Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Er-45-2008.pdf
PDF · 72.04 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-4Er/45/2008
Uznesenie
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom vo veci exekučného konania oprávneného Slovenská konsolidačná, a.s., IČO: 34776005, Cintorínska 21, Bratislava proti povinnému KODRETA s.r.o., Javorinská 1092/2, Myjava, IČO: 31447783, o vymoženie 125.619,98 Eur s prísl. t a k t o
rozhodol:
Exekúcia sa vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú
Exekúcia sa z a s t a v u j e.
Exekútorovi sa náhrada trov exekúcie n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom poveril súdneho exekútora JUDr. Pavla Šajánka so sídlom v Senici poverením č. 5304*001354 zo dňa 4.2.1999 vykonaním exekúcie.
Dňa 13.4.2010 súdny exekútor zaslal súdu podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h, Exekučného poriadku. Tento podnet sa doručil súdu dňa 15.4.2010 a súčasne si vyčíslil trovy exekúcie vo výške 25,50 Eur.
Tunajší súd dňa 5.8.2011 vydal uznesenie č. k. 4Er/45/2008 -51, ktorým zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a priznal exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 18,86 Eur.
Oprávnený dňa 26.8.2011 sa voči uzneseniu tunajšieho súdu č. k. 4Er/45/2008 -51 odvolal. Krajský súd v Trenčíne uznesením č. k. 13CoE/25/2011 - 60 zo dňa 6.10.2011 zrušil uznesenie Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 5.10.2011, č. k. 4Er/45/2008-51 a vec vrátil súdu na ďalšie konanie.
Súd po preštudovaní spisového materiálu a po preverení existencie subjektu povinného zistil, že povinný bol dňa 16.10.2008 ex offo vymazaný z Obchodného registra SR. Povinný bol teda skôr vymazaný ako bol podaný podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného.
Podľa § 107 ods. 4 O. s. p., ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.
2
Z výpisu z Obchodného registra SR vyplýva, že povinný bol vymazaný. Týmto dňom zanikla jeho spôsobilosť byť účastníkom konania. Nakoľko v danom prípade povinný bol dňa 16.10.2008 vymazaný z Obchodného registra SR, súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a následne ju zastavil.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) súd exekúciu zastaví, ak exekúciu vyhlási za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
O trovách exekúcie tunajší súd rozhodol tak, že ich súdnemu exekútorovi nepriznal, nakoľko vo vzťahu k § 203 ods. 1 EP súd poukazuje na Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 M Cdo 16/2005, ktorý v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že „§ 196 a § 197 ods. 1 EP určuje zásadu, že odmenu patriacu súdnemu exekútorovi za výkon exekučnej činnosti, náhradu jeho hotových výdavkov a náhradu za stratu času uhrádza povinný. Len výnimočne - ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie; súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie (§ 203 EP).“ Z uvedeného teda vyplýva, že pre záver o zavinení treba zistiť, či oprávnený pri náležitej opatrnosti mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Náležitou opatrnosťou treba rozumieť opatrnosť spočívajúcu v tom, že oprávnený pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, prípadne v priebehu exekúcie, venoval patričnú pozornosť zisťovaniu, či povinný dobrovoľne nesplnil. Súd na strane oprávneného nezistil žiaden z dôvodov uvedených v § 203 ods. 1 EP. Návrh na vykonanie exekúcie zo dňa 20.1.1999 bol podaný dôvodne. V tejto exekučnej veci oprávnený nemohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie, a nakoľko povinný bol vymazaný z Obchodného registra SR tunajší súd exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal. Aj v uznesení Ústavného súdu SR, sp. zn. II. ÚS 202/08-20 zo dňa 6.5.2008 bol vyjadrený právny názor, že oprávnený nezavinil zastavenie exekúcie, nakoľko ani pri náležitej opatrnosti nemohol predvídať, že povinný bude vymazaný z Obchodného registra SR. Súdnemu exekútorovi sa náhrada trov exekúcie nepriznala.
Oprávnený je zaviazaný na úhradu trov exekúcie podľa princípu zavinenia a princípu voľnej úvahy súdu. Za zavinenie je možné považovať iba zavinenie v procesnom význame zodpovednosti. Pri zastavení exekúcie zavinením oprávneného musí byť splnená aj podmienka, že existuje príčinná súvislosť medzi zavinením oprávneného a zastavením exekúcie. Pod zavinením oprávneného treba rozumieť také porušenie procesných predpisov zo strany oprávneného, ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik trov exekúcie alebo také jeho konanie (úkony), ktoré by spôsobili zastavenie exekúcie (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 M Cdo 12/2004 zo dňa 22.12.2004).
Taktiež k hore uvedenému poukazujem na právny názor, ktorý vyjadril Ústavný súd
Slovenskej republiky v uznesení I. ÚS 256/2008 zo dňa 7.8.2008, citujem: „V súvislosti s argumentáciou sťažovateľa, že „počas trvania exekúcie som musel znášať z vlastného majetku hotové výdavky, ktoré počas exekúcie vznikli a po vykonaní exekúcie som dôvodne očakával ich náhradu, ako aj odmenu, ktorá mi priznaná nebola“, ústavný súd poznamenáva, že samotná skutočnosť pripúšťajúca v konečnom dôsledku vznik situácie, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným
3
dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (Van der Mussele proti Belgicku, rozsudok z 23. novembra 1983, séria A, č. 70), v ktorom bolo zdôraznené, že riziko s výkonom určitej profesie (citované
v prípade advokáta), kam spadá i riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie (IV. ÚS 38/08)“.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v 2 vyhotoveniach na Okresný súd Nové Mesto nad Váhom ( § 374 ods. 4 O.s.p. ).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.