Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/143/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej st. a členov senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Anny Kašajovej v právnej veci žalobcu: K.. R. L., T.., nar. dňa XX.XX.XXXX, bytom L. XXX/X, F., zast. JUDr. Pavlom Čičmancom, advokátom so sídlom Prievozská 14/A Bratislava, proti žalovanej: K.. K. L., nar. dňa XX.XX.XXXX, bytom Y. XXXX/XX, T., zast. Advokátskou kanceláriou Michala Záthureckého, s.r.o., so sídlom Kláry Jarunkovej 4, Banská Bystrica, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie žalobcu a žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 1. júna 2022 č.k. -930, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiadna zo strán sporu n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie do výlučného vlastníctva žalobcu prikázal: 1-izbový byt č. 0, nachádzajúci sa na L. G. U. F., vchod č. X, na prízemí bytového domu so súp. č. XXX, postavenom na parcele reg. „. V. č. XXXX, zapísaný na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom v F., katastrálnym odborom pre k. ú L.É. Y., spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu vo veľkosti 182/10000 a spoluvlastnícky podiel k pozemku zastavanému bytovým domom súp. č. XXX a dvoru, pozemok reg. „. V. parc. č. XXXX vo výmere 556 m2, osobné motorové vozidlo Kia Sportage, EČV: F., rok výroby 2009, obchodný podiel v spoločnosti agentúra LEXIS s.r.o., so sídlom Sládkovičova 1 Bratislava, IČO: 35 834 897. Do výlučného vlastníctva žalovanej prikázal: 3-izbový byt č. XX, nachádzajúci sa na Y. G. U. T., vchod č. XX, na X. n. p. bytového domu so súp. č. XXXX, postavenom na parc. reg. „. V. č. XXXX/XX, zapísaný na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom T., katastrálnym odborom pre k.ú. T., spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti podielu 4475/100000, zariadenie bytu v T.: kožená trojmiestna sedačka olivovej farby, dvojmiestna sedačka olivovej farby, jednomiestna sedačka olivovej farby, drevený stolík so skleneným povrchom, drevený písací stôl tmavohnedej farby, drevená knižnica tmavohnedej farby, drevená skrinka tmavohnedej farby so sklenenými dverami, drevený TV stôl s odkladacím priestorom a dvomi zásuvkami, TV zn. Sony sivej farby, Domáce kino zn. Sony sivej farby, satelitný prijímač zn. Nokia čiernej farby, indický koberec cm, perzský koberec 100x120cm, celodrevená manželská posteľ 210x160cm bledohnedej farby s úložným priestorom, štvordielna drevená skriňa do spálne bledohnedej farby 4x2,5x0,8 m, závesný 5 lampový luster, drevená rohová kuchynská linka, práčka Whirpool biela, zabudovaná umývačka riadu Whirpool, zabudovaný plynový sporák s elektrickou trúbou Whirpool, chladnička s mrazničkou bielej farby Ardo, mikrovlnná rúra Whirpool sivočiernej farby, vybavenie bytu v F.: zostava dvoch stolov, písací stôl 120x80, 2x PC stôl 80x80, 2x výsuvný mech. s doskou na klávesnicu k PC stolu, 2x prídavný stôl 1/4 kruh, doplnkový rokovací stôl, 2x policová skriňa dvojdverová s nikou,

skrinka otvorená policová, 3x skrinka policová ukončovacia, vešiaková stena, 2x kontajner uzamykací 3 zásuvkový na kolieskach, 2x nosič HD posuvný kovový na kolieskach, 2x stolička na kolieskach čalúnená zelenej farby, 3x stolička kovová s opierkami čalúnená zelenej farby, okrúhly stolík, 3x klubové kreslo čalúnené zelenej farby, obraz - historická mapa sveta 140x190cm, 4x luster, tel. a fax s funkciou kopírovania, laserová tlačiareň zn. OKIPAGE, PC zostava (15“ monitor, klávesnica, myš, reproduktor, FM karta, USB), multifunkčné štúdio zn. HP ( laser. Tlačiareň, kopírka, skener, telefón), 2x PC zostava zn. HP (17“ monitor, klávesnica, myš), PC zostava multimediálna zn. HP (17“ monitor, bezdrôtová klávesnica, myš, 2x reproduktory, subofer), Software do PC a štúdia, notebook zn. HP. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanej titulom vyrovnacieho podielu sumu 7 186,86 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Vychádzal zo skutkového vymedzenia žaloby žalobcom na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov s tým, že manželstvo so žalovanou uzatvorené dňa 4.4.1992 na Miestnom úrade Bratislava IV, bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Pezinok č.k. -162 zo dňa 18.2.2014, právoplatným dňa 10.3.2014. V priebehu manželstva zakúpili nasledovné hodnotné veci: v r. 2001 trojizbový byt na Y. G. U. T. (ďalej iba „byt č. X“). Byt č. X je zapísaný ako spoločné vlastníctvo manželov na Katastrálnom úrade T., správa katastra T. na LV č. XXXX. Počas manželstva bol byt č. X postupne rekonštruovaný a boli doň zakúpené rôzne príslušenstvá. Dňa 24.2.2011 zakúpili do BSM jednoizbový byt na L. G. U. F. (ďalej iba „byt č. X“), zapísaný na Katastrálnom úrade v F., správa katastra F. - L. Y. na LV č. XXXX, ktorý bol v čase podania žaloby bez kuchynskej linky a kúpeľne, užívaný ako kancelársky priestor. Ďalej počas trvania manželstva došlo k vybratiu pôžičky z OTP banky v hodnote 17 000 eur, ktorá bola využitá na rekonštrukciu bytu č. X, a ktorú žalobca splácal v mesačných splátkach v hodnote 124 eur. Zárukou pôžičky bol byt č. X. Na preukázanie svojho nároku žalobca pripojil k žalobe nasledovné dôkazy: rozsudok Okresného súdu Pezinok č. k. -162 zo dňa 18.2.2014, čiastočný výpis LV č. XXXX a č. XXXX, zoznam majetku v BSM, všeobecná banková informácia z OTP banky zo dňa 12.9.2014.

3. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe súhlasila s návrhom žalobcu na prikázanie bytu č. X do jej vlastníctva, nesúhlasila však s uvedenou cenou bytu vo výške 100 000 eur, nakoľko tvrdila, že cena bytu je nižšia (aktuálnu hodnotu odhadla na 70 000 - 75 000 eur). Ďalej uviedla, že byt č. X užíva na bývanie žalobca asi od polovice roku 2014, nadobudli ho zo spoločných finančných prostriedkov kúpnou zmluvou zo dňa 24.2.2011 za cenu 27 000 eur ako dlhodobo neužívaný a značne zdevastovaný priestor. Odhad trhovej ceny žalovanou bol asi 60 000 eur vzhľadom na v tom čase aktuálny stavebno-technický stav. Súhlasila s prikázaním bytu č. X do vlastníctva žalobcu. Poukázala na hnuteľný majetok v byte č. X v sume 500-700 eur, obchodný podiel v spoločnosti STAV-MAN plus s.r.o., IČO: 35 837 209 s výškou vkladu 1 659,69 eur, obchodný podiel v agentúre LEXIS s.r.o., IČO: 35 834 897 a AL ARABIA tour, s.r.o ., IČO: 35 852 283, ktorých trhová hodnota bola v čase vyjadrenia nulová, úver č. XXX/XXXX/XXSU v OTP banka Slovensko, a.s. v zostatkovej sume 14.741,40 eur čerpaný v súvislosti s rekonštrukciou bytu č. X, osobný automobil Kia Sportage, EČV: F., rok výroby 2009, kúpený v roku 2009 za 23 730 eur (faktúra č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.7.2009), titulom dedičstva nadobudnuté finančné prostriedky žalovanej vo výške 891 826 Sk a 427 USD boli vnesené do spoločného majetku so žalobcom, použité boli na splátky úveru v celkovej sume 580 eur, 1 524,87 eur a 1161,78 eur a splatenie zostatku úveru v sume 5 159,16 eur. Na preukázanie tvrdení žalovaná priložila: osvedčenie o dedičstve , -63 zo dňa 10.7.2003, rozhodnutie obce Zavar I.- XXXX/XX/Mi zo dňa 6.5.2003 v znení opravného rozhodnutia I.-XXXX/XX/Mi zo dňa 3.7.2003, kúpnu zmluvu na byt č. X medzi predávajúcim: API, a.s., IČO: 30 22 419 a manželmi ako kupujúcimi zo dňa 11.6.2001, trvalé príkazy na úhradu, úverovú zmluvu XXXXXXXX/XXXX zo dňa 18.10.2001, prísľub poskytnutia medziúveru, odovzdávací - preberací protokol na auto zo dňa 16.7.2009, faktúru č. XXXXXXXXXX - auto, výpis z OR spoločnosti STAV-MAN plus, s.r.o., výpis zo ŽR žalobcu - IČO: 44152485, výpis z OR spoločnosti agentúra LEXIS s.r.o., výpis z OR spoločnosti AL ARABIA tour, s.r.o., inzeráty na byt, účtovná závierka spoločnosti AL ARABIA tour s.r.o. a spoločnosti agentúra LEXIS s.r.o. k 31.12.2014. Na základe znaleckého posudku č. 8/2016 Ing. Patrika Ševčíka bola stanovená všeobecná hodnota bytu č. X na 34 200 eur. Znaleckým posudkom č. 9/2016 Ing. Patrik Ševčík stanovil všeobecnú hodnotu bytu X na 80.700 eur.

4. Na pojednávaní dňa 1.2.2017 žalobca uviedol, že je ochotný sa so žalovanou dohodnúť na rozdelení zariadenia 3-izbového bytu, ako aj nehnuteľných vecí patriacich do BSM, pričom nesporil hodnotu, ktorá

bola ustálená znaleckými posudkami. K úveru v OTP banke predložil výpis z účtu, preukazujúci zostatok na úvere ku dňu 28.2.2014 s tým, že po rozvode úver spláca výlučne on. Čo sa týka dedičstva, sporil iba výšku, v akej bolo dedičstvo použité na nadobudnutie spoločného majetku-sama žalovaná z neho vyberala peniaze minimálne vo výške 385 000 Sk počas manželstva a použila na neznáme účely, tieto peniaze neboli použité na rekonštrukciu bytu v T.. Suma z dedičstva bola prevedená na žalobcov účet v sume cca 800 000 Sk, ku ktorému mala dispozičné právo žalovaná a vyberala z neho peniaze. Úver z VUB bol poskytnutý na základe stavebného sporenia vo výške 500 000 Sk, avšak pravidelne poukazoval z jeho účtu stavebné sporenie v celkovej výške 250 000 Sk, teda čistá pohľadávka bola vo výške 250 000 Sk. Žalovaná mala podľa žalobcu nákladné koníčky, vedené viaceré bankové účty, záujmy v sektách. Čo sa týka hnuteľných vecí, uviedol, že v byte v T. sú značkové veci nemalej hodnoty, veci z dreva, ktoré chcel nadobudnúť, a to sedačky v hodnote cca 1 000 eur, nábytok v obývačke cca 2 000 eur, TV prijímač, domáce kino, satelitný prijímač cca 45 000 Sk, ostatné sa vyjadril, že prenechá žalovanej. Do výlučného vlastníctva ďalej žiadal koberec ručne tkaný 3x3m, koberec 4x1m, výrobky z dreva, veci, ktoré dostal darom od rodičov, tkaniny. V byte v Bratislave boli hnuteľné veci iba kancelárske zariadenia, ktoré patria do obchodného majetku firmy, ktorú mal spoločne so žalovanou. Žalovaná si spoločne s inými osobami založila obchodnú spoločnosť Lingua, s. r.o., ktorá však išla do krachu a žalovaná tak prišla o značné peniaze. Uviedol, že asi 90% príjmov do domácnosti prinášal on a asi 10% žalovaná, okrem toho podnikali v spoločných obchodných spoločnostiach, byt v T. bol sčasti nadobudnutý započítaním pohľadávky žalobcu voči spoločnosti Apis. Byt mal trhovú hodnotu 1 150 000 Sk, kúpna cena 600 000 Sk. V spoločnosti Lexis boli žalobca a žalovaná obaja konatelia, mali rovnaké 50% podiely, spoločnosť sa zaoberala prekladmi a tlmočením, najmä z arabčiny.

5. Návrhom doručeným súdu dňa 8.2.2017 žiadal žalobca nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým by žalovanej do skončenia konania o vyporiadaní BSM zakázal vstupovať do bytu v F.. Súd prvej inštancie uznesením č.k. -289 zo dňa 17.2.2017 nariadil neodkladné opatrenie, žalovanej zakázal vstup do tohto bytu do právoplatného skončenia konania o BSM. Na odvolanie žalovanej Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. - 315 zo dňa 27.9.2017 napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil.

6. Na pojednávaní dňa 14.2.2018 žalovaná uviedla, že zostatková hodnota nábytku v T. je 500-700 eur, možno ani nie toľko, nakoľko išlo o starý nábytok kupovaný v rokoch 1995-2000. V byte v F. sa nachádza kancelársky nábytok, počítač, tlačiareň, ktoré boli do kancelárskych priestorov prevezené počas manželstva strán sporu z iných nimi prenajatých priestorov. Motorové vozidlo Kia Sportage bolo zakúpené zo spoločných prostriedkov v roku 2019, avšak žalobca si toto vozidlo zapísal do svojho obchodného majetku a toto vozidlo používal na výkon podnikateľskej činnosti. Počas trvania manželstva zdedila po otcovi finančné prostriedky, ktoré boli poukázané na účet žalobcu, a boli použité na rekonštrukciu bytu v T., na splácanie úveru v stavebnej sporiteľni VUB Wüstenrot, na kúpu bytu v T. a na nákup zariadenia do bytu v T.. K hnuteľným veciam uviedla, že po opustení spoločnej domácnosti si žalobca všetky osobné veci, ako aj všetky hnuteľné veci, ktoré považoval za jemu patriace, vzal. Do pasív BSM patrí úver, ktorý čerpali v OTP banke na účely rekonštrukcie bytu v F. vo výške 17 000 eur, avšak na rekonštrukciu bola použitá iba 1/3 prostriedkov, zvyšnú časť si ponechal žalobca na svojom účte bez toho, aby k nemu mala prístup alebo kartu a sumu žalobca použil na jej neznáme účely. Žiadala žalobcu, aby zvyšok vrátil banke, ale nestalo sa tak. V máji 2011 bol už byt v F. schopný užívania na podnikateľské účely. Počas trvania manželstva bol úver splácaný zo spoločných prostriedkov, potom doň vložila vlastné prostriedky. Po tom, ako sa žalobca odsťahoval zo spoločnej domácnosti v T. a nasťahoval sa do bytu v F., začal splácať tento úver zo svojich prostriedkov. Čo sa týka nákladných koníčkov, ako tvrdil žalobca, k tomuto žalovaná uviedla, že v roku 2007 absolvovala jednu hodinu kurzu lietania a zakúpila si literatúru, spolu v hodnote tak 3 000 Sk, peniaze si ale zarobila. Nie je pravdou, že by peniaze zo svojho dedičstva použila na úhradu straty v súvislosti so svojimi podnikateľskými aktivitami, mala oprávnenie na živnostenskú činnosť a zároveň si spolu so žalobcom založili spoločnosť Agentúra Lexis s.r.o., kde mali každý 50% podiel, ona vykonávala činnosti ako účtovníctvo, marketing, manažment, a firma ležala na jej pleciach, odmenu ako konateľka ani mzdu nepoberala žiadnu. Naopak, mzdu poberal žalobca, ktorý mal uzatvorenú pracovnú zmluvu a boli spoločnosťou hradené jeho sociálne aj zdravotné poistenie. Spoločnosť bola zisková. Spoločnosť Lingua bola založená v roku 2003 ešte s dvomi spoločníčkami, nikdy nevyvíjala žiadnu obchodnú činnosť, bola tzv. spiaca s.r.o. Niekedy v roku 2007 žalobca navrhol vstup do tejto spoločnosti, že budú vyvíjať činnosť ako cestovná agentúra so záujmami na Blízkom východe, kde mal žalobca korene, preto boli na neho spoločníkmi bezodplatne prevedené obchodné podiely niekedy v roku 2008/2009, avšak žalobca stratil záujem, a preto spoločnosť

nevykonávala žiadnu činnosť. Byt v T. kúpili na konci roku 2001, bol v pôvodnom stave, drevené okná, betónové podlahy, iba poter, umakartové jadro, kuchyňa pôvodná zo 70. rokov, zariadenie priniesli z prenajatých bytov, rekonštrukcia začala v roku 2003, menili sa hneď okná v roku 2002. Potom prebiehala rekonštrukcia po etapách. Finančné prostriedky vo výške 100.000 Sk z účtu žalobcu v Tatra banke vybraté dňa 15.3.2004, vo výške 250 000 Sk dňa 21.5.2004 a vo výške 35 000 Sk dňa 9.10.2005, použila na nákup materiálu na rekonštrukciu a výplatu odmien remeselníkov, 35 000 Sk použila na nákup domáceho kina. Tieto peniaze boli na spoločnom účte, ale pochádzali z dedičstva žalovanej. Dispozičné právo k účtu v Tatra banke mala, ale k výberom dochádzalo vždy po vzájomnej dohode manželov. Na pojednávaní dňa 13.6.2018 predložila žalovaná súdu listinné dôkazy preukazujúce použitie finančných prostriedkov, výberov z účtu, vyjadrila sa k hnuteľným veciam. Tiež uviedla, že sumu 250 000 Sk, ktorú vybrala 21.5.2004, použila na hradenie rekonštrukčných prác, odmenu remeselníkov a podobne, peniaze z účtu žalobcu vyberala po vzájomnej dohode, následne ich žalobcovi odovzdala. Auto Renault bolo kúpené do obchodnej spoločnosti Agentúra Lexis v roku 2004 na leasing (nepamätala si ktorou firmou bol poskytnutý leasing), auto bolo vedené v majetku spoločnosti, potom bolo odpísané a následne bolo z majetku spoločnosti vyradené.

7. Na pojednávaní dňa 17.10.2018 bolo predložené vyjadrenie žalobcu k nákupom žalovanej do domácnosti a listinným dôkazom ňou predloženým. Bol vypočutý svedok R. Š., ktorý v rámci výsluchu uviedol, že strany sporu boli jeho susedia, ale ani s jedným nie je v bližšom kontakte. Asi v roku 2004 stranám sporu prerábal kúpeľňu v byte v T., dostal za svoju prácu zaplatené v hotovosti, ale nespomínal si ani odhadom na sumu. Prerábka bola určite niekedy v roku 2003-2004. Nakúpil iba materiál a následne jeho známy veci namontoval. Rekonštrukcia trvala minimálne dva týždne. Svedok v bytovke býval od roku 1982, strany sporu cca 1989. Nespomenul si, ako dlho strany sporu bývali v byte pred rekonštrukciou, v súčasnosti v byte už nežije. Pred pojednávaním hľadal svoje stavebné denníky, ale našiel až záznamy po roku 2005. Svedok potvrdil, že na listinných dôkazoch týkajúcich sa rekonštrukcie bolo sčasti jeho písmo. Čo sa týka rekonštrukcie uviedol, že sa rozobralo umakartové jadro, vyviezlo sa preč, strhlo sa linoleum, vymurovala sa nová kúpeľňa a WC, obklady, dlažby. kuchyňa, chodba a špeciálna klenba do obývačky. V iných miestnostiach sa nevykonávali stavebné práve. Dostal zálohu 20 000 Sk za materiál. Nepamätá si, v akých sumách dostal zaplatené za rekonštrukciu, ani obdobie, iba, že bolo teplo. Sanitu do kúpeľne a WC montoval vodár, nie svedok osobne.

8. Svedok I. E.-Y., dlhoročný priateľ žalobcu, na pojednávaní dňa 6.3.2019 uviedol, že v minulosti spolupracovali asi do roku 2007, potom začal svedok podnikať v nehnuteľnostiach. Na rekonštrukciu si pamätal, pomáhal pri dodávaní stavebného materiálu svojim vlastným vozidlom, materiál sa musel vynášať, lebo v bytovom dome nebol výťah a byt bol asi na X. poschodí. Pre rekonštrukciu nemohli strany bývať v byte a preto od augusta 2002 bývali v jeho byte cca 2 týždne. Pre úraz žalobcu vozil svedok žalovanú, cca v januári 2003 ich bol navštíviť v byte, ale ešte nebola rekonštrukcia úplne dokončená. Chýbal nábytok, v obývačke sedeli na zemi. Rekonštrukciu určite strany sporu nerobili sami, ale remeselníci. Rekonštruovalo sa skoro všetko, okrem obývačky. So žalobcom založili neziskovú organizáciu arabsko-slovenskú obchodnú komoru. Bol spoločníkom v období cca 2002-2006, ale nie aktívnym, nepamätal si, či bol konateľom. Rozišli sa v zlom, lebo nesúhlasil so stratégiou spoločnosti, potom sa so žalobcom 4-5 rokov vôbec nestretávali, stretli sa opäť až pred rozvodom. Nespomínal si na rozdeľovanie zisku spoločnosti alebo či poberali nejaké príjmy zo spoločnosti, či vyrovnanie za svoj obchodný podiel, ale spoločnosť vlastne nič neprodukovala, takže nebolo čo rozdeľovať. Žalobca uviedol, že pri prevode svojho obchodného podielu dostal vyplatené 1.918,68 eur. Žalovaná následne sporila, že všetky splátky na úver v OTP banke sa pred aj po rozvode platili z účtu žalobcu, nakoľko do rozvodu sa platilo zo spoločných finančných prostriedkov, ešte aj v období rozvodu vkladala žalovaná prostriedky na účet. Z úveru žalobca podľa žalovanej použil na rekonštrukciu bytu v F. iba 7 000 eur, zvyšok použil na svoje osobné účely. Zároveň vyhlásila nesúhlas so znaleckým posudkom na hodnotu bytu v F.e, pretože podľa žalovanej nebolo možné, aby mal byt takú istú hodnotu ako pred rekonštrukciou. Žalobca s oboma znaleckými posudkami vyslovil súhlas. Nesúhlasila s hodnotou obchodných podielov v spoločnostiach Al Arabia a Lexis cca 100 eur, nakoľko uviedla, že ich hodnota je minimálne v rozsahu splatených vkladov, čo je zapísané v OR SR.

9. Žalovaná si následne dala vyhotoviť súkromný znalecký posudok č. 21/2019 Ing. Ivety Dudášovej vo veci stanovenia hodnoty nehnuteľnosti na byt v F., ktorá bola týmto posudkom stanovená na 75 000 eur.

10. Na pojednávaní konanom dňa 29.9.2020 bol vypočutý znalec Ing. Patrik Ševčík, ktorý uviedol, že za použitie koeficientu pri výpočte metódou polohovej diferenciácie vyplýva použiteľnosť bytu, nakoľko byt nie je možné plnohodnotne využívať. Prvé bral do úvahy dispozičné usporiadanie priestoru a následne chýbajúce sociálne zariadenie, WC sa nenachádza priamo v byte, ale vo vedľajšej časti budovy, v byte sa nenachádza sprcha. Preto koeficient prispôsoboval na využite na komerčné a administratívne úkony. Z hľadiska využitia na administratívne účely bral do úvahy prístupnosť objektu, kde sa nachádza, na akej ulici, či je priestor priamo do ulice, či má výklad priamo do ulice, a na základe toho stanovil koeficient polohovej diferenciácie. Čo sa týka ceny za metre štvorcové, je to 40-70% ceny bytov v danej lokalite v čase vypracovania znaleckého posudku, teda za prvý štvrťrok 2016. Stavebno-technické vyhotovenie bolo ku dňu vyporiadania BSM. Znalkyňa Ing. Iveta Dudášová uviedla, že byt ohodnocovala ako určený na bývanie, vzhľadom k tomu, že v LV je priestor kvalifikovaný ako byt. V prípade, že by bol byt používaný ako nebytový priestor, musela by byť na LV zapísaná zmena využitia. Koeficient polohovej diferenciácie má za úlohu priblížiť hodnotu nehnuteľnosti vzhľadom k polohe nehnuteľnosti, predmetná sa nachádza v okrese F. K.. Výsledkom posudku má byť objektivizovaná hodnota, ktorá je znaleckým odhadom najpravdepodobnejšej ceny hodnoteného majetku ku dňu vypracovania posudku v danom mieste a v danom čase, ktorý by táto nehnuteľnosť dosiahla na trhu nehnuteľností pri poctivom predaji, podmienkach voľnej súťaže. Uviedla, že nepoužívala metodiku vypracovanú v roku 1986, nakoľko odvtedy nebola upravovaná a nie je možné jej použitím dospieť k hodnote nehnuteľností, ktorá je na trhu bežná v predmetnej lokalite, avšak použitie tohto koeficientu je na každom znalcovi individuálne. Takisto zvážila, že nie je byt plnohodnotný. Všetko bolo v koeficientoch zohľadnené. WC aj sprcha boli určené na najnižšej hodnote a o tieto úpravy bola znížená hodnota nehnuteľnosti. Do úvahy nebrala prípojku vody, prislúchajúce pivničné priestory, nakoľko tieto sa stali súčasťou nehnuteľnosti až po zániku BSM. Hodnota nehnuteľnosti bola určená ku dňu vyporiadania BSM, teda v čase vyhotovenia posudku. Dátum zániku BSM je dôležitý pre určenie stavebno-technického stavu nehnuteľnosti. Úpravy v byte nebrala znalkyňa do úvahy, použila koeficient polohovej diferenciácie 3,0 z roku 2019. Podľa názoru znalkyne nebolo možné na základe hodnoty koeficientu polohovej diferenciácie, ktorý určil prvý znalec p. Ševčík určiť reálnu hodnotu predmetnej nehnuteľnosti na trhu, ale aj časový odstup medzi vypracovaním znaleckých posudkov mohol mať vplyv na výslednú hodnotu nehnuteľnosti.

11. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 13.11.2020 uviedla, že si uplatňuje nárok na vyporiadanie sumy 891 826 Sk a 427 USD ako sumy v jej výlučnom vlastníctve, aby žalobca prevzal a ďalej splácal spotrebný úver v OTP banke, aby žalobca predložil zoznam vecí patriacich do BSM, ktoré sa ku dňu zániku BSM nachádzali v byte v F.e, že má byť vyporiadaný osobný automobil Kia Sportage ako súčasť BSM s kúpnou cenou automobilu, a nie jeho aktuálnou hodnotou, a čo sa týka hodnoty nehnuteľností, trvala na správnosti záverov znaleckého dokazovania Ing. Dudášovou.

12. Na pojednávaní dňa 20.11.2020 žalobca navrhol ustanoviť znalca na ohodnotenie ceny nehnuteľností v F. a v T., hodnotu automobilu Kia Sportage a cenu hnuteľného majetku nachádzajúceho sa v byte v T..

13. Znalec Ing. Pavol Drobný určil všeobecnú hodnotu vozidla Kia Sportage ŠPZ: F. XXX U. v znaleckom posudku č. 27/2021 na 7 474 eur. Znalkyňa Ing. Monika Krnáčová stanovila všeobecnú hodnotu nehnuteľností - bytu v T., znaleckým posudkom č. 63/2021 na 123 000 eur a bytu v F., znaleckým posudkom č. 64/2021 stanovila na 99 000 eur. Na pojednávaní dňa 2.5.2022 žalobca uviedol, že keďže v znaleckom posudku Ing. Krnáčovej nie je zohľadnené, že do bytu v F. investoval 11 500 eur, výsledná hodnota vychádza iba z ponuky, ale nie reálneho dopytu po nehnuteľnostiach v stave a v lokalite, navrhol aby sa na daný posudok neprihliadalo. Žalobca netrval na ohodnotení hnuteľného majetku v byte v F.. Žalovaná súhlasila so závermi znaleckého posudku ohľadom cien nehnuteľností, ohodnotenie hnuteľných vecí považovala za bezpredmetné a nehospodárne. K osobnému motorovému vozidlu uviedla, že bolo využívané iba žalobcom na výkon jeho podnikateľskej činnosti, a preto navrhla do BSM zarátať kúpnu cenu tohto vozidla. Na byt v F. boli použité prostriedky z úveru v OTP banke. Žalobca v nadväznosti na uvedené závery znaleckého posudku Ing. Krnáčovej považoval za kontroverzné, nevychádzajúce zo skutočného stavu. Čo sa týka vozidla, súhlasil s tým, že do BSM je nutné započítať cenu podľa znaleckého posudku.

14. V rámci záverečnej reči žalobca uviedol, že podľa jeho názoru do masy BSM patria nehnuteľnosti - byty v F. a v T., obchodný podiel v spoločnosti Lexis, s.r.o., a pasívom úver v OTP banke s hodnotou istiny

17 000 eur a hodnotou 20 000. Nakoľko strany spolu spoločne hospodárili a míňali financie, žiadal o uplatnenie zákonnej parity oboch manželov a navrhol, aby súd prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu byt v T. a do výlučného vlastníctva žalovanej byt v F.. Žalovaná v záverečnej reči uviedla, že nie je priestor na zachovanie parity s poukazom na predložené podania, z ktorých vyplýva, že žalobca využíval prostriedky z BSM netransparentne, siahal aj na financie detí, o zabezpečenie potrieb rodiny sa skoro výlučne starala žalovaná, významnou mierou sa starala o rodinný rozpočet, na čo použila aj svoje prostriedky, ktoré do BSM nepatrili. Disparitu navrhla v pomere 20:80%. Keďže má svoje zázemie v byte v T., ako aj deti, považovala za prirodzené, aby byt v T. pripadol jej do výlučného vlastníctva. Na úvahe súdu ponechala rozdelenie majetku a prípadné zaviazanie niektorej zo strán na zaplatenie vyrovnávacieho podielu.

15. Súd prvej inštancie po právnej stránke vychádzal z ustanovení , , , a , .

16. Konštatoval, že predmetom vyporiadania BSM je všetko, čo patrilo do tohto spoluvlastníctva a čo existovalo v čase jeho zániku, t. j. spravidla v deň právoplatnosti rozsudku o rozvode. Dispozíciu strán sporu konania o vyporiadanie BSM treba rešpektovať v tom zmysle, že súd vyporiada len tie veci, resp. majetok patriaci do BSM, ktorý strany sporu urobili predmetom konania. Prekročiť ich návrhy v takomto konaní môže súd podľa (predtým ) len pokiaľ ide o výšku zostatkovej hodnoty vecí, ako ich vyporiada z kvalitatívneho hľadiska, teda ako veci rozdelí. Vyporiadanie teda nemá len kvalitatívnu stránku, t.j. usporiadanie vlastníctva k jednotlivým veciam, ale aj kvantitatívnu stránku, pri ktorej ide o hodnotové podiely.

17. V konaní mal za nesporné, že bezpodielové spoluvlastníctvo manželov žalobkyne a žalovaného zaniklo právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželov dňa 10.3.2014. Medzi stranami tiež nebolo sporné, že počas manželstva nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva byt č. X a byt č. X, čo preukazujú aj predložené listinné dôkazy - výpisy z LV č. XXXX a LV č. XXXX. Do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu tiež nesporne patrí zariadenie bytu č. X, t.j. hnuteľné veci v počte položiek 22, označené žalobcom a tiež vybavenie bytu č. X. Taktiež nebolo sporné, že počas manželstva vznikla stranám sporu pohľadávka voči OTP Banka Slovensko, a.s., na základe úveru č. XXX/XXXX/XXSU, čerpaného v súvislosti s rekonštrukciou bytu č. X vo výške 17 000 eur, sporné medzi stranami sporu bolo to, na čo boli použité finančné prostriedky poskytnuté bankou týmto úverom, a taktiež bol spor o to, ako má byť tento úver vysporiadaný, ako aj to, kto a akou mierou platil mesačné splátky do zániku BSM. Podľa názoru súdu prvej inštancie bolo nesporné, že do zániku BSM bol úver hradený spoločne manželmi/stranami sporu, a tiež nie je sporu o tom, že po zániku BSM platil úver výlučne žalobca. Spornou v konaní bola aj skutočnosť, či do BSM strán sporu patrí automobil KIA Sportage, rok výroby 2009 kúpený za cenu 23 730 eur. Podľa žalovanej tento nepatrí do BSM, pretože bolo kúpené na podnikateľské účely žalobcu, je vo výlučnom vlastníctve žalobcu, avšak bolo zakúpené z spoločných prostriedkov patriacich do BSM a tieto navrhla v konaní vysporiadať. Podľa listín doložených žalovanou je zrejmé, že žalobca kupoval tento automobil na svoju živnosť s obchodným menom K.. R. L., T..-L.. Podľa žalobcu tento automobil patrí do BSM, nakoľko ho mala užívať aj žalobkyňa, slúžilo na účely celej rodiny. Ako tlmočník a prekladateľ potreboval k práci počítač a tlačiareň, ale nie auto. Okrem svojej argumentácie poukázal na správu o nehode, z ktorej vyplýva, že dňa 27.3.2013 vodič K.. K. L. bola účastníkom tejto nehody na OMV Kia Sportage s EČ: F.. Preto navrhol vysporiadať zostatkovú cenu auta. Podľa znaleckého posudku vypracovaného Ing. Pavlom Drobným je všeobecná hodnota vozidla 7 474 eur. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že predmetné osobné motorové vozidlo patrí do BSM strán sporu a tiež, že strany sporu užívali spoločne toto osobné motorové vozidlo. Skutočnosť, že držiteľom vozidla je žalobca neznamená, že je jeho výlučným vlastníkom. Toto nepotvrdzuje ani fakt, že oficiálne bolo vozidlo kúpené na živnosť žalobcu, nakoľko bolo preukázané, že žalobkyňa vozidlo užívala tiež, a preto vyporiadaval osobné motorové vozidlo a jeho zostatkovú hodnotu ku dňu zániku BSM. Pokiaľ ide o obchodné podiely v spoločnostiach: 1. STAV-MAN plus s.r.o., žalobca uviedol, že obchodný podiel v spoločnosti predal ešte počas trvania manželstva 8.1.2014 za cenu 1 819,68 eur, a teda nepatrí do BSM, pričom poukázal na Zápisnicu z rokovania mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti zo dňa 8.1.2014 (kde spoločníci odsúhlasili predaj spoločnosti) a Výdavkový pokladničný doklad na sumu 1 819,68 eur zo dňa 8.1.2014. Podľa žalovanej obchodný podiel bol predaný až v októbri 2014, teda po zániku BSM, teda obchodný podiel patril do BSM, a preto navrhla, aby suma, za ktorú bol odpredaný žalobcom, bola zahrnutá do vyporiadania, pričom uviedla, že výška vkladu žalobcu bola 1 659,69 eur.

Podľa výpisu z obchodného registra bol žalobca spoločníkom uvedenej spoločnosti do 24.10.2014. Pri agentúre LEXIS s.r.o., žalovaná navrhla prikázať do výlučného vlastníctva obchodné podiely v rozsahu, v akom sú strany spoločníkmi tejto spoločnosti, a pokiaľ ide o trhovú hodnotu týchto podielov, tá je podľa nej nulová, avšak na pojednávaní dňa 6.3.2019 uviedla, že hodnota spoločnosti je minimálne v rozsahu splatených vkladov. Žalobca uviedol, že v tejto spoločnosti majú obaja rovnaké podiely, spoločnosť je v úpadku a nezáleží mu na tom, komu ich súd pridelí, môžu pripadnúť ktorejkoľvek strane bez povinnosti vysporiadania. Z výpisu z obchodného registra vyplýva, že podiely strán sporu sú rovnaké. Žalovaná neskôr súdu doložila rozsudok Okresného súdu Bratislava I (bez doložky právoplatnosti) o zrušení jej účasti v tejto obchodnej spoločnosti a žiadala, aby súd bral pri vyporiadaní BSM jej nárok na zaplatenie vyrovnacieho podielu vo výške 3 319,39 eur. Čo sa týka spoločnosti AL ARABIA tour, s.r.o., žalovaná navrhla prikázať do výlučného vlastníctva obchodné podiely v rozsahu, v akom sú strany spoločníkmi tejto spoločnosti a pokiaľ ide o trhovú hodnotu týchto podielov, tá je podľa nej nulová, avšak na pojednávaní dňa 6.3.2019 uviedla, že hodnota spoločnosti je minimálne v rozsahu splatených vkladov. Žalobca uviedol, že podiel žalobcu je 30% a žalobkyne 70%, pričom žalovaná je aj konateľkou spoločnosti. Rovnako aj táto spoločnosť je v úpadku a ponechal na úvahe súdu, komu pridelí obchodné podiely v tejto spoločnosti, bez povinnosti vysporiadania. Z výpisu z obchodného registra vyplýva, že strany nie sú spoločníkmi tejto spoločnosti od 2.3.2020.

18. Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že masu BSM v čase jej zániku tvorili nasledovné veci: 3-izbový byt č. XX, nachádzajúci sa na Y.M. G. U. T., vchod č. XX, na X. n.p. bytového domu so súp. č. XXXX, postavenom na parc. reg. „Z. V. č. XXXX/XX, zapísaný na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom T., katastrálnym odborom pre k.ú. T., spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti podielu 4475/100000, 1-izbový byt nachádzajúci sa na L. G. v F., vchod č. X, na prízemí bytového domu so súp. č. XXX, postavenom na parcele reg. „Z. V. č. XXXX, zapísaný na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom v F., katastrálnym odborom pre k. ú L. Y., spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu vo veľkosti 182/10000 a spoluvlastnícky podiel k pozemku zastavanému bytovým domom súp. č. XXX a dvoru, pozemok reg. „Z. V. parc. č. XXXX vo výmere 556 m2, zariadenie bytu č. X: kožená trojmiestna sedačka olivovej farby, dvojmiestna sedačka olivovej farby, jednomiestna sedačka olivovej farby, drevený stolík so skleneným povrchom, drevený písací stôl tmavohnedej farby, drevená knižnica tmavohnedej farby, drevená skrinka tmavohnedej farby so sklenenými dverami, drevený TV stôl s odkladacím priestorom a dvomi zásuvkami, TV zn. Sony sivej farby, Domáce kino zn. Sony sivej farby, satelitný prijímač zn. Nokia čiernej farby, indický koberec cm, perzský koberec 100x120cm, celodrevená manželská posteľ 210x160cm bledohnedej farby s úložným priestorom, štvordielna drevená skriňa do spálne bledohnedej farby 4x2,5x0,8 m, závesný 5 lampový luster, drevená rohová kuchynská linka, práčka Whirpool biela, zabudovaná umývačka riadu Whirpool, zabudovaný plynový sporák s elektrickou trúbou Whirpool, chladnička s mrazničkou bielej farby Ardo, mikrovlnná rúra Whirpool sivočiernej farby, vybavenie bytu č. X pozostávajúce z dvoch stolov, písací stôl 120x80, 2x PC stôl 80x80, 2x výsuvný mech. s doskou na klávesnicu k PC stolu, 2x prídavný stôl 1/4 kruh, doplnkový rokovací stôl, 2x policová skriňa dvojdverová s nikou, skrinka otvorená policová, 3x skrinka policová ukončovacia, vešiaková stena, 2x kontajner uzamykací 3 zásuvkový na kolieskach, 2x nosič HD posuvný kovový na kolieskach, 2x stolička na kolieskach čalúnená zelenej farby, 3x stolička kovová s opierkami čalúnená zelenej farby, okrúhly stolík, 3x klubové kreslo čalúnené zelenej farby, obraz - historická mapa sveta 140x190cm, 4x luster, tel. a fax s funkciou kopírovania, laserová tlačiareň zn. OKIPAGE, PC zostava (15“ monitor, klávesnica, myš, reproduktor, FM karta, USB), multifunkčné štúdio zn. HP (laser. tlačiareň, kopírka, skener, telefón), 2x PC zostava zn. HP (17“ monitor, klávesnica, myš), PC zostava multimediálna zn. HP (17“ monitor, bezdrôtová klávesnica, myš, 2x reproduktory, subofer), Software do PC a štúdia, notebook zn. HP, obchodný podiel žalobcu v spoločnosti STAV-MAN plus s.r.o. vo výške 25%, obchodné podiely žalobcu a žalobkyne v spoločnosti agentúra LEXIS s.r.o., každý vo výške 50%, obchodné podiely žalobcu (30%) a žalobkyne (70%) v spoločnosti AL ARABIA tour, s.r.o., osobné motorové vozidlo Kia Sportage, EČV: F., rok výroby 2009. Pokiaľ ide o ceny jednotlivých položiek masy BSM, v prípade bytu č. X vychádzal zo znaleckého posudku č. 63/2021 vypracovaného Ing. Monikou Krnáčovou, ktorá stanovila všeobecnú hodnotu tejto nehnuteľnosti aj s príslušenstvom na sumu 123 106,39 eur, s tým, že pri vysporiadaní BSM musí súd vychádzať z ceny nehnuteľnosti v čase jej vyporiadania a technického stavu v čase zániku BSM,

čo bolo pri vypracovaní predmetného znaleckého posudku dodržané. Pokiaľ ide o námietky žalobcu k uvedenému posudku, tieto vyhodnotil ako nedôvodné, pričom znalecký posudok podľa neho spĺňa všetky vypracovaný Ing. Monikou Krnáčovou, ktorá stanovila všeobecnú hodnotu predmetných nehnuteľností na sumu 98 990,44 eur, ktorý rovnako spĺňa všetky zákonné požiadavky a určuje cenu nehnuteľnosti ku dňu vyporiadania za technického stavu ku dňu zániku BSM, pričom poukázal na skutočnosť, že nie je pravdou tvrdenie žalobcu, ktorý namietal, že znalkyňa nereflektovala na stavebné úpravy, ktoré sa v predmetnom byte uskutočnili až po zániku BSM, a teda cena nehnuteľnosti podľa znalkyne je z tohto dôvodu vyššia, keď znalkyňa v predmetnom posudku presne špecifikovala, v akom technickom stave sa byt nachádzal v čase zániku BSM a aké úpravy boli realizované po tomto dátume, a tieto úpravy nezahrnula do výpočtu ceny nehnuteľnosti, o čom svedčí aj príloha k znaleckému posudku o potvrdení stavebnotechnického vyhotovenia bytu, kde žalobca vypísal, čo sa na byte realizovalo po zániku BSM, a tiež protokol o obhliadke nehnuteľnosti, ktorej sa zúčastnili strany sporu, a tento aj zhodne podpísali. Preto súd prvej inštancie aj námietky žalobcu vo vzťahu k tomuto posudku vyhodnotil ako nedôvodné. Čo sa týka hodnoty hnuteľných vecí - zariadenie bytu č. X, vychádzal zo sumy 300 eur, ktorá bola prednesená žalovanou na pojednávaní dňa 2.5.2022, pričom žalobca túto sumu nenamietal. Pokiaľ ide o hodnotu vybavenia bytu č. X, vychádzal z vyjadrenia žalovanej o tom, že tieto hnuteľné veci nemajú takmer žiadnu hodnotu, na čo žalobca nenamietal a súhlasil s tým, aby si žalovaná veci prenechala bez nároku na vyrovnanie, čo žalovaná nenamietala, preto vychádzal z nulovej hodnoty pri vybavení bytu č. X. Pri obchodom podiele žalobcu v spoločnosti STAV-MAN plus, s. r. o. uviedol, že tento zaradil do masy BSM, nakoľko sa stotožnil s argumentáciou žalovanej o tom, že v čase zániku BSM bol žalobca spoločníkom v tejto spoločnosti, nakoľko k zániku jeho účasti v tejto spoločnosti došlo až dňa 24.10.2014, ako vyplýva z výpisu z Obchodného registra, pričom pri vyporiadaní BSM vychádzal zo sumy 1 819,68 eur, za ktorú bol tento podiel odpredaný, a ktorú strany sporu nenamietali. Pri obchodných podieloch v spoločnostiach agentúra LEXIS s.r.o. a AL ARABIA tour, s.r.o. súd prvej inštancie vychádzal z rozsahu splatených vkladov spoločníkov/strán sporu. V prípade vkladov do spoločnosti agentúra LEXIS s.r.o. u každej zo strán sporu to podľa neho bolo 3 319,39 eur, v prípade spoločnosti AL ARABIA tour, s.r.o. u žalobcu 1 991,64 eur a žalovanej 4 647,15 eur. V prípade osobného motorového vozidla Kia Sportage súd prvej inštancie vychádzal zo všeobecnej hodnoty vozidla určenej znaleckým posudkom č. 27/2021 vypracovaný Ing. Pavlom Drobným, ktorý ju určil na sumu 7 474 eur.

19. Pri vyporiadaní BSM zohľadnil aj spoločné pasívum strán sporu nadobudnuté počas trvania BSM- úver č. XXX/XXXX/XXSU v OTP Banka Slovensko, a.s. v zostatkovej sume 14 741,40 eur, ktorý nesporne od zániku BSM spláca výlučne žalobca, a preto polovicu zostatku úveru vo výške 7 370,70 eur odpočítal z vyrovnacieho podielu žalobcu, nakoľko má právo na ich náhradu. Tento záväzok súd prikázal žalovanému, s čím v konaní súhlasili obe strany. Zohľadnil tiež vklad žalovanej zo svojho výlučného majetku, konkrétne z dedičstva po matke a otcovi vo výške 891 826 Sk/29 603,20 eur a 427 USD/396,69 eur. Z vykonaného dokazovania, konkrétne z listinných dôkazov predložených žalovanou, ako aj výpoveďami svedkov boli tieto finančné prostriedky vo výlučnom vlastníctve žalovanej vynaložené na spoločný majetok strán sporu, konkrétne splácanie spoločného úveru v Stavebnej sporiteľni VÚB

- Wüstenrot, a.s., na pokračujúcu rekonštrukciu bytu č. X a zariadenia bytu č. X. Žalobcom tvrdené skutočnosti, že by žalovaná použila tieto finančné prostriedky na svoje potreby mimo rodiny, resp. údajné nákladné koníčky v konaní naopak preukázané neboli. Uviedol, že pri zohľadnení toho, čo zo svojho výlučného majetku vynaložili manželia na spoločný majetok, je potrebné postupovať tak, že to, čo každý z manželov vynaložil na spoločný majetok zo svojho, má mu byť uhradené zo spoločného majetku druhým manželom, avšak len vo výške zodpovedajúcej pomeru veľkosti podielu, ktorý každý z nich dostáva zo spoločného majetku. Pohľadávka toho z manželov, ktorý zo svojho výlučného majetku niečo vynaložil na spoločný majetok, nesmeruje voči druhému z manželov, ale voči celej mase spoločného majetku, ktorého hodnota je nižšia o výšku takejto investície (vnosu). Preto pri stanovení výšky vyrovnacích podielov (finančného vyrovnania) nemožno hodnotu investície (vnosu) odpočítať od čiastky, ktorú by mal účastník druhému zaplatiť. Správny je podľa súdu prvej inštancie preto taký postup, že v prvom rade je potrebné určiť výšku celkového majetku (hodnôt, vecí a aktív) tvoriaceho masu BSM a výšku investície (vnosu). Spôsob určenia výšky podielu každého z manželov je taký, že od celkovej hodnoty spoločného majetku manželov je nutné odpočítať výšku investície (vnosu). Všeobecnú hodnotu masy BSM teda súd prvej inštancie vypočítal súčtom uvedeného majetku (hodnota bytu č. X: 123 106,39 eur, bytu č. X: 98 990,44 eur, zariadenie bytu č. X: 300 eur, obchodný podiel žalobcu v spoločnosti STAV-MAN plus s.r.o.: 1 819,68 eur, obchodné podiely žalobcu a žalobkyne v spoločnosti agentúra LEXIS s.r.o., každý vo výške 3 319,39 eur (teda 2x 3 319,39 eur), obchodné podiely žalobcu (30%) a žalobkyne (70%) v spoločnosti AL

ARABIA tour, s.r.o.: 1 991,64 eur a 4 647,15 eur, osobné motorové vozidlo Kia Sportage: 7 474 eur, tento súčet predstavuje sumu: 244 968,08 eur. Od tejto sumy odpočítal nesplatenú časť úveru v OTP banka Slovensko a.s. vo výške 14 741,40 eur a tiež vklad žalovanej zo svojho výlučného vlastníctva do BSM vo výške 26 999,89 eur. Výsledná hodnota spoločného majetku strán sporu v BSM je 203 226,79 eur. Pokiaľ ide o samotné vyporiadanie masy BSM medzi strany sporu súd prvej inštancie vychádzal jednak z návrhov strán, ako aj zo zásad vyporiadana BSM v zmysle a ustálenej praxe. Pri vyporiadaní nehnuteľných vecí vychádzal z toho, ako strany sporu veci užívali po zániku BSM, resp. kto mal vec naposledy v držbe. Nakoľko od zániku BSM žije žalovaná v byte č. X, kde majú naďalej trvalý pobyt aj deti strán sporu, prikázal túto nehnuteľnosť do jej výlučného vlastníctva. Z rovnakého dôvodu prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu byt č. X, nakoľko od zániku manželstva užíva túto nehnuteľnosť výhradne sám. Takéto vyporiadanie nehnuteľností naviac navrhovali aj strany počas celého konania, s výnimkou posledného pojednávania, kedy žalobca žiadal opačné vysporiadanie nehnuteľností ako reakciu na to, že súd odmietol jeho návrh na doplnenie dokazovania ohodnotením predmetných nehnuteľností znaleckým a tiež na to, že žalovaná žiadala v konaní uplatnenie disparity podielov strán. Čo sa týka hnuteľných vecí - zariadenie bytu č. X súd prvej inštancie v tomto prípade rešpektoval požiadavky strán sporu, a tieto prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej. Pokiaľ ide o hnuteľné veci, ktoré žiadal žalobca prikázať do výlučného vlastníctva na pojednávaní konanom dňa 250 (ručne tkaný koberec od Muammara Kaddáfiho, koberec od Kuvajtského emira, dary od rodičov), tieto ako uviedol žalobca mu boli dané darom, a preto v zmysle nepatria do bezpodielového vlastníctva manželov a sú vlastníctvom žalobcu, preto nemôžu byť predmetom vysporiadania BSM. Pokiaľ ide o vybavenie bytu č. X, tu mal za zhodu strán sporu, že veci si môže nechať žalovaná, preto ich súd prvej inštancie prikázal do jej výlučného vlastníctva. Obchodný podiel žalobcu v spoločnosti agentúra LEXIS s.r.o. prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu, ostatné obchodné podiely nevyporiadaval, nakoľko ku dňu vyporiadania BSM už strany sporu nie sú spoločníkmi uvedených obchodných spoločností, preto neprikázal hodnotu obchodného podielu, ale obchodný podiel, ktorý môže byť prikázaný len spoločníkovi obchodnej spoločnosti. Osobné motorové vozidlo Kia Sportage prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu, nakoľko žalovaná o toto vozidlo neprejavila záujem. Dospel k záveru, že žalobca nadobudol veci v súhrnnej hodnote 109 783,83 eur (byt č. X, obchodný podiel v spoločnosti agentúra Lexis s.r.o). Žalovaná nadobudla veci v hodnote 123 136 eur (byt č. X, zariadenie bytu č. X). Pre účely určenia vyporiadacieho podielu taktiež zohľadnil príjem žalobcu z predaja obchodného podielu v spoločnosti STAV-MAN plus s.r.o. vo výške 1 819,68 eur po zániku BSM (z ktorého má žalovaná nárok na polovicu), ako aj záväzok žalobcu splatiť zostatok spoločného úveru v zostatkovej hodnote 14 741,40 eur (ktorého polovicu zaráta do vyrovnacieho podielu) a tiež vklad žalobkyne z výlučného majetku získaného titulom dedenia v súhrnnej výške 26 999,89 eur. Keďže súd prvej inštancie vychádzal pri vyporiadaní BSM strán sporu zo zásady rovnosti, vzhľadom na vyššie uvedené zaviazal žalobcu na vyplatenie vyrovnacieho podielu žalovanej vo výške 7 186,86 eur. Žalobkyňa v konaní žiadala, aby súd v konaní využil disparitu podielov v prospech žalovanej tak, že žalobca nadobudne 20% hodnoty BSM a žalovaná 80% z hodnoty BSM, čo odôvodnila tým, že žalobca sa mal len minimálne podieľať na zabezpečovaní potrieb rodiny, že sa správal materiálne nezodpovedne, že jej dedičstvo bolo použité na zveľadenie spoločného majetku a iné. Súd prvej inštancie k tomu poukázal na to, že pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa vychádza zo zásady rovnosti ich podielov. V niektorých prípadoch môžu byť tieto podiely určené v inom pomere. Určeniu iného než rovnakého pomeru podielov však musí predchádzať vyčerpávajúco zistený skutkový stav veci, z ktorého je možné dôvodnosť tejto nerovnosti jednoznačne vyvodiť. Pre úvahu o (ne)rovnosti podielov je významné, ako sa každý z manželov v priebehu manželstva staral o rodinu (spoločnú domácnosť alebo uspokojovanie spoločných potrieb) a ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Treba tiež vziať zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti ( Obč. zák.). Odklon od princípu rovnosti podielov (tzv. disparita podielov) je výnimočným postupom, ktorý musí byť odôvodnený konkrétnymi okolnosťami veci. Dôkazným bremenom je zaťažený ten z bezpodielových spoluvlastníkov, ktorý tvrdí, že tu sú skutočnosti, ktoré majú za následok, že sa neuplatní zásada rovnosti podielov. Výnimočné priznanie väčšieho podielu pri vyporiadaní BSM jednému z bývalých manželov nemožno bez ďalšieho odôvodniť väčšími zásluhami na získaní majetku, bez toho, aby bol zohľadnený prínos druhého manžela pri starostlivosti o rodinu a obstarávanie spoločnej domácnosti. Ustálená judikatúra považuje za relevantný dôvod pre odchýlenie sa od zásady parity podielov napr. správanie jedného z manželov spočívajúce vo fyzickom alebo psychickom násilí voči druhému manželovi počas trvania manželstva, správanie jedného z manželov, ktorý krajne nezodpovedne narábal so spoločnými prostriedkami tak, že ich míňal na hazard alebo

na alkohol. Ďalšími negatívnymi okolnosťami prejavujúcimi sa v manželstve môžu byť tiež ak jeden z manželov vôbec nepracuje alebo sa práci vyhýba, nevedenie spoločnej domácnosti a oddelenie hospodárenia manželov, gamblerstvo, používanie návykových látok, nevera jedného z manželov, príčiny rozvratu manželstva, zavinené zadlžovanie BSM, úmyselné alebo nedbanlivostné konanie manžela, ktoré viedlo k zániku alebo k zničeniu veci, problematika tzv. domáceho násilia, výkon trestu odňatia slobody a ďalšie okolnosti. Priznanie väčšieho podielu pri vyrovnaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov je teda výnimočné a nemožno ho odôvodniť väčšími zásluhami o vytvorenie majetku, ak jeden z manželov mal na to lepšie predpoklady než druhý manžel, ktorému však nemožno vytknúť, že pri nadobúdaní a udržiavaní spoločných vecí a pri zaobstarávaní spoločnej domácnosti nevyužíval svoje možnosti a schopnosti a svoje povinnosti neplnil riadne.

20. V prejednávanej veci bol súd prvej inštancie toho názoru, že zo skutkového stavu nemožno vyvodiť, že by tu boli také závažné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali použitie takého výnimočného postupu, akým je odchýlenie sa od princípu rovnosti (parity) podielov. V konaní neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali odchýlenie sa od zásady rovnosti podielov v prospech žalovanej. Poukázal na skutočnosť, že žalovaná v konaní najskôr žiadala uplatniť zásadu parity, tiež na to, že žalobca naopak argumentoval, že on vnášal do BSM príjmy v rozsahu 90% a žalovaná v rozsahu 10%. Skutočnosti tvrdené žalovanou ani žalobcom neboli preukázané. Skonštatoval, že z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že strany sporu sa rovnakým dielom starali o zabezpečovanie potrieb rodiny v rozsahu svojich možností a schopností, spoločne aj podnikali. Pokiaľ ide o vklad žalovanej do masy BSM z jej výlučného vlastníctva, túto skutočnosť súd prvej inštancie zohľadnil jednak pri výpočte hodnoty spoločného majetku/masy BSM a tiež pri výpočte vyrovnacieho podielu, avšak táto skutočnosť ani v súhrne s ostatnými jej tvrdeniami neodôvodňujú podľa súdu prvej inštancie rozhodnúť inak ako podľa zásady rovnosti podielov.

21. Záverom súd prvej inštancie s poukazom na pojednávanie konané dňa 2.5.2022 k zamietnutým návrhom žalobcu na vykonanie dokazovania uviedol, že pokiaľ ide o návrh na ohodnotenie nehnuteľností patriacich do BSM znaleckým pre nesprávnosť záverov znalkyne Ing. Krnáčovej, tento návrh zamietol z dôvodu jeho nadbytočnosti, nakoľko tento považoval za vypracovaný v súlade so zákonom a námietky žalobcu ako odôvodnil vyššie, považoval za nedôvodné.

22. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa , , a (ďalej aj „“) a žiadnej zo sporových strán nepriznal nárok na náhradu trov konania s odôvodnením, že rozhodnutie o náhrade trov konania v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov má svoje špecifiká spočívajúce v tom, že rozhodnutie o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželstva je v záujme oboch strán sporu.

23. Proti tomuto rozsudku podali prostredníctvom svojich právnych zástupcov odvolanie žalobca aj žalovaná.

24. Žalobca založil svoje odvolanie na odvolacích dôvodoch uvedených v ustanovení , podľa ktorého konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a , podľa ktorého súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Podľa názoru žalobcu súdom vypočítaný vyrovnávací podiel v sume 7 186,86 Eur, ktorý má vyplatiť žalovanej v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia je nesprávny, lebo je založený na nesprávnych skutkových zisteniach, ktoré ustálil súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov. Uviedol, že podľa bodu 36. odôvodnenia rozsudku všeobecnú hodnotu masy BSM v súhrnnej výške 203 226,79 Eur súd prvej inštancie vypočítal súčtom majetku zisteného a opísaného v bodoch 26. až 35. nasledujúco: hodnota bytu č. 1 - 123 106,39 Eur, bytu č. 2 - 98 990,44 Eur, zariadenie bytu č. 1 - 300,00 Eur, obchodný podiel žalobcu v spoločnosti STAV-MAN plus s. r.o. - 1 819,68 Eur, obchodné podiely žalobcu a žalobkyne v spoločnosti agentúra LEXIS s. r. o, každý vo výške 3 319,39 Eur (teda 2 x 3 319,39 Eur), Obchodné podiely žalobcu (30%) a žalobkyne (70%) v spoločnosti AL ARABIA tour, s. r. o. - 1 991,64 Eur a 4 465,15 Eur, osobné motorové vozidlo Kia Sportage - 7 474,00 Eur, čo spolu predstavuje sumu 244 968,08 Eur. Od tejto sumy odpočítal nesplatenú časť úveru v OTP banke Slovensko a.s. vo výške 14 741,40 Eur a tiež vklad žalovanej zo svojho výlučného vlastníctva do BSM vo výške 26 999,89 Eur, čo spolu predstavuje sumu 41 741,29 Eur.

Žalobca namietal zahrnutie obchodného podielu v spoločnosti STAV-MAN plus s.r.o. vo výške 1 819,68 eur do celkovej výslednej hodnoty spoločného majetku, lebo v priebehu dokazovania pred súdom prvej inštancie ako dôkaz predložil výdavkový pokladničný doklad z 8.1.2014 vystavený spoločnosťou S.A. Center spol. s r.o., ktorým preukázal, že za trvania manželstva mu bol vyššie uvedenou spoločnosťou vyplatený obchodný podiel v spoločnosti S.A. Center spol. s r.o., ktorá bola novými majiteľmi transformovaná na spoločnosť STAV-MAN plus s.r.o., vo výške 1 819,68 Eur, a preto táto suma bola spotrebovaná v čase trvania BSM pre potreby domácnosti. Namietal nesprávne vypočítanú výšku zostatku spoločného úveru v OTP banke Slovensko a.s. vo výške 14 741,40 Eur, ktorá bola zahrnutá do výslednej hodnoty spoločného majetku. Podľa názoru žalobcu ak je predmetom vyporiadania BSM ku dňu, keď o ňom rozhoduje súd, dosiaľ neuhradený úročený dlh účastníkov, súd vyporiadava nielen splatnú časť dlhu (vrátane úrokov odo dňa zániku BSM do dňa rozhodnutia), ale aj jeho príslušenstvo

- úroky, ktoré k dlhu prirastú až v budúcnosti. Podľa čl. V., bod 1., písm. b) zmluvy o úvere účastníci sa zaviazali banke zaplatiť poplatok za vedenie úverového účtu vo výške 3,30 Eur, ktorý bol zúčtovaný mesačne v zmysle platného cenníka banky. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že mesačná výška splátky predstavuje súčet splátky + poplatok za vedenie účtu, čo predstavuje mesačnú čiastku 119,61 Eur + 3,30 Eur =123,21 Eur. Tieto stanovené splátky hradí vzorne a permanentne už ôsmy rok po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Do 10. marca 2014, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného súdu Pezinok z 18.2.2014 sp. zn. -162 o rozvode, teda za trvania manželstva a BSM bolo uhradených celkovo 35 splátok z celkového počtu splátok 227 k 31. marcu 2030. Po odpočítaní 35 splátok od celkového počtu 227 splátok zostáva po rozvode uhradiť celkovo 192 splátok, ktorých celková výška predstavuje pri výške mesačnej splátky 123,21 Eur (191 zostávajúcich splátok x 123,21 Eur mesačná výška splátky) čiastku 23 656,32 Eur, ktorá suma predstavuje nesplatenú časť úveru v OTP banke Slovensko a. s., a nie suma 14 741,40 Eur ako ju ustálil súd prvej inštancie. Žalobca namietal nesprávne ustálenú výšku vkladu žalovanej z jej výlučného vlastníctva do BSM vo výške 26 999,89 Eur (bod 36 odôvodnenia rozsudku), ktorá bola zahrnutá do výslednej hodnoty spoločného majetku strán v BSM. V tejto časti považoval rozsudok súdu prvej inštancie za nepreskúmateľný. Ak podľa skutkových zistení súdu prvej inštancie žalovaná za trvania BSM nadobudla do výlučného vlastníctva na základe osvedčenia o dedičstve , -63 zo dňa 10.7.2003 majetkovú hodnotu, ktorú žiadala zohľadniť pri vyporiadavaní ako vklad - vynaloženie finančných prostriedkov v jej výlučnom vlastníctve na spoločný majetok, pričom podľa jej tvrdení mali byť finančné prostriedky použité na zariadenie bytu č. 1, tak potom táto skutočnosť na základe výroku rozsudku v bode II., podľa ktorého do jej výlučného vlastníctva boli prikázané hnuteľné veci - zariadenie bytu č. 1, mala byť podľa žalobcu hodnota takto nadobudnutých vecí odpočítaná od celkovej výšky vkladu. Uviedol, že podaním zo dňa 12.10.2018 predložil súdu prvej inštancie porovnávaciu tabuľku spolu s výberovými lístkami z účtu vedenom v Tatra Banke a.s., v ktorej na základe tvrdení žalovanej porovnal výšku nákupov zariadenia bytu č. X, tvrdených žalovanou s osobnými výbermi vysokých súm žalovanou z účtu dňa 15.3.2004, 21.5.2004 a 9.10.2005. Porovnaním celkových súm výberov s celkovou sumou nákupov zariadenia do bytu č. X sa preukázalo, že z celkovej vybratej sumy 385 000 Sk, t. j. 12 779,658 Eur, patriacej do výlučného vlastníctva žalovanej po odpočítaní čiastky 265 894,50 Sk, t. j. 8 826,08 Eur, použitej podľa tvrdení žalovanej na zariadenie bytu č. 1, zostáva rozdiel 3 953,57 Eur. Poukázal na to, že podaním zo dňa 12.10.2018 predložil súdu prvej inštancie porovnávaciu tabuľku spolu s výberovými lístkami z účtu vedenom v Tatra Banke a.s., v ktorej na základe tvrdení žalovanej porovnal výšku nákupov zariadenia bytu č. X, tvrdených žalovanou s osobnými výbermi vysokých súm žalovanou z účtu dňa 15.3. 2004, 21. 5. 2004 a 9.10.2005. Porovnaním celkových súm výberov s celkovou sumou nákupov zariadenia do bytu č. X sa preukázalo, že z celkovej vybratej sumy žalovanej 385 000 Sk, t.j. 12 779,658 Eur, z celkovej sumy z dedičstva menovanej v hodnote 795 223,00 Sk, t.j. 26 399,19 Eur, ktoré boli zaslané pozemkovým fondom na bankový účet žalobcu v Tatra banke, a. s. č. XXXXXXXXXX/ XXXX založený v roku 2001, nakoľko žalovaná vtedy nemala osobný bankový účet. Výdavkové doklady a účtenky, ktoré žalovaná predkladala ako dôkaz, že zdedené finančné prostriedky investovala do spoločného majetku, nestačia podľa žalobcu na to, aby pokryli celú hodnotu 26 399,19 Eur, ale sa do konca aj časovo navzájom vylučujú (podľa času výberov z účtu). Nie je možné, aby žalovaná si vybrala značnú sumu v hodnote napríklad 250 000 Sk a o tri mesiace neskôr kúpila nejaký materiál, či nábytok do bytu v hodnote 18 000 Sk či 50 000 Sk. Podľa názoru žalobcu súd prvej inštancie pochybil, keď uznal žalovanej hodnotu vkladu do BSM, najmä aj tie sumy z dedičstva, ktoré sama svojvoľne vybrala z bankového účtu žalobcu pre vlastnú potrebu a vlastné záujmové aktivity, že hodnota zariadenia bytu č.1, určená súdom prvej inštancie do výlučného vlastníctva žalovanej predstavuje dostatočnú náhradu za finančné prostriedky vložené z jej výlučného vlastníctva na spoločný majetok tvoriaci BSM. I napriek

nepreukázaniu, že tento rozdiel bol vynaložený z výlučného vlastníctva žalovanej na spoločný majetok - BSM, súd prvej inštancie túto sumu zahrnul na odpočítanie od všeobecnej hodnoty ním ustálenej masy BSM. Namietal zmätočné vysporiadanie obchodných podielov žalobcu (30%) a žalovanej (70%) v spoločnosti AL ARABIA, tour s.r.o. Súd prvej inštancie podľa bodu 31.7. odôvodnenia rozsudku na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že masu BSM v čase jej zániku tvoril okrem iných vecí aj obchodný podiel žalobcu (30%) a žalobkyne (70%) v spoločnosti AL ARABIA tour s. r. o. V bode 32. odôvodnenia rozsudku súd prvej inštancie pri obchodnom podiele v spoločnosti AL ARABIA tour s.r.o. vychádzal z rozsahu splatených vkladov strán sporu, ktorý u žalobcu predstavoval sumu 1 991,64 Eur a u žalovanej 4 647,15 Eur. Podľa bodu 36. odôvodnenia rozsudku súd prvej inštancie do všeobecnej hodnoty masy BSM zahrnul obchodné podiely tak žalobcu ako i žalovanej. Podľa bodu 37. odôvodnenia rozsudku súd prvej inštancie obchodný podiel v spoločnosti AL ARABIA tour s.r.o. nevyporiadal, lebo ku dňu vyporiadavania BSM už strany sporu nie sú spoločníkmi uvedenej spoločnosti a súd rozhodujúci o vyporiadaní obchodného podielu neprikazuje hodnotu obchodného podielu, ale obchodný podiel, ktorý môže byť prikázaný len spoločníkovi obchodnej spoločnosti. Súd prvej inštancie pri vyporiadavaní hodnoty obchodného podielu v spoločnosti AL ARABIA tour s. r. o. podľa žalobcu pochybil, keď túto hodnotu, ktorá sa má medzi účastníkmi vyporiadať, nevyporiadal. Poukázal na ust. § 150 Obč. zák. a na to, že aby vyporiadanie zodpovedalo uvedenému ustanoveniu, treba do hodnoty, ktorá sa má medzi účastníkmi vyporiadať a z ktorej sa vypočítava hodnota podielov pripadajúcich každému z účastníkov, pojať aj to, čo má každý zo spoluvlastníkov nahradiť. Iba v takomto prípade možno na podiel každého účastníka započítať plnú hodnotu toho, čo mal nahradiť a nenahradil. Ak sa hodnota majetku tvoriaceho bezpodielové spoluvlastníctvo nezvýši o uvedenú náhradu, ale vyporiadava sa iba hodnota, ktorá pri zániku bezpodielového spoluvlastníctva skutočne existovala, možno účastníkovi na jeho podiel započítať z hodnoty toho, čo by mal nahradiť, iba podiel, a to taký podiel, aký mu pripadá z celého bezpodielového spoluvlastníctva (stále aktuálne rozhodnutie Najvyššieho súdu SSR z 26. januára 1977 sp.zn. , R 27/1979). Mal tiež za to, že nedostatočné odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie v otázke vád konania má za následok, že napadnuté rozhodnutie nespĺňa požiadavky stanovené súdu prvej inštancii v ustanovení v spojení s na riadne odôvodnenie rozsudku. Vadou zmätočnosti podľa spolu s vadou v skutkových zisteniach podľa súd prvej inštancie znemožnil žalobcovi realizovať patriace mu procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

25. Žalovaná odvolaním napadla I. a III. výrok rozsudku súdu prvej inštancie. Uviedla, že súd prvej inštancie nesprávne zaradil osobné motorové vozidlo Kia Sportage s EČ F., rok výroby 2009, kúpené v roku 2009 v hotovosti za 23.730,00 eur (faktúra č. XXXXXXXXXX zo dňa 16. 7. 2009) do BSM, a v dôsledku toho ho nesprávne vyporiadal. Tvrdila, že vždy bolo vo výlučnom vlastníctve žalobcu, ako podnikateľa, a že slúžilo pre jeho podnikanie. Podľa žalovanej mala byť predmetom vyporiadania preto kúpna cena vo výške 23.730,00 eur, ktorá bola tvorená zo spoločného majetku strán sporu, a ktorá bola použitá výlučne pre a v prospech žalobcu, súd prvej inštancie mal tak podľa nej vyporiadať hodnotu 23.730,00 eur, ktorá bola použitá ako vklad zo spoločných prostriedkov manželov do podnikania výlučne jedného z manželov - žalobcu. V doplnení návrhu na začatie konania, ktoré žalobca podal na súd prvej inštancie dňa 12.9.2014, žalobca uviedol aj zoznam majetku, ktorí patrí do BSM. V tejto prílohe je súčasne uvedené, ktoré veci žalobca nepovažuje za súčasť BSM. V 26. riadku tabuľky priloženej k uvedenému podaniu žalobca uvádza „K.. R. L., T..-L., IČO: 44 152 485 - Práva a povinnosti ktoré nepatria do BSM (notebook + auto KIA Sportage, rok výroby 2009, PZ: F.+ záväzky rôzneho charakteru).“ Túto skutočnosť opakovane potvrdila aj žalovaná. V priebehu konania však žalobca svoje tvrdenie zmenil. Skutočnosť, že žalobca neskôr svoj postoj zmenil, je podľa názoru žalovanej výsledkom špekulácií žalobcu a zvýšením napätia spôsobeného nenaplnením jeho očakávaní o priebehu tohto konania. Spornou otázkou v rámci uvedeného konania teda bolo, či predmetné osobné motorové vozidlo bolo súčasťou BSM a či sa mala vyporiadať jeho zostatková hodnota alebo či sa mala vyporiadať jeho nadobúdacia cena ako vklad (vnos) do veci slúžiacej na podnikanie jedného z manželov. Súd prvej inštancie v odseku 29. uviedol: „Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že predmetné osobné motorové vozidlo patrí do BSM strán sporu a tiež to, že strany sporu ho užívali spoločne. Skutočnosť, že držiteľom vozidla je žalobca, neznamená, že je jeho výlučným vlastníkom. Toto nepotvrdzuje ani fakt, že oficiálne bolo vozidlo kúpené na živnosť žalobcu, nakoľko bolo preukázané, že žalovaná vozidlo užívala tiež, a preto súd vyporiadaval osobné motorové vozidlo a jeho zostatkovú hodnotu ku dňu zániku BSM.“ V predmetnom konaní bolo dokumentárne dokázané,

že vozidlo nadobudol do svojho výlučného vlastníctva žalobca, a to na svoju živnosť za účelom výkonu svojho podnikania. Žalobca tvrdil, že toto vozidlo používala aj žalovaná, čo mal „preukázať“ jediným dokumentom - záznamom o nehode spôsobenej žalovanou pri vedení tohto vozidla. Súd prvej inštancie pritom neoznačil žiadne dôkazy, ktoré ho viedli k skutkovému záveru, že ho strany sporu užívali spoločne. Zo strany žalobcu takéto dôkazy predložené neboli a súd ani nevykonal žiadne úkony smerujúce k dosiahnutiu takéhoto skutkového záveru. Súd prvej inštancie tak podľa jej názoru nesprávne posúdil skutkový stav a opomenul skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o tom, že predmetné osobné motorové vozidlo do BSM nepatrí. Otázka posúdenia, či patrí do BSM je postavená na tom, či ho používal len žalovaný pre účely svojho podnikania alebo či ho používala súčasne aj žalovaná. V konaní opakovane uviedla, že počas doby, kedy žalobca ako podnikateľ vlastnil a používal predmetné osobné motorové vozidlo, používala iné automobily, ktoré používala pre svoje súkromné účely, ako aj pre účely celej rodiny. Týmto iným automobilom bol automobil Renault Thalia EČ: F. nadobudnutý 2001 formou leasingu na živnosť žalovanej a Renault Megan EČ: F. nadobudnutý 2004 formou leasingu na agentúra LEXIS s.r.o. v ktorej boli obaja rovnocenný spoločníci 50/50 a ktorý do roku 2009 v prevažnej miere užíval žalobca. Nemala žiaden rozumný dôvod používať ako spoločný automobil Kia Sportage EČ: F. slúžiaci výlučne pre podnikateľské účely žalobcu. Žalobca na pojednávaní dňa 20.11.2020 tvrdil: „(Žalobca) nesúhlasí s nadobudnutím zo spoločného majetku. Tvrdí, že automobil bol nadobudnutý z jeho živnosti a užívala ho aj žalovaná, o čom má svedčiť aj správa o nehode, ktorú krátkou cestou predložil súdu.“ Žalovaná obšírne opisovala a dokladovala skutočnosti svedčiace záveru, že automobil Kia Sportage je vo výlučnom vlastníctve žalobcu, a to vo vyjadrení zo dňa 28.12.2020 a tam uvedených príloh. Predovšetkým z listinných dôkazov vyplýva, že žalobca ako podnikateľ nemal také príjmy, aby si automobil KIA mohol dovoliť. Tvrdenie žalobcu prednesené na pojednávaní dňa 20.11.2020 zaznamenané aj v zápisnici z pojednávania, že „automobil bol nadobudnutý z jeho živnosti“ preto vo svetle týchto dôkazov nemôže obstáť (viď Výňatky z daňových priznaní žalobcu za roky 2008 a 2009 priložené ako Príloha č. 5 k vyjadreniu žalovanej z 28.12.2020). Príjmy žalobcu boli podľa priložených daňových priznaní v roku 2008 vo výške 4 487 eur a v roku 2009 vo výške 423 eur. Žalobca teda preukázateľne nedisponoval takými zdrojmi, aby sám financoval kúpu automobilu KIA a nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by podporovali jeho tvrdenia. Žalobca na automobil Kia Sportage teda nemal prostriedky, nakoľko živnosť založil v máji roku 2008 a auto nadobudol v júli 2009 a preto nemohli byť na kúpu použité iné prostriedky, ako spoločné finančné prostriedky žalobcu a žalovanej. Tieto skutočnosti, hoc dokumentárne preukázané, neboli súdom prvej inštancie brané v úvahu. Javí sa, že jediný dokument, ktorý súd použil ako základ pre rozhodnutie o tom, že predmetné osobné motorové vozidlo používali žalobca a žalovaná spoločne, bol záznam o nehode. Táto jedna udalosť, keď ho žalovaná viedla, bola výnimočná, nakoľko žalovaná dlhodobo používala iné motorové vozidlá, čo žalobca nikdy nerozporoval. Žalovaná bola tak toho názoru, že súd prvej inštancie dospel na základe dokazovania k nesprávnemu skutkovému záveru, keď sa bez ohľadu na neexistujúce dôkazy bez ďalšieho priklonil k tvrdeniam žalobcu, že obaja manželia používali predmetné osobné motorové vozidlo spoločne (odvolací dôvod podľa ) a v nadväznosti na to nesprávne právne posúdil jeho zaradenie do BSM (odvolací dôvod podľa ). Horeuvedené dôkazy označené a predložené žalovanou nemožno interpretovať inak, ako tak, že prostriedky na nadobudnutie automobilu boli prostriedkami z BSM. Podľa sú z BSM vylúčené veci, ktoré slúžia výkonu povolania len jedného z manželov. Argumentovala, že automobil Kia Sportage teda nie je súčasťou BSM a nemá byť súčasťou vyporiadania. Súčasťou vyporiadania tak má byť obstarávacia suma 23 740,00 eur, ktorá pochádzala z podnikateľskej činnosti žalovanej. Išlo teda o prostriedky v BSM a mala za to, že je oprávnená požadovať, aby sa jej v rámci vyporiadania BSM uhradila polovica obstarávacej hodnoty predmetného osobného motorového vozidla, pretože išlo o prostriedky zo spoločného majetku vynaložené na majetok jedného z nich (žalobcu). Zostatková hodnota automobilu je pre účely vyporiadania BSM irelevantná. Súd prvej inštancie teda podľa názoru žalovanej mal postupovať podľa a nemal predmetné osobné motorové vozidlo zahrnúť do BSM. V rámci vyporiadania by sa mala brať do úvahy jeho nadobúdacia cena, a nie jeho zostatková cena. Navrhla ho nezaradiť do BSM, a že predmetom vyporiadania BSM je jeho nadobúdacia hodnota vo výške 23 730 eur a táto hodnota sa má vyporiadať tak, že žalovaná má proti žalobcovi nárok na úhradu sumy zodpovedajúcej 50% nadobúdacej ceny OMV (t. j. 11 865 eur), ktorá má byť v rámci vyporiadania BSM zohľadnená. Súd prvej inštancie podľa žalovanej nesprávne vyporiadal spotrebný úver poskytnutý OTP Banka Slovensko, a.s. č. XXX/XXXX/XXSU dôvodiac, že predmetný úver bol sčasti použitý na rekonštrukciu nehnuteľnosti identifikovanej vo výroku napadnutého rozsudku č. I. bod 1. Keďže predmetná nehnuteľnosť bola prikázaná žalobcovi, zastávala názor, že zostatková hodnota úveru (t. j. hodnota

spotrebného úveru ku dňu zániku BSM) mala byť vyporiadaná tak, že žalobca nemá právo na jeho náhradu. Spornou otázkou rozhodnou pre vyporiadanie zostatkovej časti úveru pritom bolo, či bol spotrebný úver použitý na nadobudnutie nehnuteľnosti, čoho dôsledkom by bolo vyporiadanie zostatkovej časti úveru tak, ako to súd prvej inštancie vykonal v odseku 33. napadnutého rozsudku, alebo na jej rekonštrukciu, čoho dôsledkom by bolo, že žalovaná nebude týmto úverom viazaná a žalobca nebude mať nárok na náhradu zostatkovej časti úveru. Uviedla, že predmetná nehnuteľnosť nebola nadobudnutá z uvedeného úveru. Prostriedky z úveru boli sčasti vo výške 7 160 eur použité na jej rekonštrukciu (t.j. zhodnotenie). Nie je jej známe, na aký účel žalovaný zvyšné prostriedky úveru vo výške 10 000 eur použil, na ktorú skutočnosť opakovane upozorňovala a doložila dokladmi použitie úveru (rekonštrukcia) a jej vklady na splácanie úveru dôkazmi na pojednávaní 4.9.2019. Konkrétne súd prvej inštancie v bode 33. napadnutého rozsudku uviedol, že zohľadnil aj spoločné pasívum strán sporu nadobudnuté počas trvania BSM - úver č. XXX/XXXX/XXSU v OTP Banka Slovensko, a.s. ...“. Počas pojednávania dňa 2.5.2022 súd prvej inštancie žiadal od žalobcu vysvetlenia práve týkajúce sa použitia tohto úveru a na tomto pojednávaní svojimi otázkami zisťoval práve to, či predmetný úver bol použitý na nadobudnutie nehnuteľnosti alebo na jej rekonštrukciu. Uvedomoval si, že pre účely zohľadnenia tohto úveru v rámci vyporiadania BSM je kľúčovou otázkou práve to, či bol predmetný úver použitý na nadobudnutie nehnuteľnosti alebo na jej zhodnotenie (rekonštrukciu). Relevantná časť vyjadrenia súdu prvej inštancie: „(P)okiaľ nebol byt kupovaný z toho úveru, iba rekonštruovaný, tak úver nezaväzuje žalovanú. Ak by bol kúpený, tak potrebujeme ten zostatok na to, aby ste sa vyporiadali v BSM. To je ten podstatný rozdiel. Pokiaľ je pravda to, čo tvrdí žalovaná, že ste byt nefinancovali z úveru v OTP banke, že úver v OTP banke bol použitý na iné účely ako na kúpu bytu, tak potom my nevysporiadavame ten úver.“ Keďže súd prvej inštancie zostatkovú časť úveru vyporiadal tak, že priznal žalobcovi právo na náhradu 50% zostatkovej časti úveru žalovaná mala za to, že vychádzal zo skutkového základu, že predmetná nehnuteľnosť bola nadobudnutá z prostriedkov pochádzajúcich z tohto úveru. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie svoj postoj prezentovaný na pojednávaní dňa 2.5.2022 teda nereflektoval. V napadnutom rozsudku neuvádza skutkové zistenie, či predmetný úver bol použitý na nadobudnutie nehnuteľnosti alebo na jej zhodnotenie, hoci toto skutkové zistenie je nevyhnutné pre posúdenie, či sa zostatková hodnota úveru má alebo nemá vyporiadať v rámci BSM. Skutočnosť, že úver bol použitý na rekonštrukciu bytu, tvrdil spočiatku aj žalobca, keď v bode 2.3 Návrhu na vysporiadanie spoločného majetku manželov zo dňa 9. 7. 2014 uvádza: „Počas manželstva sme v roku 2011 vybrali z OTP banky pôžičku v hodnote 17 000 eur, ktorú sme použili na rekonštrukciu bytu č. 2 ...“. Toto tvrdenie, tak ako aj iné svoje tvrdenia, žalobca v priebehu konania menil. Túto zmenu argumentácie považovala za tendenčnú, keďže si žalobca zrejme vyhodnotil takúto argumentáciu ako preňho nevýhodnú. Bez ohľadu na motivácie žalobcu už vo svojom prvom vyjadrení zo dňa 15. 5.2015 potvrdila, že tento úver bol čerpaný v súvislosti s rekonštrukciou predmetnej nehnuteľnosti. Poukázala pritom na v konaní preukázanú skutočnosť, že kúpna zmluva na nehnuteľnosť bola uzatvorená dňa 17.1.2011 ako aj uhradená kúpna cena a predmetný úver bol čerpaný až v marci 2011. Tento úver teda objektívne nemohol byť použitý na nadobudnutie nehnuteľnosti v minulosti. Žalobca nepredložil do konania žiadne dôkazy, ktoré by preukázali jeho (niekoľkokrát zmenenú) argumentáciu, že úver bol použitý na nadobudnutie nehnuteľnosti. Nadobudnutie nehnuteľnosti z úveru poskytnutého po jej nadobudnutí by ostatne nedávalo ani logický zmysel ani zmysel z hľadiska časového. Žalobca tvrdil, že úver bol v časti 7 000 eur použitý na účel splatenia pôžičky, ktorú si mal od neznámej osoby požičať na kúpu predmetnej nehnuteľnosti. S týmto vyjadrením však žalovaná nesúhlasila (ani nesúhlasí), keďže žiadna zmluva o pôžičke ani dôkaz o úhrade tejto sumy z úveru akejkoľvek tretej osobe nebol predložený. Pri otázke zohľadnenia či nezohľadnenia predmetného úveru pre účely vyporiadania BSM podľa názoru žalovanej súd prvej inštancie pochybil. Dospel na základe dokazovania k nesprávnemu skutkovému záveru, ktorý nevychádza z predložených dôkazov, keď bez ohľadu na predložené dôkazy (najmä na skutočnosť, že úver bol čerpaný až po nadobudnutí nehnuteľnosti), vychádzal zo záveru, že predmetný úver bol použitý na nadobudnutie nehnuteľnosti (odvolací dôvod podľa ), ani neodôvodnil, na základe ktorého dospel k tomuto záveru. V nadväznosti na to nesprávne právne posúdil zohľadnenie predmetného úveru v rámci vyporiadania BSM (odvolací dôvod podľa ).Tento postup je podľa názoru žalovanej nesprávny, pretože hodnota tejto rekonštrukcie bola zohľadnená v cene nehnuteľnosti identifikovanej vo výroku napadnutého rozsudku č. I. bod 1, pričom táto nehnuteľnosť bola napadnutým rozsudkom prikázaná žalobcovi. Žalovaná navrhla, že žalobca nemá proti žalovanej právo na úhradu hodnoty zodpovedajúcej 50% zostatkovej hodnoty úveru, teda že žalobca má znášať celý zostatok úveru v plnej výške 14 741,40 eur bez toho, aby sa na tomto úvere podieľala pre účely vyporiadania BSM aj žalovaná.

Žalovaná bola tiež toho názoru, že súd prvej inštancie nesprávne rozhodol o aplikovaní princípu parity podľa , keď sa nevyporiadal s jej argumentáciou a dôkazmi, ktoré podľa jej názoru zakladajú zákonné dôvody pre uplatnenie disparity pri vyporiadaní BSM. Uviedla, že vo svojom podaní zo dňa 28.12.2020 podrobne opísala, akým spôsobom sa žalobca podieľal, resp. nepodieľal na starostlivosti o rodinu a ako sa zaslúžil, resp. nezaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Žalobca sa nepodieľal alebo len minimálne podieľal na zabezpečovaní a napĺňaní materiálnych a nemateriálnych potrieb rodiny, na zveľaďovaní a udržiavaní rodinného majetku, správal sa materiálne nezodpovedne, keď používal finančné prostriedky v BSM netransparentne, nevedno na aký účel a bez vedomia žalovanej, siahol na finančné prostriedky určené pre jeho deti, o materiálne zabezpečenie detí sa stará žalovaná a žalobca si v zmysle čestných vyhlásení detí neplní riadne svoje vyživovacie povinnosti k nim, dedičstvo žalovanej bolo použité na zveľadenie spoločného majetku, a sú tu i ďalšie skutočnosti opísané v jej vyjadreniach a prednesené na pojednávaniach, ktoré preukazujú výraznú nerovnováhu medzi žalobcom a žalovanou vo vzťahu k činnosti rodiny a starostlivosti o majetok v BSM. Ak sa súd prvej inštancie nestotožnil so závažnosťou tvrdených a dokázaných skutočností, mal sa podľa názoru žalovanej s týmito okolnosťami vyporiadať v odôvodnení napadnutého rozsudku. V odseku 41 napadnutého rozsudku sa uvádza, že: „Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že strany sporu sa rovnakým dielom starali o zabezpečovanie potrieb rodiny ... “. Súd prvej inštancie však nezohľadnil napríklad také skutočnosti, ako že žalobca po výplate poistnej sumy vo výške 60.000 Sk staršiemu synovi Y. prikázal, aby túto sumu previedol na jeho (žalobcov) účet, pretože je vraj na takéto peniaze jeho syn ešte príliš mladý. Rešpektujúc tento otcov príkaz dňa 14. 8. 2008 syn Y. previedol na účet žalobcu 55 000 Sk, ktorú sumu syn Y. žiadal vrátiť, avšak neúspešne. Žalobca túto sumu využil neznámym spôsobom. Rovnakým spôsobom pristupoval žalobca aj vo vzťahu k poistnej zmluve jeho druhého syna Y.. Životné poistenie s výplatou poistnej sumy k termínu jeho plnoletosti vo výške 100 000 Sk zriadila žalovaná synovi pri jeho narodení a uhrádzala mesačnou platbou 614 Sk v období od roku 1997 do roku 2012, žalobca neprispel ani jednou platbou. Žalobca v roku 2012 sám podal žiadosť o predčasné ukončenie poistenia svojho syna a vyplatenie poistnej sumy na svoj (t.j. žalobcov) vlastný účet, ktoré konanie je v rozpore so záujmami jeho vlastného syna. Žalovaný teda prijal výplatu z poistky jeho toho času maloletého syna v sume 2 216,90 eur a zároveň znevýhodnil syna o sumu 1 294,30 eur, t. j. rozdiel sumy vo výplate poistky v plnej výške 3 511,20 eur pri dosiahnutí jeho plnoletosti v roku 2015 a predčasne vyplatenej sumy poistky. Túto sumu žalobca následne vybral zo svojho účtu v hotovosti 21.8.2012 a 5.9.2012 a nie je známe na aký účel ich žalobca použil. Obaja synovia - Y. aj Y. vo svojich čestných vyhláseniach žiadali žalobcu, aby im vrátil sumy, ktoré boli určené ako štartovacia finančná čiastka do ich dospelosti. Starostlivosť o rodinu je nad rámec uvedeného ilustrovaná aj na tom, že keď bol žalobca študentom a keď sa žalobcovi a žalovanej narodil v roku 1997 mladší syn, žalobca si vzal úver 100 000 Sk a použil ho neznámym spôsobom. Zaťažil tak rozpočet rodiny splátkami úveru 2 500 Sk, hoci v tom čase rodina nemala ani kde bývať. Úver vzal vo svojom mene na obdobie 5 rokov. Nakoľko však žalobca nemal žiadny príjem, musela tento úver splácať po celú dobu žalovaná zo svojich prostriedkov. Tieto skutočnosti boli dokladované a prezentované v uvedenom vyjadrení žalovanej zo dňa 28.12.2020. Podľa názoru žalovanej sú tieto skutočnosť natoľko závažné, že sú dané dôvody na to, aby súd uplatniť princíp disparity. Ako vyplýva z vyjadrenia žalovanej zo dňa 28.12.2020, žalobca vždy uprednostňoval svoje záujmy pred záujmami žalovanej aj pred záujmami svojich synov. Správal sa nezodpovedne, nepričinil sa o starostlivosť o rodinu, počínal si nezodpovedne s financiami a žil na dlhy, ktorých splácanie bolo na ťarchu žalovanej. Nemožno tak súhlasiť vyjadrením súdu prvej inštancie, že z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že sa strany sporu rovnakým dielom starali o zabezpečovanie potrieb rodiny. Tento postulát je v príkrom rozpore so skutočnosťami preukázanými žalovanou, a to nielen preto, že dokumentárne preukázala horeuvedené skutočnosti, ale aj to, že žalobca horeuvedené skutočnosti nerozporoval a v rámci svojej argumentácie sa nezaoberal dokazovaním svojej starostlivosti o rodinu. Pritom navrhla nerovnomerné vyporiadanie BSM, no v konečnom dôsledku je percentuálne vyjadrenie disparity na úvahe súdu. Bola toho názoru, že opísané správanie žalobcu zakladá nárok na uplatnenie princípu disparity, hoc aj v nízkej miere (napr. 40% / 60% v prospech žalovanej). Žalovaná vo svojom podaní zo dňa 28.12.2020 žiadala 20 % / 80%. Žalovaná na takomto rozdelení trvá. Pokiaľ sa súd prvej inštancie prvostupňový nestotožnil s predloženými dôkazmi, mal odôvodniť, prečo vykonané dôkazy nedostačujú pre uplatnenie disparity pri vyporiadaní BSM. V napadnutom rozsudku len rámcovo a všeobecne uviedol, že z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že sa strany sporu rovnakým dielom starali o zabezpečovanie potrieb rodiny. Takýto záver však z vykonaných dôkazov podľa názoru žalovanej nevyplýva. Súd prvej inštancie dospel na základe dokazovania k nesprávnemu skutkovému záveru, ktorý nevychádza z predložených dôkazov, keď bez ohľadu na predložené dôkazy uzavrel, že sa strany sporu rovnakým dielom starali o zabezpečovanie potrieb rodiny (odvolací dôvod podľa ods.

1 písm. f/ ). V nadväznosti na to nesprávne právne posúdil aplikáciu princípu parity (resp. disparity) v rámci vyporiadania BSM (odvolací dôvod podľa ). Žalovaná navrhla, aby odvolací súd rozhodol o uplatnení princípu disparity v pomere 20% (žalobca) / 80% (žalovaná). Všeobecná hodnotu masy BSM je podľa nej súčet majetku - byt č. X, byt č. X, zariadenie bytu č. X, OP žalobcu v spoločnosti STAV-MAN plus s. r. o., obchodné podiely strán sporu v spoločnosti agentúra Lexis, s.r.o. a spoločnosti AL ARABIA tour, s.r.o. - 237 494,08 eur. Od tejto sumy sa odpočíta nesplatená časť úveru v OTP Banka Slovensko a.s. vo výške 14 741,40 eur, pripočíta sa investícia do OMV Kia Sportage v prospech podnikania jedného z manželov a odpočíta sa vklad žalovanej zo svojho výlučného vlastníctva do BSM vo výške 30 293,90 eur. Výsledná hodnota spoločného majetku strán sporu v BSM je 226 958,79 eur. Mala za to, že bola zrejme nesprávne prepočítaná hodnota dedičstva žalovanej do meny eur. V písomnom podaní žalovanej zo dňa 6.5.2015 sú podrobne uvedené sumy 427 USD v prepočte na Sk - 16 798,70 Sk + 100 611,60 Sk + 795 223,- Sk spolu 912 633,30 Sk. Pri použití konverzného kurz 30,126 Sk / 1 eur je výsledná suma dedičstva 30 293,90 eur. Žalobca by z BSM získal veci v súhrnnej hodnote 102 309,83 eur (byt č. X a obchodný podiel v spoločnosti agentúra Lexis, s.r.o.)a žalovaná v súhrnnej hodnote 123 136 eur (byt č. X, zariadenie bytu č. X) pričom pre účely určenia vyporiadacieho podielu sa zohľadní príjem žalobcu z predaja obchodného podielu v spoločnosti STAV-MAN plus s. r. o. vo výške 1 819,68 eur po zániku BSM (z ktorého má žalovaná nárok na polovicu), záväzok žalobcu splatiť zostatok spoločného úveru v zostatkovej hodnote 14 741,40 eur, vklad žalobkyne z výlučného majetku získaného titulom dedenia v súhrnnej výške 30 293,90 eur a nadobúdacia hodnota osobného motorového vozidla Kia Sportage vo výške 23 730,00 eur (každý polovica), ktorá bola zo spoločného majetku použitá pre podnikanie jedného z manželov - žalobcu. Ak by súd vychádzal zo zásady rovnosti, výška vyrovnacieho podielu by bola 10 138,01 eur, ktorú by mal zaplatiť žalobca žalovanej. Vzhľadom na navrhovanú disparitu sa výška vyrovnacieho podielu upraví v nadväznosti na disparitu v podiele uznanom súdom. V prípade disparity v pomere 80 % (žalovaná) / 20 % (žalobca) je vyrovnací podiel vo výške 67 358,68 eur, na ktorého úhradu bude zaviazaný žalobca v prospech žalovanej. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaná navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť, do výlučného vlastníctva žalobcu prikázať: 1-izbový byt, nachádzajúci sa na L. G. v F., vchod č. X, na prízemí bytového domu so súp. č. XXX, postavenom na parcX. C.. „. V. Č.. XXXX, zapísaný na N. Č.. XXXX, vedenom Okresným úradom v F., katastrálnym odborom pre k.ú. L. Y., spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu vo veľkosti 182/10000 a spoluvlastnícky podiel k pozemku zastavanému bytovým domom súp. č. XXX a dvoru, pozemok reg. „Z. V. parc. č. XXXX vo výmere 556 m2, obchodný podiel v spoločnosti agentúra LEXIS s. r. o., so sídlom Sládkovičova 1 Bratislava, IČO: 35 834 897 a žalobcovi uložiť povinnosť zaplatiť žalovanej titulom vyrovnacieho podielu sumu 67 358,68 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

26. Žalobca vo svojom vyjadrení podanom prostredníctvom svojho právneho zástupcu k odvolaniu žalovanej považoval jej návrh, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak, že osobné motorové vozidlo KIA SPORTAGE nepatrí do BSM, v dôsledku čoho predmetom vyporiadania BSM je jeho nadobúdacia hodnota vo výške 23 730,00 Eur, a preto má voči žalobcovi nárok na úhradu sumy zodpovedajúcej 50 % nadobúdacej hodnoty, t. j. 11 865,00 eur, za nesprávny. Podľa bodu 36. odôvodnenia rozsudku súd prvej inštancie do hodnoty masy BSM v súhrnnej výške 203 226,79 Eur okrem iných vecí zahrnul aj osobné motorové vozidlo Kia Sportage v sume 7 474,00 Eur. Súd prvej inštancie tak postupoval v danom prípade správne, keď vynaloženie spoločných prostriedkov na získanie spoločnej veci počas trvania manželstva, ktorá v čase zániku bezpodielového spoluvlastníctva existovala, nevyporiadaval ako predmet vyporiadania, lebo predmetom vyporiadania môže byť len vec sama. To je dôvod, pre ktorý je návrh žalovanej založený na argumentácii v ňom uvedenom právne neudržateľný. K odvolacím dôvodom vo vzťahu k úveru v OTP banke Slovensko, a.s., konštatoval, že argumentácia žalovanej je založená na špekulatívnych predpokladoch, ktoré sama v bode 21. odvolania znehodnotila konštatovaním, že v príslušnej časti odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku (t. j. bod 33) sa k ňou uvádzaným skutkovým zisteniam v spojení so skutkovými zistenia súdu prvej inštancie žiadne odôvodnenie nenachádza. Preto návrh žalovanej, aby odvolací súd rozhodol tak, že žalobca nemá proti žalovanej právo na úhradu hodnoty zodpovedajúcej 50 % zostatkovej hodnoty úveru, teda že žalobca má znášať celý zostatok úveru v plnej výške 14 741,40 eur bez toho, aby sa na tomto úvere podieľala pre účely vyporiadania BSM aj žalovaná je podľa žalobcu nesprávny. K odvolacím dôvodom vo vzťahu zachovania princípu parity uvedeným v bodoch 24. až 31. podaného odvolania považoval za poľutovaniahodné a smutné, že žalovaná sa snaží vykresliť žalobcu ako asociála

a netvora vo vzťahu k svojim deťom. Na svoju obhajobu uviedol, že starší syn Y. L. (33 rokov, býva v podnájme už 8 rokov) opustil rodičovský byt tesne po rozvode ich manželstva, lebo nevydržal tlak žalovanej, ktorá sa chcela zmocniť jeho príjmu z pracovného pomeru. Mladší syn Y. bol vo veku ľahko manipulatívnom. Od rozvodu manželstva sa nikdy nestalo, že by žalobca neuhrádzal aj nad rámec stanoveného výživného, žalovaná nemôže preukázať, že by žalobca čo i len deň meškal s platbami na výživnom. Žalovaná si zvykla (je to jej životný štýl) falšovať dokumenty. Synovi nahovorila, že žalobca predčasne ukončil zmluvu o jeho úrazovom poistení a predčasne vybral sumu na jeho úrazovom poistení, pričom predložila synovi a neskôr aj súdu kópiu žiadosti, na ktorej je podpis žalobcu. Žalobca vyžiadal od spoločnosti Allianz Slovensko, a.s., kópiu originálu žiadosti, z ktorej vyplýva, že žiadateľom o ukončenie poistky bol nielen žalobca, ale aj žalovaná, na ktorej je jej vlastnoručný podpis s uvedením jej čísla OP. Finančné prostriedky po zrušení zmluvy boli pripísané na spoločný účet v OTP Banke, a.s., z ktorého žalovaná vybrala sumu za účelom opravy motorového vozidla Renault v majetku Agentúry Lexis, s.r.o. Keď žalovaná neskôr vyradila osobné motorové vozidlo Renault z aktív spoločnosti a prepísala ho synovi Y., žalobca nenamietal, nakoľko z jeho poistky auto bolo opravené. K poistke syna Y. L. uviedol, že tá bola riadne skončená, a nasporená suma bola vyplatená synovi, ktorý už bol plnoletý. Hodnota poistky predstavovala 60 000 Sk. Po zistení, že syn Y. v priebehu par dní minul viac než 5 000 Sk a podozrení z jeho správania v súvislosti s omamnými látkami došlo k dohode, na základe ktorej zaslal peniaze na účet rodičov, z ktorého mu po nastúpení na vysokú školu v Banskej Bystrici boli hradené náklady na štúdium. Syn sa nikdy nesťažoval na nedostatok finančných prostriedkov. Žalobca na základe argumentácie na súde prvej inštancie vychádzajúc z presvedčenia, že čas, v prípade manželky venovaný v kuchyni a pri starostlivosti o deti je rovnako cenný a náročný ako čas trávený manželom pri výkone povolania, v tomto prípade prekladateľskej činnosti či obchodných rokovaniach, navrhoval súdu prvej inštancie zachovať princíp parity. Voči účelovým a zavádzajúcim argumentom žalovanej o spôsobe života a jeho správaní sa počas ich spolunažívania a tvorby BSM žalobca uviedol, že je od roku 1994 menovaný za súdneho prekladateľa a tlmočníka a túto profesiu vykonáva do dnešného dňa. Od narodenia prvého syna Y. v roku 1989 bol poberateľom štipendia cudzinca, vtedy v hodnote rovnajúcej sa mzde nastupujúceho pracujúceho človeka do praxe. Od roku 1992 bol žalobca na doktorandskom štúdiu a počas neho mal permanentný pracovný vzťah so Strojníckou fakultou STU, ktorý trval do roku 1999. Popri pracovnom vzťahu vykonával aj činnosť súdneho prekladateľa a tlmočníka. V roku 1999 nastúpil žalobca do pracovného pomeru v spoločnosti Apis, a.s. na pozíciu manažéra pre arabské krajiny. Počas pracovného pomeru slúžil 6-mesačnú povinnú vojenskú službu, ktorá mu umožnila fyzicky zastupovať uvedenú spoločnosť v Sýrii (dovtedy nemohol kvôli povinnej vojenskej službe v Sýrii). Počas pôsobenia v tejto spoločnosti a jej zastupovania na Blízkom východe sa mu podarilo kúpiť byt, ktorý bol v majetku uvedenej spoločnosti, bol na oboch manželov prepísaný pol roka pred skutočnou úhradou jeho ceny, ktorá vo veľkej časti bola zápočtom jeho úspechov z vykonaných prác v zahraničí v prospech spoločnosti. V roku 2001 žalobca transformoval nefunkčnú živnosť žalovanej na agentúru Lexis, s.r.o., ktorá z nuly dosahovala v priebehu dvoch rokov miliónové (7 - 8) obraty. V roku 2008 si zriadil živnosť po nezhodách so žalovanou a prestal byť činný v spoločnosti Lexis, s.r.o. (dovtedy mal polovičný úväzok rovnajúci sa hodnote splátky úveru od Slovenskej sporiteľne, a.s.). Spoločnosť v priebehu dvoch rokov pod vedením žalovanej skrachovala. Kúpnu cenu bytu v F. uhradil žalobca dňa 7.12. 2010 z účtu vedeného na meno žalobcu v Tatra Banke, č.ú. XXXXXXXXXX, nakoľko v ten istý deň vložil na účet 10.000 eur vybratých z druhého účtu živnosti žalobcu a 11 000 eur z vkladnej knižky v Tatra banke, a.s., na meno žalobcu, 4 000 eur zo životnej poistky žalobcu a zo spotrebného úveru z OTP Banky, a.s., poskytnutého žalobcovi a žalovanej. Z vyššie uvedeného je možné urobiť spoľahlivý záver, podľa ktorého podiel žalovanej na vznik BSM bol minimálny. Ku kúpe jednotlivých nehnuteľnosti v T. a v F. došlo hlavne na základe podnikateľských aktivít žalobcu. Agentúra Lexis, s.r.o., zarábala hlavne z prekladov a tlmočenia. Žalovaná žiadny cudzí jazyk neovládala. S poukazom na vyššie uvedené žalobca bol toho názoru, že súd prvej inštancie na základe zisteného skutkového stavu a jeho vyhodnotenia dospel k správnemu právnemu záveru, že pri vyporiadavaní BSM v danej veci neboli splnené predpoklady na výnimočné priznanie väčšieho podielu v prospech žalovanej, a preto žalovanou požadovanú disparitu podielov neaplikoval. Žalovanou v podanom odvolaní navrhovaná zmena rozsudku súdu prvej inštancie na základe aplikácie disparity podielov podľa názoru žalobcu nie je možná. Uviedol, že odvolanie podal z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie nespĺňa požiadavky stanovené súdom prvej inštancie v ustanovení v spojení s na riadne odôvodnenie rozsudku. To sú dôvody, pre ktoré je podané odvolanie žalobcom z dôvodov uvedených v ustanovení od s. 1 písm. d/ a f/ dôvodné. Vadou zmätočnosti podľa spolu s

vadou v skutkových zisteniach podľa súd prvej inštancie znemožnil žalobcovi realizovať patriace mu procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

27. Žalovaná vo svoj vyjadrení podanom prostredníctvom svojho právneho zástupcu k odvolaniu žalobcu k údajnému nesprávnemu započítaniu obchodného podielu v spoločnosti STAV-MAN plus s.r.o. do BSM uviedla, že žalobca nadobudol podiel v spoločnosti STAV-MAN plus s.r. o. za trvania manželstva za spoločné prostriedky v BSM. Žalobca tento obchodný podiel po rozvode manželstva previedol bez jej súhlasu a vedomia na tretiu osobu. Keďže v čase zániku BSM bol predmetný obchodný podiel jeho súčasťou, tento obchodný podiel musí byť vyporiadaný (viď bod 30. napadnutého rozsudku). Súd tak podľa nej správne v napadnutom rozsudku obchodný podiel do BSM zahrnul. K tvrdeniu žalobcu o nesprávne určenej zostatkovej hodnote úveru z OTP banka Slovensko, a.s. uviedla, že až doposiaľ (t. j. od začatia konania v tejto veci) nebola zostatková výška úveru spochybňovaná. Žalobca za účelom preukázania zostatkovej hodnoty predmetného úveru predložil súdu krátkou cestou výpis z účtu preukazujúci zostatkovú hodnotu úveru ku dňu 28.2.2014 (viď bod 5. napadnutého rozsudku). Táto zostatková hodnota úveru bola určená nie na základe výpočtov súdu, ale na základe dôkazov pochádzajúcich priamo od úverovej inštitúcie predložených žalobcom. Žalovaná mala za to, že žalobcom predložené dokumenty reflektovali celú zostatkovú hodnotu, vrátane príslušenstva, a preto považovala výpočet zostatkovej hodnoty úveru za správny. Uviedla, že súd prvej inštancie zrejme nesprávne prepočítal hodnotu dedičstva žalovanej do meny eur. V písomnom podaní žalovanej zo dňa 6.5.2015 sú podrobne uvedené sumy 427 USD v prepočte na Sk -16 798,70 Sk + 100 611,60 Sk + 795 223 Sk spolu 912 633,30 Sk. Pri použití konverzného kurzu 30,126 Sk /1 eur je výsledná suma dedičstva 30 293,90 eur (a nie 26 999,89 eur). K žalobcovmu tvrdeniu, že nebolo preukázané použitie tohto vkladu z jej výlučného vlastníctva na spoločný majetok v BSM, poukázala na bod 34. napadnutého rozsudku, v ktorom súd prvej inštancie zhrnul vykonané dokazovanie tak, že je preukázané, že tieto finančné prostriedky vo výlučnom vlastníctve žalovanej boli použité na spoločný majetok strán sporu, konkrétne splácanie úveru v Stavebnej sporiteľni VUB - Wüstenrot, a.s., na pokračujúcu rekonštrukciu bytu č. 1 a zariadenia bytu č. 1. Prvostupňový súd taktiež na základe vykonaného dokazovania ustálil, že neboli preukázané tvrdenia žalobcu, že by žalovaná použila tieto prostriedky na svoje potreby mimo rodiny, resp. jej údajné „nákladné koníčky". Uviedla, že od počiatku a konzistentne dokladovala použitie prostriedkov v jej výlučnom vlastníctve do spoločného majetku nasledovne: na splátky úveru Stavebnej sporiteľni VUB - Wüstenrot, a.s., v období od 08/2003 do 5.10.2005, v celkovej výške 3 266,65 eur; splatenie zostatku úveru podľa bodu a. Vyššie vo výške 5 159,16 eur, dňa 28.10.2005; financovanie rekonštrukčných prác na byte č. X, kúpa zariadenia do bytu č. X. V podrobnostiach žalovaná poukázala na jej písomné podanie zo dňa 15.5.2015. Žalobca opakovane tvrdí, že finančné prostriedky pochádzajúce z výlučného vlastníctva žalovanej boli použité na vlastnú potrebu a jej záujmové aktivity. Vo svojich doterajších písomných podaniach a ústnych vyjadreniach prednesených na pojednávaniach však obšírne dokumentovala a vysvetľovala, akým spôsobom boli použité jej finančné prostriedky na spoločný majetok. Je preukázané, že disponovala konkrétnou sumou, ktorú mala vo výlučnom vlastníctve. Celá táto suma bola spotrebovaná na zveľadenie spoločného majetku tak, ako je uvedené vyššie. Žalobca pritom nepredkladá žiadne dôkazy, ktoré by túto skutočnosť vyvrátili. Keďže žalobca trpí dôkaznou núdzou o tom, že žalovaná mala použiť tieto prostriedky na vlastnú potrebu a vlastné záujmové aktivity, snaží sa preniesť dôkazné bremeno na žalovanú. Súd prvej inštancie však podľa nej správne a v súlade s príslušnými právnymi predpismi vyhodnotil dôkazy predložené a vykonané dôkazy tak, že žalovaná uniesla dôkazné bremeno a súd tak mal za preukázané, že finančné prostriedky v jej výlučnom vlastníctve boli použité na spoločný majetok a žalobca neuniesol dôkazné bremeno týkajúce sa tvrdení, že žalovaná tieto prostriedky (alebo ich časť) použila pre jej údajné „nákladné koníčky“ a postupoval správne, keď vklad žalovanej do spoločného majetku odpočítal od všeobecnej hodnoty masy BSM. Žalovaná sa nestotožnila s tvrdením žalobcu o zmätočnom vyporiadaní obchodných podielov v spoločnosti AL ARABIA tour s. r. o. a že neboli vyporiadané obchodné podiely v spoločnosti AL ARABIA tour s.r.o., nakoľko súd prvej inštancie hodnotu obchodných podielov v spoločnosti AL ARABIA tour s.r.o. zahrnul do vyporiadania, ako to vyplýva z bodu 36. napadnutého rozsudku. Opakovane uviedla, že predmetné osobné motorové vozidlo Kia Sportage nebolo súčasťou BSM, bolo vo výlučnom vlastníctve žalobcu, ktorý ho nadobudol podľa predložených účtovných dokladov do svojho vlastníctva a používal ho pre svoje podnikateľské účely. Uviedla tiež, že syn Y. po neúspešnom ukončení štúdia na VŠ v roku 2014 býval so žalovanou a mladším, vtedy ešte neplnoletým synom Y., v spoločnej domácnosti, žalovaná ho finančne podporovala, nakoľko bol evidovaný na ÚP a pomohla mu nájsť si počas niekoľkých mesiacov zamestnanie. Syn Y. sa v roku 2017 vo veku 28 rokov formálne osamostatnil, naďalej ho však žalovaná podporuje aj finančne a sú spolu v úzkom kontakte. Tvrdenia žalobcu tak nie sú založené na pravde.

Skutočnosti tvrdené v bode 13 vyjadrenia žalobcu sú podľa žalovanej žalobcom prednášané vôbec po prvýkrát od počiatku sporu a považovala ich za účelové skresľovanie obrazu o žalovanej, ako matke a manželke a živiteľke rodiny. Životné poistenie, ktoré synovi Y. zriadila v roku 1997 a platila výhradne sama z príjmov z jej živnosti od roku 1997 do dosiahnutia jeho plnoletosti v roku 2008, nebolo určené na platenie jeho nákladov spojných s vysokoškolským štúdiom, ale ako štartovací balíček do života. Úhrada nákladov na VŠ štúdium dieťaťa je samozrejmá úloha rodičov, ktorú žalobca riešil jemu vlastným spôsobom. Syn Y. bol v roku 2014 ako 17-ročný študent 2. ročníka športového gymnázia. Výživné stanovené súdom vo výške 275 eur žalobca uhrádzal opäť jemu vlastným spôsobom v čase a výške ako uznal on sám za vhodné. Nesúhlasila preto so žalobcom, že bol svedomitým platiteľom výživného. O vyrovnanie dlhu na výživnom za rok 2014, ako aj úhradu ďalšieho výživného v správnej výške a v stanovenom termíne, žalovaná žalobcu žiadala mailom zaslaným 21.1.2015 na jeho, ako aj na mailovú adresu jeho brata, nakoľko v prechádzajúcej komunikácii žalobca tvrdil, že predmetný mail neobdržal. Vymedzila sa voči tvrdeniu žalobcu, že falšuje dokumenty a že je to jej životný štýl. K vyrovnaniu dlhu zo strany žalobcu nikdy nedošlo ani sa žiadnym spôsobom nepodieľal na zvýšených školských nákladoch syna v maturitnom ročníku. Po dosiahnutí plnoletosti syna Y. výživné k rukám žalovanej neuhrádzal vôbec, napriek tomu že syn bol naďalej ešte študentom gymnázia a neskôr študentom VŠ do roku 2022. Počas celej doby syn Y. žije s žalovanou v spoločnej domácnosti a finančne je na nej závislý. Životné poistenie syna Y., ktoré zriadila pri jeho narodení v roku 1997 a platila výhradne sama z príjmov z jej živnosti od roku 1997 do roku 2012, bola po zrušení žalobcom vyplatená v auguste 2012 na účet žalobcu vedený v OTP banka Slovensko, a.s. ktorý obratom v priebehu mesiaca realizoval výber. Účet bol zriadený na meno žalobcu výhradne na čerpanie a úhradu splátok spotrebného úveru čerpaného žalobcom od marca 2011. K uvedenému účtu žalovaná nemala žiadne dispozičné právo a teda nemohla realizovať úhradu opravy motorového vozidla Renault Megan v majetku firmy agentúra LEXIS s.r.o., ktoré bolo vyradené z majetku firmy k 31.12. 2014. Uvedené motorové vozidlo žalovaná prepísala do vlastníctva syna Y. po dosiahnutí jeho plnoletosti v júli 2016. Žalovaná poukázala na skutočnosť, že žalobca až teraz prvýkrát predkladá tvrdenie, že príslušné poistné zmluvy nezrušil sám, pričom s týmto bol konfrontovaný aj priamo na pojednávaniach a nič v uvedenom zmysle nevyhlásil. Uviedla, že žalobca predkladá súdu všeobecne zaužívaný model fungovania rodiny, kedy sa manželka stará o domácnosť a výchovu detí a manžel finančne zabezpečuje rodinu. Počas trvania manželstva žalobcu a žalovanej tento model fungovania rodiny žalobca nenapĺňal. Žalovaná sa starala nielen o domácnosť a výchovu detí, ale zároveň sa v rozhodnej miere starala aj o zabezpečenie finančných, materiálnych aj nemateriálnych potrieb rodiny, nakoľko žalobca bol počas doby trvania manželstva najskôr denným študentom VŠ, potom denným doktorandským študentom VŠ, vojakom základnej vojenskej služby, nezamestnaným, a neskôr formálnym zamestnancom agentúry LEXIS s.r.o., ktorú žalovaná transformovala v roku 2002 z jej živnosti založenej v roku 1993. Toto tvrdenie podporuje aj preukázateľný fakt, že žalovaná porodila 2 deti a nebola na žiadnej platenej materskej ani rodičovskej dovolenke. Po ukončení VŠ v roku 1989 bola žalovaná zamestnaná do založenia živnosti a poberala mzdu, z ktorej boli zabezpečované všetky potreby rodiny. Žalobca bol poberateľom štipendia študenta od príchodu do vtedy bývalej ČSSR v roku 1984, ktorý mu bol hradený z rozpočtu kapitoly Ministerstva školstva ČSSR ako výpomoc študentom zo spriatelených krajín tretieho sveta vo výške postačujúcej na prežitie na vtedajšom vysokoškolskom internáte, kde väčšina potrieb zahraničného študenta tohto typu bola poskytovaná bezodplatne. Počas denného doktorandského štúdia VŠ od roku 1992 do roku 1999 mal žalobca príležitostný 1/3 úväzok so školou ako nevyhnutnú súčasť štúdia kde bolo na dosiahnutie doktorátu podmienka absolvovať pedagogické stáže. Jediný pracovný pomer a dosahovanie ako takého príjmu žalobcu bolo v období od roku 1999 do polovice roku 2001 kedy bol zamestnaný vo firme APIS a.s. ktorá v roku 2001 išla do úpadku a skrachovala. Počas tohto obdobia absolvoval žalobca 6-mesačnú základnú vojenskú službu (bez dosahovania príjmu) a 5-mesačný pobyt v Sýrii. Byt kúpili za úver v hodnote 500 000 Sk čerpaný vo VUB WÜSTENROT, a.s. v roku 2001. Po ukončení pracovného pomeru z dôvodu úpadku firmy bol žalobca nezamestnaný do doby, kedy sa stal formálnym zamestnancom prosperujúcej firmy LEXIS s.r.o., ktorú riadila žalovaná. Žalobca nepozná ani základné overiteľné fakty o firme, ktorú ako tvrdí transformoval a to, že firma vznikla v apríli roku 2002 a obraty 2.000 000 Sk až 3.000.000 Sk dosahovala v rokoch 2004-2008. Uvedené obraty dosahovala aj podľa žalobcu nefunkčná živnosť žalovanej už v roku 2000. Príjmy žalobcu aj žalovanej sú ľahko overiteľné z hodnoverného zdroja, ktorým je Daňový úrad SR. Príslušné dokumenty boli predložené ako dôkaz počas pojednávaní a sú súčasťou súdneho spisu. Po roku 2008 nastala postupná ale výrazná zmena správania žalobcu. Postupne silneli z jeho strany fyzické, psychické útoky, ekonomická šikana, ktorá je zdokladovaná policajnými, lekárskymi správami, potvrdením psychologickým.

28. Žalobca sa vo svojom následnom vyjadrení s argumentáciou uvedenej v bodoch 3 až 15 vyjadrenia žalovanej k odvolaniu žalobcu proti rozsudku nestotožnil a v celom rozsahu sa pridržiaval obsahu vyjadrení, ktoré v priebehu dokazovania vo veci k neustále opakovanej argumentácii žalovanej uviedol. Podľa názoru žalobcu ním namietané nedostatočné odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie v otázke vád konania v podanom odvolaní má za následok, že napadnuté rozhodnutie nespĺňa požiadavky stanovené súdu prvej inštancii v ustanovení v spojení s na riadne odôvodnenie rozsudku. To sú dôvody, pre ktoré je podané odvolanie žalobcom z dôvodov uvedených v ustanovení a dôvodné.

29. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( ) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ) a vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, ktorý nepovažoval za potrebné doplniť ani znovu zopakovať ( ), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a vo veci rozhodol postupom podľa v spojení s , keď dospel k záveru, že odvolania žalobcu a žalovanej nie sú dôvodné, nimi uvedené odvolacie námietky vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené, bez opory v zistenom a ustálenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie.

30. Podľa odvolací súd rozhodnutie prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

31. Odvolací súd za aplikácie predovšetkým z úradnej povinnosti posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré prechádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa a . Postupom súdu prvej inštancie nedošlo k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý znemožnil strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

32. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, dôkladne sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi strán v spore, dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami podľa a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď s poukazom na ním citované ustanovenia , a žalobe vyhovel a BSM strán sporu po rozvode ich manželstva v súlade so zásadami v citovaných zákonných ustanoveniach uvedených, vyporiadal. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil v súlade s požiadavkami . Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť jeho dôvodov ( ) a vysporiadal sa s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaniach strán sporu ( ).

33. Predmet bezpodielového spoluvlastníctva manželov vymedzuje ustanovenie pozitívne : „v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, ako aj negatívne: „s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.“

34. Predmetom vyporiadania BSM je všetko, čo do tohto spoluvlastníctva patrilo a čo zároveň existovalo ku dňu jeho zániku. Súd v konaní o vyporiadanie BSM musí predovšetkým zistiť a ustáliť rozsah tohto spoluvlastníctva. Následne sa zameria na zistenie cien vecí, ktoré tvoria predmet BSM, pričom platí zásada, že treba vychádzať z ceny, ktorú majú veci v čase vyporiadania, avšak z ich stavu ku dňu zániku BSM. V rámci vyporiadania BSM súd i bez návrhu musí prihliadnuť na to, čo bolo zo spoločného majetku vynaložené na samostatný majetok niektorého z manželov. Na návrh účastníka musí súd prihliadnuť tiež na to, čo niektorý z manželov z prostriedkov v jeho výlučnom vlastníctve vynaložil na spoločný majetok. Pri stanovení výšky takejto náhrady treba prihliadať na zníženie hodnoty spoločnej

veci nadobudnutej z prostriedkov vo výlučnom vlastníctve jedného z manželov, ku ktorému došlo v čase od jej nadobudnutia až do vykonania vyporiadania, čo znamená, že oprávnenému manželovi bude zohľadnená táto náhrada v redukovanej výške. Na zvýšenie hodnoty takto nadobudnutej spoločnej veci však už prihliadnuť nemožno. Predmetom vyporiadania BSM môže byť iba to, čo môže byť predmetom vlastníctva ( ), teda nehnuteľnosti, hnuteľné veci, pohľadávky a dlhy a čo existovalo ku dňu jeho zániku.

35. Vyporiadanie BSM sa vykonáva ako tzv. vyporiadanie v širšom zmysle, tzn. že treba vyporiadať aj pohľadávky a dlhy manželov vzniknuté za trvania manželstva a bezpodielového spoluvlastníctva. Pohľadávky a dlhy, ktoré existovali v dobe zániku BSM, ale ku dňu vyhlásenia rozhodnutia už neexistujú, napr. zanikli splnením sa vo výroku rozsudku neprejavia, ale budú zohľadnené len pri výpočte čiastky, ktorú má jeden účastník zaplatiť na vyrovnaní podielu druhému. Pokiaľ sa teda niektorý z manželov po rozvode manželstva podieľal na zaplatení spoločného dlhu už zo svojich výlučných prostriedkov, má právo na ich náhradu. Vyporiadanie v širšom slova zmysle znamená celkové majetkové vyporiadanie, t.j. do vyporiadania sa zahrnú aj spoločné pohľadávky a dlhy a iné majetkové práva. Pri vyporiadaní BSM treba vychádzať z toho, že je zaťažené dlhom, ktorého zaplatením jeden z manželov vynaložil svoje prostriedky na vec, ktorú manželia nadobudli do BSM. Preto treba v takomto prípade postupovať podľa veta druhá , ktorý ustanovuje, že každý z manželov je oprávnený požadovať, aby mu bolo uhradené, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok. Pri vyporiadaní BSM súdnou cestu súd vychádza z , podľa ktorého podiely oboch manželov sú rovnaké. Ďalej, každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho osobného majetku vynaložil na spoločný majetok, a súčasne je povinný nahradiť to, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Súd prihliadne aj na potreby maloletých detí a tiež na to, kto sa ako staral o rodinu, o spoločné veci, spoločnú domácnosť. Pokiaľ ide o vyrovnanie dlhu manželov, ktorý nadobudli počas manželstva, a ktorý je spojený s BSM, primerane sa použijú ustanovenia a .

36. Predpokladom riadneho vyúčtovania je, že súd správne zistí celkovú hodnotu aktív (hodnota vecí, pohľadávok), celkovú hodnotu pasív (dlhov) a správne ustáli celkový majetok bez dlhov ako rozdielu medzi aktívami a pasívami, pasíva odpočítava v ich plnej výške (NS SR sp. zn. ). Z odôvodnenia rozsudku musí byť zrejmé, čo všetko podľa zistenia súdu je predmetom BSM, najmä u sporných položiek musí byť uvedené z akých dôkazov súd vychádzal a k akým záverom dospel. Rozsudok súdu musí byť náležite odôvodnený aj vo vzťahu k rozdeleniu vecí, z hľadiska určenia podielov a ich prípadného vyrovnania. Musí z neho jednoznačne vyplývať, ako súd dospel k sume, ktorú je povinný jeden z účastníkov zaplatiť na vyrovnanie podielu druhému. Výpočet musí byť urobený natoľko prehľadne, aby umožňoval posúdenie jeho správnosti. Súd prvej inštancie sa vyššie uvedeným riadil, preto odvolacia námietka žalobcu o nedostatočne odôvodnenom rozsudku a nespĺňaní požiadaviek stanovených ust. nebola dôvodná. Odvolací súd sa nestotožnil s jeho námietkou týkajúcou sa zahrnutia obchodného podielu v spoločnosti STAV-MAN plus s.r.o. vo výške 1 819,68 eur do výslednej hodnoty spoločného majetku dôvodiac tým, že ako dôkaz predložil výdavkový pokladničný doklad z 8.1.2014 vystavený spoločnosťou S.A.Center, spol. s r.o., ktorá bola transformovaná na spoločnosť STAV-MAN plus s.r.o. a ktorou mu bol vyplatený obchodný podiel za trvania BSM pre potreby domácnosti. Obchodný podiel ako taký je inou majetkovou hodnotou a ak čo i len jeden z manželov nadobudne za trvania manželstva obchodný podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným, stáva sa hodnota tohto obchodného podielu súčasťou BSM. Aj Najvyšší súd SR vo svojom rozsudku v konaní sp.zn. vyslovil názor, že obchodný podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným nadobudnutý jedným z manželov za trvania manželstva zo spoločných prostriedkov sa stáva súčasťou BSM; vzhľadom na ust. in fine predmetom vyporiadania sú okrem hnuteľných a nehnuteľných vecí aj ostatné majetkové práva. Žalobca nadobudol podiel v spoločnosti STAV-MAN plus s.r.o. za trvania manželstva za spoločné prostriedky v BSM a skutočnosť ním tvrdenú, že mali byť finančné prostriedky vyplatené mu z obchodného podielu dňa 8.1.2014 spotrebované na potreby domácnosti nebola preukázaná (navyše rozvod strán sporu bol právoplatný dňa 10.3.2014, teda už v čase vyplatenia podielu ako uvádzal, bolo počas rozvodového konania- návrh na rozvod manželstva podal žalobca 3.5.2013 a vo vyjadrení zo dňa 27.11.2015 uviedol, že uvedený obchodný podiel predal dňa 8.1.2014 za 1 819 eur a ako dôvod pre nezahrnutie tejto sumy do BSM odôvodňoval tým, že v dobe zániku BSM spoločnosť neexistovala. K zániku jeho účasti v tejto spoločnosti došlo až dňa 24.10.2014, ako vyplýva z výpisu z Obchodného registra). Čo sa týka námietky žalobcu, že súd prvej inštancie nevysporiadal medzi stranami sporu

hodnotu obchodného podielu v spoločnosti AL ARABIA tour, s.r.o., odvolací úd sa stotožnil s postupom súdu prvej inštancie, ktorý zahrnul do BSM hodnoty splatených vkladov žalobcu a žalovanej, keďže trhová hodnota je nulová a aj podľa tvrdenia žalobcu táto spoločnosť je v úpadku a strany sporu už nie sú spoločníkmi tejto spoločnosti od 2.3.2020.Nedôvodná bola odvolacia námietka žalobcu o nesprávne vypočítanej výške zostatku spoločného dlhu v OTP banke Slovensko, a.s. vo výške 14 741, 40 eur, keď mal za to, že súd vyporiadava nielen splatnú časť dlh vrátane úrokov a úroky, ktoré k dlhu prirastú v budúcnosti. Žalobca v konaní zostatkovú hodnotu predmetného úveru vo výške 14 741,40 eur nenamietal, sám doložil doklad OTP banky Slovensko, a.s. preukazujúci výšku zostatkovej hodnoty úveru, takže súd prvej inštancie ju ani nevypočítaval. Vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej pritom uviedol, že je nesprávne, že má znášať celý zostatok úveru v plnej výške 14 741,40 eur bez toho, aby sa na tomto úvere podieľala pre účely vyporiadané BSM aj žalovaná. Za nepreskúmateľný považoval žalobca rozsudok súdu prvej inštancie v nesprávne ustálenej výške vkladu žalovanej z jej výlučného vlastníctva do BSM vo výške 26 999,89 eur, ktorá bola zahrnutá do výslednej hodnoty spoločného majetku strán v BSM. Argumentáciu žalobcu, že ak podľa skutkových zistení súdu prvej inštancie nadobudla do výlučného vlastníctva na základe Osvedčenia o dedičstve sp. zn. , -63 zo dňa 10.7.2003 majetkovú hodnotu, ktorú žiadala zohľadniť pri vyporiadaní ako vklad - vynaloženie finančných prostriedkov v jej výlučnom vlastníctve na spoločný majetok, pričom podľa jej tvrdení mali byť použité na zariadenie bytu č. 1, mala byť hodnota takto nadobudnutých vecí odpočítaná od celkovej hodnoty vkladu, považoval odvolací súd za nedôvodnú, nakoľko súd správne zistí celkovú hodnotu aktív (hodnota vecí, pohľadávok), celkovú hodnotu pasív (dlhov) a správne ustáli celkový majetok bez dlhov ako rozdielu medzi aktívami a pasívami, pasíva odpočítava v ich plnej výške (NS SR sp. zn. ). Pokiaľ žalobca namietal, že porovnaním celkových súm výberov s celkovou sumou nákupov zariadenia do bytu č. 1 sa preukázalo, že z celkovej vybratej sumy 385 000 Sk, t. j. 12 779,658 Eur, patriacej do výlučného vlastníctva žalovanej po odpočítaní čiastky 265 894,50 Sk, t.j. 8 826,08 Eur, použitej podľa tvrdení žalovanej na zariadenie bytu č. 1, zostáva rozdiel 3 953,57 Eur, žalobca tvrdenia žalovanej ničím nevyvrátil.

37. Žalovaná vo svojom odvolaní namietala zaradenie osobného motorového vozidla zn. Kia Sportage EČV F. U. do BSM tvrdiac, že toto bolo vo výlučnom vlastníctve žalobcu ako podnikateľa slúžiace na jeho podnikanie, zakúpené zo spoločného majetku strán sporu a podľa nej mala byť predmetom vyporiadania jeho kúpna cena vo výške 23 730 eur, a nie jeho zostatková hodnota. Súd prvej inštancie podľa odvolacieho súdu správne vyporiadal zostatkovú hodnotu uvedeného motorového vozidla, nakoľko v konaní bolo preukázané, že nielenže bolo zakúpené zo spoločných prostriedkov strán sporu, ako aj že netvorilo oddelený majetok žalobcu slúžiaci na jeho podnikanie, ale slúžiace pre obe sporové strany. Na tomto skutkovom stave nič nemení tvrdenie žalovanej, že spočiatku žalobca tvrdil, že do BSM nepatrí a v priebehu konania svoje tvrdenie zmenil, ani tvrdenia žalovanej, že používala iné motorové vozidlá, keď bolo nepochybne preukázané, že predmetné motorové vozidlo používala aj žalovaná. Nedôvodná bola námietka žalovanej, že súd prvej inštancie nesprávne vysporiadal spotrebný úver poskytnutý OTP banka Slovensko, a.s. dôvodiac tým, že predmetný úver bol sčasti použitý na rekonštrukciu nehnuteľnosti, prikázanej žalobcovi a že tak zostatková hodnota úveru mala byť vyporiadaná tak, že žalobca nemá právo na jeho náhradu (v takom prípade by nemala ani žalovaná nárok na náhradu nákladov - prostriedkov použitých na byt, ktorý bol prikázaný do jej výlučného vlastníctva).Tu tiež odvolací súd poukazuje na vyššie uvedené, že súd správne zistí celkovú hodnotu aktív (hodnota vecí, pohľadávok), celkovú hodnotu pasív (dlhov) a správne ustáli celkový majetok bez dlhov ako rozdielu medzi aktívami a pasívami, pasíva odpočítava v ich plnej výške (NS SR sp.zn. ). Je bez právneho významu tvrdenie žalovanej, že je podstatné, či predmetný úver bol použitý na nadobudnutie nehnuteľnosti alebo na jej zhodnotenie rekonštrukciou. Súd prvej inštancie správne skonštatoval, že nebolo sporné, že počas manželstva vznikla stranám sporu pohľadávka voči OTP Banka Slovensko a.s., na základe úveru č. XXX/XXXX/XXSU, čerpaného v súvislosti s rekonštrukciou bytu č. X. Pokiaľ ide o námietku žalovanej ohľadom výšky vnosu do BSM z dedičstva, z celkovej sumy z dedičstva menovanej v hodnote 795 223,00 Sk boli zaslané pozemkovým fondom na bankový účet žalobcu v Tatra banke, a. s. č. XXXXXXXXXX/XXXX založený v roku 2001, nakoľko žalovaná vtedy nemala osobný bankový účet. K odvolacej námietke žalovanej, že súd prvej inštancie nesprávne rozhodol o aplikovaní princípu parity, keď sa nevysporiadal s jej argumentáciou, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie sa s touto dostatočne vysporiadal a tiež dospel k záveru, že v danej veci pri vyporiadaní BSM strán sporu nebol dôvod na použite princípu disparity. Pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov v zásade platí princíp parity (rovnosť podielov), ako vyplýva z ustanovenia prvá veta ,,Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké“. V rámci vyporiadania BSM sa môžeme

stretnúť s odchýlkou od tohto princípu, t. j. disparita podielov. Disparita podielov spočíva v rozdielnom určení podielov pre jednotlivých manželov. Znenie nevylučuje, aby súd vyjadril rozdielnosť podielov manželov pri vyporiadaní spoločnej veci prihliadajúc na to, ako sa každý z manželov zaslúžil o nadobudnutie i udržanie spoločnej veci, a to tak, že vec prikáže do vlastníctva tomu z manželov, ktorý sa o nadobudnutie a udržanie spoločnej veci zaslúžil výlučne, resp. v prevažnej miere, bez toho, aby mu uložil povinnosť, aby druhému manželovi, ktorý sa o jeho nadobudnutie a udržanie nezaslúžil, na vyrovnanie podielu zaplatil určitú finančnú čiastku. Zákon explicitne neupravuje spôsob nerovného vyporiadania, a disparita môže byť tak vyjadrená nie iba percentom či zlomkom, ale aj prikázaním veci jednému z manželov bez toho, aby bol zaviazaní finančne sa s druhým manželom, pokiaľ ide o túto vec, vyporiadať (Ústavný súd SR, ). Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že v danom prípade pri vyporiadaní BSM neboli splnené podmienky pre použitie zásady disparity podielov a stotožnil sa aj s jeho odôvodením, nepovažujúc tiež za dôvodnú odvolaciu námietku žalovanej o nedostatočnom vysporiadaní sa s touto otázkou a nedostatočnom odôvodnení.

38. Konanie o vyporiadaní BSM predstavuje klasické sporové konanie a riadi sa princípmi podľa . Dispozičný princíp je upravený v : „Súdne konanie sa zásadne začína na návrh strany sporu, pričom predmet konania určujú strany sporu postupom ustanoveným zákonom.“ Prejednačný princíp: Súd nezisťuje skutočnú pravdu a rozhoduje len na základe predložených dôkazov - strany teda určujú predmet konania. V zmysle : „Súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu,“ čo znamená, že ak strana nenavrhne dôkaz, súd ho nemôže vykonať. Koncentračná zásada: podľa : „Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.

39. Podľa a dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

40. Ústavný súd SR zdôrazňuje povinnosť dodržiavať pravidlá logiky aj pri hodnotení dôkazov: „Významnú úlohu v procese hodnotenia dôkazov ( ) zohráva vnútorné presvedčenie súdu. Toto presvedčenie nemá predstavovať svojvôľu a nezodpovednosť súdu, ale naopak, malo by sa vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky.“ (). Všeobecný súd by nemal byť vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení nekoherentný, t.j. jeho rozhodnutie musí byť konzistentné a jeho argumenty musia podporiť príslušný záver. Súčasne musí dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami, na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé.“ (, , ).

41. Súd prvej inštancie sa vyššie uvedeným riadil. Rovnako správne súd prvej inštancie v otázke určenia výšky podielov bývalých manželov na spoločnom majetku, vychádzal zo zásady rovnosti podielov, keďže disparita na majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov predstavuje výnimku z tejto zásady a je namieste len za situácie, keď zvýšené úsilie jedného z manželov zaistilo nadobudnutie a udržanie majetku značnej hodnoty, keď v skutočnostiach tvrdených žalovanou odôvodňujúcich podľa nej takýto postup, relevantné dôvody v zmysle uvedeného nevzhliadol, s ktorým názorom sa odvolací súd plne identifikuje a v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia.

42. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa potvrdil.

43. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa a a žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania vzhľadom na ich neúspech v odvolacom konaní nepriznal.

44. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha ( ).