Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Er/178/2005

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: Slovak Telekom, a.s., Karadžičova 10, 825 13 Bratislava, IČO: 35 763 469 (pôvodný subjekt EuroTel Bratislava, a.s., Vajnorská 100/A, 831 03 Bratislava, IČO: 35 705 019), proti povinnému: Jana Ďurianová - MONTANA, Tatranská 71, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 37 070 193, na vymoženie pohľadávky vo výške 733,64 Eur (22 101,70,- Sk) s príslušenstvom vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Janou Debnárovou (ustanovený náhradník za súdneho exekútora JUDr. Jána Debnára) so sídlom exekútorského úradu T. Vansovej 2, 984 01 Lučenec pod spis. zn. EX 111/05, takto

rozhodol:

Súd exekúciu z a s t a v u j e.

Oprávnený je p o v i n n ý uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 152,26 Eur a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

Právny predchodca oprávneného podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 733,64 Eur (22 101,70,- Sk) s príslušenstvom a to na základe vykonateľného rozhodnutia - rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. -69 zo dňa 23. 06. 2004.

Poverením č. 5601 015692* zo dňa 10. 03. 2005 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Jána Debnára so sídlom exekútorského úradu T. Vansovej 2, 984 01 Lučenec, ktorý ju viedol pod spis. zn. EX 111/05. V súčasnosti exekúciu vedie súdny exekútor JUDr. Jana Debnárová, ustanovený náhradník za súdneho exekútora JUDr. Jána Debnára, so sídlom exekútorského úradu T. Vansovej 2, 984 01 Lučenec, pod rovnakou spis. zn. Ex 111/05.

Podaním, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 12. 08. 2008, súdny exekútor podal podnet na zastavenie exekúcie v súlade s ust. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len "") a zároveň postúpil aj návrh oprávneného na zastavenie exekúcie, v ktorom sa oprávnený domáha zastavenia exekúcie podľa ust. , nakoľko majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Súd zo spisového materiálu exekučného spisu, ako aj z predloženého exekútorského spisu, mal preukázané, že u povinného subjektu bola vykonaná lustrácia majetku za spolupráce a pomoci osôb povinných súčinnosťou podľa § 34 Exekučného poriadku, z ktorej vyplynula neexistencia majetku, ktorý by podliehal exekúcii. Súdny exekútor opakovane zisťoval majetok povinného u daňového úradu, dopravného inšpektorátu, sociálnej poisťovne, taktiež prostredníctvom katastrálneho portálu, avšak s negatívnym výsledkom. Daňový úrad oznámil čísla bankových účtov povinného vedených v N. N., M..N.., N. N. však na súčinnosť oznámila, že tieto účty boli zrušené. Register obyvateľov SR oznámil, že povinný má trvalý pobyt mimo SR - J., G. XX, K. X, Č. V.. Povinný subjekt nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok, ani finančné prostriedky, z ktorých by sa mohla uspokojiť pohľadávka oprávneného.

V dôsledku uvedených skutočností nie je možné aplikovať ani jeden zo spôsobov vykonávania exekúcie upravených v ust. § 63 ods. 1 a § 65 Exekučného poriadku a to pre nemajetnosť povinného. Ďalšie pokračovanie v predmetnej exekúcii by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti a účelnosti.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení, súd exekúciu zastavil, nakoľko z obsahu predloženého exekútorského spisu, najmä z oznámení dožiadaných orgánov a inštitúcií, nachádzajúcich sa v exekútorskom spise, mal v konaní preukázanú skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Súd mal preukázané, že exekučné konanie začalo dňom 02. 03. 2005, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie.

Podľa § 238 ods. 1 Exekučného poriadku, konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.

Súdny exekútor si uplatnil od oprávneného trovy exekúcie spolu vo výške 204,04 Eur /z toho odmena 99,60 Eur (39,84 Eur za 6 h. á 6,64 Eur + 59,76 za 18 úkonov á 3,32 Eur), náhrada hotových výdavkov 84,52 Eur, DPH 20 % z odmeny, t.j. 19,92 Eur/.

Podľa § 196 Exekučného poriadku /v znení platnom k 02. 03. 2005/ za výkon exekučnej činnosti patrí súdnemu exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Podľa § 200 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku /v znení platnom k 02. 03. 2005/ trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku /v znení platnom k 02. 03. 2005/ ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku /v znení platnom k 02. 03. 2005/, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Vzhľadom na dôvod zastavenia exekúcie, t.j. nemajetnosť povinného, je v danom prípade namieste aplikácia citovaného ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, a preto súd uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi vzniknuté trovy exekúcie, avšak nie v takej výške, v akej si ich tento uplatnil.

Podľa MS SR č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len "") v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.

Podľa /v znení platnom k 02. 03. 2005/ ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje

a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,

b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.

Podľa /v znení platnom k 02. 03. 2005/ základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6, Eur (200,- Sk) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.

Podľa /v znení platnom k 02. 03. 2005/ paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3, Eur (100,- Sk).

Úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou upravuje .

Podľa súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.

Súdny exekútor postupoval správne, keď predložil súdu časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti, tak ako mu to ukladá vykonávací predpis. Nepostupoval však správne, keď si pri úkonoch exekučnej činnosti, ktoré sa podľa odmeňujú paušálnou sumou 3, Eur za jednotlivý úkon, duplicitne vyhotovil aj hodinovú špecifikáciu a tieto úkony si vyúčtoval aj podľa sumou 6, Eur za každú aj začatú hodinu. Tu je potrebné upozorniť, že za úkony, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou 3,32 Eur za úkon, už súdnemu exekútorovi neprináleží aj odmena podľa . Takémuto záveru zodpovedá aj samotná skutočnosť, že úkony vymenované v sú jednoduché úkony exekučnej činnosti, ktoré nevyžadujú náročné časové spracovanie, pretože ide o úkony bežne sa opakujúce v každej jednotlivej exekúcii. V danom prípade sa jedná o úkon - spracovanie spisového materiálu pri prijatí návrhu na vykonanie exekúcie ..... 20 min., ktorý je nevyhnutne zahrnutý v úkone odmeňovanom podľa ako získanie poverenia na vykonanie exekúcie. Nebol preto dôvod priznať súdnemu exekútorovi odmenu za uvedený úkon.

Pokiaľ ide o úkon vyúčtovanie trov exekučného konania ..... 60 min., tento úkon nie je možné podľa názoru súdu považovať za čas účelne vynaložený na exekúciu. Exekúcia je nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí jedným zo spôsobov uvedených v § 63 Exekučného poriadku. Vypočítavanie trov súdnym exekútorom nie je vlastnou exekučnou činnosťou, ktorou by sa smerovalo k dosiahnutiu cieľa, teda vykonávaniu núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí. V danom prípade ide iba o takú činnosť súdneho exekútora, ktorú vykonáva vo svoj vlastný prospech aj to len v tom v prípade, pokiaľ si trovy uplatňuje a súd rozhoduje o zastavení exekúcie, a teda aj o trovách vzniknutých súdnemu exekútorovi. Inak je vyčíslenie trov imanentnou súčasťou tak upovedomenia o začatí exekúcie ako aj príkazu na začatie exekúcie a ďalších úkonov vykonávaných súdnym exekútorom. Pokiaľ teda súdny exekútor má postavenie účastníka konania v časti rozhodovania o trovách exekučného konania, ide o náklady, ktoré znáša účastník konania. Vzhľadom na uvedené, súd odmenu za daný úkon súdnemu exekútorovi nepriznal.

Obdobne súd nepriznal exekútorovi ani odmenu za úkon spracovanie predloženia exekučného spisu ..... 30 min., nakoľko podľa názoru súdu tento čas nie je možné považovať za "účelne vynaložený na exekúciu" a súd má za to, že sa jedná len o administratívny úkon.

Celkový počet začatých hodín sa po spočítaní minút znížil z pôvodných 200 min. na 90 min, t.j 2 hodiny, viď právny názor vyslovený Krajský súdom Banská Bystrica v uznesení č.k. - pri zostávajúcich položkách je potrebné zrátať dokopy počet minút účelne vynaložených na exekúciu, to prerátať na hodiny, vynásobiť sumou 6,64 Eur + 6,64 Eur za poslednú aj začatú hodinu, pri výpočte odmeny sa má zohľadniť počet hodín účelne vynaložených na exekúciu a nie počet jednotlivých úkonov. Preto súd neakceptoval názor súdneho exekútora, že pri každom úkone alebo činnosti pri vykonávaní exekúcie patrí náhrada časovej odmeny za každú začatú hodinu (teda v minimálnom rozsahu 1 hodina) osobitne pri každom úkone. To by znamenalo, že ak exekútor vykonaním jednoduchých rutinných úkonov (napr. zmenou adresáta v šablóne podania) vyhotoví za 1 hodinu čistého času viaceré listiny, mal by nárok na časovú odmenu za viac hodín ako skutočne účelne vynaložil na vykonanie exekúcie. Pokiaľ by mal zákonodarca v úmysle odmeňovať exekútorov za každý úkon exekúcie osobitne odmenou minimálne za 1 hodinu, tak by musel špecifikovať čo je a nie je možné považovať za úkon služby exekútora a výslovne uviesť, že odmena je priznaná podľa počtu úkonov vykonaných v exekučnom konaní s tým, že pri jednotlivom úkone má exekútor nárok na odmenu za každú začatú hodinu pri vykonávaní úkonu.

Súd posudzoval tiež účelnosť trov exekúcie, a preto nepriznal súdnemu exekútorovi spolu dvakrát paušálnu odmenu 3,32 Eur, ktorú si exekútor vyúčtoval v zmysle ods. písm. j) ako úkon - každé ďalšie zisťovanie majetku povinného (vo vyúčtovaní označené ako lustrácia nehnuteľností 21. 03. 2005 a lustrácia nehnuteľností 15. 12. 2011). Z exekútorského spisu je zrejmé, že tento úkon exekútor vykonal vyhľadávaním v databáze prístupnej na internete (katasterportál) a nie vyhotovením žiadosti o súčinnosť príslušnému orgánu. Súd má za to, že v takomto prípade sa nejedná o úkon v zmysle § 15 ods. 1 písm. j), nakoľko ide o jednoduchý úkon exekučnej činnosti, ktorý nevyžaduje náročné časové spracovanie.

Súd ďalej nepriznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu 3,32 Eur, ktorá je vo vyúčtovaní trov exekútorom uvedená pri kolónke "Od posledného vyúčtovania pribudli úkony z dôvodu šetrenia majetkových pomerov povinnej (povinná žije na území Č.):". Súd má za to, že sa jedná o zrejmú chybu v písaní a odmena pri tejto kolónke vôbec nemá byť uvedená, nakoľko sa tu neuvádza jednotlivý úkon exekučnej činnosti, ale jedná sa len o súhrnné označenie úkonov (resp. položiek), ktoré ďalej vo vyúčtovaní nasledujú.

Pokiaľ ide o položku náhrad hotových výdavkov vo vyúčtovaní označenú ako kancelárske (papier, obálky, telefonické podávanie správy o priebehu exekúcie, fax, kopírovanie), súd posudzoval účelnosť a preukázateľnosť trov exekúcie, a preto priznal súdnemu exekútorovi náhradu len vo výške 7 Eur, ktorá podľa predloženého exekútorského spisu predstavuje telekomunikačné výdavky. Vo zvyšku má súd za to, že sa jedná o materiálové výdavky, za ktoré náhrada súdnemu exekútorovi neprináleží. Exekútor v tomto smere jednak nepreukázal ich jednoznačnú existenciu, príp. nespochybniteľnú výšku, pričom súd zároveň poukazuje na to, že v praxi je nemysliteľné, aby súd pri každom jednom rozhodovaní o trovách exekúcie pracne preskúmaval takéto, z pohľadu celkových trov exekúcie iba nepatrné položky, ktoré sú vo väčšine prípadov v konečnom dôsledku aj tak objektívne nepreskúmateľné. Pokiaľ exekútorovi z titulu takéhoto typu položiek nejaké materiálové náklady vzniknú, súd má za to, že sú zahrnuté v jeho odmene.

Súdny exekútor si uplatnil DPH vo výške 20 % z odmeny (99,60 Eur), t.j. 19,92 Eur.

Odmenu exekútora upravuje /v znení platnom k 02. 03. 2005/ bez toho, že by tento vykonávací predpis riešil otázku priznania dane z pridanej hodnoty súdnemu exekútorovi.

Podľa § 3 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty zdaniteľnou osobou je každá osoba, ktorá vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť podľa odseku 2 bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto činnosti, pričom cit. ustanovenie odkazuje v poznámke pod čiarou aj na /popri odkaze na zákon o znalcoch a tlmočníkoch a na Notársky poriadok/.

Článok 20 ustanovuje, že každý má právo vlastniť majetok, ale súčasne určuje, že vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnakú zákonnú ochranu. Podľa čl. 1 Dodatkového protokolu "Každá fyzická osoba alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva."

Do pojmu majetok patria veci, práva a pohľadávky. Súd preto považuje náhradu trov konania, ktorá patrí súdnemu exekútorovi po zastavení exekúcie, za majetok, ktorý sa nadobúda právoplatným výrokom všeobecného súdu o jeho priznaní. Tento nárok požíva v celom rozsahu ochranu podľa a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu, pretože náhrada trov je nesporne pohľadávka účastníka konania voči inému účastníkovi konania, ktorá je dokonca nútene vymožiteľná ako každý peňažný nárok.

Pohľadávka na náhradu trov konania musí byť účastníkovi priznaná v celom zákonom upravenom rozsahu vrátane dane z pridanej hodnoty, ak účastník zo sumy priznanej náhrady je povinný podľa platného zákona o dani z pridanej hodnoty zaplatiť túto daň. /nález ÚS SR - 30/.

Podľa o dani z pridanej hodnoty základná sadzba dane na tovary a služby je 19 % zo základu dane s výnimkou základnej sadzby dane ustanovenej v na obdobie podľa . V spojitosti s horeuvedeného zákona v období od 1. januára 2011 do posledného dňa kalendárneho roka, v ktorom Európska komisia (Eurostat) uverejní údaje o tom, že aktuálny schodok verejnej správy Slovenskej republiky je menej ako 3 %, je základná sadzba dane na tovary a služby 20 % zo základu dane. Skončenie obdobia uplatňovania základnej sadzby dane 20 % podľa prvej vety vyhlási Ministerstvo financií Slovenskej republiky všeobecne záväzným predpisom. Podľa o dani z pridanej hodnoty, ktorý bol do zákona vložený poslednou novelou (), pri zmene sadzby dane sa použije pri každom vzniku daňovej povinnosti sadzba dane platná v deň vzniku daňovej povinnosti.

V súvislosti s vyššie uvedeným tak súd priznal súdnemu exekútorovi DPH vo výške 20 % z odmeny (63,08 Eur), t.j. 12,60 Eur.

Po vykonaných úpravách súd z uplatnených trov 204,04 Eur uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi v súlade s a Exekučným poriadkom sumu 152,26 Eur /z toho odmena 63,08 Eur (13,28 Eur za 2 h á 6,64 Eur + 49,80 Eur za 15 úkonov á 3,32 Eur), hotové výdavky 76,58 Eur, DPH 20 % z odmeny, t.j. 12,60 Eur/.

Pri rozhodovaní súd aplikoval aj ustanovenie , podľa ktorého peňažné sumy v slovenskej mene, ktoré sú uvedené vo všeobecne záväzných právnych predpisoch, v rozhodnutiach, opatreniach, osvedčeniach a iných právnych, administratívnych alebo organizačných aktoch súdov, iných štátnych orgánov, orgánov územnej samosprávy, rozhodcovských súdov alebo iných orgánov verejnej moci, v zmluvách a dohodách, ako aj v registroch, evidenciách a iných záznamoch, na účtoch, v ďalších právnych aktoch, návrhoch, oznámeniach a iných právnych úkonoch, v ostatných právnych dokumentoch alebo v iných právnych prostriedkoch vyhotovených v akejkoľvek forme alebo podobe, sa odo dňa zavedenia eura považujú za peňažné sumy v eurách, a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu, tohto zákona a ďalších pravidiel pre prechod na euro; to sa nevzťahuje na ustanovenia právnych predpisov o nominálnej hodnote slovenských bankoviek alebo slovenských mincí, na ustanovenia právnych predpisov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré upravujú zmenu peňažných súm zo slovenskej meny na eurá, ani na ustanovenia právnych predpisov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré nie sú aplikovateľné po prechode na euro.

Z ustanovenia vety druhej (ďalej len "") vyplýva, že ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (), uvedie dôvody, pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.

Z dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu vyplýva, že účelom novelizácie tohto zákonného ustanovenia bolo docieliť čo najskoršie rozhodnutie vo veci samej a tým dosiahnuť oveľa rýchlejšiu ochranu porušených subjektívnych práv. Keďže v danom prípade bola exekúcia zastavená (proces konania už nebeží), niet žiadneho dôvodu preto, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho právoplatnosť.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia, na tunajší súd, písomne v troch vyhotoveniach ( ). Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu ( ).

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie podľa možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa , ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.