Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

NR-25S/6/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Jeannette Hajdinovej a členov senátu Mgr. Pavla Ištóka a JUDr. Iny Šingliarovej, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXX, D., zastúpenej advokátom JUDr. Michalom Magdolenom, so sídlom Farská 50, Nitra, proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, so sídlom Račianska 1523/71, Bratislava, IČO: 30 798 841, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo spisu , ČRZ: 106657/2021 zo dňa 01.10.2021, takto

rozhodol:

I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného Centra právnej pomoci číslo spisu , ČRZ: 106657/2021 zo dňa 01.10.2021 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalobkyni sa p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Žalobkyňa podala dňa 16. 08. 2021 žalovanému žiadosť o poskytnutie právnej pomoci, vo veci podania označeného „správna žaloba na preskúmanie zákonnosti zvolených postupov a všetkých uznesení“, ktoré podala ako žalobkyňa na Krajský súd v Nitre pričom ako žalovaného označila Okresnú prokuratúru Komárno, Krajskú prokuratúru v Nitre a Generálnu prokuratúru SR. V žiadosti uviedla, že je poberateľom dávky a príspevku v hmotnej núdzi a evidovaným uchádzačom o zamestnanie na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Z obsahu priloženého podania vyplýva, že žalobkyňa sa domáhala zrušenia všetkých vecí vedených pod dotknutými spisovými značkami pre rozpor postupov a uznesení so zákonom.

2. Žalovaný – Centrum právnej pomoci, Kancelária Komárno, rozhodnutím zo dňa 31.08.2021, číslo spisu , ČRZ 92374/2021 správne konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci podľa o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len Správny poriadok alebo SP) zastavil.

3. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že mu bola 16.08.2021 doručená žiadosť žalobkyne o poskytnutie právnej pomoci v trestných veciach vedených na Okresnej prokuratúre Komárno. Nakoľko zo žiadosti a jej príloh vyplýva, že žalobkyňa žiadala o právnu pomoc v trestných veciach a podľa o poskytovaní právnej pomoci v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o poskytovaní právnej pomoci) pôsobnosť Centra právnej pomoci sa na konanie v trestných veciach nevzťahuje poskytovanie právnej pomoci, nemá Centrum právnej pomoci vecnú pôsobnosť na

poskytnutej právnej pomoci žalobkyni, vo veci, s ktorou sa naň obrátila. Vzhľadom na záver o nedostatku pôsobnosti Centra právnej pomoci a nemožnosti vec postúpiť inému príslušnému orgánu, konanie zastavil.

4. Proti uvedenému rozhodnutiu podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, považovala ho za nezákonné, keďže podľa jej názoru nešlo o trestné konanie, ale o žalobu o inom zásahu, vec bolo preto potrebné posúdiť z iného uhla pohľadu, žalovanou stranou je štát – okresná prokuratúra a predmetnú vec iný orgán neprejednáva.

5. O odvolaní žalobkyne rozhodol dňa 01.10.2021 žalovaný, tak, že napadnutým rozhodnutím odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu potvrdil.

6. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, že do spisu doplnil oznámenie Okresnej prokuratúry Komárno zo dňa 30.09.2021, z ktorého vyplýva, že právna vec, v ktorej žalobkyňa žiada o poskytnutie právnej pomoci, vychádza z trestného konania uskutočneného podľa . Postupy a rozhodnutia prokuratúry uskutočnené v trestnom konaní nie je možné skúmať v rámci správneho alebo civilného súdnictva. Žalovaný dospel k záveru, že na preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutí prokuratúry nie je daná právomoc súdu. Poukázal na zákona o poskytovaní právnej pomoci a skutočnosť že vec, s ktorou sa žalobkyňa na žalovaného obrátila (právna pomoc vo veci preskúmania postupov a rozhodnutí okresnej prokuratúry uskutočnených v trestnom konaní), nepatrí do žiadnej oblasti tam špecifikovanej, z čoho vyplýva povinnosť zastaviť správne konanie podľa Správneho poriadku. Prvostupňové rozhodnutie o zastavení správneho konania tak bolo vydané v súlade s dotknutými právnymi predpismi, z ktorého dôvodu odvolanie žalobkyne zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil.

II. Žaloba

7. Žalobkyňa podala proti rozhodnutiu žalovaného číslo spisu , ČRZ: 106657/2021 zo dňa 01.10.2021 v zákonnej lehote správnu žalobu, ktorou sa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného a jeho zrušenia a vrátenia veci orgánu verejnej správy na ďalšie konanie.

8. Žalobkyňa namietala, že správnou žalobou sa domáhala preskúmania iného zásahu štátneho úradníka, pričom polícia ani prokuratúra nie sú nezávislým súdnym orgánom. Správny súd má právomoc preskúmať postupy štátnych orgánov. nemá nadradenú povahu vo vzťahu k iným zákonom a musí byť s nimi navzájom v rovnováhe. Žalovaný žiadosť žalobkyne vyhodnotil nesprávne a konanie zastavil predčasne. Postup žalovaného označila za porušenie zásady „Denegationis Iustitiae“. Obsah správnej žaloby žalobkyne si žalovaný vyložil nesprávne, nakoľko v prípade nezákonného zásahu, platí pozitívny záväzok štátu, aby mal každý občan možnosť domáhať sa súdneho prieskumu. Názor žalovaného v napadnutom rozhodnutí predstavuje len jeho subjektívny postoj a rozhodol bez riadnej analýzy veci. Polícia a prokuratúra sú štátnymi orgánmi, a je preto daná pôsobnosť správneho súdu, vrátane Najvyššieho správneho súdu SR.

III. Vyjadrenie žalovaného.

9. Žalovaný sa k žalobe vyjadril tak, že zotrval na dôvodoch uvedených v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vrátane dôvodov prvostupňového rozhodnutia a navrhol žalobu zamietnuť.

IV. Replika žalobkyne.

10. Žalobkyňa v replike doručenej súdu dňa 14.03.2023 uviedla, že v žalobe namietala nesprávnosť, predčasnosť a arbitrárnosť napadnutého rozhodnutia a vzhľadom na obsah vyjadrenia žalovaného v celom rozsahu poukazuje na obsah žaloby.

11. Žalovaný sa k replike žalobkyne nevyjadril.

V. Verejné vyhlásenie rozsudku

12. V zmysle o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých prešiel výkon súdnictva od 01. 06. 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Z uvedeného dôvodu je spis Krajského súdu v Bratislave sp. zn. vedený na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. .

13. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa v spojení s a v znení neskorších predpisov (ďalej len ) rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 29.11.2023, keďže žalobkyňa ani žalovaný nežiadali nariadenie pojednávania vo veci.

14. Okrem uvedeného správny súd poukazuje aj na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj len ESĽP) vo veci Varela Assalino proti Portugalsku zo dňa 25.4.2002, č. sťažnosti 64336/01, v zmysle ktorého ESĽP nedospel k záveru, že článok 6 Dohovoru vždy zahŕňa právo na verejné pojednávanie bez ohľadu na povahu otázky, ktorá má byť vyriešená; je legitímne, keď vnútroštátne orgány berú do úvahy požiadavky efektivity a hospodárnosti konania [rozsudok Jan-Ake Andersson proti Švédsku zo dňa 29.10.1991, séria A č. 212-B, s. 45, § 27; rozsudok E. F. proti Švédsku (č. 2) zo dňa 19.2.1998, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I, s. 168, § 46; rozsudok Schuler-Zgraggen proti Švajčiarsku z 24.06. 1993, séria A č. 263, s. 19, § 58]. V konaní, v ktorom sa majú riešiť iba právne otázky, postačuje preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie a pre spor z nich vyplývajúci sa javia byť výhodnejšie skôr písomné vyjadrenia ako ústne prednesy. V predmetnom konaní sa správny súd (ktorý nie je súdom skutkovým, ale preskúmava zákonnosť napadnutého rozhodnutia, teda jeho právnu stránku) na základe predloženého administratívneho spisu zameral na skúmanie právnej otázky a správnosť aplikácie ustanovení zákona o poskytovaní právnej pomoci a Správneho poriadku, preto aj v tomto konaní možno postupovať podľa záverov ESĽP vyjadrených vo vyššie citovaných rozhodnutiach a vo veci rozhodnúť bez nariadenia pojednávania.

VI. Relevantná právna úprava

15. Podľa § 3 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci tento zákon sa vzťahuje na poskytovanie právnej pomoci (a) v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach, rodinnoprávnych veciach, v konaniach o oddlžení podľa osobitného predpisu, v konaní pred súdom v správnom súdnictve a v týchto veciach aj v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky (ďalej len „vnútroštátne spory“), (b) v cezhraničných sporoch v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach a v rodinnoprávnych veciach, (c) v azylových veciach, v konaní o administratívnom vyhostení, v konaní o zaistení štátneho príslušníka tretej krajiny, v konaní o zaistení žiadateľa o udelenie azylu a v týchto veciach aj v konaní pred súdom v správnom súdnictve a v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky, (d) osobe, voči ktorej bola pozastavená účinnosť pracovnoprávneho úkonu podľa osobitného predpisu v konaniach súvisiacich s podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

16. Podľa § 10 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 5 zákona o poskytovaní právnej pomoci konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci (ďalej len „konanie“) sa začína podaním písomnej žiadosti doloženej dokladmi preukazujúcimi skutočnosti uvedené v žiadosti, ktorú podáva žiadateľ na tlačive. Doklady preukazujúce, že sa žiadateľ nachádza v stave materiálnej núdze, nesmú byť staršie ako tri mesiace. Žiadosť musí obsahovať meno a priezvisko žiadateľa, jeho trvalý alebo prechodný pobyt a rodné číslo. Na výzvu centra žiadateľ doplní v primeranej lehote určenej centrom ďalšie údaje a doklady týkajúce sa skutočností rozhodujúcich na posúdenie nároku na poskytnutie právnej pomoci, ktorá nesmie byť kratšia ako desať dní; centrum podľa možnosti zabezpečí doklady a iné potrebné údaje, ktorými disponujú štátne orgány, obce, notári a iné právnické osoby a fyzické osoby povinné poskytovať súčinnosť podľa tohto zákona. Účastníkom konania je žiadateľ. Žiadosť sa podáva v kancelárii centra príslušnej podľa miesta trvalého alebo prechodného pobytu žiadateľa. Žiadateľ je povinný uviesť v žiadosti a pri predbežnej konzultácii úplné a pravdivé údaje. Centrum rozhodne o žiadosti do 30 dní od doručenia žiadosti, ktorá spĺňa náležitosti podľa odseku 1; túto lehotu nemožno predĺžiť. Proti rozhodnutiu o nároku na poskytnutie právnej pomoci nie je možné podať opravný prostriedok. Proti

rozhodnutiu o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci možno podať správnu žalobu do 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia.

17. Podľa § 30 ods. 1 písm. e) SP správny orgán konanie zastaví, ak zistí, že nie je príslušným na konanie a vec nemožno postúpiť príslušnému orgánu,

18. Podľa § 5 SP na konanie sú vecne príslušné správne orgány, ktoré určuje osobitný zákon; ak osobitný zákon neustanovuje, ktorý orgán je vecne príslušný, rozhoduje obec.

19. Podľa § 3 ods. 2 SP správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

20. Podľa § 32 ods. 1 SP správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

21. Podľa § 47 ods. 3 SP v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

22. Podľa v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

23. Podľa každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

24. Podľa ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

25. Podľa čl. 46 ods. 2 ústavného , kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

VII. Posúdenie veci správnym súdom

26. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy, preskúmal v rozsahu uplatnených žalobných bodov ( ) napadnuté rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúci jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase jeho právoplatnosti ( ), a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná. 27. Z pripojeného administratívneho spisu vyplýva, že žalobkyňa podala dňa 16. 08. 2021 žalovanému žiadosť o poskytnutie právnej pomoci, vo veci podania označeného ako „ správna žaloba na preskúmanie zákonnosti zvolených postupov a všetkých uznesení“, ktoré podala ako žalobkyňa na Krajský súd v Nitre, pričom ako žalovaného označila Okresnú prokuratúru Komárno, Krajskú prokuratúru v Nitre a Generálnu prokuratúru SR. V žiadosti o poskytnutie právnej pomoci doručenej žalovanému uviedla ako protistranu v spore Generálnu prokuratúru SR, a že vec sa týka spisových značiek a . Spisová značka súdneho konania jej doposiaľ nebola oznámená. Zároveň uviedla, že je poberateľom dávky a príspevku v hmotnej núdzi a evidovaným uchádzačom

o zamestnanie na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Z obsahu priloženého podania „správnej žaloby na preskúmanie zákonnosti zvolených postupov a všetkých uznesení“, vyplýva, že žalobkyňa sa domáha zrušenia všetkých vecí vedených pod sp. zn. a pre rozpor postupov a uznesení so zákonom.

28. Okresná Prokuratúra Komárno uznesením č.k. -27 zo dňa 03.06.2020 na základe sťažnosti oznamovateliek (jednou z nich je žalobkyňa) zrušila uznesenie vyšetrovateľky a podľa zastavila trestné stíhanie vo veci zločinu týrania blízkej a zverenej osoby, lebo bolo nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie.

29. Vo veci vedenej na Okresnej prokuratúre Komárno pod sp. zn. je vedené trestné stíhanie voči žalobkyni ako obvinenej pre zločin krivého obvinenia podľa , , s poukazom na a zločin krivej výpovede a krivej prísahy podľa , s poukazom na .

30. Z postupu Krajského súdu v Nitre o predmetnom podaní žalobkyne, vyplýva, že tento uznesením z 30.09. 2021, č.k. -17 žalobkyňu vyzval, aby v stanovenej lehote 20 dní od doručenia uznesenia nejasné podanie zo 16.08.2021 doplnila o označenie druhu žaloby (z podania nebolo jasné, či ide o žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej správy alebo o všeobecnú správnu žalobu), a to tak, že výslovne uvedie, či je jej podanie žalobou proti inému zásahu orgánu verejnej správy alebo všeobecnou správnou žalobou a tiež doplnila o označenie žalovaného, a to tak, že uvedie konkrétny orgán verejnej správy. Žalobkyňa na predmetné uznesenie žiadnym spôsobom nereagovala; v súdom stanovenej lehote teda vady predmetného podania neodstránila, respektíve neúplné podanie nedoplnila. Krajský súd v Nitre následne uznesením z 30. 12. 2021, č.k. -29 podanie žalobkyne postupom podľa odmietol. Proti uvedenému uzneseniu podala žalobkyňa kasačnú sťažnosť, ktorú Najvyšší správny súd SR uznesením sp.zn. zo dňa 27.04.2022 zamietol. V odôvodnení konštatoval, že pokiaľ žalobkyňa na výzvu súdu vytknuté vady podania neodstránila, je postup súdu ktorý podľa jej podanie odmietol zákonný. Najvyšší súd SR uzavrel, že „žalobkyňa sa na základe svojho podania vo veci samej domáhala preskúmania zvolených postupov a všetkých uznesení, ktoré však bližšie nešpecifikovala, dokonca ako žalovaný subjekt označila jednak okresnú prokuratúru, krajskú prokuratúru a generálnu prokuratúru. Z obsahu jej podania teda neboli zrejmé základné skutočnosti, ktoré by evokovali právomoc správneho súdu vo veci vôbec konať a rozhodovať. Z toho dôvodu bol súladný so zákonom postup krajského súdu, ktorý jasne a zrozumiteľne žalobkyňu vyzval na odstránenie vád podania, respektíve doplnenie neúplného podania. Pokiaľ žalobkyňa súdom predpísaným spôsobom vytknuté vady svojho podania neodstránila, respektíve na predmetnú výzvu súdu ani len nereagovala, postup súdu ktorý následne podanie žalobkyne postupom podľa odmietol možno považovať za zákonný. Rovnako bola splnená i ďalšia podmienka, že v konaní nebolo možné pokračovať“.

31. Správny súd sa vzhľadom na dôvod rozhodnutia žalovaného a obsah žaloby zameral na posúdenie otázky, či žalovaný postupoval správne, keď, dospel k záveru, že nie je príslušným na konanie, vec nemožno postúpiť príslušnému orgánu a konanie zastavil podľa § 30 ods. 1 písm. e) Správneho poriadku.

32. Na úvod je potrebné uviesť, že vecná príslušnosť určuje, ktorý konkrétny druh správneho orgánu je oprávnený a zároveň povinný konať a rozhodovať v určitých druhovo určených veciach vo verejnej správe. To, čo Správny poriadok v § 5 označuje ako vecná príslušnosť správnych orgánov, je vlastne vymedzenie vecnej pôsobnosti správnych orgánov tak, ako to určujú osobitné právne predpisy. V predmetnom prípade teda zákon o poskytovaní právnej pomoci. Vzhľadom na skutočnosť, že zákon o poskytovaní právnej pomoci zveruje právomoc konať konkrétnemu vecne, funkčne a miestne príslušnému správnemu orgánu, konaním sa bude považovať vo svojej podstate realizácia všetkých procesných úkonov vo veci. Uskutočniť konanie vo veci je povinnosťou správneho orgánu.

33. Na druhej strane účelom správneho súdnictva je poskytovanie ochrany právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy. Napĺňanie tohto účelu je neoddeliteľne spojené so základným princípom správneho súdnictva vymedzeným v , podľa ktorého „Konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania.“ Ochrana subjektívnych práv poskytovaná správnym súdnictvom je spojená s aktívnou žalobnou

legitimáciou fyzických a právnických osôb v pozícii účastníkov administratívno-právnych vzťahov. Pokiaľ znenie uvádza rozhodovanie správneho súdu v „ďalších veciach“, ide predovšetkým o rozhodovanie spojené s ochranou iných než subjektívnych práv, ktoré je v oblasti správneho súdnictva spojené s aktívnou žalobnou legitimáciou prokurátora a zainteresovanej verejnosti a premietnuté do základného princípu správneho súdnictva upraveného v , ktorým je ochrana zákonnosti a verejného záujmu. 34. Ustanovenie je odrazom SR a v ňom obsiahnutého práva na súdnu ochranu poskytovanú správnymi súdmi. V tomto prepojení je potrebné vnímať aj uprednostnenie takého výkladu , pri ktorom sa nejasné alebo viacerými spôsobmi vyložiteľné ustanovenia zákona budú aplikovať spôsobom umožňujúcim prístup k správnemu súdu. Len takýto výklad totiž možno považovať za ústavne konformný ( SR) a súladný so základnými princípmi . 35. Odkaz na príslušné ustanovenia a SR nie je samoúčelný, ale vychádza z okolností daného prípadu, keďže žalobkyňa žiadala o poskytnutie právnej pomoci v konaní začatom na základe jej podania označeného ako správna žaloba v konaní pred správnym súdom, pričom bol to práve správny súd, ktorý v prebiehajúcom konaní bol povinný skúmať procesné podmienky konania podľa . Procesné podmienky pritom predstavujú základné procesné predpoklady, aby mohol správny súd autoritatívne rozhodnúť vo veci samej. Tu je však potrebné poukázať na skutočnosť, že pokiaľ však aj nie sú splnené procesné podmienky, nemožno tvrdiť, že by konanie nevzniklo (nezačalo sa), a že teda nedostatok procesných podmienok bráni vzniku procesného právneho pomeru, t.j. začatiu konania pred správnym súdom.

36. Procesné podmienky sú také predpoklady, ktoré musia byť splnené na to, aby sa dosiahol cieľ správneho súdneho konania. Existencia a splnenie procesných podmienok je predpokladom poskytnutia súdnej ochrany právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a v ďalších veciach ustanovených ( , v spojení s ).

37. Aj taký procesný úkon, ktorému chýba niektorá z procesných podmienok, môže vyvolať činnosť druhých subjektov sporu (konania), môže byť základom ich procesných práv a povinností, ale tento procesnoprávny pomer nepovedie k rozhodnutiu vo veci. Konanie pred súdom v správnom súdnictve tak je možné vyvolať aj na základe neúplného podania - správnej žaloby, ktorou sa účastník domáha preskúmania zákonnosti nešpecifikovaných postupov a rozhodnutí prokuratúry, vydaných v konaní podľa . Aj v takomto konaní je však primárnou úlohou správneho súdu pri skúmaní procesných podmienok, vyhodnotiť ako podmienku úplnosti, jasnosti a zrozumiteľnosti podania, tak aj podmienku právomoci a následne, buď podanie podľa odmietnuť, alebo konanie podľa zastaviť a vec postúpiť tomu orgánu, do ktorého kompetencie spadá. Ak neexistuje prekážka, ktorá by správnemu súdu bránila v konaní pokračovať, postupuje v konaní v podľa . To už však bolo vecou posúdenia správneho súdu, ktorý konal o žalobe žalobkyne pod sp. zn. . 38. Na účely výkladu ust. zákona o poskytovaní právne pomoci je určujúci druh začatého konania pred súdom, v ktorom bola podaná žaloba. V predmetnej veci žalobkyňa podala žalobu vo veci správneho súdnictva pôvodne na Krajský súd v Nitre, vec je vedená aj v súdnom registri správneho súdnictva, preto bola daná vecná pôsobnosť žalovaného v zmysle citovaného ustanovenia. Žalovaný mal teda postupovať podľa (poskytovanie právnej pomoci bez finančnej účasti), prípadne podľa (poskytovanie právnej pomoci s finančnou účasťou), , zaoberať sa žiadosťou žalobkyne a skúmať splnenie podmienok uvedených v týchto ustanoveniach, a to najmä posudzovanie materiálnej núdze, zrejmú bezúspešnosť sporu a hodnotu sporu. Až pri meritórnom posudzovaní žiadosti žalobkyne žalovaný mohol v rámci skúmania podmienky zjavnej bezúspešnosti sporu prejudiciálne posúdenie procesnej podmienky právomoci správneho súdu rozhodovať meritórne o správnej žalobe žalobkyne Bez meritórneho posúdenia žiadosti žalobkyne o poskytnutie právnej pomoci zo strany žalovaného nie je možné tvrdiť, že konanie pred správnym súdom vôbec nezačalo z dôvodu, že správny súd na jeho meritórne prejednanie nemá právomoc, pretože žalovaný prekročil ustanovenie zákona o poskytovaní právnej pomoci.

39. Z odôvodnenia napádaného rozhodnutia vyplýva, že správny orgán vôbec meritórne nevyhodnocoval nárok žalobkyne čo do zrejmej úspešnosti alebo neúspešnosti sporu, a nevenoval sa ani otázke spĺňania kritérií prístupu k poskytnutiu bezplatnej právnej pomoci aj z pohľadu zárobkových a majetkových pomerov žalobkyne, vrátane hodnoty sporu podľa § 6 ods. 1 písm. a), b), c) zákona

o poskytovaní právnej pomoci. K zastaveniu konania došlo bez čo i len formálneho preskúmania odôvodnenosti žiadosti žalobkyne o poskytnutie právnej pomoci, minimálne v jednej z podmienok, ktoré musia byť na priznanie takéhoto nároku kumulatívne splnené (v okolnostiach prípadu predovšetkým otázke zrejmej bezúspešnosti sporu).

40. Je predovšetkým úlohou správneho súdu poskytovať ochranu právam a právom chráneným záujmom účastníkov konania v oblasti verejnej správy. V posudzovanej veci je nezákonným rozhodnutie žalovaného, ktorým ako orgán verejnej správy poverený rozhodovaním o otázkach bezplatnej právnej pomoci zamietol odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu, ktorým bolo správne konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci zastavené.

41. Keď teda žalobkyňa požiadala o priznanie nároku na bezplatnú právnu pomoc vo veci neúplného podania označeného ako správna žaloba, ktorým sa na správnom súde domáhala prieskumu zákonnosti bližšie nešpecifikovaných postupov a uznesení, nedomáhala sa poskytnutia právnej pomoci v trestnej veci, tak ako to uzavrel žalovaný, ale v konaní pred správnych súdom; tento záver žalovaného bol vzhľadom na okolnosti prípadu predčasný. Došlo k začatiu konania pred správnym súdom, ktorý bol povinný skúmať procesné podmienky konania a o týchto podľa príslušného ustanovenia rozhodnúť. Na konanie o žiadosti žalobkyne na priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci tak v danej veci bola daná pôsobnosť Centra právnej pomoci podľa písmeno a) zákona o poskytovaní právnej pomoci, nakoľko v čase podania žiadosti žalobkyne o priznanie nároku na bezplatnú právnu pomoc prebiehalo konanie pred správnym súdom podľa príslušných ustanovení .

42. Správny súd na základe zistených skutočností, citovaných právnych predpisov dospel k záveru, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo je dôvodom na jeho zrušenie podľa , a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie v zmysle .

43. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu ). Žalovaný v ďalšom konaní bude pri preskúmavaní odvolaním napadnutého prvostupňového rozhodnutia riadiť právnym názorom vysloveným súdom v tomto rozsudku, preskúma splnenie podmienok na priznanie alebo nepriznanie nároku žalobkyne na poskytnutie právnej pomoci, následne rozhodne v zmysle príslušných ustanovení zákona o poskytovaní právnej pomoci a svoje rozhodnutie náležite odôvodní podľa Správneho poriadku.

44. Správny súd na margo veci uvádza, že preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, hoci Krajský súd v Nitre o žalobe žalobkyne už rozhodol. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že v upravil zastavenie konania, ak odpadol dôvod na pokračovanie v konaní a nejde o prípady ustanovené v písmenách c) a . Ako príklad zastavenia konania z dôvodu odpadnutia predmetu prieskumu možno uviesť stratu účinkov preskúmavaného rozhodnutia alebo opatrenia, no bez jeho formálneho zrušenia, na základe protestu prokurátora alebo mimoriadneho opravného prostriedku. O takýto prípad pôjde najmä pri faktickej konzumácii týchto účinkov alebo uplynutí lehoty, na ktorú bolo rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy vydané, resp. pri inom následnom administratívnom postupe. O stratu účinkov rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy v dôsledku uplynutia lehoty pôjde vtedy, ak subjektívne práva vyplývajúce zo žalovaného rozhodnutia alebo opatrenia boli viazané len na určitý čas a jeho uplynutím zanikli bez toho, aby došlo k ich realizácii. Ak však už dané subjektívne práva boli uplatnené, nemožno ani v dôsledku uplynutia času bez ďalšieho zastaviť správne súdne konanie a odmietnuť súdnu ochranu, pretože jej primárny obsah založený na možnosti zrušenia nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia sa tým dostáva do sekundárnej podoby, ktorej podstatou je vytvorenie základu pre náhradu škody podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov." (Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. . Komentár. Bratislava : C. H. Beck, 2018. s. 553.). Obdobne postupoval aj Ústavný súd SR v nálezoch č.k. -41 zo dňa 29.01.2019, č.k. -45 zo dňa 13.11.2018. Rozhodnutím žalovaného v predmetnej právnej veci mohli byť dotknuté subjektívne práva žalobkyne súvisiace s priznaním alebo nepriznaním nároku na poskytnutie

právnej pomoci v konaní pred Krajským súdom v Nitre (v ktorom bolo nevyhnutné odstraňovať vady správnej žaloby, ktoré mohla žalobkyňa realizovať až po rozhodnutí žalovaného o priznaní alebo nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci). Preto bol podľa názoru správneho súdu daný dôvod na meritórne preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. , ČRZ: 106657/2021 zo dňa 01.10.2021.

45. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa a úspešnej žalobkyni priznal právo na náhradu trov konania pred správnym súdom v plnom rozsahu voči neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

46. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jeden mesiac od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave ( ). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa a (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).