Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KE-8S/32/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Tkáča a členov senátu JUDr. Andrey Darákovej a Mgr. Romana Dieho, v právnej veci žalobcu: Ekologické služby a. s., so sídlom Priemyselná 720, Strážske 072 22, IČO: 36 210 871, právne zastúpeného: URBAN GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Havlíčkova 16, Bratislava - mestská časť Staré Mesto 811 04, IČO: 47 244 895, za ktorú konajú advokáti a konatelia JUDr. Ondrej Urban, MBA, JUDr. Marián Bošanský a Mgr. Ivan Gašperec, LL.M., proti žalovanému: Slovenská inšpekcia životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Košice, so sídlom Rumanova 14, 040 53 Košice, IČO: 00 156 906, v konaní o správnej žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 8699/57/2020-3435/2021750230104/KP zo dňa 03.02.2021, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

I.

1. Správnou žalobou doručenou pôvodne Krajskému súdu v Košiciach dňa 19.04.2021 sa žalobca domáhal súdneho prieskumu rozhodnutia vydaného žalovaným pod č. 8699/57/2020-3435/2021750230104/KP dňa 03.02.2021, ktorým je Konečné rozhodnutie o ukončení činnosti prevádzkovania skládky odpadov „Skládka tuhých odpadov Hôrky – Pláne“ (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“). Žalobca žiadal toto rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

2. Podľa a a o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, s účinnosťou od 01.06.2023 prešla právomoc výkonu správneho súdnictva z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach (ďalej len ako „správny súd“). Z uvedeného dôvodu bolo rozhodovanie o predmetnej správnej žalobe žalobcu, v zmysle rozvrhu práce Správneho súdu v Košiciach na rok 2023 v jeho znení účinnom od 01.06.2023 vrátane jeho dodatkov, pridelené náhodným výberom senátu správneho súdu „6S“, ktorý sa v tejto veci stal zákonným sudcom.

II.

Priebeh administratívneho konania

3. Žalobca je prevádzkovateľom skládky odpadov „Skládka tuhých odpadov Hôrky – Pláne“ (ďalej len ako „Skládka Hôrky“), ktorá bola prevádzkovaná na základe integrovaného povolenia č. 1185/124-

OIPK/2005-Mi/750230104 (ďalej len ako „Integrované povolenie“), ktoré vydal žalovaný dňa 12.04.2005. Skládka Hôrky sa člení na dve časti (kazety), na tzv. 1. kazetu, uvedenú do prevádzky do 30.06.2001 a 2. kazetu uvedenú do prevádzky po 30.06.2001.

4. Rozhodnutím z roku 1993 bolo povolené užívanie „Skládky pevných odpadov Pláne, Chemko, š. p. Strážske“. O dvanásť rokov bolo žalovaným vydané Integrované povolenie, ktorým bolo povolené vykonávanie činnosti v prevádzke Skládky Hôrky. Toto Integrované povolenie bolo postupom rokov menené a dopĺňané prostredníctvom ďalších rozhodnutí žalovaného. Napr. rozhodnutím č. 10395-42406/2008/Mil/750230104/Z6 zo dňa 17.12.2008 žalovaný stanovil ukončenie prevádzkovania 1. kazety (časť Skládky Hôrky) k 15.07.2009 a povolil prevádzkovateľovi (žalobcovi) prevádzkovať 2. kazetu (časť Skládky Hôrky) po realizovaní v rozhodnutí stanovených opatrení (vybudovanie tesniaceho systému, vybudovanie nádrže priesakových kvapalín atď.), ďalším rozhodnutím z 22.06.2009 bola žalobcovi uložená povinnosť do troch mesiacov od 15.07.2009 začať vykonávať uzavretie a rekultiváciu 1. kazety Skládky Hôrky podľa projektovej dokumentácie. Obsah uvedených rozhodnutí je podrobne opísaný v správnou žalobou napadnutom rozhodnutí žalovaného č. 8699/57/2020-3435/2021750230104/KP zo dňa 03.02.2021. Prevádzka 1. kazety Skládky Hôrky bola ukončená dňa 15.07.2009 a jej uzatvorenie a rekultivácia bola rozdelená na dve časti, t. j. na 1. kazetu 1. časť a 1. kazetu 2. časť. Uzatvorenie a rekultivácia 1. kazety 1. časti bolo skolaudované dňa 28.09.2011 a uzatvorenie a rekultivácia 1. kazety 2. časti bolo skolaudované dňa 13.11.2019.

5. V dôsledku prevádzkovania Skládky Hôrky, resp. jej časti, ktorá bola uvedená do prevádzky do 30.06.2001 a vzťahovala sa na ňu povinnosť predložiť plán úprav skládky odpadov podľa právneho predpisu účinného do 31.12.2015 (Plán úpravy Skládky Hôrky zo dňa 04.12.2001 bol žalovaným dodatočne schválený listom zo dňa 14.12.2015), bol žalobca podľa o odpadoch (ďalej len ako „Zákon o odpadoch“) povinný do 01.01.2021 predložiť doklady preukazujúce, že boli vykonané všetky opatrenia na účel splnenia požiadaviek na skládku odpadov podľa odseku 2 písm. a/ k jej časti, na ktorú sa vzťahovala povinnosť predložiť plán úpravy skládky. Dňa 06.10.2020 podal žalobca Žiadosť o vydanie konečného rozhodnutia o pokračovaní činnosti prevádzkovania Skládky Hôrky podľa Zákona o odpadoch. Žiadosť bola v potrebnom rozsahu o ďalšie doklady doplnená v dňoch 24.11.2020 a 21.01.2021. Následne bola dňa 28.01.2021 vykonaná miestna obhliadka v prevádzke Skládky Hôrky a dňa 03.02.2021 žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie.

III.

Správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného

6. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí úvodom v krátkosti zhrnul priebeh administratívneho konania a následne uviedol podstatný obsah Integrovaného povolenia ako aj následných rozhodnutí, ktorými bolo Integrované povolenie zmenené a doplnené a uviedol tiež zoznam dokladov predložených žalobcom k splneniu podmienok podľa § 114c ods. 1 písm. b/ Zákona o odpadoch. V ďalšom texte napadnutého rozhodnutia žalovaný opísal konštrukciu skládkovacích plôch prevádzky Skládky Hôrky a následne do napadnutého rozhodnutia premietol závery odborného posudku zo dňa 25.01.2020 vydaného A. B. C., v ktorom tento posudzoval pre jednotlivé časti Skládky Hôrky a pre Skládku Hôrky ako celok splnenie podmienok ako je súlad s legislatívnymi predpismi platnými pre jednotlivé časti Skládky Hôrky v čase ich uvedenia do prevádzky a v čase ich uzavretia a rekultivácie a súlad s aktuálnymi právnymi predpismi, taktiež súlad s požiadavkami Smernice Rady č. 1999/31/ES z 26.04.1999 o skládkach odpadov (ďalej len ako „Smernica“) a posúdenie technických parametrov jednotlivých súčastí Skládky Hôrky z hľadiska ich funkčnosti a z hľadiska vplyvu skládky na životné prostredie. Na základe podmienok a požiadaviek § 114c ods. 2 písm. a/ Zákona o odpadoch bolo vykonané posúdenie všetkých opatrení na účel splnenia požiadaviek na skládku odpadov k jej časti, na ktorú sa vzťahovala povinnosť predložiť plán úpravy skládky, a to vybudovanie Skládky Hôrky (stavebnotechnické požiadavky), tesnenie Skládky Hôrky, odvádzanie a zachytávanie priesakových kvapalín a zachytávanie skládkového plynu a postup kontroly a monitorovania Skládky Hôrky počas následnej starostlivosti po jej uzatvorení, všetko podľa právnych predpisov účinných k vybudovaniu časti skládky, k 15.07.2009, k požiadavkám Smernice a k aktuálne platnej vyhláške. Nad rámec uvedených požiadaviek bolo vykonané aj posúdenie uzavretia rekultivácie Skládky Hôrky.

7. Z odborného posudku žalovaný v napadnutom rozhodnutí spomenul nasledovné závery. Areál Skládky Hôrky spĺňa požiadavky Smernice, ako aj stavebnotechnické požiadavky na vybudovanie skládky odpadov v zmysle aktuálne platnej legislatívy ( o odpadoch) ako aj predchádzajúcej legislatívy SR. V súvislosti so súladom častí Skládky Hôrky s pôvodným (ďalej len ako „Pôvodný ZoO“), Skládka Hôrky spĺňa stavebnotechnické požiadavky v zmysle vyhlášky č. , tesnenie 2. kazety je v súlade s Pôvodným ZoO, odplynenie 1. kazety je v súlade s Pôvodným ZoO a jeho vykonávacími vyhláškami. Odvádzanie a zachytávanie priesakových kvapalín z 1. kazety nespĺňa špecifické podmienky legislatívy, no alternatívne riešenie možno vzhľadom na špecifiká 1. kazety Skládky Hôrky vyhodnotiť z hľadiska vplyvov na životné prostredie ako najlepšie možné a zároveň nadštandardné v porovnaní s inými skládkami podobného charakteru. Monitorovací systém a monitorovanie 1. kazety Skládky Hôrky spĺňajú podmienku súladu s Pôvodným ZoO a skladby vrstiev uzavretia a rekultivácie 1. kazety taktiež spĺňajú podmienku súladu s Pôvodným ZoO. V súvislosti so splnením súladu častí Skládky Hôrky uvedených do prevádzky do 30.06.2001 s podmienkou vykonania všetkých opatrení za účelom splnenia požiadaviek na zosúladenie častí skládky so Smernicou, Pôvodným ZoO a vykonávacími vyhláškami k 15.07.2009 bol skonštatovaný súlad v najvyššej možnej miere pri zohľadnení špecifík 1. kazety, ako aj technických a ekonomických možností zabezpečenia súladu. Ďalej bolo v posudku skonštatované splnenie podmienky vykonania opatrení uvedených v pláne úprav Skládky Hôrky v limitoch technických a ekonomických možností. Splnenie požiadaviek Smernice k 15.07.2009 bolo v odbornom posudku vyhodnotené v tom smere, že skladby vrstiev uzavretia a rekultivácie 1. kazety spĺňajú podmienku súladu so Smernicou a požiadavkami aktuálne platnej legislatívy SR a zároveň sú splnené podmienky starších právnych predpisov. Napĺňanie vykonávania a zabezpečenia starostlivosti o uzatvorené časti v rozsahu stanovenom Smernicou bolo vyhodnotené ako zrejmé. Ohľadne súladu s aktuálne platným Zákonom o odpadoch ( ) bolo konštatované, že skládkovacie priestory 1. kazety z odôvodnených príčin nespĺňajú podmienky a požiadavky platnej legislatívy, zároveň uzavretie a rekultivácia 1. kazety sú v plnom súlade s požiadavkami Zákona o odpadoch ( ). V rámci posúdenia splnenia súladu vybudovania častí Skládky Hôrky uvedených do prevádzky po 30.06.2001 so Smernicou a s požiadavkami na prevádzkovanie bolo konštatované, že vybudované skládkovacie priestory 2. kazety, ako aj realizované uzavretie a rekultivácia 1. kazety sú v plnom súlade so Smernicou a s požiadavkami na prevádzkovanie skládok odpadov v zmysle platného Zákona o odpadoch. V rámci zhrnutia výsledkov posúdenia bolo v odbornom posudku konštatované, že v súčasnosti prevádzkovaná 2. kazeta je v súlade s platnými právnymi predpismi SR a EÚ, areál Skládky Hôrky je za účelom prevádzky skládky vybavený nadštandardne, prevádzkovateľ precízne plní povinnosti a dodržiava požiadavky platných právnych predpisov na prevádzku, monitoring a starostlivosť o jednotlivé časti prevádzkovanej aj uzavretej a zrekultivovanej časti Skládky Hôrky. Skutočnosť, že sa 1. kazeta nachádza v areáli existujúcej prevádzky je z hľadiska ochrany životného prostredia vhodná, pretože je tak skládka intenzívne monitorovaná a potenciálne nežiaduce vplyvy a mimoriadne udalosti možno operatívne riešiť. Tiež je zabezpečená starostlivosť o uzavretý a monitorovaný povrch skládky, údržba odvodňovacieho systému, areál skládky je strážený. Skládkovacie plochy 2. kazety skládky sú od telesa 1. kazety skládky oddelené v súlade s platnou legislatívou SR a EÚ. Vzhľadom na stav zavážania 2. kazety skládky je okrem praktického hľadiska aj z environmentálneho hľadiska vhodné a žiadúce maximálne využitie voľnej kapacity vybudovaných skládkovacích priestorov s ohľadom na ich možné rozšírenie v rámci existujúceho areálu skládky, ako aj s ohľadom na dosiahnuteľnú maximálnu kapacitu telesa skládky (odpadu) nad skládkovacími plochami. 1. kazeta odpadov z popísaných dôvodov v niekoľkých aspektoch vykazuje nesúlad so špecifickými požiadavkami a podmienkami legislatívnych predpisov, no dostupné údaje poukazujú na skutočnosť, že sanácia tejto časti skládky bola realizovaná dostatočne kvalitne a precízne, vďaka čomu skládka nepredstavuje ohrozenie životného prostredia. Prevádzka 1. kazety je ukončená, jej povrch je uzavretý a zrekultivovaný. Tvorba priesakových kvapalín v telese skládky je minimálna, obmedzená na biodegradačné procesy v telese odpadu. Záverom odborného posudku bolo, že odporúča vydať konečné rozhodnutie o pokračovaní činnosti prevádzkovania skládky odpadov v zmysle Zákona o odpadoch.

8. V ďalšom texte napadnutého rozhodnutia žalovaný vyhodnocoval splnenie legislatívnych požiadaviek podľa až vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. o skládkovaní odpadov a uskladnení odpadovej ortuti (ďalej len ako “)., v rámci čoho dospel k záveru o nasledovných nedostatkoch opísaných v bodoch č. 9 až 11 tohto rozhodnutia.

9. V súvislosti so stavebnotechnickými požiadavkami na vybudovanie skládky odpadov podľa Vyhlášky č. v podrobnostiach uviedol čo všetko je súčasťou Skládky Hôrky a čo na nej bolo vybudované. V tejto súvislosti po bližšom opise tesniaceho systému 1. kazety (jedná sa súčasne o skládku nebezpečného odpadu (NO) a skládku odpadu ktorý nie je nebezpečný (NNO)), ktorý je podľa žalovaného tvorený vybudovanou spoločnou podzemnou tesniacou stenou (ďalej len ako „PTS“) po obvode územia vymedzeného skládkami NO a NNO, ktorá je kotvená do neogénnych ílov minimálne 1,5m. PTS o hrúbke 0,6 m je vybudovaná z ílov s koeficientom filtrácie kf = 4,0.10-10 m.s-1 . PTS sa nachádza v prirodzene vlhkom prostredí, je trvalo plastická, málo krehká a odolná voči pôsobeniu kontaminantov. Na základe uvedeného žalovaný konštatoval, že tesniaci systém v 1. kazete nebol realizovaný v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi odpadového hospodárstva. Ďalej konštatoval, že v 1. kazete (NO aj NNO) nie je vybudovaný drenážny systém odvádzania priesakovej kvapaliny do nádrže priesakových kvapalín podľa všeobecne záväzného právneho predpisu odpadového hospodárstva. V tejto časti žalovaný zhrnul, že Skládka Hôrky v 1. kazete nespĺňa stavebnotechnické požiadavky na vybudovanie skládky odpadov podľa vyhlášky č. 382/2015, pretože tesniaci systém nebol realizovaný v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi odpadového hospodárstva a akumulovanie priesakovej kvapaliny nebolo riešené v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi odpadového hospodárstva.

10. K splneniu požiadaviek na tesnenie skládky odpadov podľa až 3 Vyhlášky č. žalovaný uviedol, že skládka odpadov sa musí utesniť tak, aby sa geologickou bariérou alebo umelým tesnením podložia skládky odpadov a tesnením a prekrytím skládky odpadov po jej uzatvorení dosiahla ochrana pôdy, povrchovej vody a podzemnej vody. Podložie skládky odpadov a jej bočné steny tvorí geologická bariéra hrúbky a s príslušným koeficientom filtrácie. Pre stavebnú triedu skládok odpadov na odpad, ktorý nie je nebezpečný je stanovený koeficient filtrácie kf ? 1,0.10-9 m.s-1, hrúbka najmenej 1 m. Ak geologická bariéra nevyhovuje požiadavkám podľa odseku 2, umelo sa doplní minerálnou tesniacou vrstvou. Umelo doplnená minerálna tesniaca vrstva musí mať hrúbku najmenej 0,5 m s koeficientom filtrácie pre skládky odpadov na odpad, ktorý nie je nebezpečný kf ? 1,0.10-9 m.s-1. Prvá (1.) kazeta je v lokalite na území s priepustnosťou povrchovej vrstvy hlín v rozmedzí hodnôt koeficientu filtrácie kf = 6,45.10-7 až 1,93.10-6 m.s-1. Pod uvedenou vrstvou hlín sa nachádzajú stredno až hrubozrnné štrky o mocnosti 2 - 6 m, ojedinele 8 m, pričom koeficient filtrácie uvedených štrkov sa pohybuje v rozmedzí hodnôt kf = 5.10-5 až 5.10-4 m.s-1. Pod uvedenou vrstvou štrkov sa nachádzajú neogénne vrstvy tvorené šedými ílmi s koeficientom filtrácie kf = 5,9.10-9 m.s-1 s hrúbkou niekoľko 100 m. V podloží a okolí skládky odpadov bola podzemná voda zistená v hĺbke 1,56 až 7,44 m pod terénom. Smer prúdenia podzemných vôd je severo – juhozápadný. Tesniaci systém 1. kazety (NO a NNO), je vytvorený vybudovanou spoločnou podzemnou tesniacou stenou po obvode územia vymedzeného oboma uvedenými skládkami odpadov, ktorá je ukotvená do neogénnych vrstiev nachádzajúcich sa v podloží 1. kazety skládky odpadov tvorených šedými ílmi s koeficientom filtrácie kf = 5,9.10-9 m.s-1 s hrúbkou niekoľko 100 m, a to do hĺbky minimálne 1,5 m. Podzemná tesniaca stena o hrúbke 0,6 m je vybudovaná z ílov s koeficientom filtrácie kf = 4,0.10-10 m.s-1. Konštrukcia skládkovacích plôch podložia skládky NNO na svahu 1. kazety skládky NNO pozostáva z vrstiev opotrebovaných pneumatík, umelej drenážnej vrstvy, tesniacej fólie PEHD o hrúbke 1,5 mm s monitorovacím systémom fóliového tesnenia, minerálneho tesnenia o hrúbke 2 x 250 mm s koeficientom filtrácie kf ? 1,0.10-9 m.s-1 a upraveného a zhutneného povrchu 1. kazety skládky NNO. Na základe uvedeného dospel žalovaný k záveru, že v 1. kazete geologická bariéra nevyhovuje požiadavkám legislatívy a nie je zrealizovaná ani umelo doplnená minerálna tesniaca vrstva, preto tesnenie uvedenej časti skládky odpadov nespĺňa požiadavky stanovené Vyhláškou č. Podľa Vyhlášky č. geologická bariéra alebo umelo doplnená minerálna tesniaca vrstva skládky odpadov sa doplní najmenej jednou vrstvou fólie z vysokohustotného polyetylénu (HDPE) s hrúbkou 2,5 mm pre skládky odpadov na nebezpečný odpad a s hrúbkou 1,5 mm pre skládky odpadov na odpad, ktorý nie je nebezpečný, alebo inou umelou tesniacou vrstvou s porovnateľnými vlastnosťami, ako má fólia z vysokohustotného polyetylénu (HDPE) požadovanej hrúbky. Podľa projektovej dokumentácie je minerálna tesniaca vrstva skládky odpadov doplnená jednou vrstvou fólie z vysokohustotného polyetylénu (HDPE) s hrúbkou 1,5 mm v 2. kazete 1. etape na Skládke NNO a v 2. kazete 2. etape na Skládke NNO a jednou vrstvou fólie z vysokohustotného polyetylénu (HDPE) s hrúbkou 2,5 mm v 2. kazete 1. etape na Skládke NO. V 1. kazete podľa záverov žalovaného však nie je zrealizovaná vrstva fólie z vysokohustotného polyetylénu (HDPE), preto uvedená časť skládky odpadov nespĺňa požiadavky stanovené Vyhláškou č. Podľa Vyhlášky č. medzi plastovú fóliu a drenážnu vrstvu sa s cieľom ochrániť plastovú fóliu pred jej mechanickým porušením ukladá ochranná vrstva najmenej 0,2 m hrubá; tvorí ju piesok alebo

štrk s veľkosťou zrna do priemeru 8 mm. Ako ochrannú vrstvu možno použiť aj rôzne typy vhodných geotextílií. Ochranná vrstva z geotextílie min. 800 g.m-2 na dne a svahoch je zhotovená v 2. kazete 1. etape na Skládke NNO a Skládke NO a v 2. kazete 2. etape na Skládke NNO. V 1. kazete podľa záverov žalovaného však nie je zrealizovaná ochranná vrstva, preto uvedená časť skládky odpadov nespĺňa požiadavky stanovené vyhláškou č.

11. K splneniu požiadaviek na odvádzanie a zachytávanie priesakových kvapalín a zachytávanie skládkového plynu podľa Vyhlášky č. žalovaný uviedol, že v zmysle ods. 2 až ods. 5 drenážna vrstva skládky odpadov musí mať hrúbku najmenej 0,5 m. Ako materiál na vybudovanie drenážnej vrstvy sa používa štrk s priemerom 16/32 mm, ktorý neobsahuje vápenaté prímesi. Drenážna vrstva na svahoch sa môže nahradiť umelou drenážnou vrstvou, ktorá má rovnaké hydraulické vlastnosti ako štrk frakcie 16/32 mm s hrúbkou 0,5 m. Drenážne potrubie má priemer najmenej 200 mm. Štrbinové otvory majú šírku najmenej 2 mm a dĺžku najmenej 30 mm. Potrubie s kruhovými otvormi má otvory s priemerom najmenej 12 mm. Na ochranu drenážneho potrubia sa nad ním vybuduje ochranný obsyp z kameniva, ktoré nepodlieha objemovým zmenám a neobsahuje vápenaté častice so zrnitosťou 16/32 mm. Drenážne potrubie musí vyúsťovať do akumulačnej nádrže priesakových kvapalín. Na kontrolu a čistenie drenážneho potrubia sa vybudujú revízne šachty s vnútorným priemerom najmenej 1,0 m. Drenážne potrubie sa musí najmenej dvakrát do roka čistiť prepláchnutím. Pozdĺžny spád drenážneho potrubia musí byť najmenej 1 % a sklony vnútornej drenáže musia byť najmenej 2 %. Na skládkach 1. kazety (NO a NNO) nie je vybudovaný drenážny systém odvádzania priesakovej kvapaliny do nádrže priesakových kvapalín v zmysle všeobecne záväzného právneho predpisu odpadového hospodárstva. Odvádzanie priesakovej kvapaliny z telesa 1. kazety bolo zabezpečené vybudovanými odvodňovacími rigolmi, ktoré boli zvedené na plochu nevybudovanej 2. kazety, ktorá slúžila na akumuláciu priesakových kvapalín. Naakumulovaná priesaková kvapalina bola následne priebežne prečerpávaná čerpacou stanicou na Čistiarensky komplex odpadových vôd žalobcu. Skládka NNO 2. kazeta – 1. etapa, skládka NO – 2. kazeta – 1. etapa a skládka NNO – 2. kazeta – 2. etapa majú zhotovenú drenážnu vrstvu štrku frakcie 16 - 32 mm o hrúbke 500 mm. Podľa záverov žalovaného v tejto časti navrhovaný spôsob odvádzania a zachytávania priesakových kvapalín v 1. kazete skládky odpadov nespĺňa požiadavky Vyhlášky č. Zachytávanie skládkového plynu je vzhľadom na ukladanie biologicky rozložiteľných odpadov na skládku odpadov potrebné a navrhovaný systém jeho zachytávania a odvádzania spĺňa požiadavky Vyhlášky č.

12. Splnenie požiadaviek na prevádzkovanie skládky odpadov podľa Vyhlášky č. žalovaný vyhodnotil s tým, že navrhované druhy odpadov, postupy a technologické opatrenia prevádzkovania skládky odpadov spĺňajú požiadavky na prevádzkovanie skládky odpadov na odpad, ktorý nie je nebezpečný. Objemný odpad nesmie byť ukladaný v prvej vrstve skládky odpadov a pred uložením na skládku odpadov sa musí upraviť drvením za účelom zníženia jeho objemu. Splnenie požiadaviek na postupy kontroly a monitorovania skládky odpadov počas jej prevádzky a počas následnej starostlivosti o skládku odpadov po jej uzatvorení podľa Vyhlášky č. vyhodnotil žalovaný v napadnutom rozhodnutí tým spôsobom, že Navrhované riešenie monitorovania skládky odpadov zodpovedá požiadavkám Vyhlášky č. Rovnako pri hodnotení splnenia požiadaviek na uzatvorenie skládky odpadov a následná starostlivosť o skládku odpadov podľa Vyhlášky č. žalovaný dospel k záveru, že navrhovaný systém uzavretia skládky odpadov, monitoringu a následnej starostlivosti zodpovedá požiadavkám Vyhlášky č.

13. Na základe celkového posúdenia predložených dokladov a záverov uvedených v odbornom posudku žalovaný skonštatoval, že vybudované skládkovacie priestory 1. kazety nie sú v plnom súlade s požiadavkami o odpadoch. V tejto časti napadnutého rozhodnutia na str. 75 žalovaný prevzal závery uvedené v odbornom posudku, podľa ktorých porovnávaním parametrov vybudovaných a prevádzkovaných súčastí prevádzky Skládky Hôrky s legislatívnymi predpismi platnými v čase realizácie jednotlivých častí skládky, v čase ich uvedenia do prevádzky a v čase ich uzavretia a rekultivácie (, ), ako aj so v súčasnosti platnými predpismi () neboli identifikované nesúlady skládky s ustanoveniami o odpadoch, resp. prekážky pre vydanie konečného rozhodnutia o pokračovaní činnosti prevádzkovania skládky odpadov.

14. V záverečnej časti napadnutého rozhodnutia označenej ako „Závery“ žalovaný zhrnul, že s poukazom na § 114c ods. 2 písm. a) bod 1 Zákona o odpadoch prevádzka Skládky Hôrky 1. kazeta

nespĺňa všetky stavebnotechnické požiadavky na skládku odpadov v zmysle vyhlášky MŽP SR č. o vykonaní niektorých ustanovení zákona o odpadoch (). Tesnenie Skládky Hôrky 1. kazeta podľa a jeho vykonávacími vyhláškami (platnými k 15.07.2009) pre časti skládky uvedené do prevádzky do 30.06.2001. Odvádzanie a zachytávanie priesakových kvapalín a zachytávanie skládkového plynu v Skládke Hôrky 1. kazeta podľa a jeho vykonávacími vyhláškami. Postupy kontroly a monitorovanie skládky dopadov počas následnej starostlivosti o Skládku Hôrky 1. kazeta po jej uzatvorení podľa a jeho vykonávacích vyhlášok (, príloha č. 15) aj s požiadavkami aktuálne platnej legislatívy SR. Skladby vrstiev uzavretia a rekultivácie skládky odpadov spĺňajú podmienku súladu s požiadavkami pôvodného a jeho vykonávacích vyhlášok () aj s požiadavkami aktuálne platnej legislatívy SR.

15. Na základe predložených dokumentov, informácií od prevádzkovateľa skládky odpadov a zisťovania skutočného stavu žalovaný skonštatoval nesplnenie súladu častí skládky (1. kazeta), uvedených do prevádzky do 30.06.2001 s podmienkou vykonania všetkých opatrení za účelom splnenia požiadaviek na zosúladenie častí skládky so Smernicou, pôvodným zákonom o odpadoch () a vykonávacími vyhláškami tohto pôvodného zákona o odpadoch k 15.07.2009. Skládka Hôrky nie je v súlade so Smernicou a v zmysle uvedenej Smernice predstavuje vážne nebezpečenstvo pre životné prostredie. Skladby vrstiev uzavretia a rekultivácie 1. kazety skládky odpadov spĺňajú podmienku súladu so Smernicou aj s požiadavkami aktuálne platnej legislatívy SR. Zároveň sú tak splnené podmienky starších legislatívnych predpisov. Na základe prevádzkovateľom dodaných podkladov a informácií je podľa žalovaného zrejmé napĺňanie vykonávania a zabezpečenia starostlivosti o uzatvorené časti v rozsahu stanovenom Smernicou a Zákonom o odpadoch. Na základe údajov uvedených v odbornom posudku žalovaný skonštatoval, že vybudované skládkovacie priestory 1. kazety Skládky Hôrky nie sú v plnom súlade s požiadavkami písmeno a/ Zákona o odpadoch (č. ). Vybudované skládkovacie priestory prevádzky Skládka Hôrky 2. kazeta 1. etapa a 2. kazeta 2. etapa, ako aj uzavretie a rekultivácia týchto častí skládky odpadov sú v plnom súlade so Smernicou a s požiadavkami na prevádzkovanie skládok odpadov v zmysle aktuálne platného o odpadoch. Postupy kontroly a monitorovania skládky odpadov počas následnej starostlivosti o skládku odpadov po jej uzatvorení sú v súlade s právnymi predpismi účinnými k 15.07.2009 a zároveň v súlade v súčasnosti platnými právnymi predpismi EÚ a SR. Žalovaný kontrolou predložených dokumentov a miestnou obhliadkou overil splnenie požiadaviek na skládku odpadov uvedených v Zákona o odpadoch a dospel k záveru, že: i) 1. kazeta Skládky Hôrky nespĺňa všetky stavebnotechnické požiadavky na vybudovanie skládky odpadov v zmysle Vyhlášky č. , ii) 1. kazeta Skládky Hôrky nespĺňa všetky požiadavky na tesnenie skládky odpadov v zmysle Vyhlášky č. , iii) 1. kazeta Skládky Hôrky nespĺňa všetky požiadavky na odvádzanie a zachytávanie priesakových kvapalín a zachytávanie skládkového plynu v zmysle Vyhlášky č. , iv) celá Skládka Hôrky spĺňa všetky požiadavky na postupy kontroly a monitorovania skládky odpadov počas jej prevádzky a počas následnej starostlivosti o skládku odpadov v zmysle Vyhlášky č.

16. Žalovaný na základe žiadosti prevádzkovateľa (žalobcu), ktorej súčasťou bolo predloženie dokladov v zmysle §114c ods. 1 písm. b) Zákona o odpadoch, ktorej podaním sa začalo konanie o vydaní konečného rozhodnutia pre prevádzku „Skládka tuhých odpadov Hôrky – Pláne“, na základe preskúmania predloženej dokumentácie a vykonania miestnej obhliadky v zmysle ustanovenia §114c ods. 5 Zákona o odpadoch za účelom overenia splnenia požiadaviek na skládku odpadov uvedených v §114c ods. 2 písm. a) Zákona o odpadoch, rozhodol tak, že vydal Konečné rozhodnutie o ukončení činnosti prevádzkovania tejto skládky odpadov.

IV.

Správna žaloba

17. Správnou žalobou pôvodne doručenou Krajskému súdu v Košiciach dňa 19.04.2021, sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 8699/57/2020-3435/2021750230104/KP zo dňa 03.02.2021, ktoré žiadal zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Správnu žalobu žalobca odôvodnil s poukazom na ust. 191 ods. 1 písm. c), d) a e) , teda že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov a zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na riadne posúdenie veci.

18. Nesprávne právne posúdenie žalovaným podľa žalobcu spočíva primárne v dôsledku absencie eurokonformného výkladu § 114c ods. 1 písm. b) Zákona o odpadoch v spojení s § 114c ods. 2 písm. a) Zákona o odpadoch. Právna úprava § 114c Zákona o odpadoch vychádza z čl. 14 smernice Rady 1999/31/ES z 26.04.1999 o skládkach odpadov (ďalej len ako „Smernica“). Podľa § 114c ods. 1 písm. b) Zákona o odpadoch, ak prevádzkovateľ prevádzkuje skládku odpadov, resp. jej časť uvedenú do prevádzky do 30.06.2001 a zároveň sa na túto skládku odpadov resp. jej časť vzťahovala povinnosť predložiť plán úprav skládky odpadov podľa právneho predpisu účinného do 31.12.2015, je prevádzkovateľ takejto skládky povinný predložiť orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva alebo inšpekcii podľa osobitného predpisu do 01.01.2021 doklady, ktoré preukazujú, že boli vykonané všetky opatrenia na účel splnenia požiadaviek na skládku odpadov podľa §114c ods. 2 písm. a) Zákona o odpadoch k časti, na ktorú sa vzťahovala povinnosť predložiť plán úpravy skládky odpadov. Uvedené ustanovenie § 114c ods. 2 písm. a) Zákona o odpadoch prevádzkovateľovi skládky odpadov ukladá povinnosť predložiť doklady, ktoré preukazujú, že boli na časti, na ktorú sa vzťahovala povinnosť predložiť plán úpravy skládky odpadov, vykonané všetky opatrenia pre potreby splnenia požiadaviek na skládku odpadov, a to v rozsahu i) vybudovania skládky odpadov (stavebnotechnické požiadavky) ii) tesnenia skládky odpadov iii) odvádzania a zachytávania priesakových kvapalín a zachytávania skládkového plynu iv) postupu kontroly a monitorovania skládky odpadov počas následnej starostlivosti o skládku odpadov po jej uzatvorení.

19. Žalobca mal za to, že vyššie uvedené sa vzťahuje výlučne na skládky odpadov, ktoré boli uvedené do prevádzky pred 30.06.2001, ale doposiaľ neboli uzatvorené. Pri aplikácii eurokonformného výkladu má podľa žalobcu predmetným konaním dôjsť k preukázaniu vykonania opatrení podľa § 114c ods. 2 písm. a) Zákona o odpadoch v logickej súvislosti na predložené plány úprav a zvolený spôsob zosúlaďovania skládky odpadov so Smernicou. Pri častiach skládok odpadov, ktoré boli určené plánom úprav na rekultiváciu, ako je tomu v prípade Kazety I, je potrebné podmienky podľa § 114c ods. 2 písm. a) Zákona o odpadoch aplikovať na samotnú rekultiváciu časti telesa a jej uzatvorenie. Vykonaná rekultivácia a uzatvorenie príslušnej časti skládky odpadov (v danom prípade Kazeta I) predstavuje v zmysle Smernice zosúladenie predmetnej časti skládky s platnou legislatívou v čase rekultivácie a umožňuje v areáli danej skládky prevádzkovať zvyšné „otvorené“ kazety (časti), ktoré samozrejme musia vyhovovať všetkým podmienkam podľa § 114c ods. 2 písm. a) Zákona o odpadoch. Podľa žalobcu pre časť skládky odpadov, ku ktorej sa preukazuje ako splnenie opatrení uzatvorenie a rekultivácia, je potrebné požiadavky podľa § 114c ods. 2 písm. a) Zákona o odpadoch testovať výlučne na samotnú rekultiváciu danej časti skládky odpadov a nie je možné retroaktívne na uzavreté časti skládky odpadov aplikovať aplikovať legislatívne podmienky budovania, ktoré neboli platné v čase budovania daných častí skládok, resp. ako si to predstavuje žalovaný retroaktívne po 20 rokoch splniť podmienky vybudovania časti už uzatvorenej skládky, pokiaľ podľa plánu úprav došlo k naplneniu opatrenia uzatvorenia príslušnej časti skládky odpadov. Opatrením plánu úprav nebolo nanovo budovať stavebno-technicky skládku ale uzatvoriť Kazetu I. Právna úprava § 114c Zákona o odpadoch mala viesť k umožneniu prevádzkovania prevádzkovaných skládok odpadov na základe dostatočného plánu úprav skládky odpadov, jeho vykonania a pokračovania v prevádzke na základe overenia vykonania opatrení z plánu úprav, ktoré budú posúdené v konečnom rozhodnutí. Plán úprav pre skládku odpadov bol žalobcom riadne predložený a dodatočne schválený dňa 14.12.2015 a podľa neho mala byť časť skládky odpadov (Kazeta I) do 31.12.2008 zosúladená s platnými legislatívnymi predpismi, jej prevádzkovanie ukončené a následne bude uzatvorená a zrekultivovaná. Kazeta I, ktorá bola uvedená do prevádzky do 30.06.2001 a jej prevádzka bola ukončená dňa 15.07.2009, je riadne uzavretá a zrekultivovaná, čo potvrdil aj žalovaný v napadnutom rozhodnutí. Kazetu I je potrebné považovať za definitívne uzatvorenú v súlade s platným právnym poriadkom, vrátane čl. 13 Smernice. Žalobca mal za to, že ako prevádzkovateľ skládky odpadov si splnil svoju povinnosť podľa § 114c ods. 1 písm. b) Zákona o odpadoch v spojení s § 114c ods. 2 písm. a) Zákona o odpadoch, keď v lehote stanovenej zákonom

predložil doklady preukazujúce, že došlo k uzatvoreniu a rekultivácii Kazety I v zmysle schváleného plánu úprav a tým aj k jej zosúladeniu s platným právnym poriadkom SR. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí nesprávne pristúpil k vyhodnocovaniu splnenia legislatívnych požiadaviek podľa bodov 1 až 4 ust. § 114c ods. 2 písm. a) Zákona o odpadoch, keďže preukazovanie vykonania opatrení podľa uvedených bodov sa na Kazetu I vzťahuje v rozsahu jej riadnej rekultivácie. Z čl. 14 Smernice podľa žalobcu vyplýva, že členské štáty musia prijať opatrenia na zabezpečenie toho, aby skládky, ktorým bolo vydané povolenie alebo ktoré už boli v prevádzke v čase prebratia Smernice, mohli pokračovať v prevádzke len vtedy, ak ich prevádzkovatelia splnia vo vymedzenom čase požiadavky Smernice, medzi ktoré v zmysle čl. 13 patrí aj uzatvorenie časti skládky a nie len uzatvorenie celej skládky ako to interpretuje žalovaný. Iba v opačnom prípade (ak nie je možné ďalšie prevádzkovanie skládky po vykonaní opatrení) musia byť prijaté opatrenia na čo najrýchlejšie zatvorenie dotknutých celých skládok. Kazeta I, ktorá je časťou skládky odpadov, ktorej bolo vydané povolenie, je už v súčasnosti uzatvorená a preto nemôže dôjsť k opätovnému prijatiu opatrenia na jej uzatvorenie. Mal za to, že vykonal všetky opatrenia potrebné na zosúladenie skládky odpadov so Smernicou a splnil všetky povinnosti vyplývajúce z legislatívy, skládka bola uzatvorená a zrekultivovaná a na žalobcu sa tak nemohla vzťahovať povinnosť preukázania opatrení úplne odlišných ako boli stanovené v pláne úprav. Žalovaný vôbec nemal pristúpiť k vyhodnocovaniu splnenia požiadaviek podľa bodov 1 až 4 vo vzťahu ku Kazete I, jedine ak by ich vyhodnocoval vo vzťahu na vykonanú rekultiváciu, jej kvalitu a rozsah.

20. V ďalšom texte podanej správnej žaloby žalobca poukázal na nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, a to z dôvodu rozporu medzi výrokom a odôvodnením rozhodnutia, kedy bolo vo výroku rozhodnutia uvedené nesprávne zákonné ustanovenie, na základe ktorého malo byť rozhodnutie vydané. Zákon o odpadoch obsahuje v ust. § 114c ods. 8 úplné vymedzenie právnych základov pre vydanie konečného rozhodnutia o ukončení činnosti skládok odpadov. Žalovaný musí identifikovať konkrétny zákonný dôvod podľa niektorého z bodov § 114c ods. 8 Zákona o odpadoch a o tento sa oprieť pri formulovaní výroku rozhodnutia. Ak mal žalovaný za to, že doklady predložené žalobcom spolu s obhliadkou na mieste nepreukazujú skutočnosti podľa dotknutých ustanovení, malo dôjsť k vydaniu konečného rozhodnutia podľa § 114c ods. 8 písm. a) bod 5 Zákona o odpadoch a nie podľa § 114c ods. 8 písm. a) bod 3 Zákona o odpadoch tak, ako je to uvedené vo výroku napadnutého rozhodnutia. V tejto súvislosti žalobca poukázal na to, že žalovaný prerušil konanie, hoci mu to Zákon o odpadoch neumožňuje a teda k prerušeniu došlo v rozpore so zákonom. Nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia spočíva podľa žalobcu aj v jeho zmätočnosti, keďže je na viacerých miestach vnútorne rozporné. Žalovaný sa odvoláva tak na vyhlášku č. ako aj na vyhlášku č. čo žalobca považuje za zmätočné, keďže mu nie je zrejmé podľa ktorej z vyhlášok žalovaný postupoval. Vnútorný rozpor sa podľa žalobcu nachádza aj na strane 74 napadnutého rozhodnutia kde žalovaný na jednom mieste uvádza, že vybudované skládkovacie priestory Kazety I nie sú v plnom súlade s požiadavkami Zákona o odpadoch, na inom mieste zase uvádza, že neboli identifikované nesúlady skládky s ustanoveniami Zákona o odpadoch. Nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia žalobca vidí aj v nedostatku dôvodov, keďže v ňom absentujú skutočnosti, ktoré viedli žalovaného k vydaniu tohto rozhodnutia. Žalovaný podľa žalobcu na viacerých miestach opakovane stroho konštatuje nesplnenie legislatívnych požiadaviek na skládky odpadov, avšak neuvádza z akých konkrétnych skutočností vychádzal pri konštatovaní tohto nesúladu a v čom spočíva nesplnenie legislatívnych požiadaviek na skládky odpadov tak, ako tvrdí žalovaný.

21. Posledným žalobným bodom a dôvodom, na základe ktorého žalobca navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť je nedostatočné zistenie skutkového stavu, ktoré žalobca vidí v tom, že žalovaný nevykonal náležité dokazovanie, ktoré by zodpovedalo správnemu právnemu posúdeniu veci. Žalovaný sa podľa žalobcu dostatočne nezaoberal splnením opatrení v zmysle § 114c ods. 2 písm. a) Zákona o odpadoch v logickej nadväznosti na žalobcom predložený plán úprava a splnenie opatrení na zosúladenie skládky odpadov s právnym poriadkom. Zo strany žalovaného nikdy nedošlo k naplneniu ust. § 114c ods. 5 Zákona o odpadoch. Žalovaný vykonal len overenie úplnosti žiadosti obhliadkou na mieste.

22. Na základe uvedených skutočností žalobca navrhol, aby správny súd podľa , a v spojní s ods. 4 zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

V.

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe

23. Písomným podaním zo dňa 03.06.2021 sa k obsahu správnej žaloby vyjadril žalovaný, ktorý vo svojom vyjadrení uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje za súladné s prislúchajúcimi ustanoveniami Žalovaný úvodom citoval čl. 14 Smernice, body 3.1., 3.2., 3.3. Prílohy I Smernice a a Vyhlášky č. a popísal skutkový stav obdobne ako je to uvedené v bodoch 10 a 11 tohto rozhodnutia, v súvislosti s čím uviedol, že obe časti Skládky Hôrky, t. j. 1. kazeta (nevyhovujúca) a 2. kazeta (vyhovujúca) tvoria jedno skládkové teleso, jednu skládku odpadov, ktorá je povolená ako jedna prevádzka jedným integrovaným povolením. Žalobca nevykonal fyzické a technické oddelenie nevyhovujúcej časti skládky od vyhovujúcej. 1. kazeta a 2. kazeta sa fyzicky dotýkajú, resp. nie sú oddelené zemnou hrádzou alebo inou vrstvou, ktorá by ich fyzicky oddeľovala. Podľa projektových dokumentácii stavieb predmetných kaziet sú rekultivačné a izolačné vrstvy kaziet skládok odpadov ich súčasťou ako ich neoddeliteľné časti, preto predmetné vrstvy kaziet skládok odpadov nie je možné akceptovať ako vrstvy fyzicky oddeľujúce jednotlivé časti skládky odpadov. Z dôvodu, že po preskúmaní žalobcom predložených dokladov podľa . písm. b) Zákona o odpadoch a po vykonaní miestnej obhliadky podľa Zákona o odpadoch dospel žalovaný k záveru, že neboli vykonané všetky opatrenia na účel splnenia požiadaviek na skládku odpadov podľa Zákona o odpadoch k jej časti, na ktorú sa vzťahovala povinnosť predložiť plán úpravy skládky odpadov (1. kazeta), t. j. neboli vykonané také opatrenia, ktoré by zosúladili 1. kazetu skládky odpadov s požiadavkami Vyhlášky č. , na ktorú ustanovenie ) Zákona o odpadoch odkazuje, vydal žalovaný podľa Zákona o odpadoch Konečné rozhodnutie o ukončení činnosti prevádzkovania skládky odpadov „Skládka tuhých odpadov Hôrky – Pláne“.

24. Žalovaný mal za to, že žalobca zavádzal, ak uviedol, že bol rozhodnutím prekvapený, keďže vo veci ustanovenia § 114c Zákona o odpadoch boli prevádzkovatelia jednotlivými inšpektorátmi životného prostredia ako aj Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky riadne informovaní, a preto žalobca mal vedomosť, ako bude na predmetnú vec žalovaný nahliadať predtým, ako mu vôbec predložil relevantné doklady. Žalobca mal v zmysle Zákona o odpadoch aj inú možnosť postupu, ak nemal v záujme celú skládku uzatvárať a rekultivovať, a to využitie postupu podľa § 114c ods. 1 písm. a) Zákona o odpadoch, t. j. žalobca mohol realizovať oddelenie nevyhovujúcej časti skládky od jej vyhovujúcej časti, pričom bolo len na jeho rozhodnutí, že sa rozhodol postupovať podľa § 114c ods. 1 písm. b) Zákona o odpadoch, ktorý bol pre neho finančne výhodnejší. Cieľom ustanovenia § 114c ods. 1 písm. b) Zákona o odpadoch nie je naplnenie plánu úprav skládky odpadov, ale splnenie opatrení pre časť skládky odpadov, na ktorú sa vzťahovala povinnosť predložiť plán úprav skládky odpadov, ktoré zabezpečia jej súlad so všetkými požiadavkami definovanými v ustanovení § 114c ods. 2 písm. a) Zákona o odpadoch, pričom ustanovenie § 114c ods. 2 písm. a) Zákona o odpadoch definuje požiadavky, ktoré musí časť skládky odpadov, na ktorú sa vzťahovala povinnosť predložiť plán úprav, t. j. v tomto prípade je to 1. kazeta, spĺňať, aby bolo možné konštatovať splnenie všetkých opatrení podľa Zákona o odpadoch. Predmetné ustanovenie odkazuje na vykonávací predpis k zákonu o odpadoch, a teda na Vyhlášku č. , ktorá definuje bližšie tieto požiadavky. Predmetné ustanovenie, vyplývajúc z jeho obsahu sa evidentne nezameriava na uzavretie a rekultiváciu dotknutej časti skládky odpadov a jej súladu s vykonávacím predpisom Zákona o odpadoch, tak ako to účelovo formuluje žalobca, ale zameriava sa okrem iného hlavne na tesniaci a drenážny systém dotknutej časti skládky umiestnený v jej spodnej časti.

25. Podľa žalovaného dal zákonodarca v ustanovení § 114c Zákona o odpadoch prevádzkovateľom starých skládok odpadu dve možnosti, ako pokračovať vo svojej činnosti. Prvou možnosťou bolo, že s poukazom na Zákona o odpadoch mohli príslušnému orgánu (inšpekcii, okresnému úradu) preukázať, že ich pôvodnú starú, v minulosti nevyhovujúcu časť skládky, uviedli vykonanými opatreniami do súladu s požiadavkami vyhlášky č. a teda automaticky aj do súladu s vyhláškou č. , Vyhláškou č. a Smernicou, t. j. ich stará časť by v súčasnosti už spĺňala stavebnotechnické požiadavky, požiadavky na tesnenie skládky, požiadavky na drenážny systém na odvod priesakovej kvapaliny a systém zachytávania plynov a požiadavky na postupy kontroly a monitorovania skládky po jej uzatvorení. Druhou možnosťou, ktorú prevádzkovatelia mali, ak chceli pokračovať v činnosti prevádzkovania skládky odpadov, bol postup podľa Zákona o odpadoch, pri ktorom dal zákonodarca prevádzkovateľovi možnosť, aby nevyhovujúcu starú časť skládky od vyhovujúcej časti skládky fyzicky a technicky oddelil, pričom fyzicky a technicky

oddelená vyhovujúca časť skládky by mohla pokračovať vo výkone činnosti skládkovania odpadov, bolo by pre ňu vydané nové integrované povolenie a povinné uzavretie a rekultivácia by sa týkala len nevyhovujúcej časti skládky odpadov. Žalovaný mal za to, že ním použitý výklad ustanovenia § 114c je aj v súlade s čl. 14 Smernice S, ktorý je zameraný na riešenie existujúcich skládok odpadu, t. j. skládok, ktoré boli v prevádzke v čase transpozície smernice. Čl. 14 v žiadnej svojej časti neupravuje časti skládok odpadov, ale len skládky odpadov ako celku, ktoré musia spĺňať požiadavky Smernice ako celok, ak chcú pokračovať v činnosti. Žalobca sa mylne domnieva, že tým, že nevyhovujúca časť skládky odpadov bola zrekultivovaná, tak zvyšná časť skládky môže pokračovať v činnosti. Takýto názor je nezlučiteľný s čl. 14 Smernice, ktorý hovorí len o dvoch možnostiach riešenia existujúcich skládok, a to, že sa buď skládka zosúladí s požiadavkami Smernice, alebo sa musí uzavrieť ako celok. To, že takýmto skládkam bolo v minulosti umožnené pokračovať v činnosti pristavením nových kaziet, ktoré už vyhovovali požiadavkám Smernice, bolo podľa žalovaného chybou národnej legislatívy, ktorú sa zákonodarca ustanovením § 114c snažil odstrániť. Uzavretá skládka odpadov podľa žalovaného nemôže ďalej vykonávať činnosť zneškodňovania odpadov tak, ako si to účelovo vykladá žalobca. V čl. 14 písm. c) Smernice je uvedené, že každá existujúca skládka musí do ôsmich rokov odo dňa stanoveného v článku 18 ods. 1 spĺňať požiadavky tejto Smernice, s výnimkou požiadaviek uvedených v bode 1 prílohy I. Žalovaný dospel k záveru, že skládka žalobcu nespĺňa vo svojej starej časti, teda v 1. kazete, požiadavky Smernice, a teda aj vykonávacej vyhlášky k Zákonu o odpadoch na tesnenie skládky odpadov, keďže geologická bariéra nevyhovuje požiadavkám, chýba umelo doplnená minerálna tesniaca vrstva, chýba HDPE fólia a neobsahuje ani Smernicou a Vyhláškou č. predpísaný systém na odvádzanie priesakovej kvapaliny a práve z tohto dôvodu je celá skládka ako jedno teleso, jeden celok, nevyhovujúca a musí byť uzavretá. Ak chcel žalobca prevádzkovať vyhovujúcu časť svojej skládky odpadov, mohol postupovať podľa § Zákona o odpadoch a túto vyhovujúcu časť fyzicky a technicky oddeliť od starej nevyhovujúcej časti skládky odpadov, t. j. urobiť z nej samostatnú novú skládku odpadov. Týmto postupom by vznikli dve samostatné skládkové telesá, 1. stará nevyhovujúca skládka odpadov a 2. nová vyhovujúca skládka odpadov, ktorá by ako celok bola v súlade s vykonávacím predpisom a teda aj so Smernicou.

26. Žalovaný v ďalšom texte svojho vyjadrenia prezentoval presvedčenie, že z ust. § 114c ods. 1 písm. b) Zákona o odpadoch v nadväznosti na ustanovenie § 114c ods. 5, 7 a 8 Zákona o odpadoch vyplýva, že dôkazné bremeno na preukázanie súladu 1. kazety s požiadavkami podľa § 114c ods. 2 písm. a) Zákona o odpadoch, t. j. s požiadavkami vykonávacieho predpisu k Zákonu o odpadoch je na strane prevádzkovateľa, teda žalobcu. Prevádzkovateľ skládky odpadov bol povinný preukázať žalovanému, že jeho stará časť skládky je v súlade s vykonávacím predpisom. V prípade žalobcu bol podľa žalovaného odborným posudkom preukázaný pravý opak, t. j. že jeho stará časť skládky nie je v súlade s požiadavkami na skládku odpadov, vyplývajúcich z vykonávacieho predpisu, čo potvrdzovali aj dôkazy, ktoré už mal žalovaný k dispozícii zo samotného integrovaného povolenia. Žalovaný napriek tomu, že dôkazné bremeno bolo na strane žalobcu, disponoval dostatkom dôkazov na preukázanie nesúladu skládky s vykonávacím predpisom k Zákonu o odpadoch a teda aj nesúladu s požiadavkami na skládku odpadu definovanými v § 114c ods. 2 písm. a) Zákona o odpadoch. K tejto časti žalovaný dodal, že predmetná právna úprava bola prijatá z dôvodu hroziacich sankcií Slovenskej republike, pričom Slovenská republika bola už upozornená v infrigenmente č. 2017/2035 k nesprávnej implementácii článku 14 Smernice pre 50 skládok odpadov, v ktorom je zahrnutá aj skládka žalobcu.

27. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením o nesprávnom vymedzení zákonného ustanovenia. Podľa neho došlo k zrejmej chybe v písaní, o čom svedčí odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, z ktorého obsahu odôvodnenia vyplýva, že dôvodom na jeho vydanie bola skutočnosť podľa ustanovenia § 114c ods. 8 písm. a) bod 5 Zákona o odpadoch. Vzhľadom na málo praktických skúseností s postupom podľa § 114c zákona o odpadoch a skutočnosti, že sa žalovaný v rámci zisťovania venoval aj tomu, či je vyhovujúca časť skládky fyzicky a technicky oddelená od nevyhovujúcej časti skládky, nedopatrením uviedol v rozhodnutí nesprávne ustanovenie § 114c ods. 8 písm. a) bod 3 Zákona o odpadoch namiesto § 114c ods. 8 písm. a) bod 5 Zákona o odpadoch. Žalovaný mal za to, že intenzita takéhoto pochybenia nemôže spôsobiť nezákonnosť rozhodnutia, nakoľko v obidvoch prípadoch, či už podľa ustanovenia § 114c ods. 8 písm. a) bod 5 Zákona o odpadoch alebo podľa ustanovenia § 114c ods. 8 písm. a) bod 3 Zákona o odpadoch dochádza k rovnakému rozhodnutiu o ukončení činnosti prevádzkovania skládky odpadov, pričom rozdiel spočíva v odlišnom dôvode takéhoto rozhodnutia. Hoci sa žalovaný dopustil chyby v písaní v rámci výroku rozhodnutia, mal za to, že z odôvodnenia rozhodnutia jasne vyplynul dôvod pre ukončenie činnosti prevádzkovania skládky odpadov.

28. Záverom žalovaný uviedol, že dôvodom pre posudzovanie obidvoch vyhlášok (č. a č. ) bolo, že žalovaný vyhodnocoval požiadavky na skládku odpadov aj v čase, kedy boli vybudované alebo prevádzkované, a teda nemohla byť aplikovaná neskoršia vyhláška. Z pohľadu prejednávaného konania je však relevantná , v ktorej sú uvedené opatrenia, ktoré mali byť prevádzkovateľmi skládok dodržané. Žalovaný okrem iného aj v závere odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyhodnocoval zistené nedostatky 1. kazety s požiadavkami Vyhlášky č. Žalovaný tiež uviedol, že si je vedomý administratívneho pochybenia na strane č. 75 napadnutého rozhodnutia, pričom ide o chybu, ktorá vznikla aj z dôvodu veľkého rozsahu rozhodnutia. Žalovaný však mal za to, že z celkového odôvodnenia zrejmé, že 1. kazeta nespĺňa požiadavky vyplývajúce z ustanovenia Zákona o odpadoch a zmienená administratívna chyba, ku ktorej došlo v priebehu vyhotovovania rozhodnutia, nemá vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Tvrdenie žalobcu, že rozhodnutie je zle odôvodnené, nakoľko sa na str. 76 v časti nazvanej „Závery“ nenachádzajú konkrétne skutočnosti, z ktorých žalovaný vychádzal, je podľa žalovaného zavádzajúce, nakoľko predmetná časť tvorí len zhrnutie všetkých záverov, ku ktorým žalovaný v rámci konania dospel. Predmetné potvrdzuje odôvodnenie rozhodnutia na stranách 62 – 74, v rámci ktorých sa žalovaný vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal s konkrétnymi nedostatkami, ktoré boli u žalobcu zistené, a ktoré viedli k vydaniu konečného rozhodnutia o ukončení činnosti prevádzkovania skládky odpadov. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol, aby správny súd predmetnú žalobu ako nedôvodnú a neopodstatnenú v celom rozsahu zamietol.

VI.

Replika

29. Žalobca sa po výzve správneho súdu podľa k vyjadreniu žalovaného replikou nevyjadril.

VII.

Pojednávanie

30. Po vykonaní prvotných úkonov bolo predmetnej veci nariadené pojednávanie na 29.11.2023, ktorého sa zúčastnil len žalovaný. Žalobca ani jeho právny zástupca sa pojednávania nezúčastnili, svoju účasť ospravedlnili písomným podaním doručeným správnemu súdu dňa 28.11.2023. Na základe uvedeného bolo prijaté uznesenie v zmysle , že vec sa prejedná v neprítomnosti žalobcu, resp. jeho právneho zástupcu.

31. Zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že v roku 2019, keď dostali za úlohu prehodnotiť všetky skládky, ktoré boli na Slovensku na základe Smernice a na základe §114c Zákona o odpadoch, všetkých prevádzkovateľov upozornili listom, aby sa k tomu postavili, že ten zákon musí byť dodržaný. Predtým na základe Smernice z roku 1999 nato mali osem rokov. Napriek tomu v roku 2019 novelizáciou Zákona o odpadoch a doplnením §114c dostali prevádzkovatelia dve možnosti, kde si mohli vybrať ďalší postup so skládkou. Skládka Hôrky pozostáva zo starej kazety a novej kazety. Zástupca žalovaného stav prirovnal k starému a novému domu s tým, že ak chce niekto postaviť nový dom na starom dome, aj ten starý dom musí spĺňať určité podmienky aby bola nová stavba povolená a úspešná. Zástupca žalovaného uviedol, že vychádzali z platnej legislatívy a ak došlo časom k zmene technických požiadaviek, ktoré má skládka spĺňať a keď Skládka Hôrky nemala napr. retenčnú nádrž, či vybudovaný tesniaci systém, kde jasne vyplýva, že tesniaci systém má mať koeficient -9 a Skládka Hôrky má -6, žalovaný musel postupovať v zmysle ochrany životného prostredia a obyvateľov a vydať konečné rozhodnutie, na základe ktorého takáto skládka nemohla pokračovať v činnosti. Zástupkyňa žalovaného uviedla, že pre žalovaného bolo rozhodujúce, že jedna kazeta od druhej neboli fyzicky i technicky oddelené a ide teda o jednu skládku, jedno teleso, v rámci jedného integrovaného povolenia. Žalovaný v rámci záverečnej reči zotrval na svojich stanoviskách.

32. Na to správny súd ako vecne s miestne príslušný súd na prejednanie a rozhodnutie vo veci na poojednávaní dňa 29.11.2023 verejne vyhlásil rozsudok, ktorým zamietol predmetnú žalobu a žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania.

VIII.

Právne východiská

33. Prislúchajúca právna úprava:

Podľa , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Podľa , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa , ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

Podľa § 114c ods. 1 Zákona o odpadoch, prevádzkovateľ skládky odpadov alebo jej časti uvedenej do prevádzky do 30. júna 2001, na ktorú sa vzťahovala povinnosť predložiť plán úprav skládky odpadov podľa právneho predpisu účinného do 31. decembra 2015, je povinný predložiť orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva alebo inšpekcii podľa osobitného predpisu ( v znení ) do 1. januára 2021 a) doklady podľa odseku 2, ktoré preukazujú možnosť samostatného prevádzkovania časti skládky odpadov, ktorej neuplynula doba platnosti rozhodnutia na jej prevádzkovanie podľa alebo osobitného predpisu ( v znení Z. z), ak časť skládky odpadov, na ktorú sa vzťahovala povinnosť predložiť plán úprav skládky odpadov, nespĺňa požiadavky na skládky odpadov podľa odseku 2 písm. a), b) doklady, ktoré preukazujú, že boli vykonané všetky opatrenia na účel splnenia požiadaviek na skládku odpadov podľa odseku 2 písm. a) k jej časti, na ktorú sa vzťahovala povinnosť predložiť plán úpravy skládky odpadov, alebo c) žiadosť o udelenie súhlasu podľa alebo súhlasu podľa osobitného predpisu ( piaty bod v znení Z. z ) na všetky časti skládky odpadov, na ktoré takýto súhlas ešte nebol udelený.

Podľa § 114c ods. 2 Zákona o odpadoch, za doklady, ktoré preukazujú možnosť samostatného prevádzkovania časti skládky odpadov podľa odseku 1 písm. a), sa považuje projekt stavby alebo aj iný doklad, ktorý preukazuje oddeliteľnosť tejto časti z hľadiska možnosti jej prevádzkovania bez technického a fyzického prepojenia s a) časťou skládky odpadov, na ktorú sa vzťahovala povinnosť predložiť plán úpravy skládky, a nespĺňa požiadavky na skládku odpadov ustanovené vykonávacím predpisom [§ 105 ods. 3 písm. f)] na 1. vybudovanie skládky odpadov (stavebnotechnické požiadavky), 2. tesnenie skládky odpadov, 3. odvádzanie a zachytávanie priesakových kvapalín a zachytávanie skládkového plynu, 4. postupy kontroly a monitorovania skládky odpadov počas následnej starostlivosti o skládku odpadov po jej uzatvorení, b) inou časťou skládky odpadov, ktorá je technicky a fyzicky neoddeliteľná od časti podľa písmena a).

Podľa § 114c ods. 3 Zákona o odpadoch, doklady predkladané podľa odseku 1 písm. a) musia vo vzťahu k častiam skládky odpadov uvedeným v odseku 2 písm. a) a b) preukazovať splnenie požiadaviek ustanovených vykonávacím predpisom [§ 105 ods. 3 písm. f)] na postupy kontroly a monitorovania skládky odpadov počas následnej starostlivosti o skládku odpadov po jej uzatvorení.

Podľa § 114c ods. 4 Zákona o odpadoch, Orgán štátnej správy odpadového hospodárstva alebo inšpekcia podľa osobitného predpisu do 90 dní od dňa doručenia dokladov podľa odseku 1 písm. a) preskúma a overí miestnou obhliadkou realizovateľnosť samostatného prevádzkovania časti skládky odpadov podľa odseku 1 písm. a) z hľadiska splnenia požiadaviek podľa odsekov 2 a 3. Ak má orgán štátnej správy odpadového hospodárstva pochybnosti o technickej realizovateľnosti samostatného prevádzkovania časti skládky odpadov podľa odseku 1 písm. a), môže požiadať stavebný úrad o vyjadrenie a upovedomí o tom prevádzkovateľa skládky odpadov; lehota od výzvy po vyjadrenie stavebného úradu sa nezapočítava do lehoty podľa prvej vety.

Podľa § 114c ods. 5 Zákona o odpadoch, orgán štátnej správy odpadového hospodárstva alebo inšpekcia podľa osobitného predpisu do 30 dní od dňa doručenia dokladov podľa odseku 1 písm. b) skontroluje, či tieto doklady preukazujú vykonanie opatrení podľa odseku 1 písm. b) a vykoná miestnu obhliadku.

Podľa § 114c ods. 7 Zákona o odpadoch, orgán štátnej správy odpadového hospodárstva alebo inšpekcia podľa osobitného predpisu vydá konečné rozhodnutie o pokračovaní činnosti prevádzkovania skládky odpadov, ak po kontrole podľa odseku 5 dospel k záveru, že predložené doklady potvrdzujú vykonanie opatrení podľa odseku 1 písm. b).

Podľa § 114c ods. 8 Zákona o odpadoch, orgán štátnej správy odpadového hospodárstva alebo inšpekcia podľa osobitného predpisu vydá konečné rozhodnutie o ukončení činnosti prevádzkovania skládky odpadov a) ku skládke odpadov ako celku, ak 1. prevádzkovateľ skládky odpadov v lehote podľa odseku 1 nepredložil doklady podľa odseku 1 písm. a) alebo písm. b) alebo nepodal žiadosť podľa odseku 1 písm. c), 2. prevádzkovateľ skládky odpadov podal žiadosť podľa odseku 1 písm. c), 3. po preskúmaní dokladov a vykonaní miestnej obhliadky podľa odseku 4 dospel k záveru, že nie sú splnené požiadavky na samostatné prevádzkovanie časti skládky odpadov podľa odseku 1 písm. a), 4. prevádzkovateľ skládky odpadov nepodal k časti skládky odpadov podľa odseku 1 písm. a) žiadosť podľa odseku 6 v určenej lehote, alebo 5. po preskúmaní dokladov a vykonaní miestnej obhliadky podľa odseku 5 dospel k záveru, že neboli vykonané všetky opatrenia na účel splnenia požiadaviek na skládku odpadov podľa odseku 1 písm. b), b) k častiam skládky odpadov podľa odseku 2 písm. a) a b), ku ktorým nebol udelený súhlas podľa alebo súhlas podľa osobitného predpisu, ( piaty bod v znení Z. z ) ak prevádzkovateľ skládky odpadov podal žiadosť v lehote podľa odseku 6.

Podľa § 113 ods. 1 Zákona o odpadoch, ak nie je v tomto zákone výslovne ustanovené inak, na konanie sa podľa tohto zákona vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.

Podľa § 113 ods. 2 písm. q) Zákona o odpadoch, všeobecné predpisy o správnom konaní s výnimkou ustanovení o miestnej príslušnosti sa nevzťahujú na konanie a rozhodnutie podľa § 114c s výnimkou doručovania rozhodnutia.

Podľa o odpadoch v znení účinnom od 01.07.2001 do 31.12.2015, prevádzkovateľ skládky odpadov uvedenej do prevádzky pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona je povinný a) do troch mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto zákona splniť povinnosť podľa odseku 3; zároveň predloží pôvodnú dokumentáciu, ktorá slúžila ako podklad na vydanie stavebného povolenia na výstavbu skládky odpadov a odborný posudok oprávnenej osoby ako podklad na zaradenie skládky odpadov do príslušnej triedy skládok odpadov, b) do šiestich mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto zákona 1. spracovať a predložiť na schválenie projektovú dokumentáciu na uzavretie, rekultiváciu a monitorovanie skládky odpadov po jej uzavretí, 2. v prípadoch, ak skládka odpadov nespĺňa všetky požiadavky na skládku odpadov podľa tohto zákona a všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho vykonanie, spracovať a predložiť na schválenie plán úprav skládky odpadov vrátane časového harmonogramu na dosiahnutie splnenia všetkých požiadaviek na skládku odpadov najneskôr do 31. decembra 2008.

Podľa § 105 ods. 3 písm. f/ Zákona o odpadoch, všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo, ustanoví podrobnosti o skládkach odpadov, o ich prevádzkovaní, postupy kontroly a monitorovania skládky odpadov počas jej prevádzky a počas následnej starostlivosti o skládku odpadov po jej uzavretí, postupy uzatvárania skládky odpadov a následná starostlivosť o skládku odpadov, podrobnosti o evidenčnej, ohlasovacej povinnosti a o povinnosti uchovávania evidencie

Podľa (Stavebnotechnické požiadavky na vybudovanie skládky odpadov) ods. 1 Vyhlášky č. , náležitosťami vybavenia skládky odpadov sú: a) informačná tabuľa, b) príjazdová účelová komunikácia ku skládke odpadov a spevnené komunikácie v areáli skládky odpadov, c) oplotenie a uzamykateľná brána, d) váha; to neplatí, ak ide o skládku odpadov uvedenú v odseku 5, e) prevádzkový objekt s potrebným vybavením, f) tesniaci systém skládky odpadov v závislosti od triedy skládky odpadov, g) drenážny systém so zbernou nádržou priesakových kvapalín; to neplatí, ak ide o skládku odpadov na inertný odpad, h) drenážny systém skládkových plynov a zariadenie na ich využitie alebo zneškodnenie; to neplatí, ak ide o skládku odpadov, v ktorej nie je predpoklad vzniku skládkových plynov, i) monitorovací systém podzemných vôd, ak v nie je ustanovené inak, monitorovací systém skládkových plynov; to neplatí, ak ide o skládku odpadov, v ktorej nie je predpoklad vzniku skládkových plynov, k) sieť vzťažných bodov monitorovacieho systému na geodetické merania topografických údajov skládky, l) odvodňovací systém povrchových vôd, m) zariadenie na čistenie dopravných prostriedkov, n) ďalšie zariadenie, ak to prevádzka skládky odpadov vyžaduje.

Podľa (Stavebnotechnické požiadavky na vybudovanie skládky odpadov) ods. 7 Vyhlášky č. , teleso skládky odpadov je priestor určený na fyzické ukladanie odpadu, ktorý je vybudovaný podľa požiadaviek na tesnenie skládky odpadov podľa v závislosti od triedy skládky odpadov.

Podľa (Požiadavky na tesnenie skládky odpadov) ods. 1 Vyhlášky č. , skládka odpadov sa musí utesniť tak, že sa geologickou bariérou alebo umelým tesnením podložia skládky odpadov a tesnením a prekrytím skládky odpadov po jej uzatvorení dosiahne ochrana pôdy, povrchovej vody a podzemnej vody.

Podľa (Požiadavky na tesnenie skládky odpadov) ods. 2 Vyhlášky č. , podložie skládky odpadov a jej bočné steny tvorí geologická bariéra s hrúbkou a s koeficientom filtrácie (kf) podľa týchto požiadaviek: a) skládky odpadov na inertný odpad: kf 1,0 x 10 -7 m/s alebo nižší, hrúbka najmenej 1 m, b) skládky odpadov na odpad, ktorý nie je nebezpečný: kf 1,0 x 10 -9 m/s alebo nižší, hrúbka najmenej 1 m, c) skládky odpadov na nebezpečný odpad: kf 1,0 x 10 -9 m/s alebo nižší, hrúbka najmenej 5 m.

Podľa (Požiadavky na tesnenie skládky odpadov) ods. 3 Vyhlášky č. , ak geologická bariéra nevyhovuje požiadavkám podľa odseku 2, umelo sa doplní minerálnou tesniacou vrstvou. Umelo doplnená minerálna tesniaca vrstva musí mať hrúbku najmenej 0,5 m s koeficientom filtrácie pre: a) skládky odpadov na inertný odpad kf 1,0 x 10 -7 m/s alebo nižší, b) skládky odpadov na odpad, ktorý nie je nebezpečný, kf 1,0 x 10 -9 m/s alebo nižší a c) skládky odpadov na nebezpečný odpad kf 1,0 x 10 -10 m/s alebo nižší.

Podľa (Požiadavky na tesnenie skládky odpadov) ods. 4 Vyhlášky č. , geologická bariéra alebo umelo doplnená minerálna tesniaca vrstva skládky odpadov sa doplní najmenej jednou vrstvou fólie z vysokohustotného polyetylénu (HDPE) s hrúbkou najmenej 2,5 mm pre skládky odpadov na nebezpečný odpad a s hrúbkou najmenej 1,5 mm pre skládky odpadov na odpad, ktorý nie je

nebezpečný, alebo inou umelou tesniacou vrstvou s porovnateľnými vlastnosťami, ako má fólia z vysokohustotného polyetylénu (HDPE) požadovanej hrúbky.

Podľa (Požiadavky na tesnenie skládky odpadov) ods. 5 Vyhlášky č. , umelo doplnená minerálna tesniaca vrstva musí mať také vlastnosti, že vplyvom skládkovania nedôjde k žiadnym nepriaznivým zmenám podložia a je schopná prispôsobovať sa deformácii podložia; musí mať hrúbku najmenej 0,5 m.

Podľa (Požiadavky na tesnenie skládky odpadov) ods. 7 Vyhlášky č. , medzi plastovú fóliu a drenážnu vrstvu sa s cieľom ochrániť plastovú fóliu pred jej mechanickým porušením ukladá ochranná vrstva najmenej 0,2 m hrubá; tvorí ju piesok alebo štrk s veľkosťou zrna do priemeru 8 mm. Ako ochrannú vrstvu možno použiť aj vhodnú geotextíliu.

Podľa (Odvádzanie a zachytávanie priesakových kvapalín a zachytávanie skládkového plynu) ods. 1 Vyhlášky č. , na skládke odpadov sa musia vykonať opatrenia na kontrolu priesakových kvapalín a riadenie priesakového režimu zabezpečujúce najmä a) kontrolu prienikov zrážkových vôd do telesa skládky odpadov, b) zabránenie prieniku povrchových vôd a podzemných vôd do odpadov uložených na skládke odpadov, c) odvádzanie a zachytávanie priesakovej kvapaliny, d) čistenie zachytených priesakových kvapalín zo skládky odpadov tak, že sa dosiahnu hodnoty na ich vypustenie do kanalizácie alebo recipientu alebo odvoz priesakových kvapalín do vyhovujúceho zariadenia na čistenie odpadových vôd alebo kvapalných odpadov.

Podľa (Odvádzanie a zachytávanie priesakových kvapalín a zachytávanie skládkového plynu) ods. 2 Vyhlášky č. , drenážna vrstva skládky odpadov musí mať hrúbku najmenej 0,5 m. Ako materiál na vybudovanie drenážnej vrstvy sa používa štrk s priemerom 16/32 mm, ktorý neobsahuje vápenaté prímesi. Drenážna vrstva na svahoch sa môže nahradiť umelou drenážnou vrstvou, ktorá má rovnaké hydraulické vlastnosti ako štrk frakcie 16/32 mm s hrúbkou 0,5 m.

Podľa (Odvádzanie a zachytávanie priesakových kvapalín a zachytávanie skládkového plynu) ods. 3 Vyhlášky č. , drenážne potrubie má priemer najmenej 200 mm. Štrbinové otvory majú šírku najmenej 2 mm a dĺžku najmenej 30 mm. Potrubie s kruhovými otvormi má otvory s priemerom najmenej 12 mm. Na ochranu drenážneho potrubia sa nad ním vybuduje ochranný obsyp z kameniva, ktoré nepodlieha objemovým zmenám a neobsahuje vápenaté častice so zrnitosťou 16/32 mm.

Podľa (Odvádzanie a zachytávanie priesakových kvapalín a zachytávanie skládkového plynu) ods. 4, 5 a 7 Vyhlášky č. , drenážne potrubie musí vyúsťovať do akumulačnej nádrže priesakových kvapalín. Na kontrolu a čistenie drenážneho potrubia sa vybudujú revízne šachty s vnútorným priemerom najmenej 1,0 m. Drenážne potrubie sa musí najmenej dvakrát do roka čistiť prepláchnutím. Pozdĺžny spád drenážneho potrubia musí byť najmenej 1 % a sklony vnútornej drenáže musia byť najmenej 2 %. Na odvedenie povrchových vôd z okolia skládky odpadov sa musí vybudovať dostatočne dimenzovaný obvodový odvodňovací systém.

Podľa č. 13 Smernice, členské štáty prijmú opatrenia na zabezpečenie toho, aby všade tam, kde to prichádza do úvahy, v súlade s povolením: a) sa začalo s postupom uzatvárania skládky alebo jej časti: i) po splnení príslušných podmienok ustanovených v povolení; alebo ii) v súlade s povolením príslušného orgánu vydaného na žiadosť prevádzkovateľa; iii) alebo na základe odôvodneného rozhodnutia príslušného orgánu; b) skládka alebo jej časť môže byť považovaná za definitívne uzatvorenú len vtedy, ak príslušný orgán vykoná záverečnú inšpekciu priamo na mieste skládky, vyhodnotí všetky správy predložené prevádzkovateľom a oznámi prevádzkovateľovi svoj súhlas s uzatvorením skládky. To v žiadnom prípade nemá vplyv na zodpovednosť prevádzkovateľa vyplývajúcu z podmienok povolenia; c) po definitívnom uzatvorení skládky je prevádzkovateľ zodpovedný za jej údržbu, monitorovanie a kontrolu v etape starostlivosti o skládku po ukončení jej prevádzky po takú dlhú dobu, ako to požaduje príslušný orgán, berúc do úvahy dobu, počas ktorej by skládka mohla predstavovať nebezpečenstvo. Prevádzkovateľ oznámi príslušnému orgánu všetky významné nepriaznivé dopady na životné prostredie

odhalené pomocou kontrolných postupov a riadi sa rozhodnutím príslušného orgánu o povahe a časovom harmonograme nápravných opatrení, ktoré majú byť prijaté; d) prevádzkovateľ skládky je zodpovedný za monitorovanie a analýzu skládkových plynov a vôd presakujúcich zo skládky a režimu podzemných vôd v blízkosti skládky v súlade s prílohou III po takú dlhú dobu, akú príslušný orgán považuje za potrebnú, počas ktorej by skládka mohla predstavovať nebezpečenstvo pre životné prostredie, bez toho, aby sa to dotklo právnych predpisov spoločenstva alebo vnútroštátnych právnych predpisov týkajúcich sa zodpovedností držiteľa odpadu.

Podľa čl. 14 Smernice, členské štáty prijmú opatrenia na zabezpečenie toho, aby skládky, ktorým bolo vydané povolenie alebo ktoré už boli v prevádzke v čase transpozície tejto smernice, nemohli pokračovať v prevádzke pokiaľ nebudú podľa možnosti čo najskôr uskutočnené nižšie uvedené kroky, najneskôr však do ôsmych rokov odo dňa ustanoveného v článku 18 ods. 1: a) do jedného roka odo dňa stanoveného v článku 18 ods. 1 prevádzkovateľ pripraví a predloží príslušnému orgánu na schválenie plán úpravy skládky, vrátane podrobných údajov uvedených v článku 8 a všetky nápravné opatrenia, ktoré bude potrebné podľa prevádzkovateľa vykonať pre splnenie požiadaviek tejto smernice s výnimkou požiadaviek v bode 1 prílohy I; b) po predložení plánu úpravy skládky príslušné orgány prijmú na základe zmieneného plánu a tejto smernice konečné rozhodnutie o tom, či prevádzka skládky môže pokračovať. Členské štáty prijmú v súlade s článkom 7 písm. g) a 13 potrebné opatrenia na čo najrýchlejšie zatvorenie tých skládok, ktorým nebolo podľa článku 8 vydané povolenie pokračovať v prevádzke; c) na základe schváleného plánu úpravy skládky povolí príslušný orgán potrebné práce a ustanoví prechodné obdobie na dokončenie plánu. Každá existujúca skládka musí do ôsmich rokov odo dňa stanoveného v článku 18 ods. 1 spĺňať požiadavky tejto smernice, s výnimkou požiadaviek uvedených v bode 1 prílohy I; d) do jedného roka odo dňa stanoveného v článku 18 ods. 1 sa budú články 4, 5 a 11 a príloha II vzťahovať na skládky nebezpečného odpadu; d) do troch rokov odo dňa ustanoveného v článku 18 ods. 1 sa na skládky nebezpečného odpadu začne uplatňovať článok 6.

IX.

Právne posúdenie

34. V danom prípade bolo predmetom súdneho prieskumu rozhodnutie žalovaného č. 8699/57/2020-3435/2021750230104/KP zo dňa 03.02.2021, ako tzv. konečné rozhodnutie, ktorým žalovaný rozhodol o ukončení prevádzkovania skládky odpadov „Skládka tuhých odpadov Hôrky – Pláne“, ktoré správny súd preskúmal v rozsahu žalobných bodov a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

35. Úvodom správny súd považuje za nevyhnutné uviesť, že dôvodové správy k návrhom nových právnych predpisov sú neoddeliteľnou súčasťou novej navrhovanej právnej úpravy a napriek ich právnej nezáväznosti sa jedná o základný (aj keď len sprievodný) dokument vysvetľujúci dôvody novej právnej úpravy, kde vo všeobecnej časti vysvetľuje základné myšlienky a ciele novej právnej úpravy vo všeobecnej rovine, osobitná časť sa zase sústreďuje na jednotlivosti a pre vysvetlenie podstaty a zmyslu jednotlivých ustanovení právneho predpisu je veľmi dôležitá. Dôvodová správa plní najmä účel náležitého zdôvodnenia, vysvetlenia, pochopenia zmyslu a účelu príslušného ustanovenia. Správny súd má za to, že v prípade dôvodovej správy k , ktorým bol novelizovaný Zákon o odpadoch, primárne v osobitnej časti k sú jasne, jednoducho a zrozumiteľne vyjadrené ciele zákonodarcu, ktoré sledoval pri navrhovaní tejto právnej úpravy a kde zohľadňoval celý predchádzajúci proces vrátane niekoľkých konaní pred Súdnym dvorom Európskej únie (ďalej len ako „SD EÚ“) a do určitej miery aj návod k výkladu jednotlivých ustanovení Zákona o odpadoch.

36. Na základe uvedeného pre celkový kontext odôvodnenia tohto rozhodnutia správny súd v tomto bode v krátkosti zhrnie obsah dôvodovej správy k , konkrétne k , pomocou ktorého sa mal riešiť problém skládok odpadov, ktoré boli uvedené do prevádzky do 30.06.2001 (ďalej aj ako „staré skládky“), t. j. do začiatku účinnosti pôvodného o odpadoch, a vzťahovala sa na ne povinnosť predložiť plán úprav skládky odpadov podľa o odpadoch účinného do 31.12.2015 (). Primárnym cieľom bolo, aby prevádzkované skládky odpadov, ktorých pôvodné časti uvedené do prevádzky do 30.06.2001 boli buď postupom podľa

článku 14 Smernice zosúladené s požiadavkami Smernice alebo zatvorené. Ak sa povolila prevádzka nových častí (kaziet) skládky odpadov bez prijatia konečného rozhodnutia a preukázania vykonaných prác na dosiahnutie súladu s požiadavkami Smernice vo vzťahu k pôvodnej nevyhovujúcej časti tejto skládky, nebolo podľa názoru Európskej komisie preukázané dodržanie postupu podľa čl. 14 Smernice pre skládku odpadov ako celku. V tejto súvislosti podľa predmetnej dôvodovej správy Európska komisia poukázala na technické alebo fyzické prepojenie pôvodne nevyhovujúcich častí skládky odpadov s už technicky vyhovujúcimi časťami skládok odpadov. Rovnaký názor bol vyslovený aj v rozsudku SD EÚ C-626/16, v prípade skládky Považský Chlmec. Z posúdenia SD EÚ v rozsudku C-626/16 malo vyplynúť, že takýmto opatrením malo byť prijatie konečného rozhodnutia o prevádzkovaní predmetnej skládky alebo jej uzavretie v zmysle článku 14 písm. b) Smernice. Skládky odpadov, ktoré boli predmetom navrhovanej úpravy boli a sú v rovnakom postavení ako skládka odpadov Považský Chlmec. Európska komisia nepovažovala v tejto súvislosti za dostatočné dodatočné schválenie plánov úprav na základe právnej úpravy V predmetnej dôvodovej správe k sa uvádza k ods. 1, že prevádzkovateľovi takejto starej skládky, resp. skládky, ktorej časť je posudzovaná ako stará skládka odpadov, sa ukladá povinnosť, aby do ustanovenej lehoty predložil doklady uvedené v písmenách a/ alebo b/, ktoré budú následne posúdené z hľadiska možnosti pokračovať v činnosti na aktuálne prevádzkovaných častiach dotknutých skládok odpadov, alebo aby požiadal o uzavretie skládky odpadov podľa písmena c/. Ak prevádzkovateľ v ustanovenej lehote doloží doklady podľa odseku 1 písm. b/ o vykonaní všetkých prác na dosiahnutie súladu pôvodnej nevyhovujúcej starej časti skládky (teda časti skládky, na ktorú sa vzťahovala povinnosť predložiť plán úpravy skládok) so stavebnotechnickými požiadavkami na skládku odpadov, bude môcť byť vydané konečné rozhodnutie o pokračovaní v činnosti prevádzky skládky odpadov (ods. 5, ods. 7, ods. 9 písm. a/, ods. 10 a 11). Ak prevádzkovateľ predloží doklady preukazujúce možnosť samostatného prevádzkovania častí skládky odpadov, ktorým neuplynula doba platnosti rozhodnutia podľa odseku 1 písm. a/, tieto budú preskúmané postupom podľa odseku 4 z hľadiska overenia splnenia požiadaviek podľa odsekov 2 a 3. Požiadavky podľa odsekov 2 a 3 zároveň vymedzujú obsah dokladov, ktoré má prevádzkovateľ predložiť podľa odseku 1 písm. a/. Ak sa preukáže technická alebo fyzická oddeliteľnosť prevádzkovanej časti skládky od pôvodnej nevyhovujúcej časti skládky a od častí skládky, ktoré sú neoddeliteľné od pôvodnej nevyhovujúcej časti skládky, prevádzkovateľ má podľa odseku 6 v lehote do 60 dní od doručenia výzvy podať žiadosť o vydanie rozhodnutia na jej prevádzkovanie. Táto časť skládky odpadov bude pokračovať v prevádzke ako samostatná skládka odpadov a vo vzťahu k nej nebude vydané konečné rozhodnutie o ukončení činnosti prevádzkovania skládky (ods. 8 písm. b/).

37. Správny súd v rámci súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia, resp. vlastnej rozhodovacej činnosti, pri výklade § 114c Zákona o odpadoch vychádzal z vyššie uvedeného úmyslu zákonodarcu, keďže takýto výklad považoval za logický a v zásade jediný možný.

38. S ohľadom na skutkový stav a znenie § 114c ods. 1 Zákona o odpadoch bolo teda povinnosťou žalobcu vybrať si jednu z možností, ktoré mu Zákon o odpadoch v ust. § 114c ods. 1 písm. a/, b/ a c/ umožňoval.

39. Prvou možnosťou žalobcu podľa § 114c ods. 1 písm. a/ Zákona o odpadoch bolo preukázať možnosť samostatného prevádzkovania časti skládky odpadov, ktorej neuplynula doba platnosti rozhodnutia na jej prevádzkovanie, a to v tom prípade, ak časť skládky odpadov, na ktorú sa vzťahovala povinnosť predložiť plán úprav skládky odpadov nespĺňa požiadavky na skládky odpadov podľa § 114c ods. 2 písm. a/ Zákona o odpadoch. Uvedené ustanovenie teda počíta s možnosťou, že skládka odpadov sa skladá z viacerých častí, z ktorých niektoré požiadavky podľa § 114c ods. 2 písm. a/ Zákona o odpadoch spĺňajú (ďalej aj ako „vyhovujúca časť skládky odpadov“) a iné tieto požiadavky nespĺňajú (ďalej aj ako „nevyhovujúca časť skládky odpadov“). Zákon o odpadoch v danom prípade počíta s možnosťou samostatného prevádzkovania vyhovujúcej časti skládky odpadov. Správny súd má za to, že z uvedeného vyplýva požiadavka oddeliteľnosti vyhovujúcich častí skládky odpadov od nevyhovujúcich častí skládky odpadov. Na základe uvedeného tak v prípade postupu podľa § 114c ods. 1 písm. a/ Zákona o odpadoch by bolo povinnosťou žalobcu predložiť doklady preukazujúce možnosť oddeliteľnosti (technickej aj fyzickej) nevyhovujúcej časti skládky odpadov od vyhovujúcej časti skládky odpadov a preukazujúce možnosť úplne samostatného prevádzkovania vyhovujúcej časti skládky odpadov. Teda, že vyhovujúca časť skládky odpadov spĺňa požiadavky podľa § 114c ods. 2 písm. a) Zákona o odpadoch (napr. riešenie odvádzania a zachytávania priesakových kvapalín a zachytávania skládkového plynu) úplne samostatne bez prepojenia na nevyhovujúcu časť skládky

odpadov. Nevyhovujúca časť skládky odpadov nesmie mať žiadne technické ani fyzické spojenie s vyhovujúcou časťou skládky odpadov (ani napr. tesniacu fóliu), nesmú sa akokoľvek dotýkať.

40. Druhou možnosťou žalobcu podľa § 114c ods. 1 písm. b/ Zákona o odpadoch bolo preukázať že boli vykonané všetky opatrenia na účel splnenia požiadaviek na skládku odpadov podľa § 114c ods. 2 písm. a/ Zákona o odpadoch k jej časti, na ktorú sa vzťahovala povinnosť predložiť plán úpravy skládky odpadov. Predložením dokladov sa má preukázať, že požiadavky podľa § 114c ods. 2 písm. a/ Zákona o odpadoch spĺňa skládka odpadov ako celok, teda aj časť, na ktorú sa vzťahovala povinnosť predložiť plán úpravy skládky odpadov. V danom prípade tak podľa gramatického výkladu ust. § 114c ods. 1 písm. b/ Zákona o odpadoch, bolo povinnosťou žalobcu preukázať splnenie požiadaviek na skládku odpadov podľa § 114c ods. 2 písm. a/ Zákona o odpadoch, teda že kazeta I spĺňa požiadavky na vybudovanie skládky odpadov (stavebnotechnické požiadavky), tesnenie skládky odpadov, odvádzanie a zachytávanie priesakových kvapalín a zachytávanie skládkového plynu a postupy kontroly a monitorovania skládky odpadov počas následnej starostlivosti o skládku odpadov po jej uzatvorení, bližšie špecifikované v ust. , 4, 5 a 7 Vyhlášky č.

41. Treťou možnosťou žalobcu podľa § 114c ods. 1 písm. c/ Zákona o odpadoch bolo, ak by dospel k záveru, že nie je možné technicky a fyzicky oddeliť nevyhovujúcu časť skládky odpadov od vyhovujúcej časti skládky odpadov alebo že fyzické a technické oddelenie je finančne príliš nákladné, alebo ak by sa z akéhokoľvek dôvodu rozhodol nepokračovať v prevádzkovaní skládky odpadov, požiadať o udelenie súhlasu na uzavretie skládky odpadov alebo jej časti, vykonanie jej rekultivácie a jej následné monitorovanie po uzavretí skládky ako celku.

42. Správny súd s poukazom na obsah žiadosti o vydanie konečného rozhodnutia žalobcu zo dňa 06.10.2020 považoval za nesporné, že žalobca si vybral možnosť podľa § 114c ods. 1 písm. b/ Zákona o odpadoch. V danom prípade sa stalo sporným a pre posúdenie celej právnej veci zásadným, či je splnenie vyššie uvedených požiadaviek ako sú stavebnotechnické požiadavky, tesnenie skládky odpadov a postupy odvádzania a zachytávania priesakových kvapalín potrebné vzťahovať aj na časť skládky, ktorá už bola uzatvorená. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí vyhodnocoval splnenie uvedených požiadaviek aj vo vzťahu k uzatvorenej časti Skládky Hôrky, konkrétne ku 1. kazete , s čím žalobca nesúhlasil, považoval to za nesprávne právne posúdenie veci žalovaným, teda ako dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia. Podstatná časť žalobnej argumentácie žalobcu súvisela práve s týmto žalobným bodom. Žalobca v zásade nerozporoval závery žalovaného, že 1. kazeta Skládky Hôrky nespĺňa požiadavky podľa § body 1, a Zákona o odpadoch bližšie špecifikované v ust. , 4 a 5 Vyhlášky č. , mal však za to, že pre potreby vyhodnotenia splnenia požiadaviek podľa Zákona o odpadoch je pri uzatvorených skládkach odpadov, resp. ich častiach (kazetách), potrebné vyhodnocovať len štvrtý bod uvedeného ustanovenia, teda postupy kontroly a monitorovania skládky odpadov počas následnej starostlivosti o skládku odpadov po jej uzatvorení a tieto požiadavky 1. kazeta Skládky Hôrky spĺňa. Na základe uvedeného správny súd posudzoval v zmysle odôvodnenia predmetného žalobného bodu len vo svojej podstate právny problém, a to, či je splnenie požiadaviek podľa body 1, a Zákona o odpadoch (stavebnotechnické požiadavky, tesnenie skládky odpadov a postupy odvádzania a zachytávania priesakových kvapalín) potrebné vzťahovať aj na časť skládky, ktorá už bola uzatvorená.

43. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že ako zo znenia ust. § 114c Zákona o odpadoch, tak z vyššie spomenutej dôvodovej správy, vyplýva jasný zámer zákonodarcu, aby v dôsledku aplikácie § 114c Zákona o odpadoch boli ponechané v prevádzke len také skládky odpadov, ktoré ako celok spĺňajú požiadavky podľa § 114c ods. 2 písm. a/ Zákona o odpadoch, alebo také skládky odpadov, ktoré síce ako jedno skládkové teleso v celosti uvedené požiadavky nespĺňajú (požiadavky spĺňajú len niektoré časti skládky odpadov), avšak tie časti skládky odpadov, ktoré uvedené požiadavky nespĺňajú sú technicky a fyzicky oddelené alebo oddeliteľné od častí skládky odpadov spĺňajúcich uvedené požiadavky.

44. Správny súd v tejto súvislosti považuje za nevyhnutné uviesť, že Zákon o odpadoch v ust. § 114c nerozlišuje medzi tým, či je skládka odpadov, resp. jej časť v prevádzke, alebo je uzatvorená. V prípade, že by bolo úmyslom zákonodarcu preniesť do Zákona o odpadoch rozdielne požiadavky na skládky odpadov, resp. ich častí, ktoré sú v prevádzke a ktoré boli uzatvorené, výslovne by to uviedol v texte právneho predpisu, čo sa v predmetnom prípade nestalo. Uzatvorením skládka odpadov alebo jej časť neprestáva existovať a s jej existenciou aj po uzatvorení sú spojené povinnosti vyplývajúce

z prislúchajúcich ustanovení právnych predpisov (napr. a 8 Vyhlášky č. ), keďže nepochybne aj vnútri uzatvorenej skládky prebiehajú procesy, ktoré môžu mať významne negatívny dopad na životné prostredie, najmä v prípadoch ak nespĺňajú požiadavky na skládky odpadov. Preto sa správnemu súdu javí ako logický postup zákonodarcu, ktorý vyplýva aj z už spomenutej dôvodovej správy k novele Zákona o odpadoch, kedy bez toho aby rozlišoval medzi uzatvorenými skládkami a skládkami v prevádzke, stanovil jasné podmienky, ktoré sú prevádzkovatelia skládok bez rozdielu povinní splniť s tým, že im dal možnosť vyhodnotiť situáciu nimi prevádzkovaných skládok (vrátane tých uzavretých) a zvoliť jednu z troch možností opísaných vyššie. V prípade, že si žalobca zvolil možnosť podľa Zákona o odpadoch, t. j. preukázať vykonanie všetkých opatrení na účel splnenia požiadaviek na skládku odpadov podľa Zákona o odpadoch k jej časti, na ktorú sa vzťahovala povinnosť predložiť plán úpravy skládky odpadov, bolo jeho povinnosťou vykonanie všetkých, na tomto mieste považuje správny súd zdôrazniť slovo „všetkých“, opatrení, ktoré Zákon o odpadoch vyžaduje, a to už ako bolo spomenuté, bez ohľadu na to, či sa jedná o skládku, resp. jej časť v prevádzke alebo uzatvorenú. v súvislosti s tesnením skládky odpadov podľa , či odvádzaním a zachytávaním priesakových kvapalín a zachytávaním skládkového plynu podľa , stanovuje podstatne prísnejšie požiadavky na teleso skládky odpadov ako celok v porovnaní s požiadavkami na uzatvorenie skládky odpadov, kde sa v zmysle počíta len s vybudovaním povrchového tesnenia. S ohľadom na uvedené podľa správneho súdu neobstoja argumenty žalobcu smerujúce k tomu, že pri uzatvorenej skládke odpadov je pre potreby vyhodnotenia splnenia požiadaviek podľa a Zákona o odpadoch potrebné zohľadňovať len postupy kontroly a monitorovania skládky odpadov počas následnej starostlivosti o skládku odpadov po jej uzatvorení. Vzhľadom na uvedené mal správny súd za to, že žalovaný správne právne posúdil predmetnú vec, ak v súvislosti s uzatvorenou časťou skládky odpadov, pre potreby vyhodnotenia splnenia povinnosti žalobcu podľa Zákona o odpadoch, vyhodnocoval splnenie všetkých požiadaviek podľa Zákona o odpadoch. Ak teda na základe žalobcom predložených dokladov, po ich preskúmaní a vykonaní miestnej obhliadky žalovaný dospel k záveru, že zo strany žalobcu neboli vykonané všetky opatrenia na účel splnenia požiadaviek na skládku odpadov podľa Zákona o odpadoch, čo v zásade žalobca ani žiadnym spôsobom nerozporoval, nemal žalovaný inú možnosť ako postupovať v zmysle Zákona o odpadoch. Správny súd na základe uvedeného dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie nevychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a v danom prípade tak nebol naplnený dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa .

45. V súvislosti so žalobcom namietanou nepreskúmateľnosťou napadnutého rozhodnutia správny súd uvádza, že nedospel k záveru, že v danom prípade bol daný dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov.

46. K žalobcom namietanému nesprávnemu identifikovaniu časti zákonného ustanovenia na základe, ktorého bolo napadnuté rozhodnutie vydané správny súd uvádza, že nepochybne sa jedná o nedostatok napadnutého rozhodnutia, kedy z hlavičky napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný rozhodol okrem iných aj podľa ust. § 114c ods. 8 písm. a/ bod 3 Zákona o odpadoch, avšak z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný rozhodol podľa ust. § 114c ods. 8 písm. a/ bod 5 Zákona o odpadoch. Na tomto mieste správny súd považuje za nevyhnutné uviesť, že ukončenie činnosti prevádzkovania skládky odpadov vydaním konečného rozhodnutia podľa § 114c Zákona o odpadoch je upravené v odseku 8 tohto ustanovenia, ktorý je rozdelený na písmená a/ a b/, v závislosti od toho, či ide o ukončenie činnosti prevádzkovania skládky odpadov ako celku, alebo len jej časti. Pod písmenom a/ je potom uvedených v piatich bodoch päť dôvodov, na základe ktorých je možné vydať konečné rozhodnutie o ukončení činnosti prevádzkovania skládky odpadov ako celku. Je preto nepochybné, že ak žalovaný v hlavičke napadnutého rozhodnutia ako aj v jeho odôvodnení uviedol, že rozhodoval podľa §114c ods. 8 písm. a/ Zákona o odpadoch, bez ohľadu na to, podľa ktorého bodu tohto ustanovenia, charakter rozhodnutia, teda konečné rozhodnutie o ukončení činnosti prevádzkovania skládky odpadov ako celku, by ostal nezmenený. Zo znenia bodu 3 je zrejmé, že tento postup pri vydaní konečného rozhodnutia o ukončení činnosti prevádzkovania skládky odpadov ako celku sa uplatní v prípade, že prevádzkovateľ si zvolí postup podľa § 114c ods. 1 písm. a/ Zákona a odpadoch a zo znenia bodu 5 je zase zrejmé, že tento postup pri vydaní konečného rozhodnutia o ukončení činnosti prevádzkovania skládky odpadov ako celku sa uplatní v prípade, že prevádzkovateľ si zvolí postup podľa § 114c ods. 1 písm. b/ Zákona a odpadoch. V danom prípade je z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ale aj

z hlavičky napadnutého rozhodnutia nepochybné, že v danom prípade žalovaný rozhodoval podľa § §114c ods. 8 písm. a/ Zákona o odpadoch v spojení s §114c ods. 1 písm. b/ a § 114c ods. 2 písm. a/ Zákona o odpadoch, na základe čoho správny súd uvedené pochybenie vyhodnotil ako pisársku chybu, závažnosť ktorej je v danom prípade zanedbateľného významu, bez schopnosti privodiť zrušenie napadnutého rozhodnutia.

47. Nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia videl žalobca aj v určitej zmätočnosti, kedy mu nebolo zrejmé, kritériá ktorej vyhlášky žalovaný vyhodnocoval, či šlo o kritériá podľa vyhlášky č. o skládkovaní odpadov a dočasnom uskladnení kovovej ortuti alebo Vyhlášky č. Za zmätočné považoval aj odôvodnenie napadnutého rozhodnutia na stranách č. 74 a 75. Rozpor medzi závermi uvedenými žalovanými v napadnutom rozhodnutí v poslednom odstavci na strane č. 74 a v prvom odstavci na strane č. 75 neušiel pozornosti ani správneho súdu, no v danom prípade žalobcom uvádzanú zmätočnosť, či rozpor odôvodnenia napadnutého rozhodnutia považoval správny súd za nedostatky odstrániteľné výkladom, kedy po interpretácii napadnutého rozhodnutia ako celku, nedospel k pochybnostiam o jeho význame. Vo vzťahu k otázke preskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia v súvislosti s uvedenými nedostatkami, vyhodnotil správny súd napadnuté rozhodnutie v medziach udžateľnosti, hoci je nutné konštatovať, že na dolnej hranici týchto medzí.

48. K žalobnej argumentácii žalobcu smerujúcej k nezákonnosti prerušenia konania podľa § 114c Zákona o odpadoch, s ohľadom na ust. § 113 ods. 1 v spojení s § 113 ods. 2 písm. q/ Zákona o odpadoch, správny súd v tejto súvislosti konštatuje pochybenie na strane žalovaného, avšak zároveň dodáva, že nie každé pochybenie orgánu verejnej správy je spôsobilé privodiť zrušenie správnou žalobou napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy. Uvedené platí najmä za situácie, ak pochybenie nie je možné zo strany žalovaného orgánu verejnej správy v prípade zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie žiadnym spôsobom reparovať, tento záver posilňuje aj stav, kedy neboli pochybením orgánu verejnej správy práva účastníka administratívneho konania negatívne ovplyvnené, ale práve naopak, došlo k ich rozšíreniu, k čomu podľa správneho súdu došlo aj v predmetnom prípade, kedy prerušením konania bolo žalobcovi na predloženie potrebných dokladov poskytnutých 21 dní naviac oproti požiadavkám Zákona o odpadoch. Na základe uvedeného uvedenú námietku žalobcu vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú.

49. Argumentáciu žalobcu ohľadne nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia z dôvodu nedostatku dôvodov vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú, keďže mal za to, že dôvody, ktoré žalovaného viedli k vydaniu napadnutého rozhodnutia žalovaný podľa správneho súdu dostatočným spôsobom ozrejmil na stranách 62 až 74 napadnutého rozhodnutia, v rámci ktorých sa žalovaný vysporiadal s konkrétnymi nedostatkami, ktoré boli u žalobcu zistené a to formou komparácie medzi požiadavkami legislatívy a zrealizovaným technickým riešením jednotlivých požiadaviek na skládky odpadov, z ktorej pre žalovaného vyplynuli závery, ktoré sú v napadnutom rozhodnutí jasne uvedené.

50. V rámci posledného žalobného bodu, ktorým žalobca sledoval zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa , namietal žalobca nedostatočné zistenie skutkového stavu žalovaným, ktoré malo spočívať nevykonaní náležitého dokazovania, kedy podľa žalobcu zo strany žalovaného nikdy nedošlo k naplneniu ustanovenia Zákona o odpadoch, kedy by žalovaný skontroloval do 30 dní od doručenia dokladov podľa Zákona o odpadoch, či tieto preukazujú vykonanie opatrení podľa Zákona o odpadoch. K tomuto žalobnému bodu správny súd uvádza, že Zákon o odpadoch vo svojom ust. ukladá orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva alebo inšpekcii podľa osobitného predpisu povinnosť do 30 dní od dňa doručenia dokladov podľa odseku 1 písm. b/ skontrolovať, či tieto doklady preukazujú vykonanie opatrení podľa odseku 1 písm. b/ a vykonať miestnu obhliadku. V zmysle dokumentu označeného ako Overenie úplnosti žiadosti ohliadkou na mieste č. 2/2021, ktorý je súčasťou administratívneho spisu žalovaného, bola žalovaným dňa 28.01.2021 (siedmy deň od predloženia posledného doplnenia dokladov k žiadosti žalobcom) vykonaná ohliadka v prevádzke Skládky Hôrky, v rámci ktorej bol podľa uvedeného záznamu zistený a do záznamu zaznamenaný stav prevádzky v čase ohliadky a bola vyhodnotená úplnosť predložených dokladov. Správny súd mal za to, že s ohľadom na znenie ust. Zákona o odpadoch a charakter žalobcom predkladaných dokladov k splneniu povinnosti podľa Zákona o odpadoch, si žalovaný splnil svoju povinnosť tak, ako ju predpokladá Zákona o odpadoch, preto nemohol prijať záver o splnení podmienok na zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa .

51. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody a skutočnosť, že správny súd nezistil splnenie podmienok na zrušenie napadnutého rozhodnutia v zmysle žalobných bodov, dospel správny súd k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby, na základe čoho ju postupom podľa zamietol.

52. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa a , v zmysle ktorých žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal vo veci úspech celkom, ani sčasti a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať a žalovaný si náhradu trov konania ani neuplatnil.

53. Senát správneho súdu vo veci rozhodol pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súd v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). ( ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom( ).

V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti ( ).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak neustanovuje inak ( ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci. (, ).