Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12CoP/1/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amálie Paulerovej a členov senátu – sudcov JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Petra Straku, vo veci starostlivosti súdu o maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX a C. C., nar. XX.XX.XXXX, obe v zastúpení kolíznym opatrovníkom – Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, maloletých detí rodičov: matka – D. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F., B. XXX/XXX, otec – G. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXXX XXX/XX, H., o zvýšenie výživného, na základe odvolania oboch rodičov voči rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. -279 zo dňa 23. januára 2023, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. -279 zo dňa 23. januára 2023 m e n í tak, že:

„Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej A., nar. XX.XX.XXXX sumou vo výške 100,- eur mesačne, na výživu maloletého C., nar. XX.XX.XXXX sumou vo výške 90,- eur mesačne, v prípade oboch detí počnúc 06.04.2022 a vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

Nedoplatok na výživnom za obdobie od 06.04.2022 do 31.01.2023 na maloletú A. v sume 491,66 eur p o v o ľ u j e otcovi splácať v splátkach po 15,- eur mesačne spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou rozsudku pod stratou výhody splátok nezaplatením čo i len jednej splátky k rukám matky.

Nedoplatok na výživnom za obdobie od 06.04.2022 do 31.01.2023 na maloletého C. v sume 590 eur súd p o v o ľ u j e otcovi splácať v splátkach po 15,- eur mesačne spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou rozsudku pod stratou výhody splátok nezaplatením čo i len jednej splátky k rukám matky.

Vo zvyšnej časti návrh matky z a m i e t a .

V zmysle tohto rozsudku sa m e n í rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. -150 zo dňa 31.08.2017 v časti výživného na maloletú A. a rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. -96 zo dňa 27.04.2018 v časti výživného a maloletého C..

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Žilina, ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „okresný súd“) uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej A. výživným vo výške 70,- eur mesačne a na výživu maloletého C. výživným vo výške 60,- eur mesačne, u oboch počnúc 06.04.2022, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 06.04.2022 do 31.01.2023 na maloletú A. vo

výške 196,75 eur povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 15,- eur k rukám matky spolu s bežným výživným a nedoplatok na maloletého C. vo výške 295,- eur povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 15,- eur k rukám matky spolu s bežným výživným, všetko pod následkom straty výhody splátok počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti návrh matky okresný súd zamietol. Zároveň zmenil aj rozsudok OS Žilina č. k. -150 zo dňa 31.08.2017 v časti výživného na maloletú A. a rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. -96 zo dňa 27.04.2018 v časti výživného na maloletého C.. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Pri právnom posúdení veci sa riadil ustanoveniami § 28 ods. 1, 2, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 zákona o rodine.

3. Na základe vykonaného dokazovania, a to oboznámením sa s listinnými dôkazmi, výsluchom matky, otca a kolízneho opatrovníka okresný súd dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného na maloleté deti je dôvodný. Naposledy bolo rozhodované o výživnom na maloletú A. rozsudkom OS Žilina č. k. -150 zo dňa 31.08.2017, ktorým súd schválil dohodu rodičov, podľa ktorej maloletá A. bola zverená do osobnej starostlivosti matky s jej oprávnením dieťa zastupovať a spravovať jej majetok, otec sa zaviazal platiť výživné na maloletú A. vo výške 50,- eur mesačne a na základe rodičovskej dohody bol upravený styk otca s maloletou každú nepárnu sobotu od 09:00 hod. do 18:00 hod. V dobe tejto súdnej úpravy matka bola poberateľkou rodičovského príspevku, okrem A. mala ešte dve vyživovacie povinnosti a otec si privyrábal brigádnickou činnosťou, s mesačným príjmom okolo 300,- eur (podľa jeho vyjadrenia). Dňa 23.07.2017 mu pribudla vyživovacia povinnosť k dcére I. B., bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a maloletá A. navštevovala materskú školu.

4. Výživné na maloletého C. bolo určené rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. -96 zo dňa 27.04.2018, ktorým konanie o určenie otcovstva k mal. C. súd zastavil v dôsledku súhlasného vyhlásenia rodičov o otcovstve k dieťaťu, a v spojenom konaní upravil výkon práv a povinností rodičov k dieťaťu tak, že mal. C. zveril do osobnej starostlivosti matky, otec bol zaviazaný prispievať na výživu C. v sume 50,- eur mesačne od 24.02.2017 do 30.04.2018 a vo výške 30,- eur mesačne od 01.05.2018. V čase tohto rozhodovania o vyživovacej povinnosti otca súd prihliadol na tú skutočnosť, že otec už mal vyživovaciu povinnosť k maloletej A., v prospech ktorej sa zaviazal platiť výživné 50,- eur mesačne a mal vyživovaciu povinnosť aj k maloletej I. B.. Pokiaľ od 01.05.2018 vyživovacia povinnosť otca súdom bola upravená na 30,- eur mesačne, bola zohľadnená skutočnosť, že otec výlučne na seba preberal osobnú starostlivosť o svoju dcéru I. a stratil možnosť dosahovať príjem zo závislej činnosti. V tej dobe mal príjem z výkonu brigádnickej činnosti v sume 300,- až 400,- eur mesačne a v ďalšom období, keďže zabezpečoval starostlivosť o maloletú I. B. jeho príjem zodpovedal rodičovskému príspevku. Otec nebol vlastníkom žiadnych nehnuteľností, ani hnuteľných vecí väčšej hodnoty. Podľa názoru súdu v období do 11.04.2018 bolo v možnostiach a schopnostiach otca dosahovať príjem zo závislej práce vo výške 400,- eur brutto, o ktorú možnosť otec bez dôležitého dôvodu prišiel, keďže nenastúpil do zamestnania u zamestnávateľa

- obchodnej spoločnosti Kávomilci s.r.o. na základe pracovnej zmluvy zo dňa 26.06.2017. Predmetným rozsudkom súd upravil aj styk otca s maloletým C. každú nepárnu sobotu v čase od 15:00 do 18:00 hod. za prítomnosti matky. V dobe tejto súdnej ( pôvodnej ) úpravy maloletý C. mal necelé dva roky a matka poberala rodičovský príspevok.

5. V aktuálne súdenej veci Okresný súd Žilina postupujúc v intenciách ustanovenia § 78 ods. 1 zákona o rodine porovnal aká zmena pomerov nastala od doby pôvodnej úpravy v odôvodnených potrebách maloletých detí a aj v možnostiach a schopnostiach rodičov vyživovať svoje deti.

6. Vykonaným dokazovaním konštatoval takú zmenu pomerov v možnostiach a schopnostiach rodičov a v odôvodnených potrebách maloletých detí, ktorá založila podmienku pre zmenu/ zvýšenie výživného. Maloletá A. začala navštevovať základnú školu, v dobe rozhodovania okresného súdu navštevuje už 4. ročník, náklady dieťaťa sa zvýšili v súvislosti s návštevou školy, ale aj biologickými potrebami napr. so stravou, ošatením. Zmenu pomerov konštatoval súd i v prípade maloletého C., ktorý tiež začal navštevovať základnú školu, od 01.09.2021 sa nachádza v liečebno-výchovnom sanatóriu, matke sa zvýšili výdavky na toto dieťa v súvislosti so stravou, ošatením, návštevou školy.

7. Otec je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, nie je zamestnaný, nepoberá žiadne dávky. Uviedol, že si privyrába brigádnickou činnosťou, tieto skutočnosti a výšku príjmu ale nepreukázal. Tiež uviedol, že má zdravotné problémy, nebol mu priznaný invalidný dôchodok, skutočnosti týkajúce sa jeho

zdravotného stavu a obmedzenia jeho možnosti pracovať taktiež nepreukázal. Sám na pojednávaní uviedol, že v minulom roku pracoval v zahraničí bez uzatvorenej pracovnej zmluvy, kde dosahoval príjem 800,- až 900,- eur (v Írsku) a 1.000,- eur v čistom (v Nemecku). Napriek tomuto uvádzanému príjmu nepravidelne platil na výživu detí, navyše im neprispel žiadnou sumou. Na pojednávaní dňa 12.12.2022 uvádzal, že má našetrené finančné prostriedky a deťom chce dať nejaké peniaze na Vianoce, pojednávania sa dňa 23.01.2023 nezúčastnil, svoju neúčasť, neprítomnosť neospravedlnil, nepožiadal o odročenie pojednávania, z týchto dôvodov súd uveril tvrdeniu matky, že otec deťom od posledného pojednávania neodovzdával žiadne finančné prostriedky. Okresný súd pri rozhodovaní o zmene výšky výživného na maloleté deti, vychádzal z potencionality príjmov otca, z minimálnej mzdy, ktorú by mohol dosahovať, keby svoje možnosti, schopnosti riadne využíval. Odkázal na oznámenie MPSVaR SR č. na rok 2022, podľa ktorého výška minimálnej mzdy bola 646,- eur mesačne a podľa oznámenia MPSVaR SR č. na rok 2023 je výška minimálnej mzdy 700,- eur mesačne. Otec pritom nejaví záujem o maloleté deti, svoju vyživovaciu povinnosť si pravidelne neplní, preto podľa vyjadreného názoru súdu zo strany otca sa jedná skôr o neochotu prispievať na výživu detí ako nedostatok finančných prostriedkov. Navyše, v aktuálnej dobe už nevykonáva ani osobnú starostlivosť vo vzťahu k I. B. i keď jeho vyživovacia povinnosť k dieťaťu trvá a bol zaviazaný prispievať na výživu tohto dieťaťa sumou 50,- eur mesačne. Matka plní svoju vyživovaciu povinnosť voči deťom formou osobnej starostlivosti a uspokojovaním ich bytových potrieb, hoc v prípade mal. C. súd pripustil, že z dôvodu jeho umiestnenia v sanatóriu matka mu neposkytuje osobnú starostlivosť v takom rozsahu ako mal. A.. Matka časť odôvodnených potrieb detí uhrádza aj z prídavkov na deti, tie boli vyplácané k jej rukám v minulom roku vo výške 30,- eur mesačne na každé dieťa a od januára 2023 vo výške 60,- eur na každé dieťa. Na základe súhrnu všetkých preukázaných skutočnosti okresný súd dospel k záveru, že je v možnostiach a schopnostiach otca prispievať na výživu maloletých detí vo vyššom rozsahu a za primeranú výšku výživného považoval v prípade A. sumu 70,- eur mesačne a v prípade C. sumu 60,- eur mesačne, a otcovi uložil povinnosť prispievať výživným na maloleté deti v uvádzaných sumách v prípade oboch odo dňa podania návrhu matkou t.j. počnúc 06.04.2022.

8. Okresný súd v bode 19. písomného odôvodnenia rozhodnutia v rovine právnej zdôraznil aj význam zákonnej vyživovacej povinnosti každého rodiča voči svojmu maloletému dieťaťu, ďalej prioritu vyživovacej povinnosti rodiča pred inými výdavkami, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť a aj povinnosť oboch rodičov využívať všetky svoje schopnosti a možnosti na zabezpečenie dostatočného príjmu na to, aby si mohli vyživovaciu povinnosť k dieťaťu plniť v čo najväčšom rozsahu.

9. V dôsledku zmeny/zvýšenia výživného otcovi vznikol nedoplatok (rozdiel medzi sumou pôvodnej výšky výživného a zvýšenou sumou), ktorý okresný súd u každého maloletého dieťaťa ustálil/vyčíslil za rozhodné obdobie od 06.04.2022 (odo dňa zvýšenia výživného do 31.01.2023) – na maloletú A. vo výške 196,75 eur, na maloletého C. vo výške 295,- eur a otcovi povolil nedoplatok výživného splácať u každého dieťaťa v splátkach po 15,- eur mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok nezaplatením čo i len jednej splátky.

10. Keďže matka žiadala výživné na každé maloleté dieťa zvýšiť na sumu 200,- eur mesačne od podania návrhu, okresný súd vo zvyšnej časti jej návrh zamietol.

11. V dôsledku zvýšenia výživného okresný súd v samostatnom výroku konštatoval aj zmenu rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. -150 zo dňa 31.08.2017 v časti výživného na maloletú A. a zmenu rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. -96 zo dňa 27.04.2018 v časti výživného na maloletého C..

12. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol podľa a žiadnemu z účastníkov predmetný procesný nárok nepriznal.

13. Voči rozsudku sa odvolali v zákonnej lehote obaja rodičia.

14. Otec svoje odvolanie odôvodnil tým, že on je čiastočne invalidný dôchodca, nepoberá žiadny invalidný dôchodok, je nezamestnaný a nemá odkiaľ platiť celú sumu výživného. Taktiež je vedený na úrade práce pre nezamestnaných, prácu nemá, z toho dôvodu nemá ani žiadne finančné prostriedky a nedokáže platiť na maloletú A. výživné v sume 70,- eur a ani výživné v sume 60,- eur mesačne na maloletého C.. Z uvedeného dôvodu žiada o určenie minimálneho výživného na obidve deti. Dodal, že

matka detí vlastní tri dosť nie lacné automobily. On je ochotný prispievať vyšším výživným iba vo výške minimálneho výživného kým si nenájde riadne zamestnanie. Ak sa zamestná, vtedy bude ochotný na svoje deti prispievať výživným vyšším.

15. Matka v odvolaní sa domáha zvýšenia výživného na maloletú A. na 130,- eur mesačne a na maloletého C. tiež na 130,- eur mesačne. Zdôraznila zmenu pomerov v rodine, že nie je vlastníčkou troch áut, ale iba jedného auta, ktoré mesačne spláca. Zvyšovaním cien potravín sa jej zvýšili aj výdavky na stravu a hygienu detí a od januára sa zvýšili aj ceny za stravu v školských zariadeniach u oboch detí. Od júna 2023 maloletý C. ukončuje aj pobyt v LVS Ľubochni a od septembra nastúpi do tretieho ročníka do ZŠ v H.. S uvedenou skutočnosťou sa jej zvýšia všetky výdavky a skomplikuje sa aj jej pracovná doba. Jej zdravotný stav tiež nie je priaznivý, má problémy s chrbticou a kolenami a z toho dôvodu bola aj dlhodobejšie PN. Je odkázaná na pomoc rodiny, ktorá z dlhodobého hľadiska tiež nebude možná. Otec detí podľa matky svojim nezodpovedným správaním na deti neprispieva nijak, aj keď mu to bolo určené, dokonca nemal žiadnu snahu platiť ani v čase, keď zarábal v zahraničí alebo keď si brigádne privyrábal na Slovensku. Podľa jej názoru otcovi dieťaťa nebráni nič v tom, aby sa zamestnal a riadne si začal plniť svoju vyživovaciu povinnosť.

16. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení iba stručne uviedol, že súhlasí s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia odvolacieho pojednávania.

17. Otec v písomnej reakcii na odvolanie matky uviedol, že ceny nestúpli natoľko, aby matka mohla žiadať dvojnásobok výživného. Opakovane uvádza, že je vedený na úrade práce ako nezamestnaný, je mesiac PN po hospitalizácii v martinskej nemocnici (už druhýkrát za dva roky) a matke detí nič nebráni v tom, aby sa normálne zamestnala, je mladá a ešte nemá nič odrobené. Takisto má priateľa ako sama uviedla na pojednávaní, ktorý pracuje v Nemecku. Je ochotný prispievať iba minimum, pokiaľ nebude zamestnaný. Otec pripojil k odvolaniu potvrdenia úradu práce o zaradení do evidencie nezamestnaných odo dňa 10.02.2023 a tiež prepúšťaciu správu po hospitalizácii u UNsP C..

18. Ďalšie podania v priebehu odvolacieho konania účastníci už neprodukovali.

19. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací ( , , ) po zistení, že rodičia podali odvolanie v zákonom stanovenej lehote, proti rozhodnutiu, ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania, procesným postupom podľa v spojení s , rozsudok súdu prvej inštancie zmenil podľa .

20. Primárne odvolací súd zdôrazňuje, že pri svojom pozmeňujúcom rozsudku vychádzal v celom rozsahu zo skutkových zistení vyplývajúcich z dokazovania vykonaných súdom prvej inštancie.

21. Odvolaciemu prieskumu podrobil rozhodnutie súdu prvej inštancie z pohľadu odvolania obidvoch rodičov, odvolanie otca vyhodnotil za nedôvodné a odvolanie matky považoval za čiastočne opodstatnené.

22. Od doby pôvodnej úpravy výživného rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. – 150 zo dňa 31.8.2017 do podania návrhu o zvýšenie výživného uplatneného matkou dňa 6.4.2022 uplynula doba v prípade maloletej A. 4,5 roka a v prípade maloletého C. od doby pôvodnej úpravy výživného rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. – 96 zo dňa 27.4.2018 do podania návrhu 6.4.2022 doba 4 rokov. Správne postupoval okresný súd keď zisťoval a následne vyhodnotil, či a aké zmeny v pomeroch účastníkov nastali od doby poslednej úpravy výživného, uvedené je totiž otázkou podstatnou aj pre rozhodovanie o zmene výživného, čo v rovine právnej má svoj hmotnoprávny základ v § 78 ods. 1 zákona o rodine. Podľa tejto právnej úpravy totiž dohody a súdne rozhodnutia o výživnom je možné zmeniť, ak sa zmenili pomery. Zákonná úprava vyžaduje takú zmenu pomerov, ktorá výraznejším spôsobom sa prejaví v možnostiach a schopnostiach oboch rodičov vyživovať svoje dieťa a v odôvodnených potrebách maloletého. Obaja rodičia majú zákonnú vyživovaciu povinnosť voči svojim deťom a je správne a spravodlivé, aby obaja primerane participovali aj na zvýšených nákladoch svojho dieťaťa. Aj rodič, ktorému maloleté deti neboli zverené do osobnej starostlivosti má povinnosť vyvinúť maximálne úsilie, aby primárne splnil svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť, aby sa podieľal na primeranom materiálnom zabezpečení života svojich detí. Zákon presnú hranicu výšky výživného nelimituje, je tomu tak i z dôvodu, že príjmové možnosti, osobná a majetková situácia rodiča, ustálenie

primeranej hranice a limity výživného musia byť vždy výsledkom dôsledného hodnotenia individuálnych okolností v každej rodinnoprávnej veci.

23. Podľa názoru odvolacieho súdu správne okresný súd vyhodnotil zmenu pomerov v odôvodnených potrebách maloletých detí. Niet polemiky o tom, že sa zvýšili náklady spojené s ich výchovou a starostlivosťou o ne a to, nielen v dôsledku biologického vývinu ( a s tým súvisiacich vyšších nákladov na zabezpečenie stravy, oblečenia a pod. ) ale aj v dôsledku, že obe maloleté deti začali navštevovať základnú školu a už samotná okolnosť nástupu detí do školy je považovaná za takú zmenu ktorá zakladá aj podmienku pre zmenu/ zvýšenie vyživovacej povinnosti rodiča.

24. Oproti pôvodnej úprave výživného otcovi nepribudla vyživovacia povinnosť k dieťaťu, ako v dobe pôvodnej úpravy aj v aktuálnej dobe má vyživovaciu povinnosť k trom mal. deťom. Snáď zmena nastala v tom, že kým otec v dobe pôvodnej úpravy svojej maloletej dcére I. poskytoval osobnú starostlivosť, v aktuálnej dobe už tomu tak nie je, má ale určenú vyživovaciu povinnosť na túto maloletú dcéru vo výške 50,- eur mesačne. Odvolací súd hodnotí postup okresného súdu pri posudzovaní možností a schopnosti otca prispievať výživným vyššími sumami na maloleté deti, keď vychádzal z jeho potencionálneho príjmu za náležité a v medziach hmotno-právnej úpravy – ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Dokazovanie jednoznačne preukazuje, že ako v dobe pôvodnej úpravy otec nevykonával trvalé zamestnanie, nepracoval v pracovnom pomere, ale svoj príjem si zadovažoval brigádnickou činnosťou, aj v rozhodnej dobe riešenia nároku detí na vyššie výživné otec svoj príjem zadovažuje iba formou brigádnickej činnosti. Nebol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, žiadne dávky nepoberal, o trvalé zamestnanie, o uplatnenie sa na trhu práce formou trvalej zamestnanosti žiadnu aktivitu nevyvinul, aj potvrdenie o jeho zaevidovaní sa do evidencie nezamestnaných predložil odvolaciemu súdu až v štádiu vedenia odvolacieho konania. Otec pritom nepreukázal, že by mali na jeho strane existovať okolnosti takej objektívnej povahy, pre ktoré by nemohol pracovať a dosiahnuť príjem zodpovedajúci výške priemerného mesačného zárobku v roku 2022, 2023, z výšky ktorého pri hodnotení schopností a možností otca okresný súd vecne správne vychádzal. Otec je schopný minimálne takýto príjem dosahovať, čo preukazuje aj tá skutočnosť čo uvádzal, že počas výkonu pracovnej činnosti v zahraničí bol schopný zarobiť dokonca aj viac. Pokiaľ otec argumentuje svojim zhoršeným zdravotným stavom, že má byť čiastočne invalidný, neprodukoval v priebehu vedeného konania žiaden dôkaz o tom, že práve tieto ním tvrdené okolnosti by ho mali obmedziť, prípadne vylúčiť z výkonu pracovnej činnosť. Otec nepreukázal, že jeho schopnosť pracovať bola znížená v dôsledku vážneho zhoršenia zdravotného stavu – i keď predložil listinu o hospitalizácii – jedná sa o krátkodobé obdobie, čo ešte samo o sebe nesvedčí o trvalejšej neschopnosti otca prácu vykonávať. Otec nepreukázal ani, že by mu mala byť priznaná invalidita pre zhoršený zdravotný stav, ktorý by ho obmedzoval, prípadne neumožnil mu pracovať. Za týchto okolností viazať možnosti a schopnosti otca prispievať vyšším výživným na maloleté deti k potencionálnemu príjmu, ktorý by otec mohol dosiahnuť bolo podľa názoru odvolacieho súdu v súdenej veci správne. V súhrne konštatovaných súvislostí tak odvolaniu otca nebolo možné vyhovieť.

25. Vychádzajúc z potencionálneho príjmu otca – z výšky minimálnej mzdy 646 eur mesačne v roku 2022 a 700 eur mesačne v roku 2023 dospel odvolací súd k názoru, že je priestor výživné zvýšiť vyššími sumami ako to okresný súd stanovil. Primerane zodpovedajúco zvýšeným odôvodneným potrebám odvolací súd v rámci zmeny rozsudku okresného súdu zvýšil výživné počnúc od 6.4.2022 na mal. Sáru na sumu 100 eur mesačne a na mal. C. na sumu 90 eur mesačne. Požiadavku matky o zvýšenie výživného na maloleté deti nad tieto sumy nebolo možné akceptovať, keďže potencionálny príjem otca viazaný k sume minimálnej mzdy by matkou požadované výživné neumožňoval.

26. Odvolací súd za rozhodné obdobie od 6.4.2022 do 31.1.2023 u každého maloletého dieťaťa ustálil aj nedoplatok výživného, ktorý vznikol ako rozdiel medzi pôvodnou sumou a zvýšenou sumou výživného. U mal. A. ide o nedoplatok vo výške 491,66 eur : za mesiac 4/2022 - 41,66 eur, ( 1,66 eur za 1 deň x 25 dní ) a od 5/2022 do 31.1.2023 - za 9 mesiacov x 50 eur = 450 eur. U mal. C. ide o nedoplatok vo výške 590 eur : za mesiac 4/2022 – 50 eur ( 2 eur za 1 deň x 25 dní ) a od 5/2022 do 31.1.2023 – za 9 mesiacov x 60 eur = 540 eur. Nedoplatok výživného u každého maloletého dieťaťa odvolací súd povolil otcovi splácať v splátkach po 15 eur mesačne počnúc právoplatnosťou rozsudku spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok nezaplatením čo i len jednej splátky k rukám matky.

27. V tomto rozsudku zvýšených súm výživného odvolací súd v konštatačnom výroku vyjadril, že dochádza zároveň k zmene pôvodných rozhodnutí súdu ( konkrétne uvedené vo výrokovej vete tohto rozsudku ) v časti dotýkajúcej sa výživného na maloleté deti.

28. V dôsledku zmeny rozsudku okresného súdu odvolací súd postupujúc podľa ust. v aplikácii s ust. rozhodoval o náhrade trov celého konania ( prvoinštančné a odvolacie ) tak, že žiadnemu z účastníkov nárok na ich náhradu nepriznal. V súdenej veci sa totiž jedná o vec starostlivosti súdu o maloleté deti a v takomto type konania každý z účastníkov si znáša svoje trovy sám.

29. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n/ (, ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).