Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_23CoE-104-2011.pdf
PDF · 71.44 KB
Case nature
Area
Subarea
23CoE/104/2011
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35807598, proti povinnému: M. D., bytom N. XXX/X, S., o vymoženie 425,21 eur s príslušenstvom, na odvolanie súdnej exekútorky proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza č.k. 16Er/1362/2006-21 zo dňa 21. februára 2011, jednomyseľne, takto
rozhodol:
Odvolací súd odvolanie súdnej exekútorky o d m i e t a .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhovel žiadosti oprávneného na zmenu súdneho exekútora a vykonaním exekúcie vedenej na Okresnom súde pod sp. zn. 16Er/1362/2006, číslo exekučného konania EX 1055/2006 poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého a súčasne mu exekučnú vec postúpil spolu s exekučným spisom s poukazom na § 44 ods. 8 a 9 Ex. por. v platnom znení. Uviedol, že vychádzajúc z citovaných ustanovení zákona a v súlade s podaným návrhom oprávneného, nemal dôvod nevyhovieť žiadosti oprávneného o zmenu súdneho exekútora a poveril vykonaním exekúcie nového súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, ktorému postúpil vec spolu s celým exekučným spisom EX 1055/2006. Návrhom súdnej exekútorky na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Ex. por. sa nezaoberal, nakoľko oprávnený ako účastník exekučného konania svojím návrhom na zmenu súdneho exekútora vyjadril vôľu, aby sa v exekúcii pokračovalo, a preto podľa názoru exekučného súdu, ktorý rešpektuje dispozičné právo oprávneného, nie sú dané dôvody na zastavenie exekúcie. Súčasne mal súd prvého stupňa z exekučného spisu preukázané, že údaje o nemajetnosti povinného zistené súdnou exekútorkou sú neaktuálne, preto bude úlohou novo povereného súdneho exekútora, opätovne preveriť majetkového pomery povinného. Súdu prvého stupňa nevyplýva povinnosť rozhodovať o trovách exekúcie pri zmene súdneho exekútora, a už vôbec nie na ich úhradu zaväzovať účastníkov konania. Súd v zmysle § 200 ods. 2 Ex. por., rozhoduje o trovách exekúcie len pri zastavení exekúcie, a nie pri rozhodovaní o zmene súdneho exekútora. Ustanovenie § 44 ods. 9 Ex. por. posledná veta, upravuje len ako sa má postupovať pri výpočte trov exekúcie pôvodného exekútora, a preto súd prvého stupňa o trovách exekúcie nerozhodoval.
Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie súdna exekútorka, podľa ktorej by mal súd prvého stupňa rozhodovať len o zastavení exekučného konania, a nie o návrhu oprávneného na zmenu exekútora, nakoľko bola zistená objektívna nemajetnosť povinného a nový exekútor by zistil tú istú skutočnosť. Objektívna nemajetnosť bola zistená v dostatočne dlhom čase, pričom tento stav je dlhodobý a nemenný. Úvaha, že možno niekedy v budúcnosti by povinný mohol nadobudnúť nejaký majetok neurčitého druhu alebo by sa možno mohol aj zamestnať, je tak vágna, že sa dostáva do roviny špekulácie a nie práva. Ak súd rozhodne o zmene exekútora, malo by sa podľa súdnej exekútorky rozhodovať analogicky podľa § 200 ods. 2 Ex. por. a rozhodnúť aj o tom, v akej výške sú trovy pôvodného exekútora. Tieto trovy exekúcie pôvodného exekútora ďalej vymáha nový exekútor. V prípade, ak by súd rozhodoval o zastavení exekúcie, bY už rozhodoval len o tom, kto ich platí. Poukázala na uznesenie Okresného súdu Zvolen č.k. 11Er/2793/2006-18 zo dňa 20.10.2010, uznesenia Okresného súdu Partizánske č.k. 5Er/1308/2008-35 zo dňa 22.11.2010, č.k. 5Er/1305/2008-35 zo dňa 22.11.2010, uznesenie Okresného súdu Levice č.k. 9Er/406/2006-20 zo dňa 04.01.2010, uznesenie Okresného súdu Trenčín č.k. 23Er/157/2005-12 zo dňa 02.08.2010, uznesenie Krajského súdu Trenčín 4.k. 8CoE/205/2010-26 zo dňa 22.12.2010, uznesenie Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 7Er/199/2006-21 zo dňa 05.11.2010 a uznesenie Krajského súdu Trenčín č.k. 16CoE/12/2011-34 zo dňa 11.02.2011. Navrhla, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že exekúciu zastaví a oprávnenému uloží povinnosť uhradiť trovy exekúcie súdnej exekútorke v sume 153,67 eur na jej účet.
Oprávnený sa k odvolaniu súdnej exekútorky vyjadril tak, že sa nestotožňuje s návrhom súdnej exekútorky na zastavenie exekúcie. Zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov vyjadruje zámer zákonodarcu, podľa ktorého účelom exekúcie nie je len úhrada trov exekúcie, ale najmä uspokojenie pohľadávky oprávneného. Skutočnosť, že povinný v súčasnosti nevlastní žiadny hnuteľný či nehnuteľný majetok, nie je podľa názoru oprávneného dôvodom na zastavenie exekúcie, nakoľko povinný je v produktívnom veku, u ktorého je predpoklad, že sa v budúcnosti zamestná, bude zárobkovo činný alebo inak nadobudne majetok v budúcnosti. Vzhľadom na vek povinného, resp. nakoľko je povinný v súčasnosti v produktívnom veku a je u neho predpoklad, že v budúcnosti bude poberať príjmy zo závislej činnosti, bude možné exekúciu vykonávať niektorým zo spôsobov uvedených v § 63 ods. 1 Ex. por., a preto oprávnený so zastavením exekúcie nemôže súhlasiť. V prípade zastavenia exekúcie pre nedostatok majetku je nevyhnutné uvažovať o celom majetku povinného, zastavenie exekúcie je totiž posledným možným riešením aj neúspešnej exekúcie a súd ho musí náležite uvážiť v kontexte všetkých okolností konkrétnej veci. V exekúcii má oprávnený osobitné postavenie, nakoľko v rámci dispozičného oprávnenia je v jeho kompetencii rozhodnúť, či svoju pohľadávku bude vymáhať v rámci exekúcie, ktorému exekútorovi doručí návrh na vykonanie exekúcie, či mieni pokračovať v jej vykonávaní a ktorým exekútorom, teda i počas trvania exekúcie môže svojím návrhom disponovať. Vôľa viesť exekúciu i naďalej je prejavom dispozičného práva oprávneného. Oprávnený si je vedomý možného rizika navýšenia exekučných trov spojených s ďalším vedením exekúcie, napriek tomu trvá na pokračovaní exekúcie, preto by sa mala jeho vôľa akceptovať. V uvedenom exekučnom konaní nie je exekučným titulom notárska zápisnica, ale rozsudok Okresného súdu Prievidza č.k. 15C/150/2004-41 zo dňa 31.03.2005 a rozsudok Krajského súdu Trenčín č.k. 17Co 187/2005-80 zo dňa 03.01.2006. Z tohto dôvodu oprávnený nepovažuje právny názor súdnej exekútorky k notárskej zápisnici za podstatný vo vzťahu k uvedenému exekučnému konaniu. Je toho názoru, že exekučný súd by nemal exekúciu zastaviť aj vzhľadom na skutočnosť, že v prípade opätovného podania návrhu na začatie exekučného konania zo strany oprávneného by došlo k zbytočnému navýšeniu exekučných trov, resp. pohľadávka oprávneného by mohla byť už v tom čase premlčaná. Z týchto dôvodov sa nestotožňuje s návrhom súdnej exekútorky a žiada, aby sa pokračovalo v prebiehajúcej exekúcii.
Skôr než odvolací súd pristúpil k vecnému preskúmaniu napadnutého uznesenia, zaoberal sa tým, či odvolanie bolo podané včas, oprávnenou osobou, či je prípustné a či má náležitosti stanovené zákonom.
Podľa § 218 ods. 1, písm. b/ O.s.p., odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený.
Kto je oprávnený podať odvolanie, rieši ustanovenie § 201 O.s.p. v spojení s ust. § 206 O.s.p.
Podľa § 37 ods. 1 Ex. por., účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
Súdna exekútorka podala odvolanie napriek tomu, že v napadnutom rozhodnutí súd prvého stupňa o trovách exekúcie nerozhodoval. Súdny exekútor však podľa citovaného § 37 ods. 1 Ex. por. je účastníkom konania, len keď súd rozhoduje o trovách exekúcie. Na základe uvedeného, odvolanie súdnej exekútorky proti napadnutému uzneseniu súdu prvého stupňa odvolací súd považoval za neprípustné.
Odvolací súd zároveň dodáva, že exekučné konanie sa začína návrhom na vykonanie exekúcie, resp. dňom v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Ide o osobitný druh občianskeho súdneho konania, v ktorom je súdny exekútor ako štátom určená a splnomocnená osoba na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí po splnení zákonných podmienok poverený na vykonanie exekúcie. Oprávnený v rámci svojho dispozičného oprávnenia môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať návrh na zmenu exekútora. S prihliadnutím na § 251 ods. 4 veta prvá O.s.p. v platnom znení je nepochybné, že Občiansky súdny poriadok je subsidiárnym právnym predpisom, ktorý sa použije na exekučné konanie len za predpokladu, že Exekučný poriadok neustanovuje niečo iné.
V preskúmavanej veci mal odvolací súd za preukázané, že napadnutým uznesením súd prvého stupňa rozhodoval o tom, či vyhovie návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora alebo nie. Rozhodol tak, že návrhu oprávneného vyhovel, pričom aj keby tento návrh zamietol išlo by zároveň analogicky o rozhodnutie proti ktorému s prihliadnutím na § 202 ods. 2 O.s.p. odvolanie nie je prípustné, tak ako v poučení svojho uznesenia uviedol aj súd prvého stupňa.
S prihliadnutím na vyššie uvedené, odvolací súd odvolanie súdnej exekútorky odmietol podľa § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.