Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RA-7P/192/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Revúca samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci navrhovateľa: O. U., K.. XX.XX.XXXX, O. X., K.. Y. XXX proti odporcovi: R. U., K.. XX.XX.XXXX, O. X., K.. Y. XXX o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k mal. deťom P. U., K.. XX.XX.XXXX a Q. U., K.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Revúcej, takto

rozhodol:

Manželstvo navrhovateľky O. U., Y.. F., K.. XX.XX.XXXX a odporcu R. U., K.. XX.XX.XXXX uzavreté dňa 24.04.1999 v O. a zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Y. vo zväzku 13, ročník 1999, na strane 290, pod poradovým číslom 35 sa r o z v á d z a .

Maloleté deti P. U., K.. XX.XX.XXXX a Q. U., K.. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode zverujú do osobnej starostlivosti navrhovateľky - matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok.

Otec - odporca je povinný platiť na výživu maloletého P. U., K.. XX.XX.XXXX sumu vo výške 100,- €, a to mesačne vopred k rukám matky vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.

Otec - odporca je povinný platiť na výživu maloletého Q. U., K.. XX.XX.XXXX sumu vo výške 100,- €, a to mesačne vopred k rukám matky vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.

Na výslovnú žiadosť rodičov sa styk otca - odporcu s maloletými deťmi neupravuje.

Matka je p o v i n n á informovať otca pravidelne vždy k poslednému dňu každého mesiaca v kalendárnom roku o zdravotnom stave maloletých, o ich školských výsledkoch a mimoškolských aktivitách a priebežne mu podávať správy o aktuálnych mimoriadnych podstatných veciach, týkajúcich sa maloletých.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľka podala dňa 23.09.2011 na súd návrh na rozvod manželstva účastníkov konania a úpravu práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode z dôvodu, že manželstvo je vážne rozvrátené, neplní a ani v budúcnosti už nemôže plniť svoj účel.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení došlom súdu dňa 14.11.2011 s návrhom navrhovateľky na rozvod manželstva súhlasil, avšak nesúhlasil s výškou výživného požadovanou zo strany navrhovateľky na maloleté deti.

Súd vykonal pojednávanie dňa 04.01.2012, na ktorom vykonal dokazovanie listinami nachádzajúcimi sa v spise ako aj výsluchom účastníkov konania a zistil nasledujúci skutkový stav:

Manželstvo bolo uzavreté dňa 24.04.1999 (rodný list - č.l. 21) a pochádzajú z neho mal. P., K.. XX.XX.XXXX (rodný list - č.l. 22) a mal. Q., K.. XX.XX.XXXX (rodný list - č.l. 23).

Z výsluchu navrhovateľky vyplynulo, že dôvodom rozvratu manželstva je podľa jej názoru nechuť manžela pracovať a jeho neschopnosť finančne zabezpečiť rodinu, ako aj jeho nemanželská známosť.

Z výsluchu odporcu vyplynulo, že dôvodom rozvratu manželstva je podľa neho povaha manželky (neschopnosť komunikácie a prijatia iného názoru) a jeho nemanželská známosť.

Z listinných dôkazov ďalej vyplynulo, že navrhovateľka je živnostníčka a odporca pracuje vo firme I. ako správca budov.

Ďalšie skutočnosti vyplývajúce z predložených listinných dôkazov budú hodnotené nižšie v rámci odôvodnenia výroku o výške výživného.

Zistený skutkový stav súd právne posudzoval podľa nasledujúcich ustanovení právnych predpisov:

Podľa (ďalej len zákon o rodine) súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods.2 zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

Podľa § 23 ods.3 zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Podľa § 24 zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného (ods.1) .

Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s

druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. (ods.4).

Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde (ods.5).

Podľa § 25 ods.1 rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods.2 zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 62 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (ods.1).

Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (ods.2).

Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (ods.3).

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť (ods.4).

Podľa § 75 ods.1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods.1 zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Z návrhov a prednesov navrhovateľa a odporcu, ako aj z ich výpovedí je zrejmé, že títo považujú manželstvo za nezvratne rozvrátené a nemajú záujem a vôľu obnoviť manželské spolužitie, preto sú splnené podmienky § 23 ods. 1 zákona o rodine. Rozvrat vzťahov medzi manželmi nastáva predovšetkým vtedy, ak sa manželia neriadia vo vzájomnom správaní pravidlami, ktoré vyplývajú z ust. § 18 až 20 ZR (podľa § 18 zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie).

Záver o vážnosti rozvratu vzťahov medzi manželmi je odôvodnený vtedy, ak sa javí ako neodstrániteľný a nenapraviteľný vzhľadom na hĺbku a trvalosť rozvratu. Kvalifikácia tohto rozvratu sa ďalej posudzuje podľa toho, ako sa vážny rozvrat prejavuje v plnení spoločenského účelu manželstva.

Zo spisu je zrejmé, že nezhody medzi manželmi sú skutočne neprekonateľné, čo vyplýva z ich vyjadrení počas celého konania, ktorými sa vzájomne obviňujú zo zavinenia rozvratu manželstva. Z konania jednoznačne vyplynulo, že medzi manželmi vzájomné city ochladli, ďalšie manželské spolužitie si predstaviť nevedia a odporca má už inú známosť, s ktorou žije.

Pokiaľ ide o úpravu práv a povinností rodičov k ich maloletým deťom na čas po rozvode, medzi manželmi nebolo sporné, že deti sa majú zveriť do osobnej starostlivosti matke. Keďže aj správa kolízneho opatrovníka konštatovala, že vo výchove detí matkou nie sú žiadne nedostatky, zveril súd mal. deti do jej osobnej starostlivosti, nakoľko má za to, že z jej strany bude zabezpečená riadna a plnohodnotná výchova.

Keďže rodičia výslovne požiadali súd o to, že styk otca s mal. deťmi nie je potrebné upravovať, súd uvedenú skutočnosť vo výroku rozsudku len konštatoval.

V prejednávanej veci bola medzi účastníkmi konania sporná výška výživného na mal. deti. Matka požadovala výživné v sume 100€ mesačne na každé z detí, pričom otec vyslovil ochotu platiť výživné vo výške 30 € mesačne na každé dieťa.

Predtým ako súd pristúpi k odôvodneniu výroku o výške výživného je nutné konštatovať, že návrh zo strany otca bol absolútne neprijateľný, nakoľko tento navrhol platenie výživného vo výške nepatrne prevyšujúcej tzv. minimálne zákonné výživné (v súčasnosti 26 € mesačne), na platenie ktorého súd zaväzuje osoby aj vtedy, ak poberajú iba minimálnu dávku v hmotnej núdzi vo výške 62,50 €.

Pokiaľ teda ide o výšku výživného pre maloleté deti zo strany rodiča, ktorému nebolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti, teda odporcu - otca, súd pri určovaní výšky tejto povinnosti vychádzal z nasledujúceho: čistý príjem otca tak ako vyplýva s ním predloženého mzdového výmeru a výplatnej pásky je 730 € mesačne. Odporca vyčíslil svoje priemerné mesačné náklady na sumu 460 € mesačne (č.l. 41), ktoré pozostávajú zo stravného v zamestnaní 30 € - 40 €, cestovného do zamestnania - 100 €, cestovného do Jelšavy - 80 €, ubytovania - 100 €, ošatenia, hygieny a pod. - 150 €. Žiaden z deklarovaných výdavkov však odporca nepreukázal.

Z daňového priznania navrhovateľky vyplynulo, že základ dane u nej za rok 2010 predstavoval 4378,56 €. Súd teda vychádzal z toho, že jej mesačný príjem je cca 365 € + cca 44 € ako suma prídavkov na deti.

Pokiaľ ide o vyčíslenie priemerných mesačných nákladov na živobytie navrhovateľkou, tá ich vyčíslila nasledovne: cesta do práce, školy a škôlky - 88 €, bežné nákupy - 120 €, raňajky + desiata - 20 €, platby súvisiace s užívaním bytu - cca 219 €, spolu teda cca 447 €. K tomu treba ďalej prirátať u mal. P. cestu zo školy autobusom - cca 8 € mesačne a plavecký krúžok - 20 € mesačne a u mal. Q. stravu a poplatok v škôlke - 28 € mesačne.

Za oprávnené výdavky navrhovateľky súd neuznal platby na telefón využívaný odporcom a platenie výživného na jeho dieťa.

Pri zisťovaní priemerných mesačných nákladov na maloletých potom výdavky preukázané navrhovateľkou treba deliť na tri časti, čo na jednu osobu predstavuje sumu cca 149 €.

Potom po zohľadnení ďalších vyčíslených ako aj nevyčíslených výdavkov na mal. deti (pomôcky do školy, záujmová činnosť, ošatenie a pod.), pri zohľadnení toho, že sa stravujú aj v školských zariadeniach a že z prezentovaných mesačných nákupov v časti týkajúcej sa stravy väčšia časť pripadá na matku ako dospelú osobu (pre ktorú je však nižšia položka na ošatenie oproti deťom, ktoré sú v raste) a zohľadniac taktiež rôzny vek detí, predstavujú náklady na výživu mal. P. sumu cca 200 € a na mal. Q. cca 180 €.

V zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona o rodine zaistením výživy dieťaťa nie je len zaistenie výživy vo vlastnom slova zmysle ale zaistenie všetkých nevyhnutých potrieb nutných pre život kultúrneho človeka. Výživa vo vlastnom slova zmysle, teda zahŕňa aj ostatné vhodné potreby (šatstvo, obuv, bývanie a pod.) a ďalšie potreby dôležité na úspešnú výchovu dieťaťa (potrebu na rozvoj záujmov a záľub, kultúrne, športové a rekreačné potreby a pod.) Odôvodnenosť potrieb maloletého dieťaťa, ktoré ovplyvňujú určenie rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu je rôzna podľa okolností konkrétneho prípadu, predovšetkým je odstupňovaná podľa veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu a podobne. Odôvodnené potreby maloletého dieťaťa sú súčasne závislé od schopnosti a možnosti rodičov na výživu maloletého dieťaťa. Ak sú tieto schopnosti a možnosti rodičov veľmi obmedzené, sú

odôvodnené iba bežné potreby maloletého dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých nevyhnutých potrieb nutných pre život kultúrneho človeka, ak sú tieto schopnosti a možnosti rodičov veľmi široké sú odôvodnené aj ďalšie potreby maloletého dieťaťa, ktoré vzhľadom na vek dieťaťa, jeho zdravotný stav a podobne, nie sú celkom bežné, ale sú prospešné všestrannému vývoju dieťaťa. K tomu možno poukázať na rozhodnutie uverejnené pod č. 14/1966 Zbierky rozhodnutí a oznámení súdov ČSSR, podľa ktorého v rozhodnutí o rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu má byť vyjadrená zásada úmernosti životnej úrovne dieťaťa k životnej úrovni rodičov. Odôvodnené potreby maloletého dieťaťa majú však prirodzene svoje hranice. Primeraná horná hranica, ktorá súvisí so spotrebným charakterom výživného, bráni tomu, aby výživné bolo určované vo výške síce únosnej, najmä vo vzťahu na schopnosti a možnosti povinného rodiča ale presahujúce zrejmé rámec nielen bežných ale aj ďalších potrieb maloletého dieťaťa, ktoré sú ešte prospešné jeho všestrannému vývoju.

Súd má za to, že navrhovateľkou vyčíslené náklady na maloletých synov sú primerané. Potom ak navrhovateľka poskytuje výživu deťom formou osobnej starostlivosti a zabezpečením bývania, považuje súd sumu výživného vo výške cca 1 zo skutočne nutných výdavkov na dieťa za primeranú. Za primeranú ju súd považuje aj vzhľadom na príjem otca a ním vyčíslené (a nepreukázané) výdavky.

Tvrdenie otca o možnosti matky zvýšiť si príjem využívaním majetku vo vlastníctve jej matky považuje súd za nezrozumiteľné ale v konečnom dôsledku vo vzťahu ku kritériám určenia výživného za irelevantné.

Súdna prax totiž vychádza z toho, že ani prípadný nadpriemerný príjem jedného z rodičov nezbavuje druhého rodiča platiť výživné vo výške primeranej jeho možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom.

Pokiaľ ide o trovy konania súd rozhodol podľa podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod manželstva. Súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by odôvodňovala priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov konania, tak ako to umožňuje veta druhá.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje, teda na Okresnom súde Revúca ( ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. ( )

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Rozvedená manželka môže v zmysle § 27 ods.1 ZR do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.