Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2C/131/2007

Potvrdené rozhodnutím 5Co/92/2012
„Rozhodnutie Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr. Táne Veščičíkovej a JUDr. Jána Slebodníka vo veci žalobcov C.) T. L. J. X) L.. L. L., G. P. XXX, proti žalovaným C.) I.. T.Á. C., P. XXX,X) I.. L. C., P. XXX, U. Q. - B. U., Y.J. C., Č. D.,X) J. C., P. XXX,X) T.I. M.,X) L. M., G. P. XXX,X) Š. Š.,X) J. Š., G. P. XXl,X) L. B.,X) T. B.B., G. P. XXX, žalovaní v 3-9. rade zast. JUDr. Petrom Fábrym, advokátom, Advokátska kancelária, Spišská Nová Ves, Starosaská 11,C.) V. A.G. J. XX) L. A., G. P. XXX, o odstránenie zásahu do vlastníctva a i.,o odvolaní žalobcov proti rozsudku 2C/131/2007-220 z 2.1.2012 Okresného súdu Spišská Nová Ves rozhodol: P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby voči žalovaným v 1.-9. rade a vo výroku o trovách konania medzi žalobcami a žalovanými v 3.-9.rade. Žalobcovia nemajú právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalovaným v 1.-9. rade sa ich náhrada nepriznáva."

Rozhodnutie

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Viera Dubovinská, v právnej veci žalobcov C.. T. L., M.. XX. X. XXXX, X. L.. L. L., M.. XX. X. C., G. Q. P. Č.. XXX, proti žalovaným C.. I.. T. C., M.. X. C.. C., Q. P. XXX, X. I.. L. C.L., M.. XX. X. C., Q. P. XXX, U. Q. - B. U., Y. C., Č. D., X. J. C., G. Q. P. XXX, X. T. M., X. L. M., G.T. Q. P. XXX, X. Š. Š., X. J. Š., G. Q. P. XXl, X. L. B., X. T. B., G. Q. P. XXX, žalovaní v 3

- 9. rade zastúpení advokátom JUDr. Petrom Fábrym, Starosaská 11, Spišská Nová Ves, C.. V. A., Q. P. XXX, XX. L. A.G., D.. P., Q. P. XXX, o odstránenie zásahu do vlastníctva a vydanie nehnuteľnosti takto

rozhodol:

Žalovaný v l0. rade, V. A., M.. C.. C.. C. J. Ž. F. C.. D. L. A., D.. P., M.. XX. X. C., sú p o v i n n í vydať žalobcom v l. a 2. rade nimi zabratú časť parcely č. XXX/X, B. Ú. M. P. plochou označenou ako diel "c/ o výmere l5 m2 podľa vypracovaného znaleckého posudku č. 6/20ll znalcom, I.. J. A., podľa prílohy č. 7 znaleckého posudku, ktorý tvorí prílohu rozsudku a to do jedného mesiaca odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Súd z a m i e t a žalobu voči žalovaným v l. - 9. rade.

Žalobcovia v l. a 2. rade sú p o v i n n í zaplatiť žalovaným v 3. až 9. rade trovy konania vo výške l 72l,8l Eur na účet JUDr. Petra Fábryho odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Súd trovy konania vo vzťahu k žalovaným v l. a 2. rade n e p r i z n á v a .

Súd trovy konania medzi žalobcami v l. a 2. rade a žalovanými v l0. a ll. rade n e p r i z n á v a .

Slovenský štát n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Žalobcovia návrhom na začatie konania doručeným súdu dňa 14. 6. 2007 domáhali sa odstránenia zásahu do vlastníctva a vydania nehnuteľnosti ktorú im zabrali žalovaní a to časť parcely číslo XXX - orná pôda o výmere 637 m2, zapísanej v LV č. XXX B. Ú. M. P. tak, ako to vyznačí znalec v znaleckom posudku do jedného mesiaca odo dňa právoplatnosti rozsudku. Návrh odôvodnili tým, že parcelu nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva manželov na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Spišská Nová Ves pod číslom F. XXXX/XXXX - XX/XXXX. Do ich vlastníckeho práva neoprávnene zasiahli žalovaní tým, že postupne zväčšovali svoje pozemky a to záberom z ich pozemku. Konali napriek tomu, že mali vedomosť, že pozemok im nepatrí. Žalovaní sa na výzvu súdu písomne vyjadrili, uplatnený nárok žalobcov neuznali. Zamietavé stanovisko odôvodnili tým, že pozemky mali pridelené na individuálnu bytovú výstavbu, ktoré boli riadne vymerané, vyznačené, oplotené v sedemdesiatych rokoch minulého storočia a od pridelenia a vymerania pozemkov s nimi nebolo hýbané a v žiadnom prípade neboli zväčšované plochy ich pozemkov na úkor vlastníkov parcely č. XXX katastrálne územie M. P..

Žalovaný v 2. rade sa z neúčasti na pojednávaní ospravedlnil, doručenie bolo riadne vykázané, preto súd postupoval podľa a konal v jeho neprítomnosti.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s listinnými dôkazmi, geometrickým plánom na oddelenie pozemkov par. č. 1018/11-15 zo dňa 11. 6. 2001, výpisom LV č. XXX, B. Ú. M. P., kópiou katastrálnej mapy s vyznačením stavu bývalého pozemkového katastra, mapový list č. 7-c/2, geometrickými plánmi na zameranie rodinných domov žalovaných, listami vlastníctva na meno žalovaných, osvedčením o dedičstve č.k. -35, zo dňa 20. 3 2009, vypočul svedkov IM.. L. Q., T. S., J. P., nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru Geodézia a kartografia, I.. L. W., kontrolné znalecké dokazovanie znalcom I.. J. A., dopočul znalca na otázky zadané žalobcami a zistil tento skutkový a právny stav.

Žalobcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi parcely číslo XXX o výmere 637 m2, druh pozemku orná pôda, nachádzajúca sa v katastrálnom území M. P., zapísaná v C.. Č..XXX, B. Ú. M. P.. Nehnuteľnosť žalobcovia nadobudli kúpnou zmluvou, ktorej vklad povolila Správa katastra Spišská Nová Ves pod č. F. - XX/XXXX. Všetci označení žalovaní v 1. až 11. rade sú bezprostrednými susedmi žalobcov a parcela číslo XXX sa nachádza pozdĺž koncov ich záhrad. Žalobcovia tvrdili, že žalovaní si postupne zväčšovali výmeru svojich pozemkov zásahom do ich parcely Č.. XXX, napriek tomu, že mali vedomosť, že vlastníctvo parcely svedčí žalobcom. V ďalšom uviedli, že žalovaný Ján Lučanský s manželkou, Ján Nemčík s manželkou zabrali menšiu časť. Zásah zo strany vlastníkov, žalovaného Š. Š. P. L., L. B. s manželkou sa postupne zväčšoval, pričom vlastníci parcely č. XXX/X - žalovaní v 8. a 9. rade zasiahli do ich pozemku až 2,73 m. Tvrdili, že na zásah do pozemku ich neustále upozorňovali, tak robili aj predchádzajúci vlastníci. Mali zato, že všetci vlastníci boli si vedomí, že bezdôvodne užívajú ich pozemok. Ďalšími bezprostrednými susedmi sú žalovaní v 10. a 11. rade, ktorí ako pasívne legitimovaní v spore boli označení dodatočne, boli si vedomí zásahu a boli ochotní zabratú časť pozemku dobrovoľne vydať. Žalobcovia mali snahu riešiť vec mimosúdne, podali im návrh, aby žalovaní časť ktorú zabrali z parcely č. XXX, nahradili z druhej strany a to z ich parciel č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX. Žalovaní na návrh žalobcov nepristúpili.

Žalovaný v 1. rade, Ján Lučanský zomrel dňa 7. 12. 2008. Na základe osvedčenia o dedičstve sp. zn. - 35, , zo dňa 20. 3. 2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť 20. 3. 2009, parcelu Č.. XXX/X, zapísanú v C. Č.. XXX B. Ú. P., ktorá susedí s parcelou žalobcov číslo XXX, nadobudli deti poručiteľa a to I.. T. C. J. I.. L. C. , žalovaní a 1. a 2. rade bez povinnosti vyplatiť ustupujúcu spoludedičku, J. C., žalovanú v 3. rade. Pôvodne žalovaný v 1. rade T. C. v účastníckej výpovedi sa vyjadril, že nárok žalobcov neuznáva, užíva len svoj pozemok tak, ako ho mal pôvodne vymeraný v roku 1976. Poukázal na to, že jeho stĺpy a stĺpy žalobcov sú vedľa seba, neprichádza nejaký zásah do úvahy. K tomu sa pripojila aj žalovaná v 2. rade J. C., jeho manželka. Dokladovali, že rozhodnutím číslo Fin. 2480/76 -Ža, zo dňa 26. 7.1976 o pridelení pozemku do osobného užívania, mali pridelený pozemok nachádzajúci sa v katastrálnom území M. P., vedený v LV Č.. X, parcela č. V. XXX/X vo výmere 868 m2. Dohoda o zriadení osobného užívania pozemku bola uzavretá s bývalým Miestnym národným výborom v Slovinkách dňa 23. 8. 1976. Pozemok bol zameraný geometrickým plánom, číslo zákazky 244-3604-363-83, zo dňa 30. 3. 1983 a je zapísaný na LV č. XXX, B. Ú. P.. Právny nástupca pôvodne žalovaného 1, I.. T. C., sa pripojil k prednesu svojich rodičov, oplotenie okolo domu bolo realizované ešte v roku 1983 a nie je si vedomí žiadneho zásahu. Žalobca 1 k výpovedi žalovaných 1, 2, oponoval argumentáciou, že v roku 1983 podľa geometrického plánu na zameranie rodinného domu /čl.31/ bol zameraný jeho pozemok a pozemok žalovaného 1. Z tohto geometrického plánu žalobcovi 1 je zrejme kto komu zasahuje do pozemku. Pokiaľ by žalovaný 1 postavil dom ako bol zameraný a neposunul ho na úroveň jeho domu, tak by rohom nezasahoval do jeho pozemku. Súčasne boli stanovené aj hraničné body, ktoré však žalovaný 1 prekopal dozadu. Žalovaná 2 sa k tvrdeniu žalobcu 1 ohradila, že dom a pozemok užívajú 27 rokov a ani pôvodnými vlastníkmi Benckovými, neboli upozornení, že zasahujú do pozemku. Žalovaní v 4. a 5. rade uviedli, že pozemok tak ako bol vymeraný ohradili, postavili múrik podľa geometrického plánu. Naopak oni sa sťažovali, že žalobcovia im zasahujú do pozemku. Žalobcom 1 boli upozornení až v roku 2006, že užívajú jeho pozemok, čo vylúčili. Dodali, že aj ostatní žalovaní sa sťažovali na žalobcov, že oni sú tými, čo zasahujú do ich pozemkov a bolo to hlásené aj na polícii. Žalobca 1 sa im vyhrážal, že ak posadia zemiaky tak ich vykope. Dokladovali, že s bývalým MNV v P. uzavreli dohodu o zriadení práva osobného užívania pozemku, parcely číslo V. XXX/X o výmere XXX m2, zapísanú v LV Č.. X, katastrálne územie M. P. a to dňa 13. 8. 1976. Pozemok bol zameraný

geometrickým plánom číslo zákazky XXX-XXXX-XXX-XX, zo dňa 30. 3. 1983 a je zapísaný na LV. č. XXX, katastrálne územie M. P.. Žalobca v l. rade tvrdil, že žalovaní časť pozemku ktorý uvoľnili vpredu, zabrali vzadu, svoju stavbu cielene posúvali, čo sa ukáže až pri premeraní geodetom. V ďalšom tvrdil, že bývalou vlastníčkou pozemku, p. Q. boli upozornení, že si prihradili časť pozemku. Žalovaná v 7. rade uviedla, že ona tak ako ostatní susedia, pozemok po zameraní ohradila a stále užíva pozemok v tomto rozsahu od roku 1980 alebo v roku 1981. Naopak žalobca 1, vyzval jej manžela , žalovaného v 6. rade, že keď posunie plot ako chce on, tak to bude bez problémov. Žalovaní v 6. a 7. rade mali pridelený pozemok do osobného užívania rozhodnutím ONV, číslo Fin. 3627/79-KE, zo dňa 21. 11. 1979 a to parcelu číslo XXX/X vo výmere XXX L., katastrálne územie obce P.. Dohoda o zriadení práva osobného užívania pozemku bola uzavretá s bývalým MNV v P. dňa 24. 6.1980. Pozemok bol zameraný geometrickým plánom číslo zákazky 244-361-057-90, zo dňa 15.5.1991 a je zapísaný na LV. Č.. XXX, katastrálne územie M. P.. Žalovaní v 8. a 9. rade sa vyjadrili tak, že pozemok od jeho vymerania v nezmenenom stave užívajú od roku 1980 doposiaľ. Pozemok mali pridelený do osobného užívania rozhodnutím ONV, číslo Fin. 3626/79-KE, zo dňa 22. 11. 1979. Bola im pridelená parcela číslo XXX/X vo výmere XXX L., katastrálne územie obce P.. Dohoda o zriadení práva osobného užívania pozemku bola uzavretá s bývalým MNV v P. dňa 27. 5.1981.Pozemok bol zameraný geometrickým plánom číslo zákazky 244-361-060-90, zo dňa 15.5.1991 a je zapísaný na C.. Č.. XXX, katastrálne územie M. P.. Žalobca 1. k výpovedi žalovaných v 6. až 9. rade tvrdil, že si posunuli pozemky dozadu a zväčšili si pozemky pred domom, z parkovacích plôch pre dve autá na tri autá a na vyrovnanie výmery posunuli pozemok dozadu a tak zasiahli do jeho pozemku. Tento stav existoval už v čase, keď pozemok ešte vlastnila pôvodná vlastníčka Q., ale ona sa nechcela súdiť. Iba sused A. s manželkou, žalovaní v 10. a 11. rade uznali zásah do jeho pozemku a boli ochotní zabraný pozemok vrátiť. Žalobca 1 na svoje náklady dal zamerať pozemok geodetom T. S., geometrickým plánom číslo 23/2001 na oddelenie pozemkov parcely číslo 1018/11 - 15 /čl.42/ a sám geodet oznámil žalovaným 6 až 9, že zasahujú do pozemkov žalobcov a reagovali tak, že to brali na vedomie. Žalovaní majú geometrický plán k dispozícii. Žalovaná 3. poprela tvrdenie žalobcu 1, že už pôvodnými vlastníkmi pozemku Q., bola upozornená na zásah do pozemku, naopak ona 27 rokov užíva dom a pozemok bez akéhokoľvek upozornenia a nikomu do pozemku nezasahuje. Žalovaná 5 potvrdila úpravu parkovacej plochy pred domom, ale výlúčila posun parcely na úkor žalobcov. Žalovaní v 10. a 11. rade v účastníckej výpovedi prehlásili, že majú vedomosť o zásahu do pozemku žalobcov, pred i počas konania a po presnom určení hranice, zásah do parcely odstránia. Žalobca navrhol, aby v konaní bola vypočutá ako svedkyňa p. P., ktorá predtým spornú parcelu vlastnila, v teréne pozná ako parcela bola vyznačená bielym hraničným kameňom. Tvrdil, že práve žalovaní 1 - 3 asi tri krát posúvali plot, on sám 3 krát zarovnával plot, keď sused posunul plot tak on prisunil svoj plot, aby nebola medzera. To sa dialo v čase, keď ešte nebol vlastníkom a nie je pravdou, že žalovaní 1 - 3 majú už 30 rokov postavený oporný múrik. Žalovaní 1 - 5 tvrdili, že oporný múr majú postavený od roku 1982, tak ako bolo zamerané a žiaden posun nerobili. Žalobca 1 oponoval, že žalovaní 1 - 3 mali prvý plot postavený tesne vedľa domu, prekrýval roh domu, teraz je plot o 1m posunutý. Svedok, I.. L. Q., vypovedal, že spornú parcelu v teréne pozná, chodil na pole so starou matkou, vtedy ešte nebolo nič postavené iba dom A., žalovaných v 10. a 11. rade. V roku 2005, keď parcela číslo XXX bola predávaná žalobcom, všetci žalovaní mali domy už postavené. Po smrti otca v roku 1986 statok bol rozpredaný, polia neobhospodarovali, svedok sa nezaujímal, či niekto posunul alebo neposunul hranice pozemkov, študoval, ale nikdy nikoho neupozornil, že by mal posunúť hranice. Parcelu číslo XXX nadobudol ako dedič po starej matke. Ako podielový spoluvlastník bol oslovený žalobcami a pristúpil na odpredaj parcely. Svedok uviedol, že z parcely mali už v minulosti žalovaní priorané, kde tu boli „oplotky" dalo sa to vidieť voľným okom. Bolo zrejme, že parcelu č. XXX keďže prebieha koncom záhrad žalovaných buď odkúpia oni a zcelia pozemok, alebo žalobcovia. Svedok spolu so spoluvlastníčkami p. P. a B. pri kúpe pozemku žalobcov upozornili, že kde tu je z pozemku pribraté, môžu byť z toho problémy. Žalobca 1 sa vyjadril, že si to s užívateľmi vybaví. Svedok záverom dodal, že žalovaných nemal dôvod upozorňovať o zásahu do pozemku, lebo mali záujem ho odkúpiť. Žalovaná 5. upresnila, že mala záujem odkúpiť parcelu, ale nie z dôvodu, že si časť pozemku prihradila, ale za účelom scelenia pozemku s ďalšou odkúpenou parcelou. Svedok, T. S., ako geodet, vyhotovil geometrický plán číslo XX/XXXX, zo dňa 11. 6. 2001 /čl.42/ na oddelenie pozemkov parcely číslo XXXX/XX - XX v katastrálnom území M. P. za účelom majetko právneho vyporiadania pozemkov v prospech žalovaných, zjednodušene, aby si predĺžili parcely za ich

domami. Až vtedy zistil zásah do parcely č. XXX, ale v pláne to nie je vyznačené, lebo nebolo to dôvodné, lebo žalovaní mali záujem pozemok odkúpiť. V roku 2006 vyhotovil geometrický plán geodet, I.. A., z ktorého plánu je zrejmý zásah žalovaných do parcely číslo XXX a to v rozsahu žalovaní 1 - 3 2 m2, žalovaní 4 - 5 6 m2, žalovaní 6 - 7 18 m2, žalovaní 8 -9 50 m2, žalovaní 10 - 11 21 m 2. Žalovaní o zásahu do pozemku nevedeli, netušili že sú na cudzom pozemku, dozvedeli sa to až po zameraní geodetom a priamo od neho. Dovtedy boli v domnení, že pozemky užívajú správne podľa vytýčených hraníc. Svedkyňa, J. P., D. Q., ako podielová spoluvlastníčka parcely číslo 932 uviedla, že jednala so žalovanými ohľadom odkúpenia parcely. Prv mali záujem o kúpu prihradenej časti pozemku, spolu so žalovanou 5 bola vybavovať podklady na P. B. Y.. Ale keď prejavil záujem o kúpu žalobca 1, podmienili záujem o pozemok len za predpokladu, že kupcom nebude p. L.. Svedkyňa, spolu s p. B. bola naklonená, aby každý zo zúčastnených si časť pozemku odkúpil. V 90-tych rokoch parcelu ešte orali, bola tam s príbuznou a každý zo žalovaných vie o zábere parcely. Keď príbuzná svedkyne žalovaných na to upozornila, tak sa skryli. V záhrade žalovaných 10 - 11 bol umiestnený tzv. cilec -hraničný kameň, ktorý po upozornení zmizol. Svedkyňa nevedela zodpovedať na otázku, či zásah do pozemku bol rovnaký, alebo sa menil, spresnila len to, že najväčší zásah bol zo strany žalovaných 10 a 11. Na preukázanie tvrdení žalobcami bolo nariadené znalecké dokazovanie znalcom Ing. L. W., z odboru geodézie a kartografie. Voči spracovanému znaleckému posudku č.6/2009 vo veci odstránenia zásahu do vlastníctva a vydania nehnuteľnosti zo strany žalobcu 1 boli zásadné výhrady, neakceptoval znalecký posudok, a preto bolo nariadené kontrolné znalecké dokazovanie a súčasne boli zodpovedané aj vznesené výhrady k posudku I.. L.. W.. Žalobca 1 vzniesol požiadavku, aby žalovaní predložili geometrické plány, po nahliadnutí sa vyjadril, že geometrické plány ako tak súhlasia, ale skutočnosť je taká, že znalec síce správne vyčíslil výmeru 637 m2, ale jeho výhrada spočívala v tom, že znalec nezakreslil hranicu pozemkov žalobcov so severnými pozemkami, teda pozemkami žalovaných. Nebolo to zakreslené v pôvodnom ani terajšom geometrickom pláne a rozdiel hraničného bodu je 120 cm a že túto skutočnosť potvrdil aj geodet Zeman. Hraničný bod znalec nezameral správne. Geometrický plán v prílohe znaleckého posudku číslo 6 /čl.78/ sa zhoduje s geometrickými plánmi, ktoré predložili žalovaní / čl. 100 - 103/. Mal výhrady ku geometrickému plánu na zameranie pozemku žalovaných 1 - 3, keby mal dom postavený podľa plánu, tak dom C. by musel byť situovaný 1,5 m pred jeho domom a skutočnosť je taká, že dom C. je postavený na úrovni domu žalobcov a ľavým zadným rohom domu C. zasahujú do pozemku žalobcov. Podľa geometrického plánu mali mať medzeru medzi zadným pozemkom a domom v rozsahu 120 cm a aby to dodržali, tak posunuli hranicu do ich pozemku. Podľa geometrického plánu dom žalovaných 1 - 3 mal končiť trochu pred domom žalobcov, čo je zakreslené na geometrickom pláne / čl. 42/, pozemok žalobcov parcela číslo XXX/X a pozemok žalovaných 1 - 3 parcela číslo XXX/X. Pripojil ako dôkazový foto materiál /čl.104/ z ktorého je zrejme, že domy v prednej časti sú situované skoro v jednej úrovni. Záber na čl. 105 spisu dokumentuje, že dom C. zasahuje do jeho pozemku, na čl. 105 je vyznačená pôvodná hranica ako pri kúpe pozemku, čo súhlasí i s jeho geometrickým plánom. S C. má byť spoločná hranica o dĺžke 56,7 m, v skutočnosti je spoločná hranica 59,45 m, teda o 3 m dlhšia. Dĺžku hranice fyzicky meral a dospel k miere 59,45 m. Trojmetrový záber je v rozsahu 1,5 m do obecného pozemku, čo je mimo prejednávacej veci, ale 1,5 m z rozsahu troch metrov je zásah do pozemku žalobcov. Ďalej žalobca 1 tvrdil, že žalovaní 1 - 3 postavili oporný múrik o hrúbke 50 cm na jeho pozemku, vizuálne to pôsobí tak, že zasiahli do pozemku žalobcov len v rozsahu 30 cm, lebo zvyšných 20 cm z 50 cm šírky vypustili nad povrch a 30 cm zasypali. Pokiaľ by sa hranica pozemku merala od plota, tak žalobcovia by boli ukrátení o 1,2 m šírky, pokiaľ by sa meralo tak ako žalobcovia pozemok užívajú, tak ukrátení by boli žalovaní 8, 9 lebo žalovaní 1 - 3 ich posunuli do cudzieho pozemku. Žalovaní 1 - 5 sa pozemku pred domom vzdali v rozsahu 1 m čo im po práve prináležalo a túto výmeru sa vynahradili na úkor žalobcov. Žalovaná 3., k argumentácii žalobcu 1 ohľadom posunu pozemkov uviedla, že ako prví začali stavať dom žalobcovia a materiál mali zložený na jej pozemku. Čo sa týka výmery domov, žalobcovia majú dom 10 x 10 m, ona 9 x 11,5 m. Poprela, že by časť oporného múrika mala zakopaný v zemi, oporný múrik má 17 cm a vzdialenosť medzi oporným múrikom a domom je 1 m. Oporný múr bol zameraný a zaznačený v geometrickom pláne v roku 1982 alebo v roku 1983. Uviedla, že pôvodne susedili s rodinou Q., ich syn ani stará matka nevyčítali, neupozorňovali, že ako susedia zasahujú do ich pozemku, pričom 32 rokov boli susedia, nikdy nemali medzi sebou problém. Doznala, že pozemok v rozsahu 1,5 m prihradila z obecného, ale tak urobila s manželom na návrh žalobcov, ale až po nich. Znalec, I.. J. A., spracoval znalecký posudok č. 6/2011 a jeho úlohou bolo určiť, ktorými bodmi prechádzala hranica pozemkov žalobcov, parcelné číslo 932, zapísaná na C. Č.. XXX, B. Ú. M. P. v čase, keď im predmetné pozemky boli pridelené na IBV a akým spôsobom bola táto hranica vyznačená pri vytýčení v teréne, v ďalšom mal znalec určiť hranice pozemkov žalovaných parcely č. XXX/X, XXX/

X, XXX/X, XXX/X, XXX/X B.. Ú.. M. P. a aby súčasne bola premeraná celá parcela žalobcov č. 932 orná pôda o výmere 637 m2, C. Č.. XXX B.. Ú. . M. P.. Zo spisového materiálu ako aj z miestneho šetrenia, ktoré znalec vykonal, vyplýva, že predmetom sporu je hranica medzi pôvodnou pozemnoknižnou parcelou mpč. XXX - teraz parcela V. B. XXX a parcelami K. B. U.. Č.. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X J. XXX/X B.. Ú.. M. P.. Pozemok V. B. XXX , K. B. XXXX/XX, XXXX/XX - XX bol vytvorený pri katastrálnom mapovaní pre operát pozemkového katastra a pôvodnú pozemnoknižnú mapu v roku 1934. Parcely K. B. U..Č..XXX/ X, XXX/X, XXX/X, XXX/X J. XXX/X boli vytvorené geometrickým plánom číslo zákazky XXX-XXXX-X S. D. XXXX, ktorým boli vytvorené pozemky pre IBV rodinných domov. Majetko - právne vysporiadanie predmetných pozemkov zabezpečoval štát. Podľa GP a vyvlastňovacieho rozhodnutia ONV v Spišskej Novej Vsi č. výst. 930/1967, zo dňa 22. 5. 1965 bola vyvlastnená aj časť L.. XXX o výmere 66 m2 ešte pôvodným vlastníkom Júlii a F. Q.. Záber je zrejmý z prílohy č. 1 - kópie vtedajšej mapy EN. Geometrický plán - časť výkazu plôch, je uvedený výpočet dielov pre predmetný záber z mpč. XXX v prospech novo vytváraných pozemkov K. B. XXX/X - X. Následne po vyvlastnení boli pozemky na základe dohôd prideľované žalovaným, resp. ich právnym predchodcom do osobného užívania. Hranice podľa geometrických plánov boli podľa vtedajších technológii a metód spracovania vykreslené do vtedajšej mapy EN, teraz katastrálna mapa a stali sa záväznými údajmi katastra nehnuteľostí. Pre posúdenie hraníc medzi pozemkami žalobcov a žalovanými ako aj pre posúdenie zásahu do V. B. XXX znalec vykonal meranie skutočného stavu oplotenia na hranici pozemkov žalobcov a žalovaných a podľa záznamu merania z roku 1964, zrekonštruoval hranice pozemkov K. B. XXX/X - X. Pre pripojenie zrekonštruovaného záznamu merania ako aj skutočného zamerania terajších hraníc znalec naskenoval pôvodnú mapu V. vyhotovenú v roku 1934 so stavom v roku 1966, v ktorej je vykreslená sporná hranica. Mapu transformoval do systému jednotnej trigonometrickej siete katastrálnej (ďalej S-JTSK). Nakoľko mapa zobrazuje všetky pozemky a stavby existujúce v čase vyhotovenia geometrického plánu v roku 1966, zobrazuje body pripojenia meračskej siete z merania ku geometrickému plánu z roku 1966, je najvhodnejšou mapou pre rekonštrukciu merania a posúdenia zásahu. Pre kontrolu pripojenia mapy na terén, znalec pri meraní v teréne identifikoval stavby, ktoré už boli postavené v roku 1966 a ktoré boli zobrazené v tom období aj v mape. Po naskenovaní a transformovaní mapy S -JTSK je zrejme, že predmetné stavby v mape sú identické so stavbami v teréne. Týmto postupom bol dosiahnutý stav, že mapa z obdobia rokov 1966 je prepojená na terén. Následne zrekonštruoval geometrický plán z roku 1966, čo je najpresnejšia metóda na zistenie pôvodných hraníc meraných pozemkov. Záznam obsahuje priame miery z merania tzv. ortogonálnou metódou - zameraním metódou pravouhlých súradníc na zvolenú meračskú priamku. Postupom uvedeným vyššie dospel znalec k nasledovným skutočnostiam. Hranica pozemku žalobcov, parcelné číslo vtedajšej V. XXX, S. F. C. XXX, B..Ú.. M. P. v čase, keď predmetné pozemky boli pridelené na IBV - teda právna hranica, bola daná bodmi 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, K, L, M, P, 1. Hranica bola vtedy stabilizovaná drevenými kolíkmi, ako to uviedol geodet v prílohe ku GP 915 - 0159-6. V prílohe č. 5 k znaleckému posudku /č. 154/ je zobrazený bod J. Je to bod ktorý ukázal žalobca 1 znalcovi a ktorý podľa neho je hranicou pozemkov. Toto tvrdenie znalec nepovažoval za pravdivé. Tento bod sa nachádza na pôvodnej pozemnoknižnej hranici pozemku mpč. 932, ktorá bola platná pred záberom na IBV teda pred zmenou GP v roku 1966, pred vyvlastnením. Terajšia užívacia hranica pozemku E KN XXX je daná bodmi A, B, C, D, E, F, G, H, I, J, 8, K, L, M, N, O, A. Bod A je totožný s bodom 1. Z prieniku GP a skutočných hraníc v teréne je zrejme, že do pozemku žalobcov zasiahli vlastníci pozemku - žalovaní parcelou: XXX/X plochou označenou ako diel a o výmere 10 m2 - žalovaní v 6. a 7. rade /Š.. Š. J. J.. Š. XXX/X plochou označenou ako diel b o výmere 35 m2 - žalovaní v 8. a 9. rade /L.. B. J. T.. B. XXX/X plochou označenou ako diel c o výmere 15 m2 - žalovaní v 10. a 11. rade /V.. A. J. L.. A.. Ostatní žalovaní v 1. až 5. rade do pozemku žalobcov nezasiahli. Užívacia hranica sa nachádza pod modrou, vlastníckou hranicou, po ktorú im boli pozemky pridelené do osobného užívania na IBV. Žalobcovia zasahujú do pozemku žalovaných K. B. XXXX/XX dielom „d" o výmere 10 m2. Jedná sa o plochu danú bodmi M, N, O, P, M. Medzi bodmi O, N, M majú žalobcovia postavený plot. Skutočná právna hranica v teréne je stabilizovaná kovovou koľajnicou v bode P a roxorom v bode M. Plocha ktorá patrí žalobcom je v prílohe č. 7 /čl. 157/ označená ako diel „e" o výmere 544 m2. Je to plocha daná bodmi A, B, C, D, E, F, G, H, I, J, K, L, M, P, A. Pri spracovaní znaleckého posudku znalec digitalizáciou overil výmeru parcely V. XXX. Písomná výmera podľa PKV je 697 m2. Digitalizáciou v dovolenej odchýlke 17 m2 zistil tú istú výmeru. Podľa GP z roku 1966 a vyvlastňovacieho rozhodnutia bolo z parcely XXX zabraté 66 m2. Jedná sa o plochu určenú vtedy dostupnými technológiami a pracovnými postupmi. Po odpočte 697 - 66 = 631

m2 a táto plocha mala byť uvedená ako plocha zbytku parcely XXX. V skutočnosti po spracovaní ROEP bola uvedená výmera 937 m2. Terajšia technológia pri počítačovom spracovaní v grafickom prostredí umožňuje zistiť zabratú plochu presnejšie. Naviac hranica záberu je vykonštruovaná z priamo vynesených konštrukčných mier. Znalcom zistená výmera záberu do pozemku žalovaných z pozemku 932 je 93 m2. Počítajúc 697 - 93 = 604 m2. Táto plocha pozemku zostala po zábere do pozemku žalovaných v roku 1966 na IBV a túto plochu mali žalobcovia nadobudnúť pri prevode, aj keď v KN v LV bola uvedená nepresná výmera 637 m2. Ak od tejto plochy sa odpočítajú diely a, b, c ktoré zabrali žalovaní podľa prílohy 7 / čl.156/ získa sa plocha ktorú teraz užívajú žalobcovia. Výpočet /604 - ( 10 + 35 + 15 ) = 544 m2. Matematicky sa znalec dostal na plochu, ktorú určil z priameho merania ako diel „e", ktorú žalobcovia užívajú. Žalobcovia skutočne užívajú diely „e + d" t.j. 544 + 10 = 564 m2. Správne by mali vlastniť a užívať diely „e + a + b + c" t.j. 544 + 10 + 35 + 15 = 604 m2. Znalec zdôraznil, že výmera pozemku evidovaná v katastri v celej histórii evidencie pozemkov a práv k nim nie je záväzným údajom KN. Podľa ust. o katastri nehnuteľnosti je zrejme, že výmera pozemku nie je záväzný údaj KN, ale záväzným je geometrické určenie nehnuteľnosti. Geometrickým určením sa myslí tvar a rozmery hraníc pozemku. Preto žalobcovia sa nemôžu domáhať kompenzácie pozemku na základe jeho výmery. V prílohe č. 8 /čl.157/ znalec predložil sútlač vektorovej nečíselnej mapy a hraníc z rekonštruovaného GP. Z prílohy je vidieť badateľný rozdiel na posudzovanej hranici medzi terajšou vektorovou mapou a hranicou rekonštruovaného GP z priamych mier. Dôvodom tohto rozdielu je deformácia pôvodnej mapy z roku 1934 jej užívaním, obnovovaním a následnou vektorizáciou obnovenej mapy. Vektorizácia mala byť vykonaná z pôvodnej mapy z roku 1934 s doplnením kresby cez GP z priamych mier, nakoľko sa jedná o najpresnejšiu mapu z priameho merania. Práve to je dôvodom, prečo výsledky dokazovania znalca I.. J. . A.iča sú trochu odlišné od dokazovania, ktoré vykonal znalec I.. L.. W.. Tento vo svojom znaleckom posudku stotožnil hranicu z GP s evidovanou hranicou podľa vektorovej nečíselnej mapy a záber posudzoval vo vzťahu ku vektorovej mape. Nerešpektoval deformáciu mapy a to, že údaje z priameho merania, ak sú dostupné, majú najvyššiu prioritu pre geodetické činnosti. Hranice sa určujú a vytyčujú z mapy vtedy, ak nie sú k dispozícii údaje z priameho merania. Pre dĺžky v mape do 55 m, pre túto mapu vie sa pri odsúvaní z mapy určiť hranice s presnosťou na 0,5 m. Žalobcovia mali výhrady k podanému znaleckému posudku č. 6/2009 znalcom Ing. M. Hačkom /čl.114/. K odborným výhradám znalec Ing. A Tarasovič zaujal stanovisko. Poukázal, že podklady na znalecký posudok sú uvedené v jeho znaleckom posudku v úvodnej časti pod bodom 5. Pri každom geodetickom meraní je povinnosťou geodeta a tobôž znalca v tejto oblasti zamerať širšie vzťahy, aby overil mapu a predchádzajúce merania, prepojil mapu s terénom cez identické parcely a body. Geometrické plány, na ktoré poukazujú žalobcovia a sú založené v spise, sú na zameranie stavieb - rodinných domov a nie hraníc pozemkov. Naviac zákresy v katastrálnej mape sú vykonané nesprávne, nepresne a nemajú žiadnu vypovedaciu presnosť. Podľa vyvlastňovacieho rozhodnutia bolo z pôvodnej parcely XXX o výmere XXX m2 vyvlastnené XX m2. podľa zistenia znalca záber bol XX m2. Znalec záverom konštatoval, že z prieniku hraníc v teréne je zrejme, že do pozemku žalobcov zasiahli vlastníci pozemku - žalovaní parcelou: XXX/X plochou označenou ako diel a o výmere 10 m2 - žalovaní v 6. a 7. rade /Š.. Š. J. J.. Š. XXX/X plochou označenou ako diel b o výmere 35 m2 - žalovaní v 8. a 9. rade /L.. B. J. T.. B. XXX/X plochou označenou ako diel c o výmere 15 m2 - žalovaní v 10. a 11. rade /.. A. J. L.. A. Žalovaní v 1. až 5. rade do pozemku žalobcov nezasahujú. K takto spracovanému znaleckému posudku mali žalobcovia ďalšie pripomienky a za tým účelom bol dopočutý znaleK. I.. J.. A., ktorý objasňoval rozpory k znaleckému posudku z pohľadu žalobcov. Hlavná výhrada bola vznesená k záveru znalca, že akým právom zmenil výmeru pozemku oproti výmere uvedenej na liste vlastníctva a akým právom chce žalobcov obrať o 40 m2. Znalec pri dopočutí k námietkam žalobcov uviedol. Parcela číslo XXX nebola nikdy zameraná geometrickým plánom, ktorý by bol premietnutý do operátu katastra nehnuteľností. Táto parcela bola polohovo a geometricky určená pri pôvodnom mapovaní v roku 1934, čiže túto parcelu nadobudli žalobcovia až kúpou v roku 2005, po tom čo bolo zasiahnuté do parcely a to pridelením stavebných pozemkov. Čo sa týka výmery, znalec zdôraznil, že podľa o katastri nehnuteľnosti, výmery uvádzané v pozemkovej knihe v minulosti aj v katastri nie sú záväzným údajom v katastri nehnuteľnosti. Záväzným je polohové a geometrické určenie, čiže hranice pozemku zakreslené v príslušných mapách, určené súradnicami, ak sú z merania z priamych mier. Čo sa týka výmery parcely, v pozemkovej knihe bola uvádzaná výmera 697 m2 pred vyvlastnením. Z nej bolo zabraných podľa geometrického plánu 66 m2. Znalec preveril túto výmeru, preložil meraný stav, mapu v počítačovom prostredí geometrického plánu a podľa jeho zistení záber pri vyvlastnení nebol 66 m2 ale 93 m2. Rozdiel sa odvíja od toho, že v minulosti

technológie neboli tak presné. Znalec zdôvodnil, že došlo k záberu 66 m2 a čo sa týka ďalšieho užívania parcely, preukázal že došlo k záberu na troch pozemkoch bez právnej listiny žalovanými v 6. až 11. rade V súčasnosti je presnosť zabezpečená, pretože mapa sa môže naskenovať, transformovať do systému jednotnej trigonometrickej siete. Na týchto hraniciach geodet vie odpichnúť súradnicu pri preložení mapy cez mapu a v systéme jednotnej trigonometrickej siete sa hranice ukážu samé, aký priebeh majú. Presnosť je maximálna, konkrétny bod sa dá určiť s presnosťou na 3cm, povolená tolerancia je 8 cm. Minimálna nepresnosť môže nastať napríklad pri zameraní konkrétneho bodu, ktorý je stabilizovaný plotom, stĺpikom a v takom prípade sa bod nemusí určiť presne. Pre žalobcov sa stav ničím nemení. Znalec k výhrade žalobcov, že meral z výčnelku čo je zo zeme a to z polovice žalobcov a z druhej polovice žalovaných 1 - 3 a že oporný múr zasahuje do pozemku žalobcov v rozsahu 30 cm, celý oporný múr má 50 cm. Znalec to nemohol vedieť lebo v čase ohliadky zem bola zamrznutá, ale žalobca zem odkopal a zistil tento stav. Znalec nato reagoval tak, že predmetom merania je prienik stavieb a budov so zemským povrchom. Geodeta nezaujíma, že pod zemou sú múry, kamene, lebo tie nie sú predmetom merania. Znalec tvrdil, že žalovaní Lučanskí majú aj oporný múr na svojom pozemku. Zdôraznil, že hranice plotov a stavieb sa určujú prienikom so zemou. Nemôže sa pôda rozkopávať a skúmať kto a čo pod zemou postavil. Žalobcovia oporným múrikom nie sú obmedzení v užívaní svojho pozemku, pretože oporný múrik nie je na ich pozemku. Dodal, že všetky zásahy do 0,5 m v porovnaní s mapou by sa nemali brať do úvahy a kvalifikovať to ako zásah. Vzhľadom na toleranciu, ktorú uviedol znalec Tarasovič aj znalec Ing. Hačko, že na bodoch vychádzal rozdiel 25 - 30 cm, I.. A. zdôvodnil prípustnou toleranciou. Na otázku žalobcu 1, že ako je možné že dvaja znalci vyhotovia rozdielne znalecké posudky a prečo I.. A. neskenoval laserovou tlačiarňou ako to robil I.. W., znalec odpovedal. Všetko je vytlačené na laserovej tlačiarni, rozdiel je vysvetlený na strane 5 znaleckého posudku /čl. 154/ a vyplýva to z prílohy k posudku č. 8, 9. Je to spôsobené tým, že Správa katastra Spišská Nová Ves vyhotovila tzv. vektorovú mapu z pôvodnej mapy, ale táto mapa vykazuje posuny a chyby voči pôvodnej mape z roku 1934 a je to tým, že pôvodná mapa z roku 1934 bola užívaním dopĺňaná, zakresľovali zmeny. V praxi platí, že mapa sa obnovuje, prebieha reprodukčným procesom, kde sa nafotí, obnovuje sa tlač mapy, prejde aj troma obnovami a vtom spočíva rozdiel. Spracovateľ, ktorý vyhotovoval vektorovú mapu vychádzal z poslednej obnovenej mapy, ktorá už vykazovala rôzne skreslenia, deformácie spôsobené obnovami, mapa sa nafotila ofsetovou tlačou, papier vykazuje tzv. zrážky, vlhkosťou sa zráža a rozširuje, spôsobili to rozdiely na ktoré poukázal v prílohe 8 k znaleckému posudku. Dodal, že ak meraný stav - vynesený geometrický plán rekonštruovaný zo skutočných mier vyniesol do vektorovej mapy, vyšiel mu zhodný stav akG. I.. W.. I.. W. pochybil v tom, že z jeho znaleckého posudku IM.. A. M.ezistil, ako pripojil rekonštruovaný geometrický plán na vektorovú mapu, nezmienil sa o tom v znaleckom posudku. Mohol to posúvať ako chcel. Pri kontrolnom znaleckom posudku je uvedené, že rekonštruovaný geometrický plán na body G, A, H je nasadený na pôvodnú mapu na tieto tri body. To v znaleckom posudkE. I.. W. absentuje a ako odborník vie, že rozdiel 25 cm v takej mape nie je žiaden rozdiel a z takej mapy sa nevie dosiahnuť väčšia presnosť. Žalobca 1 také vysvetlenie neakceptoval, to čo uviedol znalec podľa neho nezodpovedá realite, pretože sused C. posunom domu zasiahol do jeho pozemku. Žalobca po porade s geodetom sám v geometrickom pláne na zameranie parciel číslo XXX/X a XXX/X vyznačil ako by mal existovať právny stav. K tomu znalec dodal, že sú to len geometrické plány na zameranie stavieb a neurčujú hranice pozemkov a nemá to nič spoločné s pôvodnou hranicou pozemku. Otázka žalobcu 1 je zodpovedaná v prílohe 9 k znaleckému posudku, kde rodinné domy opäť zameral a v porovnaní s vektorovou mapou je zrejme, ako sú domy nepresne zamerané. Vyčítal znalcovi, že zámerne neudal rozmer parcely číslo 934/6 /parcela žalobcov/ a pri meraní spodnú hranicu posunul na parcelu číslo XXX/X a keď si zráta parcelu XXX/X a ornú pôdu, parcela XXX, tak na šírku mu chýbajú 3 m. Ak by sa riadil podľa tohto merania, tak by zasiahol susede až do tretej brázdy. Inou vecou je, že pred domom si prihradil. Podľa jeho názoru hranica má byť vedená medzi drevenou a murovanou prístavbou. Jedná sa o pozemok žalovaných 1 - 3, ktorý posunuli hranicu o 1,20 m a že žalobcovia hranicu neposunuli. Znalec uviedol, že drevená budova p. Lučanskej nie je zameraná. Vykreslená je len murovaná časť. Žalobca 1 pri meraní tvrdil, že jeho hranica by mala viesť medzi drevenou a murovanou časťou. Právna hranica je vyznačená modrou farbou v prílohe 6 k znaleckému posudku. Žalobca 1 tvrdil, že znalec túto časť nemeral, ale vysvetľoval mu ako má merať, murovaná budova bola meraná zo strany žalovanej 3. Znalec v prílohe 4 k znaleckému posudku udáva, že zameral tri pôvodné staré domy, ktoré boli v mape z roku 1934 a existujú bez zmeny aj v súčasnosti. Keď to preniesol a transformoval do mapy, body sa zhodujú a údaje v prílohe 4 sú záväzné. Žalobca 1vzhliadol zámer znalca v snahe dosiahnuť inú výmeru a to v tom, že nezameral časť hospodárskej budovy. Znalec vysvetlil, že aj keby budovu vôbec nezameral, nebola evidovaná v žiadnej mape, nemalo by to vplyv na znalecký posudok. Znalec poukázal nato, že v prílohe č.7 k znaleckému posudku určil medzi bodmi 7 a 8 šírku pozemku 7 m. Tvrdil, že kolegovia

pred ním chybne namerali. Žalobca 1 tvrdil, že všetci žalovaní zasiahli do jeho pozemku v rozsahu 100 m2, a preto navrhol, aby pozdĺž parcely v šírke 1m sa vzdali pozemku v jeho prospech, čo žalovaní neakceptovali. Žalobca 1 trval potom na znaleckom posudku Ing. Hačku, ktorý určil, že mu patrí 100 m2. Znalec zodpovedal otázku, že zameranie pozemkov na IBV bolo vytýčené v teréne stabilizovanými bodmi. Po ukončení stavieb stabilizované body mohli byť posunuté - zničené, alebo upevnením kolíka bez merania, čím bol spôsobený zásah do pozemku, v danom prípade tri krát. Znalec dodal, že kde je múr žalovaných 1- 3 je veľký zraz, dvojmetrové prevýšenie, sú tam oporné múry, ktoré bezprostredne nadväzujú, teda aj múr žalobcov. Pokiaľ by zasiahli žalovaní 1- 3, zasiahli by aj žalobcovia. Žalobca 1. s obranou a jej dôvodmi nesúhlasil.

Podľa , vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § l24 Obč. zákonníka, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.

Podľa § l26 ods. l,2 Obč. zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.

Podľa § 129 ods. l Obč. zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.

Podľa § 130 ods. l Obč. zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Podľa§ 132 ods. l Obč. zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

Podľa § l34 ods. l,3,4 Obč. zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.

Súd po vykonanom dokazovaní, zistení rozhodujúcich skutočností pre rozhodnutie vo veci samej, dospel k záveru, že uplatnený nárok žalobcov vo vzťahu k žalovaným v 1. až 9. rade nie je dôvodný, pričom nárok vo vzťahu k žalovaným v 1., 2., 4. a 5. rade bol zamietnutý z dôvodu, že podľa záveru znaleckého posudku č.6/2011, spracovaného znalcom IM.. J.. A., bolo konštatované, že do pozemku žalobcov nezasahujú. V návrhu na začatie konania ako žalovaný v 1. rade bol označený T. C., v 2. rade J. C. jeho manželka. V priebehu konania žalovaný v 1. rade dňa 7. 12. 2008 zomrel. Podľa osvedčenia o dedičstve sp. zn. -35, zo dňa 20. 3. 2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť 20. 3. 2009, dedičstvo po poručiteľovi, Jánovi Lučanskom, na základe dohody o vyporiadaní dedičstva, konkrétne nehnuteľnosti v katastrálnom území M. P., zapísané na liste vlastníctva č. XXX J. to rodinný dom súpisné číslo XXX, ktorý dom stojí na pozemku parcela č. XXX/X a pozemky parcely registra „C" parcela č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria vo výmere 411 m2, parcela č. XXX/XX o výmere 457 m2 nadobudli právni nástupcovia, I.. T. C., žalovaný v 1. rade a Ing. L. C., žalovaný v 2. rade, každý z nich po 1- ici v pomere k dedičstvu, bez povinnosti vyplatiť ustupujúcu spoludedičkE. J. C., žalovanú v 3. rade. Z uvedeného je zrejme, že v priebehu konania žalovaná v 3. rade stratila pasívnu legitimáciu v spore. Žalobcovia vo vzťahu k žalovanej v 3. rade návrh nevzali späť, preto súd vo vzťahu k nej návrh zamietol. Súd poznamenáva, že v celom rozsahu si osvojil znalecký posudok č. 6/2011, pretože ho považuje za odborne spracovaný, zistenia ohľadom zadanej úlohy boli odborne odôvodnené a to či už technológiou zistenia objektívneho a konkrétneho stavu v teréne, zdôvodnenia presnosti zásahu do pozemku žalobcov, ale aj náležitého zdôvodnenia, prečo dospel znalec k záveru, že označení žalovaní do pozemku žalobcov nezasahujú, čo v rozhodnutí je podrobne rozvedené. Znalec záver posudku dokladoval listinami, podrobne písomne i na pojednávaní zaujal odborné stanovisko, dostatočne sa vysporiadal s argumentáciou žalobcov, ktorí

si však záver znaleckého posudku neosvojili, zotrvali na tvrdenom zásahu do pozemku v celom rozsahu tak ako bol formulovaný petit návrhu. Žalovaní 1, 2, 4, 5 pozemky nadobudli do osobného užívania v priebehu rokov 1976 až 1978 a od tej doby ich nerušene užívali, pozemok žalovaných 1, 2, nerušene užívali ich právni predchodcovia, tiež od roku 1976.

U žalovaných v 6. až 11. rade bol zistený zásah do pozemku žalobcov a to parcelou: XXX/X plochou označenou ako diel a o výmere 10 m2 - žalovaní v 6. a 7. rade /.. Š. J. J.. Š. XXX/X plochou označenou ako diel b o výmere 35 m2 - žalovaní v 8. a 9. rade /.. B. J. T.. B./ XXX/X plochou označenou ako diel c o výmere 15 m2 - žalovaní v 10. a 11. rade /V.. A. J. L.. A..

Žalovaní v 6. až 9. rade pozemky v dobrej viere že im patria, užívali nerušene od ich pridelenia od roku 1978 až do roku 2005 tak, ako ich mali ohradené. Problém nastal až v roku 2005, keď parcelu číslo XXX nadobudli žalobcovia. Je pravdou, že žalobca 1 už v roku 2001 žalovaným vytýkal, že zasahujú do označenej parcely, ale bolo to v čase keď nebol ešte vlastníkom parcely, ale len potencionálnym záujemcom. Vydržanie je jeden zo spôsobov nadobudnutia vlastníckeho práva, pri ktorom po splnení zákonom určených podmienok dochádza k nemu priamo zo zákona. Zákonnými podmienkami sú oprávnená držba, uplynutie zákonom stanovenej vydržacej doby a spôsobilý predmet vydržania. Je pritom potrebné, aby tieto podmienky boli splnené zároveň. Žalovaní v 6. až 9. rade celé desaťročia, minimálne od roku 1978 boli dobromyselní, s preukázateľnou vôľou nakladania s nehnuteľnou vecou /napadnutou časťou parcely/ pre seba, v dobrej viere, že im patrí, pretože pozemok užívali, tak ako im bol pridelený, bez akýchkoľvek poznatkov záberu. Že ich tvrdenie sa zakladá na pravde, potvrdil i svedoB. S., ktorý sa vyjadril, že o zásahu sa žalovaní dozvedeli priamo od neho v roku 2001. To, že žalovaní boli dobromyselní, súd dospel k záveru, že to nebolo len ich subjektívne hľadisko, ale hodnotiac tento moment i objektívne, faktom je, že vo všeobecnosti nebola pochybnosť, že žalovaným nehnuteľnosť ako užívali patrí, nikto ich v užívaní nerušil, čo potvrdil i svedok I.. Q. a dodal, že tak nerobila ani jeho stará matka. Všetky indície nasvedčujú, že výpovede žalovaných vo vzťahu k vydržaniu sú pravdivé, čo potvrdili svedkovia I.. Q. a S.. Podľa názoru súdu vydržacia doba - 10 ročná začala plynúť od roku 1978, nepretržite minimálne do roku 2001 a plynula najmenej ku dňu 1.1.1992. Keďže v konaní bolo preukázané, že podmienky vydržania zo strany žalovaných v 6. až 9. rade boli splnené, preto súd žalobu vo vzťahu k nim zamietol. Žalovaní v 10. a 11. rade uplatnený nárok žalobcov uznali, boli si vedomí zásahu do pozemku žalobcov, preto súd vo výrovej časti rozsudku im uložil zabratú časť pozemku, špecifikovanú vo výroku rozhodnutia vydať a v tomto rozsahu boli žalobcovia v konaní úspešní.

Súd o trovách konania vo vzťahu k žalovaným v 3. - 9. rade rozhodol podľa § l42 ods. l a priznal trovy právneho zastúpenia vo výške l 72l,8l Eur , ktoré pozostávajú z 8 úkonov právnej pomoci a to:

- prevzatie a príprava zastúpenia 4. 7. 2007 , hodnota úkonu 45,50 Eur - 20% podľa § l3 ods. 2 vyhl. č. - 45,50 Eur : l00 = 9,l0Eur , 45,50 - 9.l0 = 36,40 Eur , hodnota úkonu po krátení x 3 = l09,20 Eur + 45,50 Eur = l54,70 Eur,

- vyjadrenie k žalobe 23. 7. 2007 , hodnota úkonu 45,50 Eur - 20% podľa § l3 ods. 2 vyhl. č. - 45,50 Eur : l00 = 9,l0Eur , 45,50 - 9.l0 = 36,40 Eur , hodnota úkonu po krátení x 3 = l09,20 Eur + 45,50 Eur = l54,70 Eur,

- účasť na pojednávaní dňa 24. 9. 2007, hodnota úkonu 45,50 Eur - 20% podľa § l3 ods. 2 vyhl. č. - 45,50 Eur : l00 = 9,l0Eur , 45,50 - 9.l0 = 36,40 Eur , hodnota úkonu po krátení x 3 = l09,20 Eur + 45,50 Eur = l54,70 Eur,

- účasť na pojednávaní dňa 8. ll. 2007, hodnota úkonu 45,50 Eur - 20% podľa § l3 ods. 2 vyhl. č. - 45,50 Eur : l00 = 9,l0Eur , 45,50 - 9.l0 = 36,40 Eur , hodnota úkonu po krátení x 3 = l09,20 Eur + 45,50 Eur = l54,70 Eur,

- účasť na pojednávaní dňa 23. 7. 2009, hodnota úkonu 53,49 Eur - 20% podľa § l3 ods. 2 vyhl. č. - 53,49 Eur : l00 = 10,70 Eur , 53,49 -l0,70 = 42,79 Eur x 3 = l28,37 Eur + 53,49 Eur = l8l,86 Eur,

- účasť na pojednávaní dňa 23. 6. 20ll, hodnota úkonu 57,- Eur - 20% podľa § l3 ods. 2 vyhl. č. - 57,- Eur : l00 = 0,57 x 20 = ll,40 , 57,- Eur - ll,40 Eur = 45,60 hodnota úkonu po krátení x 3 = l36,80 + 57,- Eur = l93,80 Eur,

- účasť na pojednávaní dňa l2. 9. 20ll, hodnota úkonu 57,- Eur - 20% podľa § l3 ods. 2 vyhl. č. - 57,- Eur : l00 = 0,57 x 20 = ll,40 , 57,- Eur - ll,40 Eur = 45,60 hodnota úkonu po krátení x 3 = l36,80 + 57,- Eur = l93,80 Eur,

- účasť na pojednávaní dňa l2. l2. 20ll, hodnota úkonu 57,- Eur - 20% podľa § l3 ods. 2 vyhl. č. - 57,- Eur : l00 = 0,57 x 20 = ll,40 , 57,- Eur - ll,40 Eur = 45,60 hodnota úkonu po krátení x 3 = l36,80 + 57,- Eur = l93,80 Eur, hodnota úkonov právnej pomoci l 382,06 Eur + 8 x režijný paušál , celkom 52,78 Eur , z toho režijný paušál 4 x 5,90 Eur = 23,60 Eur , l x režijný paušál po 6,95 Eur , 3 x režijný paušál po 7,4l Eur = 22,23 Eur + 20% DPH vo výške 286,97 Eur , spolu trovy právneho zastúpenia l 72l,8l Eur , priznané podľa vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Súd trovy konania žalovaným v l. a 2. rade aj keď mali v konaní úspech nepriznal, pretože trovy konania si neuplatnili. Súd o trovách konania medzi žalobcami v l. a 2. rade a žalovanými v l0. a ll. rade rozhodol podľa § l43 zohliadniac skutočnosť , že žalovaní v l0. a ll. rade nedali príčinu k sporu, nárok žalobcov uznali pred podaním žaloby , v priebehu konania sa vyjadrili , že nárok žalobcov vo vzťahu k nim uznávajú, čo potvrdili aj samotní žalobcovia. O trovách štátu súd rozhodol podľa § l48 ods. l a vyslovil, že Slovenský štát nemá právo na náhradu trov konania, pretože i keď žalobcovia mali neúspech v prevažnej časti sporu , súd konštatuje , že nešlo celkom o svojvoľné , alebo zrejmé neúspešné uplatňovanie práva a bránenie práva a v tejto súvislosti bolo potrebné nariadiť znalecké dokazovanie. Na strane žalovaných v l0. a ll. rade vzhliadol splnenie podmienok pre oslobodenie od súdnych poplatkov, pretože obaja sú starobní dôchodcovia , žalovaný v l0. rade má vážne zdravotné ťažkosti , s ktorými sú spojené zvýšené životné náklady. Z finančných prostriedkov štátu boli preddavkovo uhradené náklady znaleckého dokazovania za podaný znalecký posudok I.. W. vo výške 789,39 Eur a I.. J. A. vo výške 597,53 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95Zb., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.