme, že právnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti bola v tom čase registrácia zmluvy štátnym notárstvom. Z predloženého spisu štátneho notárstva v Michalovciach N933/71 je zrejme, že zmluva bola registrovaná dňa 6.12.1971 pod č. registra 945/71 z čoho vyplýva, že týmto dňom kupujúci nadobudli vlastníctvo k citovanej nehnuteľnosti. K samotnej zmluve je potrebné uviesť, že žalobcovia predložili aj dotazník a čestné vyhlásenie zo dňa 12.8.1971 k citovanej zmluve /č.l.15B/, v ktorom okrem iného je uvedené aj stanovisko Miestneho národného výboru v Lesnom, kde je uvedené, že tento úrad nemá námietok proti prevodu uvedenej nehnuteľnosti. Taktiež je tam vyjadrenie tohto orgánu, že dohodnutá cena je v mieste obvyklá pri nehnuteľnostiach toho istého druhu, v kolónke B /č.l.15B/. Taktiež v bode B. je uvedené, že JRD nemá žiadne námietky k uvedenej zmluve.
Je pravdou, že podielová spoluvlastníčka O. v čase predaja bola vlastníčkou podielu 1/96 z citovanej parcely čo predstavuje 16,48 m2 /1583:96/ odpredala podiely svojich súrodencov O. spolu podiel 3/96, čo predstavuje 49,47 m2.
Žalovaní v 1. a v 2. rade namietajú, že kúpna zmluva je z tohto dôvodu neplatná, keďže predávajúca odpredala aj podiely svojich súrodencov bez toho, aby mala plnomocenstvo, súhlasila s odpredajom týchto podielov. Zmluva je neplatná podľa ust. § 39 Obč. zákonníka, podľa ktorého neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.
Pri posudzovaní, aplikácii tohto ustanovenia § 39 Obč. zákonníka je potrebné posúdiť či toto ustanovenie treba považovať za sankciu na každý rozpor právneho úkonu so zákonom a to zvlášť v tých prípadoch, keď zákon nemá výslovné ustanovenie o následku rozporu daného úkonu so zákonom. Pokiaľ v hypotéze právnej normy je stanovená priamo neplatnosť právneho úkonu pri porušení zákona, v tomto prípade je neplatnosť stanovená priamo zákonom a teda takýto úkon je neplatný, napríklad
pri nedodržaní formy právneho úkonu. Pri posudzovaní platnosti kúpnej zmluvy je potrebné zvažovať aj ďalšie okolnosti ako je verejný záujem, samotné znenie, zmysel, účel zákona, následky pre druhú stranu, ktorá nezavinila nedodržanie zákona. Pod pojmom následky pre druhú stranu je treba vidieť predovšetkým ochranu dobrej miery tejto strany a ochranu nadobudnutých práv tejto strany. Keďže princíp ochrany dobrej viery nového nadobúdateľa pôsobí proti princípu ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka, je potrebné nájsť rovnováhu medzi obidvoma protikladne pôsobiaci princípmi tak, aby zostalo zachované maximum z oboch týchto princípov a pokiaľ to nie je možné tak, aby výsledok bol zlučiteľný so všeobecnou predstavou spravodlivosti. Osoby, ktorých dobrá viera svedčí, totiž nenesú žiadny diel zodpovednosti za neplatnosť zmluvy uzavretej medzi právnymi predchodcami a s ohľadom na svoju dobrú vieru mohli v medziobdobí nemalým spôsobom zhodnotiť inkriminované nehnuteľnosti / nález ústavného súdu Českej republiky zo dňa 11.5.2011 sp.zn. II ÚS165/11/.
Pri skúmaní platnosti tejto zmluvy súd bral do úvahy všetky okolnosti jej uzavretia, okrem iného tú skutočnosť, že Mária Šalapová rod. Porvazníková okrem svojho podielu 16,48 m2 odpredala podiel svojich súrodencov vo výmere 49,47 m2, ktorá výmera je nepatrná z celkovej výmery odpredanej nehnuteľnosti /1583 m2/. Ďalšou okolnosťou pre posúdenie platnosti je skutočnosť, že uvedená kúpna zmluva bola robená formou notárskej zápisnice teda orgánom, štátnym notárstvom, ktoré registrovalo takéto zmluvy zo zákona.
Z uvedeného dôvodu súd považuje kúpnu zmluvu zo dňa 7.10.1971 za platne uzavretú ako platný právny úkon na základe ktorého žalobcovia, kupujúci nadobudli vlastníctvo k parcele č. 620 zapísanej vo vložke č. 278 k.ú. Lesné, teraz na LV č. 333.
Pokiaľ sa námietky žalovaných v 1. a v 2. rade, že uvedená parcela bola predmetom dedičstva ďalších právnych nástupcov, ktorí nadobudli vlastníctvo k tomu je potrebné uviesť, že skutočný vlastník v danom prípade žalobcovia v dôsledku tohto nesprávneho, či nepresného rozhodnutia svoje vlastníctvo nestratili, resp. nezaniklo. Tieto rozhodnutia môžu byť len za určitých okolností titulom oprávnenej držby dedičov / rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 5.11.2009 sp. zn. 22Cdo/4415/2007/.
Súd je však názoru, že pokiaľ by žalobcovia nenadobudli vlastníctvo na základe citovanej kúpnej zmluvy, nadobudli by vlastníctvo citovanej nehnuteľnosti aj vydržaním.
Podľa § 134 ods. 1,2,3,4 Obč. zákonníka účinného od 1.1.1992 novelou 509/1991 Zb. oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak je má nepretržite v držbe po dobu 3 rokov, ak ide o hnuteľnosť a po dobu 10 rokov ak ide o nehnuteľnosť /1/.
Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb /2/.
Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca /3/.
Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby /4/.
Vydržanie je jedným zo spôsobov, pôvodného nadobudnutia vlastníckeho, alebo iného práva, ku ktorému v prípade splnenia zákonom stanovených podmienok dochádza priamo zo zákona.
Občiansky zákonník platný od 1.4.1964 /zákon č. 40/64 Zb./ vydržanie vlastníckeho práva až do novelizácie vykonanej zákonom č. 131/82 Zbierky t.j. od 1.4.1983 neumožňoval nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním.
Novela občianskeho zákonníka zákonom č. 131/82 Zb. účinného od 1.4.1983 zaviedla v ustanovení § 135a/ inštitút vydržania, avšak občan mohol vydržať, iba predmety osobného vlastníctva a to tak hnuteľné ako aj nehnuteľné veci. Veci v súkromnom vlastníctve neboli spôsobilým predmetom vydržania. Až vyššie citovaná úprava občianskeho zákonníka účinného od 1.1.1992 /zákonom č. 509/91 Zbierky/ umožňovala vydržanie v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 134 Obč. zákonníka. Vlastnícke právo nadobudne vydržateľ podľa vyššie citovaných ustanovení po splnení zákonom požadovaných podmienok vydržania, ktorými sú po 1. oprávnená držba, 2. nepretržitosť trvania držby po dobu 10-tich rokov, 3. spôsobilý predmet vydržania.
K novele od 1.1.1992 bolo prijaté ustanovenie § 868 podľa ktorého, pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1.1.1992; vznik týchto právnych vzťahov ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1.1.1992 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.
Taktiež bolo prijaté ustanovenie § 872 ods. 6, podľa ktorého, ak ide o vydržanie vlastníckeho práva k pozemku podľa tohto zákona, kde na základe doterajších predpisov bolo možné nadobudnúť len právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemkov, môže si oprávnená osoba započítať čas, po ktorý jej právny predchodca mal pozemok nepretržite v držbe aj pred účinnosťou tohto zákona.
Existujú viaceré rozporné stanoviská súdov, pokiaľ sa týka aplikácii týchto prechodných ustanovení zvlášť ustanovenia § 872 ods. 6, pokiaľ sa týka započítania vydržacej doby pred 1.1.1992.
Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu 5Cdo/23/94 zo dňa 30.3.1994 ustanovenie § 872 ods. 6 Obč. zákonníka sa vzťahuje len na pozemky ku ktorým bolo možné nadobudnúť podľa doterajších predpisov právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemku, teda, iba na pozemky spôsobilé na vydržanie vlastníckeho práva v prospech štátu a nie na pozemky poľnohospodárskej /ornej/ pôdy. V závere tohto rozhodnutia sa cituje, že občiansky zákonník účinný od 1.1.1992 v súvislosti s úpravou vydržania neumožňuje v prípadoch na ktoré nedopadá ustanovenie § 872 ods. 6 započítať do vydržacej doby čas po ktorý bola vec podľa doterajšej právnej úpravy nespôsobilá na vydržanie v užívaní oprávnenej osoby, alebo jej právnych predchodcov do 1.1.1992.
Tento právny názor bol neskoršie prekonaný napríklad rozsudkom Najvyššieho súdu SR 30.10.2001 sp.zn. 3Cdo/80/01 uverejnený v Justičnej revue v prílohe č. 11/2003 na str. 21, v ktorom je uvedené, právna veta: „ Vlastníkom nehnuteľností sa počínajúc dňom 1.1.1992 stane osoba, ktorá má nehnuteľnosť v oprávnenej držbe nepretržite po dobu 10 rokov a to i v prípade, že sa stala oprávneným držiteľom pred 1.1.1992; do doby oprávnenej držby pre vydržanie treba započítať aj dobu pred týmto dňom“.
Z odôvodnenia citovaného rozhodnutia je zrejme, že do doby počas ktorej mal oprávnený držiteľ vec v držbe, je potrebné započítať aj držbu vykonanú pred 1.1.1992. V tomto smere totiž nemožno prehliadnuť, že už držba na základe ustanovenia § 132a/ ods. 1 zákona č. 131/1982 Zbierky, bola všeobecne prípustná bez akéhokoľvek obmedzenia; súčasťou skutkovej podstaty vydržania, však bola len obmedzenie /nevzťahovala sa na právnické osoby a na nehnuteľnosti, ktoré nemohli byť v osobnom vlastníctve/. Nová právna úprava zákon č. 509/1991 Zbierky držbu uskutočňovanú do 31.12.1991 nekvalifikuje odlišne len ju započítava do dĺžky nevyhnutnej vydržacej doby /§ 868 a § 872 ods. 6 obč. zákonníka/. Pritom však účinky súhrnnej právnej skutočnosti /t.j. právnej skutočnosti, ktorá viedla k vydržaniu/ mohli nastať najskôr 1.1.1992. Podľa citovaného ustanovenia nový vlastnícky právny vzťah tu celkom jednoznačne vzniká až nadobudnutím účinnosti zákona a to najskôr 1.1.1992.
S danou problematikou súvisí aj právna úprava, ktorá je obsiahnutá v zákone č. 293/1992 Zbierky o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam.
Podľa ustanovenia § 18 ods. 1,3 citovaného zákona podmienky nadobudnutia vlastníckych práv k nehnuteľnostiam sa posudzujú podľa právnej úpravy, platnej v čase vzniku týchto práv, na neskoršiu právnu úpravu sa prihliadne, ak je to pre nadobúdateľa výhodnejšie. Podľa odseku 3. uvedeného zákonného ustanovenia v lehote na vydržanie sa neprerušili vznikom užívacieho práva socialistickej organizácie k nehnuteľnosti. Z citácie uvedených zákonných ustanovení so zreteľom na predmet právnej úpravy je možné vyvodiť, že ustanovenie § 18 ods. 1,3 citovaného zákona umožňuje započítať držiteľovi pre určenie vydržania, čas držby k inak nespôsobilému predmetu vydržania /poľnohospodárskej pôde/.
Z citovaných ustanovení občianskeho zákonníka, z odôvodnenia rozhodnutia Najvyššieho súdu je zrejme, že žalobcovia nadobudli vlastníctvo k citovanej nehnuteľnosti k 1.1.1992 berúc do úvahy skutočnosť, že zmluva bola uzavretá v roku 1971.
Pokiaľ sa týka oprávnenosti držby, držba je oprávnená, ak je držiteľ so zreteľom ku všetkých okolnostiam v dobrej viery o tom, že mu vec alebo právo patrí. Pritom platí zásada, že pre existenciu dobrej viere držiteľa, nepostačí, iba jeho tvrdenie, že mu vec patrí, ale je treba , aby toto tvrdenie bolo podložené konkrétnymi okolnosťami z ktorých možno vyvodiť, že je dôvodné. Z toho plynie, že dobromyseľnosť držiteľa treba vždy hodnotiť aj objektívne v tom, či tento mal, alebo nemal prípadne mohol mať pochybnosti o tom, že mu vec skutočne patrí.
Z vykonaného dokazovania je zrejme, že žalobcovia nadobudli nehnuteľnosť v roku 1971 kúpnou zmluvou, ktorá bola registrovaná štátnym notárom, verejným orgánom, o ktorom, o jeho postavení nemohlo byť žiadnych pochybností. Správanie žalobcov treba posudzovať podľa okolností, ako by sa správal iný občan, ktorý by uzavrel kúpnu zmluvu formou notárskej zápisnice pred štátnym notárom. V konaní bolo preukázané, že žalobcovia nikdy neboli rušení v užívaní týchto nehnuteľností, užívali ich dobromyseľne.
Z uvedeného dôvodu je zrejme, že žalobcovia nadobudli vlastníctvo k citovanej nehnuteľnosti aj vydržaním, pokiaľ by nebola preukázaná platnosť uzavretej kúpnej zmluvy. Súd je však toho názoru, že vlastníctvo nadobudli na základe kúpnej zmluvy uzavretej 7.10.1971.
Podľa § 80 písm.c/ O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, ak by sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah, alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Z citovaného ustanovenia vyplýva, že žaloba o určenie vlastníckeho práva predstavuje jeden z právnych prostriedkov ochrany vlastníka, ktorá má svoj základ v citovanom ustanovení. Základným procesným predpokladom úspešnosti takejto žaloby je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Naliehavý právny záujem na určení či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je je daný najmä tam, kde bez tohto určenia by bolo ohrozené právo žalobcu, alebo kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Ak sa žalobca domáha určenia, že je vlastníkom nehnuteľnosti pri ktorej je v katastri nehnuteľnosti zapísaný ako vlastník niekto iný, ako je to v tomto prípade, má nepochybne naliehavý právny záujem na požadovanom určení. S prihliadnutím na význam zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľnosti a jeho právnym účinkom je odôvodnený záver, že právne postavenie žalobcu je za tejto situácie neisté a že bez požadovaného určenia jeho právo mohlo byť ohrozené.
Pokiaľ sa týka ostatných parciel, ktoré sú súčasťou novovytvorených parciel geometrickým plánom 618/2, 619, 621 žalobcovia preukázali vlastníctvo k týmto parcelám, jednak na LV č. 36 a na LV 256 k.ú. Lesné.
Z uvedených dôvodov súd žalobe vyhovel.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 150 O.s.p. podľa ktorého, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
Súd v danom prípade nepriznal náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov z dôvodu, že v danom prípade sú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré sa týkajú veci ako takej. Nápravu zhody vlastníckeho práva zapísaného na LV so skutočným vlastníctvom možno dosiahnuť iba súdnou cestou určovacou žalobou a samotní žalovaní túto skutočnosť nemohli ovplyvniť. Z uvedeného dôvodu súd nepriznal náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov.
Poučenie:
Proti rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde v 3 vyhotoveniach s prílohami.
Odvolanie musí obsahovať všeobecné náležitosti podľa § 42 ods. 3 O. s. p., to znamená musí byť z odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ďalej z odvolania musí byť zjavné, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa dovolateľ domáha.
Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak účastník dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, môže sa svojho práva domáhať návrhom na vykonania exekúcie.