Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_14Er-73-2010.pdf
PDF · 75.43 KB
Case nature
Area
Subarea
14Er/73/2010
Uznesenie
Okresný súd Trnava vo veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, IČO: 30 807 484, so sídlom 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, pobočka Trnava proti povinnému PLASTIFOL, s.r.o., IČO: 36 218 090 so sídlom Marka Čulena 32, 919 43 Cífer, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Václav Kuna, so sídlom Piaristická č. 2, 949 01 Nitra, o vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť sumu 869,50 EUR a trovy exekúcie, o námietkach povinného proti exekúcii takto
rozhodol:
Námietky povinného proti exekúcii sa z a m i e t a j ú.
odôvodnenie:
Okresný súd Trnava poverením č. 5207 101344 zo dňa 22.2.2010 v zmysle § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z., o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), poveril súdneho exekútora JUDr. Václava Kunu so sídlom Piaristická č. 2, 949 01 Nitra vykonaním exekúcie v prospech oprávneného na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Sociálnej poisťovne v Trnave, č.k. 700-0410993809-GC04/09 zo dňa 10.11.2009.
Poverený súdny exekútor upovedomil povinného o začatí exekúcie a vyzval ho, aby uspokojil pohľadávku oprávneného a trovy exekúcie alebo aby do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie vzniesol námietky proti exekúcii, resp. do 3 dní námietky proti (predbežným) trovám exekúcie. Povinný v zákonnej lehote podal námietky proti samotnej exekúcii ako aj voči trovám, ktoré následne súdny exekútor predložil tunajšiemu súdu na rozhodnutie.
Povinný v námietkach proti samotnej exekúcii uviedol, že k úhrade istiny došlo z jeho strany už dňa 16.3.2010 ešte pred doručením upovedomenia o začatí exekúcie na 18.3.2010 a na základe uvedeného považuje svoj záväzok za splnený a tým pádom aj exekúciu za neprípustnú. Povinný ako dôkaz predložil aj výpis z účtu, kde ako dátum platobného príkazu na sumu 869,50 EUR figuruje deň 16.3.2010.
Oprávnený následne vo svojom vyjadrení potvrdil skutočnosti uvádzané povinným, t.j. fakt, že povinný uhradil dňa 16.3.2010 celú dlžnú sumu vyplývajúcu z exekučného titulu. Zároveň však oprávnený zdôraznil, že ani splatenie celého dlhu nemá za následok neprípustnosť exekúcie, nakoľko exekúcia začala v zmysle § 36 ods. 2 Exekučného poriadku dňa 4.2.2010, t.j. pred splatením celej pohľadávky - oprávnený teda podľa jeho vyjadrenia konal v zmysle platných právnych predpisov.
Tunajší súd po riadnom preštudovaní námietky povinného proti exekúcii a oboznámení sa s príslušným dôkazovým materiálom a k námietkam zaujal nasledovné stanovisko:
Zánik vymáhaného nároku počas trvania exekúcie nie je dôvodom vyhovenia námietok proti exekúcii, nakoľko konanie o námietkach je sporom o tom, či sa exekúcia začala oprávnene, či boli na podanie
návrhu na začatie exekúcie splnené všetky zákonné predpoklady. Skutočnosť, že povinný časť pohľadávky, resp. celú pohľadávku, ktorá je predmetom exekúcie uhradil, môže byť dôvodom na vyhovenie námietkam len v prípade, ak k úhrade predmetného dlhu došlo v časovom rozmedzí od vydania exekučného titulu až po deň predchádzajúci dňu začatia exekúcie.
Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne.
Citované ustanovenie má teda na mysli zánik vymáhateľnosti nároku po vzniku exekučného titulu, pričom súd musí v konaní o námietkach skúmať najmä skutočnosť, či exekúcia začala oprávnene a je prípustná, t.j. či v čase začatia exekúcie naozaj existoval nárok oprávneného voči povinnému vyplývajúci z právoplatného a vykonateľného exekučného titulu. V prípade, že by exekučný súd vyhovel námietkam povinného z dôvodu, že po začatí exekúcie došlo k zániku vymáhaného nároku, pri zastavení exekúcie ako procesnom realizovaní obsahu opodstatnených námietok by malo byť logicky rozhodnuté, že všetky exekučné trovy uhrádza súdnemu exekútorovi oprávnený, nakoľko povinný podal v zmysle uznesenia o vyhovení námietok námietky opodstatnene. V takomto prípade, ak súd vysloví opodstatnenosť námietok, malo by z uznesenia vyplývať aj zavinenie oprávneného spočívajúce v tom, že si výkonom rozhodnutia uplatnil neexistujúce nároky. V čase začatia exekúcie, t.j. ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie dňa 4.2.2010 však nárok oprávneného nepochybne jestvoval a oprávnený mal teda plné právo podať návrh na vykonanie exekúcie, následkom čoho by oprávnenému mohli eventuálne vzniknúť aj počiatočné trovy exekúcie.
Ak k plneniu povinným došlo až v priebehu exekúcie, nie je to dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle § 50 ods. 5 Exekučného poriadku, ale na zastavenie (čo aj čiastočné) exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, prípadne na upustenie od exekúcie zo strany súdneho exekútora. V prípade takéhoto ukončenia exekúcie sa súd jednoznačne spravuje zásadou, že oprávnenému vzniká nárok na náhradu trov exekúcie, ak bol s návrhom na vykonanie exekúcie úspešný, prípadne ak k zastaveniu exekúcie došlo v dôsledku dobrovoľného plnenia povinným až v priebehu exekúcie. Dobrovoľné splnenie dlhu povinným počas exekúcie teda jednoznačne vylučuje zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie a v plnej miere priznáva jeho oprávnenie uplatňovať svoje nároky prostredníctvom exekúcie. Ak by však súd mal plnenie povinného po začatí exekučného konania (a zároveň mimo exekučného konania, t.j. dobrovoľným plnením) za dôvod opodstatnenosti námietok, vážnym spôsobom by tým bol spochybnený nárok oprávneného na výkon exekúcie datovaný už od podania samotného návrhu a zároveň by tým bol spochybnený i nárok oprávneného na prípadnú náhradu trov exekučného konania spočívajúcich najmä v súdnom poplatku za udelenie poverenia.
Výrok o námietkach, ktorý vyhlasuje opodstatnenosť alebo neopodstatnenosť samotných námietok, je dôležitý i z pohľadu prípadnej „náhrady trov“ prislúchajúcich povinnému (t.j. jeho regresný nárok na náhradu súdneho poplatku), o ktorých musí rozhodnúť exekučný súd uvedený v § 45 Exekučného poriadku na podnet povinného. Povinný má nárok na náhradu trov exekúcie výlučne vtedy, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, ktoré procesne zavinil oprávnený, per analogiam aj v tých prípadoch, ak povinný musel reálne vynaložiť trovy na zastavenie exekúcie, ktorá bola od jej začiatku neprípustná. Za takéto trovy možno považovať najmä súdny poplatok za podanie námietok, ktorý by mal byť v prípade, ak bola samotná exekúcia od jej začiatku neprípustná, nahradený povinnému, a to v záujme ochrany jeho zákonom priznaných práv. Uznesenie, ktorým sa námietkam vyhovuje, je pre povinného jednoznačne relevantným podkladom pre priznanie náhrady za podanie námietok uplatnenej voči oprávnenému.
Ak však základ takéhoto uznesenia spočíval v skutočnosti, že k plneniu zo strany povinného došlo až po začatí exekúcie, prípadným uložením povinnosti oprávnenému nahradiť trovy povinnému, čo by bolo logickým dôsledkom opodstatnenosti námietok (a teda úspešnosti povinného v konaní o námietkach), by boli nepochybne poškodené práva oprávneného, ktorý podal návrh na výkon exekúcie oprávnene a
na vymoženie existujúceho nároku. Výrok o opodstatnenosti či neopodstatnenosti námietok teda musí jednoznačne zohľadňovať stav, resp. oprávnenosť nároku oprávneného ku dňu začatia exekúcie.
Výrok v uznesení o námietkach by mal teda v plnej miere zohľadňovať existenciu či neexistenciu zavinenia na strane oprávneného, t.j. či bol návrh na začatie exekúcie podaný oprávnene, či v čase začatia exekúcie trval nárok oprávneného, teda či samotná exekúcia bola v čase jej začatia prípustná.
Takýto právny názor nepriamo potvrdzuje aj § 47 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, v zmysle ktorého exekútor poverený vykonaním exekúcie upovedomí povinného i oprávneného o začatí exekúcie, prípadne o spôsobe jej vykonania a o predbežných trovách exekúcie, pričom povinného vyzve, aby uspokojil pohľadávku oprávneného alebo aby do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie vzniesol námietky podľa § 50 Exekučného poriadku. Exekučný poriadok teda predpokladá úhradu vymáhanej pohľadávky po začatí exekučného konania, čo však v zmysle citovaného ustanovenia nezakladá dôvod odôvodnenosti námietok, naopak, gramatickým výkladom možno dospieť k záveru, že spojkou alebo sa vylučuje úhrada vymáhanej pohľadávky počas exekučného konania s podaním námietok. Ak by zákonodarca považoval úhradu vymáhanej pohľadávky počas exekučného konania za dôvod vyhovenia námietkam povinného, v predmetnom ustanovení by úhradu vymáhanej pohľadávky naopak viazal na následné podanie námietok.
Námietky povinného zo dňa 19.3.2010 boli teda podané neodôvodnene, nakoľko ku dňu začatia exekúcie, t.j. dňa 4.2.2010 mal oprávnený voči povinnému skutočne dlh vo výške 869,50 EUR vyplývajúci z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Sociálnej poisťovne. Predmetnú pohľadávku uhradil povinný až po dni jej splatnosti a až po začatí exekúcie dňa 4.2.2010. Exekúcia sa preto začala vykonávať oprávnene, následkom čoho musí tunajší súd námietky povinného zamietnuť. Zánik vymáhaného nároku počas exekúcie totiž nie je dôvodom vyhovenia námietkam proti exekúcii, ktorej prípustnosť sa skúma ku dňu jej začatia.
Súd s prihliadnutím na vyššie citované ustanovenia Exekučného poriadku nezistil žiadnu okolnosť, pre ktorú by bola predmetná exekúcia ku dňu jej začatia exekúcie neprípustná, a preto na základe preukázaných skutočností námietkam povinného proti exekúcii nevyhovel a ako nedôvodné ich v plnom rozsahu zamietol.
O námietkach proti predbežným trovám exekúcie súd rozhodne osobitným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa, rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.