Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_38Cb-36-2023.pdf
PDF · 91.64 KB
Case nature
Area
Subarea
38Cb/36/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Novotnou Mlinárcsikovou v spore žalobcu: D– Flex s.r.o., so sídlom Lermontovova 3, Bratislava – mestská časť Staré Mesto 811 05, IČO: 50 216 414, zastúpený: JUDr. Martin Bicko, advokát s.r.o., so sídlom Dukelská 972/7, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 53 559 002, proti žalovanému: TWINLOGY s. r. o., so sídlom Závodská cesta 2945/38, 010 01 Žilina, IČO: 44 187 653, zastúpený: AG LEGAL s.r.o., so sídlom Plynárenská 7/A, Bratislava – mestská časť Ružinov 821 09, IČO: 50 326 511, o zaplatenie 2.401,81 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Konanie v časti o zaplatenie sumy 232,67 eur s úrokom z omeškania 9% ročne z tejto sumy od 20.01.2022 do zaplatenia zastavuje.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.169,14 eur s úrokom z omeškania 9% ročne z tejto sumy od 20.01.2022 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 82,29%.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 19.01.2023 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu istinu 2.401,81 eur s úrokom z omeškania 9% ročne z tejto sumy od 20.01.2022 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur a trovy konania. Na odôvodnenie uplatneného nároku uviedol, že so žalovaným uzavrel Zmluvu o dodávke elektrickej energie č. XXXXXXXXXX. Žalovaný vystavil žalobcovi dňa 05.01.2022 vyúčtovaciu faktúru č. XXXXXXXXXX, v zmysle ktorej žalobcovi vznikol preplatok za dodanie elektrickej energie vo výške 2.401,81 eur splatný 19.01.2022. V prílohe žaloby žalobca predložil vyúčtovaciu faktúru za elektrinu č. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti 19.01.2022 na sumu 2.401,81 eur s DPH /č.l. 9 spisu/.
2. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal vo veci dňa 01. februára 2023 platobný rozkaz sp.zn. 16Up/97/2023.
3. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonnej lehote odpor, v ktorom uviedol, že vo svojej evidencii eviduje neeviduje peňažný nárok, ktorého zaplatenia sa žalobca domáha. Žalovaný vo svojej evidencii eviduje odlišnú výšku pohľadávky voči žalobcovi. Žalobcom nárokovaná výška peňažného nároku nie je v súlade s internou evidenciou žalovaného, a preto ani výška sumy uvedenej na vyúčtovacej faktúre nie je v súlade so sumou evidovanou žalovaným. Vzhľadom na uvedené žalovaný uvádza, že neeviduje, že by mal voči žalobcovi záväzok, ktorý by korešpondoval s peňažným nárokom, ktorého zaplatenia sa žalobca návrhom domáha. Žalovaný má preto za to, že žalobca si peňažný nárok v rozsahu uvedenom v návrhu uplatňuje neoprávnene. Žalovaný v účtovníctve eviduje, že
žalobcovi uhradil niekoľko platieb, v zmysle ktorých pohľadávka žalobcu voči žalovanému nezodpovedá peňažnému nároku. Žalovaný uplatňovaný nárok žalobcu neeviduje vo svojom účtovníctve v sume nárokovanej žalobcom v návrhu, najmä s ohľadom na celkovú výšku uplatňovaného nároku vrátane príslušenstva. Žalovaný v účtovníctve eviduje odlišnú sumu.
4. Žalobca vo vyjadrení k odporu žalovaného uviedol, že tvrdenia žalovaného nie sú preukázané. Žalobca predložil vyúčtovaciu faktúru, ktorú vystavil sám žalovaný a túto žalobca riadne vedie v účtovníctve. Nie je pravdou, že by žalovaný uhradil žalobcovi /zrejme na vyúčtovaciu faktúru/ niekoľko platieb a žalovaný to ani nepreukázal. S poukazom na uvedené zotrval na podanej žalobe.
5. Žalovaný v druhom písomnom vyjadrení vo veci uviedol, že žalobca nepreukázal oprávnenosť peňažného nároku. Vo vyjadrení k odporu nepredložil žiadne nové dôkazy na podporu svojich tvrdení. Časť peňažného nároku bola žalobcovi uhradená, konkrétne žalovaný uhradil žalobcovi štyri platby, a to 208,48 eur, 2,24 eur, 0,34 eur a 21,61 eur. Zhrnul, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno pokiaľ nejakým spôsobom nepreukázal svoje tvrdenia uvedené v návrhu. Žalobca nepredložil žiadne nové dôkazy a vo vyjadrení žalobcu sa obmedzil len na formálne popretie tvrdení žalovaného. Žalovaný preukázateľne zaplatil časť peňažného nároku. S poukazom na uvedené žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. V prílohe písomného vyjadrenia predložil žalovaný štyrikrát potvrdenie o úhrade zaplatených súm /č.l. 49 až 50 rub spisu/.
6. Na pojednávaní konanom dňa 28.11.2023 súd prejednal vec v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu, kedy žalovaný a jeho právny zástupca sa na pojednávanie bez ospravedlnenia nedostavili, hoci právny zástupca žalovaného mal doručenie predvolania na termín pojednávania riadne a včas vykázané do aktivovanej elektronickej schránky v súlade s ustanovením § 29 ods. 1, § 32 ods. 5 písm. b/ Zákona č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov /Zákon o e-Governmente/ v znení neskorších predpisov, ako vyplýva z elektronickej doručenky na č.l. 77 spisu.
7. Právny zástupca žalobcu pred otvorením pojednávania vzal žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 232,67 eur s príslušenstvom titulom úroku z omeškania z dôvodu, že k úhrade týchto súm zo strany žalovaného došlo pred podaním žaloby. Poukázal na to, že takúto procesnú obranu žalovaný uviedol až po podaní návrhu vo veci, pričom na predžalobnú výzvu takto nereagoval, inak by sa žalobca domáhal zaplatenia nižšej sumy. Vo zvyšnej časti zotrval na uplatnenom nároku.
8. Podľa ustanovenia § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov /ďalej len Obchodný zákonník/, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
9. Podľa ustanovenia § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
10. Podľa ustanovenia § 26 ods. 9 Zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov /ďalej len Zákon č. 251/2012 Z.z./, zmluvou o združenej dodávke elektriny sa zaväzuje dodávateľ elektriny dodávať odberateľovi elektrinu vymedzenú množstvom a časovým priebehom výkonu, zabezpečiť distribúciu elektriny do odberného miesta odberateľa vrátane súvisiacich služieb a prevziať za odberateľa zodpovednosť za odchýlku a odberateľ elektriny sa zaväzuje zaplatiť dodávateľovi elektriny cenu za dodanú elektrinu a za distribúciu elektriny a súvisiace služby.
11. Podľa ustanovenia § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, (1) Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. (2) Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
12. Podľa ustanovenia § 1 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka /ďalej len Nariadenie vlády č. 21/2013 Z.z./, (1) Sadzba úrokov z omeškania
sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania. (2) Namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky 1) platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania. (3) Ak veriteľ požaduje úroky z omeškania v sadzbe určenej podľa odseku 1, použije sa tento spôsob určenia úrokov z omeškania počas celej doby omeškania.
13. Podľa ustanovenia § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
14. Podľa ustanovenia § 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.
15. V prejednávanej veci nebola sporná existencia záväzkovo-právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným na základe uzatvorenej Zmluvy o dodávke elektrickej energie č. XXXXXXXXXX, na ktorú odkazuje aj vyúčtovacia faktúra za elektrinu č. XXXXXXXXXX vystavená žalovaným, na základe ktorej žalobca uplatňuje v prejednávanej veci nárok na vrátenie preplatku na platbách za dodávku elektrickej energie za obdobie od 01.01.2021 do 31.12.2021. Vzhľadom na postavenie žalobcu a žalovaného ako subjektov záväzkovo-právneho vzťahu a predmet ich záväzkov súd vyhodnotil záväzkovo-právny vzťah založený medzi stranami Zmluvou o dodávke elektrickej energie č. XXXXXXXXXX ako vzťah obchodno- právny v zmysle ustanovenia § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, konkrétne ako nepomenovanú zmluvu uzatvorenú podľa ustanovenia § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení s osobitnými ustanoveniami Zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
16. Žalobca na preukázanie oprávnenosti ním uplatneného peňažného nároku na zaplatenie sumy 2.401,81 eur predložil vyúčtovaciu faktúru č. XXXXXXXXXX, z ktorej vyplýva preplatok na platbách za dodávku elektriny a súvisiacich služieb za obdobie od 01.01.2021 do 31.12.2021 v žalovanej sume 2.401,81 eur. Vystavenie vyúčtovacej faktúry za elektrinu č. XXXXXXXXXX žalovaný nespochybnil, rovnako ako ani výšku vyúčtovaného preplatku žalobcu vo výške 2.401,81 eur.
17. Procesná obrana žalovaného obsiahnutá v odpore proti platobnému rozkazu mala len všeobecný, neurčitý charakter, kedy žalovaný uvádzal, že vo svojej evidencii eviduje odlišnú výšku pohľadávky voči žalobcovi resp. že v účtovníctve eviduje, že žalobcovi uhradil niekoľko platieb, v zmysle ktorých pohľadávka žalobcu voči žalovanému nezodpovedá peňažnému nároku. Žalovaný však v skutkovej rovine konkrétne neuviedol, kedy a v akej výške realizoval platby žalobcovi a aká by mala byť pri ich zohľadnení výška pohľadávky žalobcu. Vzhľadom na obsah odporu proti platobnému rozkazu, v ktorom žalovaný uviedol len neurčité popretie výšky žalovanej pohľadávky, následne nebol dôvod, ako na to poukazoval žalovaný, aby vo vyjadrení k odporu žalobca predkladal nové dôkazy na podporu svojich tvrdení, kedy samotné vystavenie vyúčtovacej faktúry za elektrinu č. XXXXXXXXXX, ako ani výška z nej vyplývajúceho preplatku 2.401,81 eur neboli zo strany žalovaného spochybnené. Až v druhom písomnom vyjadrení z 29.05.2023 žalovaný poukázal na úhradu štyroch platieb žalobcovi, a to vo výške 208,48 eur, 2,24 eur, 0,34 eur a 21,61 eur. Na preukázanie uvedených tvrdení predložil štyrikrát potvrdenie o úhrade zaplatených súm, avšak sám v skutkovej rovine neuviedol, kedy k úhrade týchto platieb došlo. Úhradu sumy celkom vo výške 232,67 eur potvrdil právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 28.11.2023 s tým, že uviedol, že k úhrade týchto súm zo strany žalovaného došlo pred podaním žaloby, z ktorého dôvodu vzal žalobu v časti o zaplatenie sumy 232,67 eur spolu s úrokom z omeškania 9% ročne z tejto sumy od 20.01.2022 do zaplatenia späť. Vzhľadom na dispozičný procesný úkon žalobcu súd v súlade s ustanovením § 145 ods. 2 CSP výrokom I. tohto rozsudku konanie v uvedenej časti zastavil.
18. Vo vzťahu k zvyšnej časti uplatneného nároku súd konštatuje jeho skutkovú a právnu dôvodnosť, a to vo väzbe na obsah procesnej obrany žalovaného, ktorý výlučne spochybnil žalobcom uplatnený nárok čo do výšky vo väzbe na úhradu štyroch platieb celkom v sume 232,67 eur. Vo zvyšnej časti
uplatneného nároku tak súd žalobe žalobcu vyhovel vrátane uplatneného príslušenstva pohľadávky titulom zákonného úroku z omeškania a paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.
19. Vo výroku o nároku na náhradu trov zastavenej časti konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. V zastavenej časti konania procesné zavinenie na zastavení konania nesie žalobca, nakoľko podľa jeho vlastného vyjadrenia sumu 232,67 eur uhradil žalovaný ešte pred podaním žaloby. Nepovažuje súd pritom za relevantné, že túto procesnú obranu žalovaný uviedol až po podaní návrhu vo veci, nie v reakcii na predžalobnú výzvu žalobcu. Je to práve žalobca, ktorý má mať vedomosť o výške svojej pohľadávky, pričom zo žalovaným predložených dokladov vyplýva, že čiastočné úhrady boli vykonané v máji 2022, t.j. viac ako pol roka pred podaním žaloby v prejednávanej veci. Žalobca tak mal dostatok priestoru uvedenú skutočnosť pri podaní žaloby zohľadniť.
20. Vo výroku o nároku na náhradu trov konania vo vzťahu k rozhodnutiu vo veci samej súd následne aplikoval ustanovenie § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Pre potreby rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania súd vychádzal z výšky žalovanej pohľadávky 2.401,81 eur, úspechu žalobcu v časti o zaplatenie 2.209,14 eur /istina 2.169,14 eur plus paušálna náhrada nákladov 40,- eur/, procesného zavinenia žalobcu na zastavení konania v časti o zaplatenie sumy 232,67 eur, na ktorú súd prihliadal ako na neúspech na strane žalobcu, v nadväznosti na čo čistý úspech na strane žalobcu vyčíslil sumou 1.976,47 eur, ktorý vo vzťahu k výške uplatnenej pohľadávky 2.401,81 eur predstavuje 82,29%. V uvedenom rozsahu súd priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).