Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21P-56-2011.pdf
PDF · 79.03 KB
Case nature
Area
Subarea
21P/56/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Gizelou Pavelovou v právnej veci starostlivosti o maloletého I. R., B.. XX.X.XXXX, bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice III, na návrh matky: Z. R., B.. XX.X.XXXX, X. K. XX, W., za účasti otca: I. W., B.. X.X.XXXX, X. W. XX, Košice, v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, takto
rozhodol:
Súd z v e r u j e maloletého I. R., B.. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky.
Zo strany otca u r č u j e pre dieťa výživné vo výške 30% zo sumy životného minima mesačne, ktoré je povinný posielať matke maloletého od 1.1.2012 do budúcnosti vždy do 25. dňa v mesiaci vopred.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka maloletého sa návrhom podaným na súde dňa 30.3.2011 domáhala, aby súd zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky a určil výživné zo strany otca s prihliadnutím na vek a potreby dieťaťa. Výživné žiadala určiť od marca 2011. Vo svojom návrhu uviedla, že s otcom maloletého nie sú manželia, nežijú v spoločnej domácnosti. Navrhovateľka býva spolu so synom u rodičov, má ešte dve vyživovacie povinnosti. Otec maloletého býva v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi. Navrhovateľka sa o syna riadne stará, pričom jeho otec ho navštevuje.
Na základe vykonaného dokazovanie súd zistil, že otec maloletého nepoberá dávky v hmotnej núdzi, ani rodičovský príspevok. Je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Matka maloletého nie je v evidencii uchádzačov o zamestnanie, je poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 190,10 € mesačne od 1.3.2011 a od 1.4.2011 poberá príspevok v sume 13,50 € mesačne do jedného roku dieťaťa.
Na pojednávaní konanom dňa 3.1.2011 matka uviedla, že nežila s otcom maloletého v spoločnej domácnosti a otcovstvo k dieťaťu uznal na matrike. Nemajú upravené práva a povinnosti k synovi, preto podala tento návrh. Chce, aby bol syn zverený do jej osobnej starostlivosti a zo strany otca aby bolo určené primerané výživné pre jeho potreby. Ďalej uviedla, že má tri maloleté deti, žije spolu s nimi u svojich rodičov v trojizbovom byte. I. má 10 mesiacov, staršie deti sú L. R., má 16 rokov a L. W. má 8 rokov. Ich otcovia na ich výživu prispievajú sporadicky. Je na materskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok vo výške 190 € a rodinné prídavky na tri maloleté deti, na každé dieťa 22 €, spolu 66 € na tri deti. Keďže býva u rodičov, prispieva im sumou 100 €. Keď sa narodil I., otec na potreby syna prispel, aj na výbavičku pre dieťa. Keďže pozná pomery na strane otca, chce, aby platil výživné aspoň v minimálnej výške, ktorú určuje zákon.
Otec maloletého na predmetnom pojednávaní uviedol, že je slobodný, žije v spoločnej domácnosti s otcom v trojizbovom byte, za ktorý mesačne platia 200 €. V minulosti pracoval ako robotník v stavebnej firme, dostal však výpoveď a už asi dva roky nikde nepracuje. Je evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie a poberá dávku sociálnej pomoci vo výške 62,50 € mesačne. Ani jeho otec nepracuje, je vypísaný, poberá nemocenské dávky. Občas vypomôže kamarátom a vtedy dostane nejakú odmenu za brigádu. Je ochotný prispievať na výživu syna tak, ako uviedla matka maloletého. So synom sa stretáva, matka mu v tom nerobí problémy, nežiada úpravu styku.
Kolízna opatrovníčka uviedla, že prešetrila pomery na strane maloletého, matka sa o dieťa riadne stará, odporúča jej ho zveriť do osobnej starostlivosti. Keďže vie o tom, že otec nikde nepracuje a žije len z dávky sociálnej pomoci, odporúča výživné určiť vo výške 30 % zo sumy životného minima.
Podľa ust. § 28 ods. 1 zákona č. 36/ 2005 Z.z. o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b)zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.
Podľa ust. § 28 ods. 2 zákona č. 36/ 2005 Z.z. o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/ 2005 Z.z. o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4 a 5 zákona č. 36/ 2005 Z.z. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ust. § 75 ods. 1, 2 zákona č. 36/ 2005 Z.z. o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 2 písm. c/ zák. č. 601/2003 Z. z. o životnom minime (v znení platnom od 1. júla 2011) za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm 86,65 eura mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa alebo o nezaopatrené dieťa. (30% zo sumy 86,65 eur je 25,99 eur).
Podľa ust. § 5 ods. 1 citovaného zákona, sumy uvedené v § 2 sa upravia vždy k 1. júlu bežného kalendárneho roka.
Na základe vyššie uvedeného, vykonaného dokazovania, zisteného skutkového stavu a s prihliadnutím k uvedeným ustanoveniam zákona súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a rozhodol o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky. Súd prihliadol na to, že maloletý je od svojho narodenia v jej osobnej starostlivosti, pričom kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v rodine konštatoval, že táto starostlivosť o neho plnohodnotne zabezpečuje. Otec maloletého vyjadril s takýmto
rozhodnutím súhlas. Matka má zabezpečené bytové pomery, má príjem, z ktorého zabezpečuje potreby maloletého a súd preto usúdil, že je v najlepšom záujme maloletého, aby zotrval v osobnej starostlivosti matky. Pri určovaní vyživovacej povinnosti súd skúmal príjmy rodičov, ako aj potreby maloletého. Matka neuvádza žiadne zvýšené výdavky týkajúce sa maloletého alebo jeho zdravotného stavu. Jeho potreby dokázala zabezpečiť zo svojho súčasného príjmu, ktorý však od marca 2011 poklesol o dávku v hmotnej núdzi. Keďže otec je nezamestnaný, jeho príjem tvoria len dávky sociálnej pomoci a príležitostné brigády, súd mu určil vyživovaciu povinnosť na najnižšej zákonom dovolenej hranici. Obaja rodičia vyjadrili s takýmto určením súhlas a zároveň ho odporúčal aj kolízny opatrovník. Súd má za to, že rodičia dokážu uspokojiť potreby maloletého a vychádzajúc z ich tvrdení, v prípade zvýšených výdavkov sa dokážu na ich úhrade dohodnúť. Styk otca s maloletým súd neupravil, keďže usúdil, že rodičia sú schopní sa na tejto otázke dohodnúť. Tento styk aj v súčasnosti prebieha bezproblémovo. Zároveň obaja rodičia zhodne nepožadovali tento styk upraviť. Keďže, na základe vyššie uvedeného, súd usúdil, že zverenie maloletého do osobnej starostlivosti matky je v jeho najlepšom záujme, rozhodol tak, ako je uvedené v petite tohto rozhodnutia. Výživné určil s prihliadnutím na majetkové pomery rodičov tak, aby boli zabezpečené potreby maloletého v čo najuspokojivejšej miere s prihliadnutím na možnosti rodičov.
O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, v 3 písomných vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 O.s.p.).
Po vyhlásení a odôvodnení rozsudku sa účastníci vzdali svojho práva podať voči nemu odvolanie.