Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_11C-228-2011.pdf
PDF · 112.39 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/228/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Vierou Kumovou v právnej veci navrhovateľa Orange Slovensko, a.s. so sídlom Bratislava, Prievozská 6/A, IČO 35 697 270 právne zastúpený Mgr. Martinom Katriakom, advokátom so sídlom Dr. Clementisa 10, Bratislava proti odporcovi Ľ. R., Š. O. E. A., R. F. XXX zastúpenému Centrum právnej pomoci so sídlom Národná 34, Žilina o zaplatenie 331,94 Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Návrh s a z a mi e t a.
U r č u j e s a, že zmluvná podmienka dojednaná v Zmluve o pripojení č. K. zo dňa 26.01.2007 v spojení s Dodatkom zo dňa 29.12.2008 uvedená v čl. 2 2.5 týkajúca sa zmluvnej pokuty v sume 10.000,- Sk j e n e p r i j a t e ľ n á .
Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podanou žalobou domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu sumu 165,64 Eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 08.10.2010 do zaplatenia a trovy konania (po čiastočnom späťvzatí a zastavení konania uznesením č.k. 11C/228/2011-60) Uviedol, že s odporcom uzatvoril Zmluvu o pripojení č. K. dňa 18.11.2008, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné zmluvné podmienky poskytovania služieb v systéme GSM, v zmysle ktorých vypožičal odporcovi 1 kus mikroprocesorovej karty - SIM karty, ktorá mu umožnila využívať telekomunikačné služby ním poskytované. Zároveň pri uzavretí Dodatku k zmluve o pripojení dňa 29.12.2008 odpredal odporcovi 1 ks mobilného telefónu za podmienečne zníženú kúpnu cenu 9,63 Eur vrátane DPH. Nakoľko odporca riadne a včas nezaplatil cenu poskytovaných služieb za obdobie 04/10 - 07/10 porušil zmluvné podmienky a je povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške žalovanej sumy. Odporca vyzval žalovaného na plnenie pokusom o pokonávku na základe ktorej uhradil odporca neuhradené faktúry vo výške 26,95 Eur pričom zmluvnú pokutu neuhradil.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu navrhovateľa, odporcu a jeho zástupcu, oboznámením listinami a to výpisom transakcií, Zmluvou o pripojení č. K. zo dňa 26.01.2007, Dodatkom k Zmluve o pripojení zo dňa 29.12.2008 vrátane prílohy č. 1, všeobecnými podmienkami na poskytovanie verejnej telefónnej služby, pokusom o pokonávku, faktúrami v opise zo dňa 16.04.2010, 16.07.2010 a zistil tento skutkový stav:
Na základe zmluvy o pripojení č. K. zo dňa 26.01.2007 a Dodatku k Zmluve o pripojení zo dňa 29.12.2008 poskytoval navrhovateľ odporcovi telekomunikačné služby ako fyzickej osobe - nepodnikateľovi v účastníckom programe paušál klasik 70 spolu s ďalšími dojednanými službami. V zmysle dodatku došlo k dohode o predaji koncového telekomunikačného zariadenia typ G. M. L. za dohodnutú kúpnu cenu 1.990,- Sk. V článku 2. Dodatku sú upravené práva a povinnosti navrhovateľa ako Podniku a odporcu ako Účastníka. Súčasťou tohto článku je i dohoda o zmluvnej pokute obsiahnutá v čl. 2.2.5.
Navrhovateľ doručoval postupne odporcovi faktúry za poskytnuté služby v zúčtovacom období v ktorých účtoval okrem mesačných poplatkov za dohodnuté účastnícke programy aj poplatky za odpojenie, upomienku a podobne. Pokusom o pokonávku zo dňa 08.10.2010 vyzval navrhovateľ odporcu na zaplateniu ceny za elektronické komunikačné služby na základe ktorej uhradil odporca neuhradené faktúry vo výške 26,95 Eur (21,67 Eur hovorné + 3,95 Eur za odpojenie +1,33 Eur za upomienku) pričom zmluvnú pokutu neuhradil.
Z vyjadrenia právneho zástupcu navrhovateľa súd zistil, že sa nestotožňuje s tvrdením zástupkyne odporcu o tom, že zmluvná pokuta dojednaná v bode 2.2.5 Dodatku k zmluve o pripojení je neplatným ustanovením z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná, a spôsobuje hrubú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán. Je toho názoru, že zmluvná pokuta bola dojednaná individuálne a jej výška závisela od koncového telefónneho zariadenia, ktoré sa odporca rozhodol zakúpiť a resp. od hodnoty tohto zariadenia. Poukázal na skutočnosť že predmetom dodatku je dohoda účastníkov o tom, že navrhovateľ odpredá odporcovi mobilný telefón za zvýhodnenú kúpnu cenu čím je zachovaná rovnováha medzi právami a povinnosťami účastníkov. Navrhovateľ pravidelne zasielal faktúry za poskytnuté plnenia odporcovi a to v súlade s dohodou medzi účastníkmi. Tvrdenie odporcu že faktúru, resp. úhradu z a hovorné nemohol uhradiť z dôvodu, že nebola faktúra doručená, považuje za účelové. Odporca mal vedomosť o tom, akú zmluvu uzatvoril aj aká je výška jeho základného poplatku, ktorý je povinný platiť. Tak isto v tom čase využíval služby mobilného operátora a mal vedomosť o tom, že služby sú platené. Nič mu nebránilo v rozhodnom čase sa informovať o tom, či nemá neuhradenú faktúru. Službu o informácii o neuhradených faktúrach poskytuje navrhovateľ zdarma na svojich číslach. Čo sa týka tvrdení zástupkyne odporcu o tom aby súd vyhlásil podmienky ako neprijateľné, poukázal na tú skutočnosť, že vo všetkých rozhodnutiach bola daná možnosť dovolania a navrhovateľ to aj využil. Taktiež môže predložiť rozhodnutia krajských súdov, ktoré rozhodli o zrušení rozhodnutí okresných súdov, ktoré vyhlásili ustanovenia dodatku o dojednanej zmluvnej pokute za neprijateľné. Z tohto dôvodu v plnom rozsahu trvá na svojom návrhu a žiada, aby súd návrhu vyhovel a odporcu zaviazal na úhradu trov konania.
Z výsluchu odporcu bolo zistené, že mi navrhovateľ neposielal riadne faktúry, takže nemohol plniť svoje povinnosti a platiť si hovorné. Z tohto dôvodu nemohol platiť, nakoľko nevedel, čo má platiť. Následne všetko navrhovateľovi doplatil.
Z vyjadrenia zástupkyne odporcu vyplynulo, že zmluvnú pokutu považuje za absolútne neplatnú, ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, zmluvná pokuta v dojednanej výške predstavuje pre spotrebiteľa neprimeranú sankciu, pričom podľa zmluvy táto sankcia postihuje iba spotrebiteľa. V tomto prípade takáto sankcia by predstavovala až 40 násobok mesačného plnenia keďže mesačný poplatok, ku ktorému sa odporca zaviazal je 8,26 Eur. Takéto dojednanie spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov. Nebola individuálne dojednaná a tiež je neprijateľná z časového hľadiska, kedy odporca je povinný zaplatiť takúto zmluvnú pokutu bez ohľadu na to, či k porušeniu jeho povinnosti došlo krátko pred uplynutím doby viazanosti alebo hneď v prvom mesiaci viazanosti. Takáto podmienka je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa, pričom posúdenie tejto objektívnej spôsobilosti je dôležité pri posudzovaní prijateľnosti alebo neprijateľnosti zmluvnej podmienky, nezáleží teda na tom, či reálne došlo k porušeniu povinnosti. V tomto prípade odporca tvrdí, že neporušil svoje povinnosti, faktúry mu neboli riadne doručené, preto ich neuhradil. Vzhľadom na vyššie uvedené je to v tomto prípade právne nevýznamné. Má za to, že v zmysle smernice rady č. 93/13/Es súdy sú povinné zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol takýmito podmienkami viazaný a preto súd je povinný nepriznať dodávateľovi takéto plnenie. Je názoru, že z neplatnej zmluvnej podmienky nemohlo navrhovateľovi vzniknúť právo na plnenie a odporcovi povinnosť plniť. Zmluvná pokuta nemôže byť ani moderovaná z toho dôvodu, že
je absolútne neplatná. Zmyslom a cieľom právnej úpravy je nepoužívať nečestné zmluvné podmienky, teda najmä neuplatňovať plnenie z nej na súde, neprijímať plnenia z takejto zmluvy. Pokiaľ navrhovateľ uplatňuje zmluvnú pokutu v nižšej než dojednanej výške má za to, že nie je možné ani v tomto prípade toto plnenie priznať, nakoľko by to bolo neefektívne a navrhovateľ neprijateľné zmluvné podmienky používal naďalej. Na základe uvedeného žiada návrh v celom rozsahu zamietnuť a vyhlásiť zmluvnú podmienku Dodatku k zmluve o pripojení pod bodom 2.2.5 za neplatnú. Následne poukázala na právoplatné rozhodnutia slovenských súdov v podobných prípadoch, a to rozsudok OS Prešov 17C/112/2010, KS v Prešove 18Cou/136/2010, rozsudok KS v Prešove 10Cou/137/2010, a tiež na rozsudok OS Prievidza 15C/7/2011.
Záverom podotkla, že je povinnosťou v tomto prípade navrhovateľa riadne doručiť faktúru, aby účastník túto mohol uhradiť. V zmysle všeobecných podmienok navrhovateľa sa faktúry považujú za oznámené účastníkovi uplynutím troch pracovných dní od podania písomnosti na pošte, pričom nezáleží na tom, či sa účastník o tomto dozvie. Má za to, že takéto ustanovenie nie je v súlade so zákonom a bolo by možné nazvať to aj nekalou obchodnou praktikou. Čo sa týka námietky, že zmluvná pokuta má vlastne kryť cenu odpredaného telefónu za akciovú cenu, poukazuje na to, že cena mobilného telefónu bola 165,64 Eur, zmluvná pokuta predstavuje sumu 331,94 Eur, teda ide o jednoznačne o neprimerané zvýhodnenie navrhovateľa na úkor odporcu pričom opakovane zdôraznila, že táto podmienka nebola individuálne dojednaná. Už len z objektívneho hľadiska je ťažko veriť tomu, že predajca vyjednával so zákazníkom takéto nepodstatné zložky zmluvy. Má za to, že na strane dodávateľa bude potrebná pri uzatváraní zmlúv odborná starostlivosť, ktorú vyžaduje zákon o ochrane spotrebiteľa. Trváme na tom, aby tento návrh bol zamietnutý v celom rozsahu, náhradu trov konania si odporca neuplatňuje.
Podľa § 43 odst. 1, 2 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
Súčasťou všetkých zmlúv o pripojení sú i dodatky k zmluvám, ktoré vo všetkých piatych zmluvách upravujú rovnako práva a povinnosti účastníkov zmluvy, ako i dohodu o zmluvnej pokute.
V článku 2. Práva a povinnosti Podniku a Účastníka Dodatku k zmluve o pripojení sú upravené prevažne len povinnosti účastníka zmluvy, a to nasledovne:
Čl. 2.1 - účastník je povinný zaplatiť Podniku kúpnu cenu MT vo výške uvedenej v čl. 1 bode 1.2 ako aj poplatok vo výške uvedenej v čl. 1 bod 1.5. Účastník je povinný zaplatiť kúpnu cenu a poplatok na základe faktúry vystavenej Podnikom v lehote uvedenej vo faktúre, inak do 15 dní odo dňa vystavenia faktúry. V prípade, že Podnik o to účastníka požiada, je tento povinný zaplatiť celú kúpnu cenu MT s DPH v hotovosti na predajnom mieste.
Čl. 2.2 - účastník sa zaväzuje, že počas doby viazanosti, ako je táto stanovená v bode 2.3 tohto článku, bude mať aktivovaný na SIM karte taký účastnícky program, u ktorého je výška mesačného poplatku vrátane DPH stanovená prinajmenšom na sumu 474,80 Sk / v článku bližšie upravené, že suma mesačného poplatku nemôže po dobu viazanosti klesnúť pod sumu tohto účastníckeho programu/.
Čl. 2.3 a/ - účastník sa zaväzuje, že po dobu 24 mesiacov odo dňa uzavretia dodatku zotrvá v zmluvnom vzťahu s Podnikom podľa zmluvy v znení dodatku ako účastník služieb poskytovaných mu prostredníctvom SIM karty a že po celú dobu bude bez prerušenia tieto služby využívať, a to v súlade s jeho záväzkami a zároveň neuskutoční žiaden úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy pred uplynutím doby viazanosti;
b/ - nepožiada o vypojenie z prevádzky, alebo o dočasnú deaktiváciu SIM karty
c/ - nedopustí sa takého konania, alebo nedá svojím konaním žiaden taký podnet a ani neumožní také konanie, na základe ktorého by podniku vzniklo právo odstúpiť od zmluvy alebo právo vypovedať zmluvu z dôvodov nesplnenia alebo porušenia povinnosti zo strany účastníka, alebo na základe ktorého by bol Podnik oprávnený mu v dobe viazanosti dočasne obmedziť alebo prerušiť poskytovanie služieb
d/ bude mať na SIM karte aktivovaný taký účastnícky program, že nedôjde k porušeniu záväzku účastníka uvedeného v bode 2.2 článku
V zmysle čl. 2.2.5 dodatku v prípade porušenia niektorej z povinností účastníka uvedenej v bode 2.3 alebo 2.4 tohto článku /najmä ale nielen nezaplatenie splatnej ceny za služby, nedodržanie záväzku uvedeného v bode 2.2 tohto článku, jednostranné ukončenie platnosti zmluvy alebo tohto dodatku pred uplynutím doby viazanosti, vykonanie úkonu smerujúceho k ukončeniu platnosti tohto dodatku pred uplynutím doby viazanosti bez ohľadu na skutočnosť, či naozaj dôjde k ukončeniu jeho platnosti, je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške 10.000, - Sk . Právo na zmluvnú pokutu podľa tohto článku vzniká v okamihu porušenia povinnosti účastníkom, pričom nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany podniku. Účastník je povinný zároveň uhradiť podniku náhradu škody, ktorej výška presahuje výšku dohodnutej zmluvnej pokuty. Zmluvnú pokutu je účastník povinný uhradiť bez ohľadu na dĺžku doby, ktorá mu ešte zostávala do uplynutia doby viazanosti. Zmluvná pokuta je splatná v lehote uvedenej vo výzve na jej zaplatenie, inak v lehote 14 dní odo dňa doručenia výzvy.
V predmetnej veci je nepochybné, že predmetom konania je zaplatenie zmluvnej pokuty za porušenie povinnosti na základe uzavretých zmluvy o pripojení a jej dodatku. Z pohľadu právnej kvalifikácie ide o zmluvu uzavreté v zmysle § 43 zákona č. 610/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov a zároveň o spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Z opisov priložených faktúr je preukázané, že odporca svoju základnú povinnosť zo zmluvy to riadne a včas platiť za cenu poskytovaných služieb nesplnil, keď faktúry splatné 30.04.2010, 30.07.2010 uhradil navrhovateľovi až po pokuse o pokonávku zo dňa 08.10.2010.
Návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty považoval súd za nedôvodný.
Je nepochybné, že navrhovateľ právo na zmluvnú pokutu odvíja od spotrebiteľskej zmluvy, ktorá ako typová zmluva je uzatváraná vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie / § 53 odst. 2 Občianskeho zákonníka/. Navrhovateľ ako dodávateľ zmluvnú pokutu s odporcom ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával.
Zmluva o pripojení v zmysle § 43 zákona č. 610/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov je svojim charakterom občianskoprávnou zmluvou, hoci v Občianskom zákonníku nie je výslovne ako spotrebiteľská zmluva upravená /uvedené platí tak za znenia § 52 odst. 1 Občianskeho zákonníka pred novelou č. 568/2007 Z.z. , ako i po uvedenej novele s účinnosťou od 1.1. 2008/. Vzťah medzi Občianskym zákonníkom a zákonom č. 610/2003 Z.z. má povahu vzťahu všeobecného predpisu a osobitného predpisu /lex specialis/. Je nepochybné, že navrhovateľ pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ s poukazom na predmet podnikania / viď výpis z Obchodného registra na spoločnosť navrhovateľa a vymedzený predmet činnosti / a odporca vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti / § 52 odst. 3, 4 Občianskeho zákonníka/ . Vzťah medzi účastníkmi na základe zmluvy vznikol v dobe, kedy Slovenská republika už transformovala do právneho poriadku Smernice EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľom, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený. Spoločným znakom tejto novej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou aj prípadného obmedzenia autonómie vôle. K základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách si stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu.
Podľa § 53 odst. 1, 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa považujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 odst. 4 písm. k Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmú ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Uvedené súd konštatuje z toho dôvodu, že práve zmluvné dojednanie týkajúce sa zmluvnej pokuty považuje súd za neprijateľné zmluvné dojednanie, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd nijako nespochybňuje význam zmluvnej pokuty a uznáva jej vzťah aj k úrokom z omeškania, t.j, že zmluvná pokuta obstojí aj popri uplatňovaných úrokoch z omeškania. Pokiaľ ide však o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Súd je názoru, že v spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzatváraní zmluvy nemal byť prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Už toto na prvý pohľad vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy. Uvedené súd konštatuje preto, že navrhovateľ ako dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinnosti na jeho strane. Významné je pritom posúdenie zmluvnej pokuty s ohľadom na povahu, obsah zmluvy v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute a posúdenie prijateľnosti alebo neprijateľnosti tohto zmluvného dojednania by nemali ovplyvňovať ďalšie skutočnosti, ktoré nastanú po uzavretí zmluvy, teda ani následné správanie účastníkov zmluvy a v rámci neho i porušenie zmluvných dojednaní by nemali mať vplyv na prvotné posúdenie toho, či dojednaná zmluvná pokuta nie je neprimeranou sankciou za nesplnenie povinnosti / § 53 odst. 4 písm. k Občianskeho zákonníka /. Kladie sa tým veľký dôraz hlavne na dodávateľa, ktorý pripravuje obsah zmluvy, ktorý obsah zmluvy spotrebiteľ už nijako neovplyvňuje, aby bol náležite opatrný a dôsledný aj pri dojednávaní vedľajších zmluvných dojednaní, ako je zmluvná pokuta. Len týmto spôsobom sa efektívne zabezpečí , aby slabšia strana v spotrebiteľských zmluvách bola dostatočne informovaná o následkoch nesplnenia povinností a len týmto sa vypestuje vzťah dôvery spotrebiteľa k dodávateľom.
V danej veci zmluvnú pokutu tak ako je dojednaná v predmetnej zmluve považuje súd za neprimeranú sankciu, a to s poukazom na viaceré aspekty. Z hľadiska času dodávateľ vôbec nerozlišuje situáciu, keď v dôsledku nezaplatenia ceny dôjde k ukončeniu zmluvy napríklad jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti a prípadom, keď spotrebiteľ nezaplatí cenu hneď v prvý mesiac viazanosti, teda na jeho začiatku. Rovnako je bez akéhokoľvek významu to, akú cenu služieb spotrebiteľ nezaplatí, t.j. či nezaplatí napríklad len cenu dojednaného mesačného poplatku, alebo nezaplatí cenu v dôsledku prekročenia tejto sumy aj niekoľkonásobne vyššiu / v tomto smere dodávateľ až do prerušenia služby spotrebiteľa nijako neobmedzuje/. Zmluvná pokuta patrí dodávateľovi podľa zmluvného dojednania aj v prípade, ak nedôjde k ukončeniu zmluvy, pretože stačí len úkon spotrebiteľa, ktorý smeruje k ukončeniu zmluvy, pričom ukončenie ako také vôbec nemusí ani nastať. Ďalším aspektom je aj samotná výška zmluvnej pokuty vo vzťahu k predmetu zmluvy.
V zmluve a dodatku k zmluve predstavuje výška mesačného poplatku za zvolený účastnícky program 474,80 Sk. Pri dobe viazanosti 24 mesiacov predstavuje dodávateľom garantované cenovo zvýhodnené poskytovanie služieb povinnosť odporcu platiť za tieto služby najmenej sumu 11.395,- /24x 474,80,- Sk/. Zmluvná pokuta pritom bola dojednaná v sume 10.000, - Sk, čo predstavuje pomer k tejto sume 87,75 %.
Takáto výška zmluvnej pokuty predstavuje neprimerane vysokú sankciu za nesplnenie povinností , ku ktorým sa zaplatenie zmluvnej pokuty dojednalo. Je pritom zrejmé, že navrhovateľ odvíja právo na zaplatenie zmluvnej pokuty od nesplnenia povinnosti zaplatiť splatné faktúry za poskytnuté služby, aj keď následne podľa pokusu o pokonávku zo dňa 08.10.2010 odstúpil od zmluvy v zmysle § 43 odst.
5 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách. Po vyčerpaní služieb v rámci zvoleného účastníckeho programu pritom dodávateľ preukázateľne už neposkytuje spotrebiteľovi služby za tak zvýhodnené ceny ako je to v rámci dojednaného programu, preto zmluvná pokuta v tomto rozsahu pôsobí ešte neprimeranejšie.
Pre úplnosť súd udáva, že zmluvná pokuta bola dojednaná len pre prípad nezaplatenia splatnej ceny za služby, resp. porušenia povinností upravených vo vymedzených článkoch dodatku, ktoré nesúvisia s predajom mobilného telefónu alebo iného koncového zariadenia, ktorým užívateľ prijíma služby. Nakoniec navrhovateľ ako dodávateľ si vyhradil v zmluve ďalšie právo na náhradu škody v súvislosti s poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej ceny odpredaného zariadenia, a to v čl. 3 Záverečné ustanovenia bod 3.7. Prípadná predajná cena takéhoto koncového zariadenia a výška zľavy nemajú žiadny vplyv na posúdenie primeranosti zmluvnej pokuty.
Vzhľadom k tomu, že zmluvná pokuta je dojednaná ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy, na ktoré sa vzťahuje okrem iných predpisov i osobitná úprava v Občianskom zákonníku, a to v § 52 a nasl. stanovení Občianskeho zákonníka a neprimerane vysoká zmluvná pokuta je sankcionovaná absolútnou neplatnosťou takéhoto dojednania ako neprijateľná zmluvná podmienka, v spotrebiteľských zmluvách preto nie je možné využiť tzv. moderačné právo upravené v § 545a Občianskeho zákonníka. Neprijateľná podmienka je neplatná ako taká, preto nemožno znižovať neplatne dojednanú zmluvnú pokutu. Moderačné právo slúžiace k zníženiu neprimeranej zmluvnej pokuty sa podľa názoru súdu uplatňuje v iných právnych vzťahoch ako spotrebiteľských, pretože vo vzťahu k ustanoveniam § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka ide o všeobecnejšiu úpravu /viď i systematické zariadenie medzi všeobecné ustanovenia o zabezpečení záväzkov/.
Ak teda odvodzuje navrhovateľ ako dodávateľ svoj nárok na zmluvnú pokutu z neprijateľnej zmluvnej podmienky a súd z tohto dôvodu nepriznáva právo navrhovateľovi , súd v zmysle § 153 odst. 4 O.s.p. určil takúto zmluvnú podmienku v každej jednotlivej zmluve za neprijateľnú priamo vo výroku rozhodnutia.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s. p. nakoľko úspešný odporca si náhradu trov konania neuplatnil, súd mu ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu podľa osobitného predpisu.