Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15CoP-147-2023.pdf
PDF · 102.44 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoP/147/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a Mgr. Aleny Čakváriovej, v právnej veci manžela: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt a bydlisko A. XXX, XXX XX C., a manželky: D. B., E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt A. XXX, XXX XX C., bydlisko G. H. X, XXX XX I., o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletým deťom: H. B., nar. XX.XX.XXXX a A. J. B., nar. XX.XX.XXXX, na čas po rozvode, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno, so sídlom Nám. M. R. Štefánika 9, 945 01 Komárno, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Komárno č.k. 11P/21/2022-53, zo dňa 18.01.2023, v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k. 11P/21/2022-126, zo dňa 07.07.2023 takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie č.k. 11P/21/2022-53, zo dňa 18.01.2023, v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k. 11P/21/2022-126, zo dňa 07.07.2023 v napadnutom výroku II. p o t v r d z u j e .
II. Návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia v odvolacom konaní zamieta.
III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 11P/21/2022-53, zo dňa 18.01.2023, rozviedol manželstvo A. B., nar. XX.XX.XXXX a D. B., E. F., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa 07.09.2018 v K. L., zapísané v knihe manželstiev vo zväzku 46, ročník 2018, na strane 33, pod por. č. 134 (výrok I.), na čas po rozvode manželstva zveril maloleté deti H. B., nar. XX.XX.XXXX a A. J. B., nar. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti otca, matke určil povinnosť prispievať mesačne na výživu maloletej H. sumou vo výške 30% zo sumy životného minima na neplnoleté, nezaopatrené dieťa a na maloletého A. J. sumou vo výške 30% zo sumy životného minima na neplnoleté, nezaopatrené dieťa od právoplatnosti rozsudku, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca, styk matky s maloletými deťmi upravil každý týždeň v sobotu od 10.00 hod. do 17.00 hod., otcovi uložil povinnosť deti riadne pripraviť a odovzdať matke v mieste bydliska maloletých detí, matke uložil povinnosť po ukončení styku deti riadne a včas vrátiť otcovi v mieste bydliska maloletých detí (výrok II.). O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu (výrok III.).
2. Rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil ust. § 18, § 23 ods. 1, 2, § 24, § 25, § 62 ods. 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1, Zákona o rodine, § 52, § 100 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej CMP), a tým, že na základe vykonaného dokazovania (výsluchom účastníkov konania, rodnými listami maloletých detí, sobášnym listom, správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno zo dňa 01.08.2022, správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky zo dňa 20.09.2022, správou psychológa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno zo dňa 10.01.2023, dohodou o pracovnej
činnosti manžela, a ostatnými na vec vzťahujúcimi sa dôkazmi), dospel k záveru, že vzťahy medzi manželmi sú vážne rozvrátené, manželstvo účastníkov si neplní svoje funkcie, čím mal za preukázané splnenie zákonných predpokladov pre rozvod manželstva. Konštatoval ukončenie spolužitia manželov v 2/2022, k obnoveniu ktorého nedošlo, pričom manželka už žije v spoločnej domácnosti s novým partnerom. Zohľadnil, že ani jeden z manželov neprejavil záujem v manželstve zotrvať.
3. Maloleté deti na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti otca a nevyhovel návrhu matky na zverenie maloletých detí do jej osobnej starostlivosti. Vychádzal z vykonaného dokazovania, najmä s poukazom na správu psychologičky Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno zo dňa 10.01.2023, ako aj postoj matky ku konaniu, kedy nespolupracovala so psychológom, kolíznym opatrovníkom a napokon sa ani nedostavila na pojednávanie. Dôvodil, že otec v priebehu konania aktívne spolupracoval s kolíznym opatrovníkom, ako aj psychologičkou, bol ochotný zúčastniť sa aj spoločného stretnutia rodičov za účelom zlepšenia ich vzájomnej komunikácie. Za preukázané mal, že otec zabezpečuje starostlivosť o maloleté deti od odchodu matky z domácnosti, pričom doposiaľ v jeho starostlivosti žiadne nedostatky zistené neboli. S maloletými deťmi má vytvorené citové väzby. V mieste svojho bydliska má vytvorené vhodné podmienky, počas výkonu jeho zamestnania mu so starostlivosťou pomáha jeho matka, žijúca s ním v spoločnej domácnosti. Konštatoval, že v konaní nebola zistená nedostatočná starostlivosť otca o deti a takéto dôkazy nepredložila ani matka, ktorá naopak o deti nejavila skutočný záujem, nevyužila spoluprácu s psychológom, ktorá by mohla viesť k zlepšeniu celkovej komunikácie rodičov. Matka navyše nemá vytvorené vhodné sociálne a bytové podmienky, napriek jej tvrdeniu, že si vhodnejšie bývanie hľadá (ku dňu rozhodnutia súdu tak neučinila). Za konštatovania, že medzi rodičmi nedošlo k odstráneniu problematickej komunikácie, pri ktorej nie je predpoklad ich vzájomnej dohody na stretávaní sa matky s deťmi, pristúpil k úprave styku rozhodnutím súdu. Styk matky s deťmi upravil v rozsahu zohľadňujúcom, že matka nemá aktuálne vytvorené vhodné podmienky na prespávanie detí v príbytku jej nového partnera, že deti matkou dlhší čas nestretli a aktuálne sú viac naviazané na otca. Uviedol, že pokiaľ matka má záujem o pravidelné stretávanie sa s deťmi je potrebné, aby tak bolo učinené postupne, aby si deti mali možnosť zvyknúť aj na jej nového partnera, ktorého aktuálne nepoznajú. Styk v rozsahu 7 hodín každý kalendárny týždeň v sobotu považoval vzhľadom na okolnosti prípadu za primeraný a v záujme postupného obnovenie vzťahu detí s matkou. Povinnosť prispievať na výživu maloletých detí určil matke v zmysle kritérií určovania výživného na maloleté deti podľa § 62, § 75 ods.1 Zákona o rodine. Svoje závery oprel o dokazovanie zamerané na zistenie nákladov na odôvodnené potreby maloletých detí (ktoré otec uvádzal v minimálnej výške, pričom maloleté deti nenavštevujú ešte predškolské zariadenia), schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov. U oboch rodičov mal preukázanú ich nemajetnosť. Na strane matky vychádzal z jej sociálnych pomerov, aktuálne v čase rozhodnutia súdu nezamestnanej, žijúcej u svojho aktuálneho partnera. Zohľadnil príjem otca zo zamestnania 600 eur netto mesačne, možnosť poberať rodinné prídavky na maloleté deti a to, že nemá náklady na domácnosť, ktoré finančne zabezpečuje jeho rodina. Uviedol, že vykonanému dokazovaniu zodpovedá určenie výživného matke na maloleté deti podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Súd prvej inštancie rozhodol v súlade s ust. § 180 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej CSP) v neprítomnosti matky, ktorá sa na pojednávanie dňa 18.01.2023 bez ospravedlnenia nedostavila a termín pojednávania osobne vzala na vedomie. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.
4. Dopĺňacím rozsudkom č.k. 11P/21/2022-126, zo dňa 07.07.2023 podľa § 225 CSP rozhodol tak, že právo zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok v bežných veciach patrí obom rodičom s poukazom na § 28, § 38 a § 39 Zákona o rodine.
5. Proti výroku II. rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka. Žiadala maloleté deti zveriť do striedavej osobnej starostlivosti z dôvodu, že je spôsobilá maloleté deti vychovávať. Tvrdila, že otec klamal že môže deti navštevovať, pritom jej deti viac krát nedal, čo napr. dňa 15.10.2022 riešila aj s políciou. Uviedla, že o deti sa zaujímala na sociálnych sieťach. Je nepravdivé tvrdenie otca, že by deti bez neho nechceli s ňou zostať na prespatie alebo že im na Vianoce nič nekúpila. Uviedla, že otec sa potuloval 10 mesiacov v K. L. na železničnej stanici. V novembri 2022 sa stretla v K. L. na železničnej stanici s otcom, jeho matkou a maloletou H. a keď sa k nej chcela priblížiť, otec jej ju nedal a pritom tvrdil, že sa na ňu ani nepozrela a odišla. Nie je pravdou ako otec uvádza, že by užívala omamné látky, naopak užíva ich otec. Mala za to, že otec chce mať deti zverené iba kvôli peniazom.
6. Kolízny opatrovník navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdiť, považujúc ho za vecne správny a vychádzajúci zo správnych skutkových zistení.
7. Otec vyjadrenie k odvolaniu matky nepodal.
8. Matka po podaní odvolania prostredníctvom mailovej komunikácie priebežne uvádzala bez bližšej konkretizácie výhrady voči starostlivosti otca o maloleté deti, že starostlivosť nie je dobrá, otec jej deti na styk nedáva, učí ich aby ju nemali radi. Žiadala maloleté deti alebo „aspoň jedno“ zveriť do jej starostlivosti, tvrdiac že s novým partnerom má vytvorené vhodné podmienky. Dňa 30.08.2023 oznámila, že si našla prácu v M. N., dňa 18.10 až 16.10.2023 poukazovala na nedostatočnú starostlivosť otca o deti, že jej deti odmieta dávať, maloletá H. k nej nechce chodiť a že maloletého A. si otec k nej prišiel prevziať s políciou.
9. Odvolací súd konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie rozsudkom, č.k. 11P/21/2022-53, zo dňa 18.01.2023, v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k. 11P/21/2022-126, zo dňa 07.07.2023, rozviedol manželstvo rodičov maloletých detí, ktoré na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti otca, zastupovanie maloletých detí a spravovanie ich majetku ponechal v dispozícii obidvoch rodičov, upravil vyživovaciu povinnosť matky k maloletým deťom a jej styk s maloletými deťmi. V danom prípade podala odvolanie matka proti výroku II. o úprave pomerov manželov k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva. Výrok rozsudku, ktorým súd manželstvo rozviedol nadobudol právoplatnosť dňa 20.02.2023.
10. Odvolací súd preskúmal vec v ktorej nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa § 65 a § 66 CMP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa 378 ods. 1, § 385 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP, s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné.
11. Súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností z hľadiska posúdenia vhodnosti zverenia maloletých detí do osobnej starostlivosti, vrátane preverovania materiálnych a osobnostných podmienok na strane každého z rodičov, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. Odvolací súd sa v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, v ktorom súd prvej inštancie vo vzťahu k otázke zverenia maloletých detí dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní podstatný význam, v rozhodnutí sa náležite vyporiadal i s podstatnými vyjadreniami a námietkami účastníkov konania prezentovanými v konaní pred súdom prvej inštancie a nepovažuje za potrebné dôvody už vyslovené opakovať (§ 387 ods. 2 CSP). Len v záujme doplnenia dôvodov rozhodnutia a vyporiadania sa s odvolacími námietkami matky dodáva nasledovné.
12. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
13. Odvolací súd v danom prejednávanom prípade po oboznámení sa s obsahom celého spisového materiálu a odvolacími dôvodmi matky dospel v zhode s názorom súdu prvej inštancie a odporúčaniami kolízneho opatrovníka k záveru, že zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti otca sa nateraz javí ako najvhodnejšie riešenie porozvodovej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností. Súd prvej inštancie pri vyhodnotení návrhov rodičov, z ktorých sa každý z nich domáhal zverenia maloletých detí do svojej osobnej starostlivosti, vykonal dostatočné dokazovanie a z náležite zisteného skutočného stavu vyvodil správny právny záver. Správne vyhodnotil všetky relevantné skutkové okolnosti pre posúdenie vhodnosti formy starostlivosti o maloletých, zohľadňujúc najmä ich záujem na stabilnom výchovnom prostredí (spôsob a rozsah doposiaľ vykonávanej starostlivosti o maloleté deti u každého z rodičov, ich skutočne prejavený záujem o maloleté deti, plnenie si vyživovacej povinnosti k maloletým deťom, vzťahové väzby medzi rodičmi a maloletými deťmi a v neposlednom rade aj sociálne a bytové podmienky pre starostlivosť a výchovu detí).
14. Vo vzťahu k matkou prezentovaným výhradám v odvolaní a s poukazom na jej mailové správy adresované súdu odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí podrobne
prezentoval dôvody, pre ktoré nemal preukázané splnenie podmienok na zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti matky a ktoré matka svojim odvolaním relevantne nespochybnila. Správne vyhodnotil celkové sociálne ako aj osobnostné pomery na strane oboch rodičov, okolnosť, že matka sa rozhodla maloleté deti a spoločnú domácnosť opustiť (bez uvedenia vážnych dôvodov) krátko po narodení druhého dieťaťa, nadviazala mimomanželský vzťah s iným mužom, pričom na poskytnutí bývania z jeho strany je plne odkázaná. Obaja rodičia potvrdili, že otec mal záujem o obnovenie manželstva a návratu matky k deťom, matka sa však rozhodla pre nový vzťah, zrejme bez vyhodnotenia následkov dopadu jej rozhodnutia na možnosť zabezpečiť riadnu výchovu a starostlivosť o maloleté deti. Správne do úvahy vzal kvalitu záujmu, resp. nedostatočný záujem zo strany matky o maloleté deti po jej odchode zo spoločnej domácnosti, materiálne podmienky na zabezpečenie starostlivosti o maloletých potrebné na ich výchovu a zdravý vývoj, ako aj nespoluprácu matky tak so súdom ako aj kolíznym opatrovníkom počas prebiehajúceho konania. V konaní bolo preukázané, že matka po svojom odchode prenechala osobnú starostlivosť o maloleté deti ako aj ich výživu otcovi, o deti neprejavovala skutočný záujem, neinformovala sa o nich a neprispievala na ich výživu. V čase rozhodnutia súdu prvej inštancie matka opäť nepracovala, pritom sama potvrdila, že pokiaľ aj disponovala nejakými finančnými prostriedkami, bola ochotná ich neuvážene prehrať v herni. Matka v odvolacom konaní svoje tvrdenia nepodložila relevantnými listinnými dôkazmi (napr. potvrdením pediatra, keď tvrdila o zanedbanom zdravotnom stave detí u otca), nepreukázala skutočný záujem plnohodnotne realizovať výkon svojich rodičovských práv a povinností k obom maloletým deťom, ale ani zmenu vo svojich bytových pomeroch na ktoré sa počas konania pred súdom prvej inštancie odvolávala. Neuviedla ako si plní vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom a či vôbec. Ničím nepodložené tvrdenia matky o príjme jej aktuálneho partnera nemajú žiaden vplyv na posúdenie jej možností a schopností sa o maloleté deti v adekvátnej miere postarať. Matka neuviedla žiadne závažné skutkové okolnosti z ktorých by vyplývalo, že o maloleté deti by nebolo v osobnej starostlivosti otca riadne postarané. Z okolností prípadu i s prihliadnutím na námietky matky prezentované už v priebehu konania pred súdom prvej inštancie nie je dôvodné vyvodiť, že zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti otca by nebolo v záujme maloletých detí. V danom prípade vzhľadom na prospech maloletých detí v rámci už realizovanej osobnej starostlivosti otca po odchode matky zo spoločnej domácnosti (preukázanej opakovaným šetrením rodinných pomerov prostredníctvom kolízneho opatrovníka ako aj správou psychológa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno zo dňa 10.1.2023), nemôžu byť námietky matky v odvolacom konaní bez ich akéhokoľvek verifikovania dôvodom na spochybnenie záverov súdu prvej inštancie v tomto smere. V danom prípade aj odvolací súd zastáva názor, že je v prvom rade v záujme maloletých detí v ich veku stabilizovať ich výchovné prostredie v domácnosti u otca, kde doposiaľ vyrastali s tým, že styk matky s maloletými deťmi zabezpečí udržiavanie ich vzájomných väzieb. V starostlivosti otca o maloleté deti neboli zistené žiadne závažné nedostatky a teda matkine tvrdenia uvedené pred súdom prvej inštancie a zopakované čiastočne v jej odvolaní, bez ich bližšieho zdôvodnenia a konkretizácie neboli dôvodom na doplnenie dokazovania v odvolacom konaní. Napokon zmenu pomerov odvolaciemu súdu neavizoval ani kolízny opatrovník a jeho správa zo dňa 28.07.2023, o šetrení v súvislosti so starostlivosťou otca o maloleté deti a bytových pomerov matky, nenaznačuje ich zmenu či v negatívnom alebo aj pozitívnom smere oproti stavu, ako boli ustálené súdom prvej inštancie v čase rozhodnutia.
15. Pokiaľ ide o rozsah upraveného styku matky s maloletými deťmi, tento zodpovedá v konaní zistenému záujmu a starostlivosti matky o maloleté deti po opustení spoločnej domácnosti a napokon aj jej bytovým podmienkam u jej aktuálneho partnera. Tvrdenia matky prezentované pred súdom prvej inštancie, že by s maloletými deťmi bývala v lepších bytových podmienkach u svojej matky, alebo že sa u svojej matky zdržiava, preukázané neboli (okrem iného aj správa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky zo dňa 20.09.2022, o šetrení v domácnosti rodičov matky na adrese K. L., G. O. H. XX). Z obsahu podaní matky v odvolacom konaní, v ktorých poukazuje na bránenie jej styku s maloletými deťmi zo strany otca nevyplýva, či maloleté deti navštevuje pravidelne, resp. v akom rozsahu, naopak je z nich zrejmé, že maloletá H. kontakt s ňou odmieta a sama matka nedodržiava dohodu s otcom o realizácii jej styku s maloletým A., ktorého si otec od matky opakovane prevzal až za asistencie polície.
16. Odvolací súd konštatuje, že matka je rovnocenným rodičom ako otec a je rovnako zodpovedná za výchovu, starostlivosť ale aj výživu maloletých detí. Odvolací súd dodáva, že rozhodnutia súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom je možné zmeniť, ak sa preukáže zmena pomerov. Matka sa teda novým návrhom môže domáhať zmeny rozsudku o úprave pomerov rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode a preukazovať zmenu pomerov dôvodnú pre zmenu
rozhodnutia. V odvolacom konaní z poukazom na obsah odvolania matky odvolaciemu súdu nevyplývala žiadna zmena v súdom prvej inštancie zistenom skutočnom stave v čase jeho rozhodnutia.
17. Aj keď matka osobitne nenamietala rozhodnutie súdu prvej inštancie o výživnom na maloleté deti, odvolací súd preskúmal rozsudok aj v tejto časti a rovnako ho vyhodnotil ako vecne správny. Aj podľa názoru odvolacieho súdu rozhodnutie o výške určeného výživného zodpovedá tak zisteným zárobkovým a majetkovým pomerom rodičov, ich možnostiam a schopnostiam v zmysle kritérií rozhodných pre určovanie výživného na maloleté deti uvedených v ust. § 62 ods. 1 až 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Určenie výšky výživného matke v zmysle § 62 ods. 3 Zákona o rodina je určené v minimálne zákonom stanovenej výške, ktorú je povinný plniť každý rodič svojmu dieťaťu, ktoré je odkázané na výživu a to bez ohľadu na jeho schopnosti možnosti a majetkové pomery. Táto výška minimálneho výživného sa odvodzuje nepriamo od sumy životného minima na nezaopatrené (v tomto prípade maloleté) dieťa percentuálnou sadzbou 30%. Životné minimum a jeho sumy na nezaopatrené maloleté dieťa sú stanovené v zákone č. 601/2003 Z.z. o životnom minime v spojitosti s opatrením, ktorým sa každoročne upravujú sumy životného minima. Výživné v takto určenej minimálnej výške je teda povinný platiť aj rodič, ktorý je bez akéhokoľvek príjmu, zamestnania alebo nemá zabezpečenú bytovú otázku. V danom prípade otec proti tejto časti rozsudku odvolanie nepodal a prezentoval, že pri minimálnych nákladoch maloletých detí, jeho nákladoch na domácnosť a výšku jeho príjmu nateraz budú z jeho strany pokryté náklady maloletých detí. Súd tiež zohľadnil, že matka má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči mal. N. F. zverenému do náhradnej osobnej starostlivosti jej rodičom. Matka je však povinná sa riadne zamestnať aby z dosahovaného príjmu bola schopná zabezpečiť výživu a potreby maloletých detí v budúcnosti v adekvátnom rozsahu.
18. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne a právne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
19. Návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 24.07.2023, predložený Krajskému súdu v Trnave ako odvolaciemu súdu spolu s vecou samou dňa 09.10.2023, po postúpení veci Krajský súdom v Nitre, sa matka počas odvolacieho konania (§ 362 CMP) domáhala nariadenia neodkladného opatrenia úpravou jej styku s maloletými deťmi každý týždeň od soboty 10.00 hod. do nedele 17.00 hod., s miestom prevzatia a odovzdania v mieste bydliska otca.
20. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že maloleté deti navštívila v pondelok 17.07.2023, deti boli špinavé, A. mal na nohe neošetrenú ranu. Otcovi oznámila že si maloletého vezme na jednu noc k sebe, maloletá s ňou odísť nechcela. Maloletého okúpala a na druhý deň ho vzala na pohotovosť na ošetrenie nohy. Otec si pre maloletého prišiel večer s políciou a obvinil ju že maloletého ukradla. Uviedla, že otec sa o deti riadne nestará, deti sú špinavé. Chcela by byť s deťmi častejšie, aspoň cez víkendy. Sama nepracuje, ale jej partner je jej ochotný s deťmi finančne pomáhať.
21. Podľa § 362 CMP o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý bol podaný v priebehu odvolacieho konania je príslušný rozhodnúť odvolací súd. Odvolací súd môže neodkladné opatrenie nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré je možné začať bez návrhu.
22. Podľa § 325 ods. 1 Zák. č. 160/15 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
23. Podľa § 367 ods. 1 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej.
24. Z dikcie Civilného sporového poriadku § 325 a nasledujúce je zrejmé, že o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhoduje súd prvej inštancie, s poukazom na § 2 ods. 1 CMP predstavuje § 362 CMP výnimku z tejto všeobecnej konštrukcie kreovanej v sporovom konaní. Z hľadiska účelu, ktorý plní neodkladné opatrenie v režime Civilného mimosporového poriadku sa vyžaduje za istých okolností potreba rýchlej a okamžitej ochrany, keď aj odvolací súd môže sám rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, alebo takéto neodkladné opatrenie sám nariadiť, ak dospeje k záveru, že sú splnené podmienky pre jeho nariadenie v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu. Využitie predmetného ustanovenia odvolacím súdom by z hľadiska aplikácie malo prichádzať do úvahy
len ako ultima ratio, t.j. ako posledné možné riešenie. Rovnako prísne by mal súd hodnotiť aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, pokiaľ je podaný v štádiu odvolacieho konania.
25. Vzhľadom na prijatie rozhodnutia odvolacím súdom v merite veci a jeho vyššie uvedených dôvodov, odvolací súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia v odvolacom konaní (§ 362 CMP), podľa § 2 ods. 1 CMP, § 328 ods. 1 CSP zamietol ako nedôvodný.
26. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CSP.
27. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).