Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_BA-6S-145-2018.pdf
PDF · 146.16 KB
Case nature
Area
Subarea
BA-6S/145/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Hrašnovej a z členov senátu JUDr. Barbory Vrbovej a JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M. v právnej veci žalobcu AKYS, s. r. o., so sídlom Zámocká 30,81101 Bratislava, IČO: 45 709 351, právne zastúpeného V4 Legal, s.r.o. so sídlom Tvrdého 4, 010 01 Žilina, IČO: 36 858 820, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101241934/2018 zo dňa 28.06.2018, takto
rozhodol:
I. Súd rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 101241934/2018 zo dňa 28.06.2018 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
II. Žalobcovi p r i z n á v a právo na úplnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia
1. Napadnutým rozhodnutím č. 101241934/2018 zo dňa 28.06.2018 žalovaný v rámci odvolacieho konania postupom podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) potvrdil rozhodnutie Kriminálneho úradu finančnej správy (ďalej aj „KÚFS“, príp. „kriminálny úrad“) č. 100544559/2018 zo dňa 13.03.2018, ktorým tento podľa § 50 ods. 1 písm. b) v nadväznosti na § 160 ods. 5 daňového poriadku uložil žalobcovi predbežné opatrenie z dôvodu odôvodnenej obavy, že doteraz nevyrubená daň nebude v dobe jej splatnosti uhradená alebo bude nevymožiteľná alebo že v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami, v rozsahu nevyhnutne potrebnom, spočívajúce v nenakladaní s nehnuteľnosťami vedenými Katastrálnym odborom Okresného úradu Poprad, okres A., obec A., katastrálne územie A., ktoré sú evidované na liste vlastníctva č. XXXX:
- nebytový priestor č. 3-206, 1. poschodie, vchod 5, na parcele č. 1890/1, súpisné číslo 90, druh stavby: 14, popis stavby: polyfunkčný objekt Poprad, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku je 2102/168068,
- nebytový priestor č. 3-307, 2. poschodie, vchod 5, na parcele č. 1890/1, súpisné číslo 90, druh stavby: 14, popis stavby: polyfunkčný objekt Poprad, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku je 7570/168068, ktorých vlastníkom je žalobca. 2. Dôvodom vydania predbežného opatrenia boli poznatky získané kriminálnym úradom v rámci plnenia úloh vymedzených zákonom č. 333/2011 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva v znení neskorších predpisov o možnom porušovaní daňových predpisov v oblasti dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) žalobcom tak, že v podaných kontrolných výkazoch DPH uviedol a v podaných daňových priznaniach DPH za zdaňovacie obdobia január 2017 až november
2017 si uplatnil právo na odpočítanie dane na základe účelovo vystavených faktúr. V napadnutom rozhodnutí žalovaný identifikoval analyzovaný obchodný reťazec, ktorého účastníkom bol aj žalobca, ktorý deklaroval dodanie služieb od dodávateľa PETAS, spol. s r. o. (ktoré služby mal tento nadobudnúť od medzičasom zaniknutých obchodných spoločností zlúčením GASS, s.r.o. a Bright Industry s.r.o.), pričom reálnosť deklarovaných dodávok bola na základe preverovania daňovými orgánmi spochybnená. V tejto súvislosti daňové orgány poukázali na zistenia, že žalobca deklaroval nadobúdanie zdaniteľných plnení vo vysokých sumách od dodávateľa PETAS, spol. s r.o., ktorý nemal žiadnych zamestnancov a deklaroval státisícové obraty v podaných daňových priznaniach DPH. Skutočnosti uvedené z informačného systému finančnej správy o deklarovaných dodávateľoch spoločnosti PETAS, spol. s r.o., ktorí tiež nemali zamestnancov a uvádzali miliónové a státisícové obraty v podaných daňových priznaniach DPH, pričom údaje v kontrolných výkazoch neboli v súlade s ich daňovými priznaniami DPH, len podporujú odôvodnenú obavu, že žalobca bol súčasťou fakturačného reťazca. Vydanie predbežného opatrenia tak daňové orgány nepovažovali za predčasné, vzhľadom na skutočnosti zistené zo systému finančnej správy, aj z obchodného registra, keď všetky obchodné spoločnosti, vrátane priameho deklarovaného dodávateľa žalobcu PETAS, spol. s r.o., boli zrušené a znefunkčnené. 3. Na základe vyššie uvedených zistení, v spojení s výsledkami analýzy finančných ukazovateľov a ekonomickej analýzy činnosti žalobcu na základe účtovníctva jeho ekonomickej činnosti, daňové orgány oboch stupňov dospeli k pravdepodobnosti a odôvodnenej obave, že žalobca ako platiteľ DPH smeruje k bankrotu a k nedostatku finančných prostriedkov, v dôsledku čoho je ohrozené predpokladané vyrubenie DPH za zdaňovacie obdobia roka 2017. K rozsahu obmedzenia uloženého predbežným opatrením žalovaný v napadnutom rozhodnutí dôvodil, že „Daňový poriadok v § 50 pri vydaní predbežného opatrenia stanovuje uloženie s nenakladaním nehnuteľností všeobecne.“, doplniac poukaz na § 5 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, ktorý špecifikuje poznámku ako úkon okresného úradu, ktorý je určený na vyznačenie skutočností alebo pomeru vzťahujúceho sa na nehnuteľnosti alebo na osobu a ktorý nemá vplyv na vznik, zmenu ani zánik práv k nehnuteľnostiam. V tejto súvislosti žalovaný dodal, že § 38 katastrálneho zákona poznámka vyjadruje skutočnosti, ktoré obmedzujú oprávnenie vlastníka nakladať s nehnuteľnosťou alebo informuje o nehnuteľnosti alebo o práve k nehnuteľnosti. Žalovaný v súvislosti s odvolacou námietkou napádajúcou rozsah uloženého predbežného opatrenia (jeho neproporcionálnosť) argumentoval, že predbežné opatrenie spočívajúce v nenakladaní s nehnuteľnosťami je pre žalobcu menej zaťažujúce, ako by bolo uloženie predbežného opatrenia spočívajúceho v nenakladaní s jeho finančnými prostriedkami. Žalovaný s poukazom na zistenú výšku nevyrubenej dane uvedenú v rozhodnutí o predbežnom opatrení (viac ako 1 milión Eur) konštatoval primeranosť aplikovaného predbežného opatrenia. V nadväznosti na uvedené uzavrel, že KÚFS v odôvodnení prvostupňového administratívneho rozhodnutia uviedol objektívne skutočnosti, ktoré ho viedli k odôvodnenej obave, že nevyrubená daň nebude v dobe jej splatnosti uhradená alebo bude nevymožiteľná alebo v tejto dobe bude jej vymáhanie spojené so značnými ťažkosťami.
II. Rozsah a dôvody žaloby
4. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia správcu dane z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a náhrady trov konania. Teda namietal, že rozhodnutie žalovaného, rovnako ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie KÚFS, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, napadnuté rozhodnutia sú nepreskúmateľné z dôvodu ich nezrozumiteľnosti, bol nedostatočne zistený skutkový stav veci a zároveň zistený skutkový stav je v rozpore s administratívnym spisom alebo v ňom nemá oporu a v neposlednom rade namietal, že v konaní došlo aj k porušeniu procesných ustanovení, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. 5. V súvislosti s nesprávnym právnym posúdením veci žalobca namietal neprimeraný prenos dôkazného bremena na žalobcu z dôvodov konštatovaných kriminálnym úradom na strane subdodávateľov žalobcu, s ktorými žalobca nebol v priamom obchodnom vzťahu a nemôže niesť zodpovednosť za ich nekontaktnosť alebo korporátne zmeny. Zásadne nesúhlasil so skutkovými závermi daňových orgánov, že zdaniteľné plnenia v nimi uvedených obchodných reťazcoch boli fiktívne, majúc za to, že predloženými listinnými dôkazmi a daňovými dokladmi žalobca preukázal, že od svojho dodávateľa PETAS, spol. s r.o. predmetné zdaniteľné plnenia reálne nadobudol a tieto mu boli aj dodané. Na podporu svojej argumentácie poukázal na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie vo veciach týkajúcich sa daňových podvodov a povinnosti daňových orgánov v prípadoch odopretia práva na odpočet dane za prijaté
zdaniteľné plnenia preukázať priamy alebo nepriamy úmysel účasti platiteľa dane na podvodnom konaní v reťazci zdaniteľných plnení (napr. vo veciach C-142/11 a C-80/11, v spojených veciach C-354/03, C-355/03 a C-484/03, C-142/11 a C-80/11, C-384/04). 6. Žalobca mal za to, že tvrdenia o nedodaní fakturovaných služieb spoločnosťou PETAS, spol. s r.o. sa zakladajú výlučne na dohadoch daňových orgánov, ktoré nesprávne právne celú vec posúdili, keď na základe ich úvah dospeli k záveru, že služby dodané, resp. poskytnuté žalobcovi neboli skutočne dodané, resp. neboli z jeho strany prijaté. Neexistuje spoľahlivý záver o tom, že vo vyrubovacom konaní bude žalobcovi uložená nejaká povinnosť, t. j. ani to, že existuje potreba predbežného opatrenia. V tejto súvislosti žalobca dodal, že na základe uvedených tvrdení žalovaný nesprávne vyhodnotil, že existuje dôvodná obava, že nevyrubená daň nebude v dobe jej splatnosti uhradená alebo bude nevymožiteľná. Tieto svoje tvrdenie však ničím nepodložili a ani neodôvodnil. 7. V nadväznosti na uvedené žalobca dôvodil, že z konštantnej rozhodovacej praxe je zrejmé, že dôvodom pre uloženie predbežného opatrenia majú byť dôvody, na základe ktorých správca dane predpokladá rozdiely dane oproti dani priznanej daňovým subjektom a jednak poznatky správcu dane o daňovom subjekte. Ak správca dane má vedomosť, že daňový subjekt neuhrádza včas alebo vôbec svoje daňové povinnosti alebo ide o daňový subjekt, ktorý nekomunikuje so správcom dane, nereaguje na jeho výzvy, nepredkladá ním požadované doklady, potom vzniká odôvodnená obava, že pri vyberaní a vymáhaní dane alebo daňového nedoplatku vzniknú správcovi dane ťažkosti. Takéto skutočnosti však u žalobcu nenastali, keďže vždy uhrádzal svoje povinnosti včas, komunikoval so správcom dane ako aj s kriminálnym úradom v prípade jeho požiadavky, predkladal akékoľvek vyžadované doklady, a teda, podľa názoru žalobcu, nevznikli dôvody na vydanie rozhodnutia o uložení predbežného opatrenia a jeho následného potvrdenia. Vzhľadom na daňovú disciplínu žalobcu neexistuje dôvod vydať rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia. 8. Ďalej dal žalobca s poukazom na ustanovenie § 50 ods. 7 daňového poriadku do pozornosti, že na svoju obranu v odvolacom konaní predložil žalovanému vyčerpávajúce dôkazné prostriedky, na základe ktorých je preukázané, že došlo k reálnym dodávkam spochybňovaných služieb, t. j. pominuli dôvody, pre ktoré bolo prvostupňovým rozhodnutím uložené predbežné opatrenia spočívajúce v nenakladaní s nehnuteľnosťami. 9. Vo vzťahu k nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia žalobca namietal, že jeho odôvodnenie je veľmi stručné, pričom kriminálny úrad sa v ňom obmedzil iba na opis vzťahov medzi spoločnosťou PETAS, spol. s r.o. so subjektami odlišnými od žalobcu. Žalovaný dokonca vo svojom rozhodnutí uvádza, že jeho pochybnosť spočíva v opodstatnenosti uplatnenia si práva na odpočítanie dane týchto obchodných spoločností odlišných od žalobcu. Žalobca dodal, že tvrdenia a domnienky žalovaného nie sú ničím osvedčené do takej miery, aby došlo k obmedzeniu vlastníckeho práva žalobcu. 10. Zdôraznil, že skutočnosti smerujúce k záveru o možnom podvodnom konaní žalobcu pri odpočítaní dane neboli osvedčené, a teda správcovi dane nevzniklo právo nariadiť predmetné predbežné opatrenie. Kriminálny úrad v odôvodnení rozhodnutia o uložení predbežného opatrenia však popisuje z výrazne väčšej časti iba úkony rôznych spoločností ako napríklad GASS, s.r.o., PADAVAN, s.r.o., Bright Industry s.r.o., NEXU, s.r.o., K- production, s.r.o., B. C., LVC s.r.o., Steep line s.r.o. a Záverečná s.r.o., s ktorými žalobca nebol nikdy v obchodnom a ani akomkoľvek inom vzťahu, a o týchto spoločnostiach nemal ani vedomosť. Napriek tomu však Kriminálny úrad ako aj žalovaný odôvodnili vydané rozhodnutia konaním týchto obchodných spoločností, ako tretích osôb, ktoré však neboli a nie sú v odberateľskom a ani dodávateľskom vzťahu so žalobcom. V nadväznosti na uvedené žalobca dodal, že vyššie uvedené spoločnosti zároveň nie sú majetkovo, personálne a ani iným spôsobom prepojené so žalobcom. Na základe týchto skutočností nepovažuje žalobca za splnené predpoklady pre vydanie rozhodnutia o uložení predbežného opatrenia, keďže žalobca ani nedisponuje informáciami o týchto subjektoch. Dodal, že nemal a ani nemohol mať vedomosť o tom, že tieto spoločnosti považuje správca dane na základe doterajších zistení za podozrivé, nakoľko s predmetnými spoločnosťami nebol žalobca v žiadnom obchodnom ani inom vzťahu, a to aj napriek tvrdeniam žalovaného, ktoré nemajú žiadny právny základ. Zároveň žalobca namietal, že za účelom preukázania reálneho základu kriminálnym úradom spochybňovaného dodania tovarov a služieb od PETAS, spol. s r.o. žalobca v odvolacom konaní predložil dôkazy, ktorými sa však žalovaný v napadnutom rozhodnutí nezaoberal a tieto nevyhodnotil. Naopak, prijal závery nemajúce oporu v administratívnom spise a opodstatnenosť vydaného predbežného opatrenia dostatočne neodôvodnil. 11. Žalobca taktiež vyjadril nesúhlas so skutkovým záverom daňových orgánov v tom smere, že by sa žalobca v budúcnosti mohol zbavovať majetku. V tejto súvislosti zastal názor, že takýto predpoklad by bol odôvodnený, ak by tvrdená situácia u žalobcu nastala niekedy v minulosti, t. j. by sa cielene zbavoval
majetku v minulosti. Takto však ide o ničím nepodložené konštatovanie, ktoré nemôže byť dostatočným podkladom obavy, že nevyrubená daň nebude v dobe jej splatnosti uhradená alebo bude nevymožiteľná. 12. Mal za to, že takéto nedostatočné odôvodnenie nemôže byť argumentom, najmä v prípade, ak sa zasahuje do práva vlastniť, resp. pokojne užívať majetok. V tejto súvislosti vyjadril presvedčenie, že daňové orgány sa dôsledne nezaoberali skutkovým stavom, pretože uložený zákaz nakladania s nehnuteľnosťami nie je dostatočne odôvodnený a nesporne zasahuje bez náležitých dôvodov do práva žalobcu s týmito slobodne nakladať. 13. K rozsahu uloženého zákazu nakladania s predmetnými nehnuteľnosťami žalobca namietal, že výrok prvostupňového rozhodnutia, v ktorom kriminálny úrad uviedol zákaz nakladať s nehnuteľnosťami, je široký a neurčitý, keďže nevymedzil, aké dispozície sa žalobcovi zakazujú (napr. scudziť, zaťažiť, zničiť nehnuteľnosť a iné). Z uvedeného zákazu akokoľvek nakladať s nehnuteľnosťami vyplýva aj záväzok dať (žalobca mal zrejme na mysli „záväzok nedať“, resp. „zákaz dať“ – poznámka správneho súdu) nehnuteľnosti do užívania tretím osobám, čo má ekonomický dopad na žalobcu. Žalobca namietal, že ide o neproporcionálne opatrenie vo vzťahu k zabezpečovanému (zrejme „k zabezpečovanému vymoženiu splatnej dane v budúcnosti“ – poznámka správneho súdu). Rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia tak, podľa názoru žalobcu, prekračuje rámec jeho účelu, keďže ukladá opatrenie v rozsahu, ktorý nie je nevyhnutne potrebný a v podstate núti žalobcu, aby nemohol dať nehnuteľnosti do užívania (nájmu) inej osobe. V tejto súvislosti dodal, že v zmysle zásady primeranosti má správca dane používať iba také prostriedky, ktoré daňové subjekty čo najmenej zaťažujú. Kriminálny úrad však vymedzil dispozičné úkony žalobcu mimo rámca zásady proporcionality. 14. Zároveň dal žalobca do pozornosti, že predbežné opatrenie má dočasný, predbežný a zabezpečovací charakter, namietajúc, že kriminálny úrad však nezačal daňovú kontrolu bezodkladne po vydaní rozhodnutia o uložení predbežného opatrenia, a teda dochádza tak k zbytočnému ukracovaniu žalobcu na jeho vlastníckych právach a nezákonnému predlžovaniu tohto stavu. III. Vyjadrenia žalovaného a žalobcu
15. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a náhradu trov konania žalobcovi nepriznať. 16. Zopakoval priebeh administratívneho konania, skutkové zistenia a dôvody vydania predbežného opatrenia. 17. K žalobným námietkam uviedol, že možný nadmerný odpočet dane nebol dôvodom vydania predbežného opatrenia, ako to v žalobe tvrdí žalobca. S poukazom na zákonné podmienky vzniku nároku na odpočet dane podľa § 19, § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona o DPH žalovaný uviedol, že žalobca je povinný preukázať na dokladoch uvedený predmet dane a skutočnosť, že predmet dane dodal žalobcovi dodávateľ uvedený na faktúrach, čo bude jeho povinnosťou v priebehu daňovej kontroly. Dodal, že samotná faktúra, ktorá obsahuje údaje uvedené v § 71 zákona o DPH nezakladá právo na odpočítanie dane. Pri každej faktúre, z ktorej je uplatnená DPH, musí byť preukázané opodstatnenie jej vystavenia, údaje na nej uvedené musia byť vecne podložené. K prípadnej priamej alebo nepriamej účasti žalobcu na podvodnom konaní v rámci zisteného obchodného reťazca žalovaný uviedol, že v prípade žalobcu bude až v priebehu vykonávania daňovej kontroly a vyrubovacieho konania realizované dokazovanie k prípadnému podvodu. 18. V nadväznosti na uvedené žalovaný oponoval, že rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia nebolo žalobcovi vydané z dôvodu konania iných osôb, ako tvrdí právny zástupca v žalobe. Predbežné opatrenie bolo vydané z dôvodu, že žalobca deklaroval nadobúdanie predmetu dane vo vysokých sumách od dodávateľa PETAS, spol. s r.o., ktorý nemal žiadnych zamestnancov a deklaroval státisícové obraty v podaných daňových priznaniach DPH. V tejto súvislosti dal žalovaný do pozornosti skutočnosti z informačného systému finančnej správy o deklarovaných dodávateľoch spoločnosti PETAS, spol. s r.o., ktorí tiež nemali zamestnancov a uvádzali miliónové a státisícové obraty v podaných daňových priznaniach DPH, pričom údaje v kontrolných výkazoch neboli v súlade s ich daňovými priznaniami DPH, čo len podporilo odôvodnenú obavu daňových orgánov, že žalobca bol súčasťou fakturačného reťazca. Preto mal žalovaný za to, že vydanie predbežného opatrenia nebolo predčasné, s ohľadom na skutočnosti zistené zo systému finančnej správy, ako aj z obchodného registra, keď všetky obchodné spoločnosti, vrátane priameho dodávateľa žalobcu PETAS, spol. s r.o. boli zrušené a znefunkčnené. 19. Za nepravdivé označil tvrdenie žalobcu, že uloženie predbežného opatrenia nebolo odôvodnené v otázke odôvodnenej obavy, že nevyrubená daň nebude v dobe jej splatnosti uhradená alebo nevymožiteľná. Žalovaný argumentoval, že v rozhodnutiach bolo poukázané na ukazovatele, ktoré vyplývajú z podaných účtovných výkazov a daňových priznaní na daň z príjmov právnických osôb za rok 2015 a 2016 žalobcu, ktorý je každý rok v státisícovej strate, teda ním uvedené výdavky sú
mnohonásobne vyššie ako príjmy. S poukazom na konkretizáciu výšky výnosov a deklarovanej daňovej straty za zdaňovacie obdobia 2015, 2016 a 2017 žalovaný dôvodil, že z účtovných údajov uvedených samotným žalobcom vyplýva, že žalobca reálne nemôže vykonávať podnikateľskú činnosť tak, ako deklaruje na dokladoch, pretože podľa výsledkov podaných daňových priznaní na daň z príjmov by nemal finančné zdroje na vykonávanie ekonomickej činnosti, nemal by z čoho hradiť svoje záväzky. Zároveň z porovnania údajov z daňových priznaní žalobcu na DPH za zdaňovacie obdobia mesiacov 1-12 v rokoch 2015 až 2017 žalovaný vyjadril záver, že kým žalobca mal za rok 2015 celkový základ dane za uskutočnené zdaniteľné plnenia v celkovej sume viac ako 2 milióny eur, jeho vlastná daňová povinnosť za celý rok 2015 bola vo výške 269 359,94 eura, v porovnaní s tým, v roku 2017 uviedol obrat- základ dane vo výške viac ako 9 miliónov eur, pričom jeho vlastná daňová povinnosť bola iba 158 209,92 eura, čo je o polovicu menej ako v roku 2015, pritom obrat za zdaniteľné obchody bol väčší o 7 miliónov eur. Všetky tieto zistenia žalovaný vyhodnotil ako odôvodnenú obavu, že žalobca predá svoj majetok, stane sa nekontaktným a vyrubená daň nebude vymožiteľná. Podľa názoru žalovaného nie je dôvod na zrušenie rozhodnutia o predbežnom opatrení vzhľadom na všetky známe a uvedené skutočnosti o dodávateľovi žalobcu, o deklarovanom nadobudnutí týchto dodávok žalobcom vo vysokých sumách a ich deklarovanom dodaní žalobcom ďalej svojim odberateľom uvedených na faktúrach napr.: TYREX, s.r.o., PROCESS MANAGEMENT, s.r.o., Kornélia Dimičová PEKÁREŇ NELA, Nové Zámky, ktorým Kriminálny úrad finančnej správy zhabal doklady a boli im začaté daňové kontroly, aj vzhľadom na výsledky hospodárenia žalobcu za roky 2015-2017 uvedené v ním podaných daňových priznaniach. Vydaním rozhodnutia o predbežnom opatrení nebol porušený princíp právnej istoty, pretože jeho uloženie vychádza z platného a účinného zákona, bolo riadne odôvodnené, a vychádza z podkladov, ktoré boli v rozhodnutiach špecifikované. Žalovaný mal za to, že pri potvrdení rozhodnutia nekonal svojvoľne, ale vychádzal z osvedčených skutočností a dbal na dodržanie zákonom stanovených podmienok pri uložení predbežného opatrenia. Dodal, že žalobcom nebola preukázaná skutková súvislosť s vecou uvedenou v poukázanom náleze Ústavného súdu SR č. I ÚS 241/07 z 18.09.2008. 20. K rozsahu uložených obmedzení žalovaný uviedol, že uloženie predbežného opatrenia žalobcovi spočívajúce v nenakladaní s nehnuteľnosťami bolo v rozsahu nevyhnutne potrebnom, teda nie je možné tvrdiť, že žalobca je nútený, aby nemohol nehnuteľnosti dať do prenájmu inej osobe. Rozhodnutie o predbežnom opatrení bolo doručené Okresnému úradu Poprad, katastrálny odbor, teda žalobca nemôže predmetné nehnuteľnosti scudziť, môže ich užívať a prenajímať iným osobám. V nadväznosti na uvedené žalovaný vyjadril názor, že uloženie predbežného opatrenia nenakladať s nehnuteľnosťami je menej zaťažujúce pre žalobcu a primeranejšie, ako by bolo uloženie zložiť peňažnú sumu na účet správcu dane. 21. V súvislosti s námietkou napádajúcou skutočnosť, že žalobcovi nebola bezodkladne po vydaní predbežného opatrenia začatá daňová kontrola, žalovaný uviedol, že rozhodnutie o predbežnom opatrení bolo vydané dňa 13.03.2018 a prevzaté žalobcom dňa 15.03.2018, pričom Daňový úrad Bratislava zaslal žalobcovi oznámenie o začatí daňovej kontroly za január 2017 až december 2017 č. 100985510/2018 zo dňa 18.05.2018 s tým, že daňová kontrola začne dňa 13.06.2018, čo žalovaný vzhľadom k dátumu vydania predbežného opatrenia považuje za začatie daňovej kontroly v primeranej lehote, preto neprišlo k účelovému ukráteniu žalobcu na jeho vlastníckych právach k nehnuteľnostiam, ako namieta. V tejto súvislosti žalovaný dodal, že na základe žiadosti žalobcu správca dane posunul začiatok daňovej kontroly na deň 03.07.2018. 22. Ohľadom dôkazov predložených žalobcom k odvolaniu proti rozhodnutiu o predbežnom opatrení žalovaný uviedol, že sa so sumarizáciou deklarovaných obchodných vzťahov predložených s odvolaním, aj s prípisom k elektronickému podaniu podanému osobne do podateľne, ktorú tvorili listiny, CD a DVD, oboznámil, dodajúc, že tieto doklady vecne nepreukazujú, že dodávateľ PETAS, spol. s r.o. dodal predmet dane žalobcovi, ktorý ho následne dodal svojim deklarovaným odberateľom. Samotné listinné dôkazné prostriedky nepreukazujú, že prišlo k reálnym zdaniteľným obchodom tak, ako je uvedené na dokladoch. Žalovaný opätovne uviedol, že preukázanie všetkých tvrdených skutočností na predložených dokladoch a prílohách je povinnosťou žalobcu v priebehu daňovej kontroly, preto nie je pravdivé tvrdenie, že predložené prílohy odvolania vyvracajú tvrdenia správcu dane. Ani tvrdenia o dodržaní podmienok v súlade so zákonom o účtovníctve nie je možné bez vecného preverenia pokladať za splnené. Žalovaný dal do pozornosti, že žalobcovi boli KÚFS zaistené všetky veci dňa 14.03.2018 podľa úradného záznamu o zaistení veci č. 148884/2018. Štatutárny zástupca žalobcu D. E. mal možnosť osvedčiť všetky skutočnosti o deklarovaných zdaniteľných obchodoch, avšak podľa zápisnice č. 148868/2018, spísanej dňa 14.03.2018 kriminálnym úradom, využil svoje právo nevypovedať. Na podporu oprávnenosti využitia inštitútu predmetného predbežného opatrenia prezentoval žalovaný 3 zdokumentované prípady ako príklad, z celkového množstva predložených príloh žalobcom k odvolaniu, z ktorých vyplýva, že tieto
doklady vecne nepreukazujú dodanie predmetu dane žalobcovi dodávateľom uvedeným na dokladoch (PETAS, spol. s r.o.), ani dodanie predmetu dane žalobcom jeho odberateľom a že tieto doklady nemajú vplyv na uložené predbežné opatrenie. Žalovaný zhrnul, že všetky tri zdokumentované prípady majú spoločné to, že podľa zmlúv malo byť fakturované zverejnenie obchodného mena a loga obchodných spoločností v súvislosti s tým, že mali byť reklamnými partnermi konaného podujatia a žalobca deklaroval, že im dodal reklamnú službu. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na to, že v prípade konania športových alebo kultúrnych podujatí subjekty, ktoré vystupujú v úlohe ich reklamných partnerov, si neobjednávajú reklamné služby, ale ich obchodné mená a logá sú zverejnené organizátorom podujatia ako poďakovanie za sponzorské príspevky, ktorými prispeli na realizáciu podujatia. Z predložených materiálov daňové orgány vyvodili skutkový záver, že žalobca ani v jednom prípade nevystupoval ako jeho realizátor alebo organizátor, pričom ani z jedného prípadu nevyplýva, že jeho deklarovaný dodávateľ PETAS, spol. s r.o. mohol disponovať s reklamným priestorom na fakturovaných športových a kultúrnych podujatiach. Z predložených dokladov tiež nevyplývajú žiadne dôkazy, ako mal žalobca reálne vykonať reklamné služby. Žalovaný vyjadril názor, že prezentovanie samotného loga alebo obchodného mena nie je reklamná služba. 23. Preto žalovaný zotrval v celom rozsahu na svojom stanovisku uvedenom v rozhodnutí, potvrdzujúcom rozhodnutie Kriminálneho úradu finančnej správy, ktoré je predmetom súdneho prieskumu zákonnosti v tomto konaní. Žalovaný mal za to, že napadnuté rozhodnutia oboch stupňov boli vydané v súlade s platnou a účinnou legislatívou v danom čase, predbežné opatrenie bolo uložené na základe zistených dôkazov, informácií a skutočností, nie na základe domnienok, ako tvrdí právny zástupca žalobcu. 24. Žalobca v replike zo dňa 13.02.2019 zotrval na rozsahu a dôvodoch žaloby, vyjadriac nesúhlas s argumentáciou žalovaného v jeho vyjadrení k dôvodom žaloby. Zopakoval, že rozsah uloženého predbežného opatrenia je široký a neurčitý, čím prekračuje rámec svojho účelu, keďže ukladá opatrenie v rozsahu, ktorý nie je nevyhnutne potrebný. S poukazom na ustanovenia § 2 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov žalobca vyjadril nesúhlas s tvrdením žalovaného, že prezentovanie reklamného loga alebo obchodného mena nie je reklamnou službou, pretože v danom prípade išlo v zmysle uvedených ustanovení zákona o poskytovanie mediálneho a reklamného priestoru žalobcom, teda o reklamné služby, ktorých uskutočnenie ako aj sprostredkovanie žalobca preukázal. 25. Žalovaný sa k replike žalobcu v lehote stanovenej súdom nevyjadril.
IV. Relevantná právna úprava
26. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
27. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.
28. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.
29. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 30. Podľa § 1 ods. 1 daňového poriadku tento zákon upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových subjektov a iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so správou daní. 31. Podľa § 2 písm. a), c) daňového poriadku, na účely tohto zákona sa rozumie a) správou daní postup súvisiaci so správnym zistením dane a zabezpečením úhrady dane a ďalšie činnosti podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov, c) daňovým konaním konanie, v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach daňových subjektov.
32. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
33. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. 34. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 35. Podľa § 50 ods. 1 daňového poriadku správca dane môže počas daňovej kontroly, počas určovania dane podľa pomôcok alebo pri miestnom zisťovaní na zabezpečenie ich účelu alebo ak je odôvodnená obava, že nesplatná daň alebo nevyrubená daň nebude v dobe jej splatnosti uhradená alebo bude nevymožiteľná alebo že v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami, v rozsahu nevyhnutne potrebnom uložiť rozhodnutím daňovému subjektu, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo strpel, a to najmä, aby a) zložil peňažnú sumu na účet správcu dane, b) nenakladal s vecami alebo právami určenými v rozhodnutí. 36. Podľa § 50 ods. 3 daňového poriadku rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia týkajúceho sa nehnuteľnosti správca dane doručí daňovému subjektu a príslušnému orgánu štátnej správy na úseku katastra nehnuteľností (ďalej len „kataster nehnuteľností“). Rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia, ktoré sa týka motorového vozidla, správca dane doručí daňovému subjektu a Policajnému zboru. Správca dane oznámi katastru nehnuteľností a Policajnému zboru, kedy nadobudlo zaslané rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia právoplatnosť. 37. Podľa § 50 ods. 4 daňového poriadku právne úkony vykonané v rozpore s uloženým predbežným opatrením sú neplatné. 38. Podľa § 50 ods. 5 daňového poriadku proti rozhodnutiu o uložení predbežného opatrenia možno podať odvolanie, ktoré nemá odkladný účinok. 39. Podľa § 50 ods. 6 daňového poriadku predbežným opatrením nemožno obmedziť alebo zamedziť výkon záložného práva podľa Občianskeho zákonníka. 40. Podľa § 50 ods. 7 daňového poriadku správca dane predbežné opatrenie zruší, ak pominie dôvod, pre ktorý bolo uložené; ak pominul dôvod len sčasti, predbežné opatrenie sa zruší len čiastočne. 41. Podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. 42. Podľa § 5 ods. 3 písm. j) bodu 6. zákona č. 333/2011 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva v znení účinnom do 31.12.2018 Kriminálny úrad finančnej správy robí úkony, ktoré inak patria do pôsobnosti daňových úradov alebo colných úradov, ak je potrebné vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení podľa osobitného predpisu.
VI. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom
43. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 1. júna 2023 činnosť Správny súd v Bratislave a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety v júni 2023 náhodným výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do senátu 1S Správneho súdu v Bratislave (ďalej v texte rozsudku aj „správny súd“, príp. „súd“). 44. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu, preskúmal v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP, § 183 SSP) napadnuté rozhodnutia daňových orgánov oboch stupňov, ako aj postup predchádzajúci ich vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 v spojení s § 493e SSP), vec prejednal na pojednávaní v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu (§ 114 SSP) a dospel k záveru o dôvodnosti žaloby. 45. Poverená zástupkyňa žalovaného sa pridržiavala dôvodov preskúmavaného rozhodnutia a vyjadrenia žalovaného zaslaného k obsahu správnej žaloby, zotrvávajúc na správnosti a zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ktoré bolo vydané na základe dostatočne zisteného skutkového stavu veci. Zároveň dodala, že medzičasom na základe výsledkov daňovej kontroly a následného daňového
konania boli vydané rozhodnutia vo veci určenia rozdielu dane z pridanej hodnoty za kontrolované zdaňovacie obdobia, pričom vymoženie dodatočne určenej dane bolo aj predmetom zabezpečenia napadnutým predbežným opatrením, a to v sume 1 722 000,- Eur, teda vo výške vyššej, ako kriminálny úrad predpokladal na základe skutkového stavu známeho v čase vydania rozhodnutia o predbežnom opatrení. Taktiež dala do pozornosti, že vykonaným preverením žalobcom deklarovaných zdaniteľných plnení sa potvrdil predpoklad kriminálneho úradu o fiktívnom charaktere zdaniteľných plnení v rámci celého zisteného obchodného reťazca ako aj skutočnosť, že žalobca reálne reklamnú činnosť nevykonával a všetky preverované nákupy a dodania boli fiktívne. Poverená zástupkyňa žalovaného mala za to, že inštitút predbežného opatrenia splnil svoj účel, a preto navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznať. 46. Predmetom konania pred správnym súdom bolo preveriť zákonnosť napadnutého rozhodnutia, ktorým žalovaný v rámci odvolacieho konania potvrdil rozhodnutie Kriminálneho úradu finančnej správy vo veci uloženia predbežného opatrenia žalobcovi, spočívajúce v nenakladaní s nehnuteľnosťami špecifikovanými v napadnutých rozhodnutiach. 47. Z obsahu žalobou napadnutých rozhodnutí vyplýva, že daňové orgány oboch stupňov dôvodili opodstatnenosť využitia inštitútu predbežného opatrenia dôvodnou obavou, že dosiaľ nevyrubená daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január až november 2017, pri ktorej je na základe skutkových zistení daňových orgánov predpoklad dorubenia dane vo výške viac ako 1,6 milióna Eur, nebude v dobe jej splatnosti uhradená alebo bude nevymožiteľná alebo že v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami. 48. Predpoklad, že vymáhanie v budúcnosti splatnej dane bude spojené so značnými ťažkosťami, kriminálny úrad okrem indícií o fiktívnych zdaniteľných plneniach v zistenom obchodnom reťazci, ktorého súčasťou bol aj žalobca, dôvodil aj ukazovateľmi finančno-ekonomickej analýzy účtovnej závierky žalobcu (uviedol bez ďalšieho alebo bližšieho vysvetlenia a odôvodnenia finančné ukazovatele „Index IN05“, „Revidovaný Altmanov model Z-skóre(1983)“ a „Taflerov model“), z ktorých indikoval relatívne vysokú hodnotu možného úpadku žalobcu, resp. jeho smerovanie k bankrotu a že v budúcnosti nebude tvoriť hodnotu. Podľa kriminálneho úradu zákaz nakladania s predmetnými nehnuteľnosťami bol opodstatnený z dôvodu existencie nebezpečenstva spočívajúceho v možnom prevode obchodných podielov spoločnosti na nekontaktné osoby, ale hlavne v predpokladanom cielenom zbavovaní sa majetku za účelom jeho nedosiahnuteľnosti pre správcu dane. 49. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca neprimeranosť a široký rozsah zákazu nakladania s predmetnými nehnuteľnosťami namietal už v podanom odvolaní, vrátane nemožnosti dať tieto do prenájmu. 50. Taktiež žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí zameral predovšetkým na dôvody uloženia predbežného opatrenia, predovšetkým na predpoklad dorubenia dane z pridanej hodnoty viac ako 1 milión eur, s poukazom na poznatky z evidencie a vyhľadávacej činnosti finančnej správy, ktoré indikovali zapojenie žalobcu v obchodnom reťazci zdaniteľných plnení, ktoré sa na základe skutkových zistení a preverení daňovými orgánmi javili ako fiktívne. 51. Vo vzťahu k namietanému neproporcionálnemu a absolútnemu zákazu nakladania s predmetnými nehnuteľnosťami sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí obmedzil len na konštatovanie, že „Daňový poriadok v § 50 pri vydaní predbežného opatrenia stanovuje uloženie s nenakladaním nehnuteľnosti všeobecne.“, doplniac bez argumentačného prepojenia na uvedenú odvolaciu námietku výklad ustanovení § 5 ods. 3 a § 38 katastrálneho zákona upravujúcich definíciu, charakteristiku a účel (obsah) poznámky ako úkonu okresného úradu. V nadväznosti na uvedené žalovaný vyjadril názor, že predbežné opatrenie spočívajúce v nenakladaní s nehnuteľnosťami je pre platiteľa menej zaťažujúce, ako by bolo uloženie predbežného opatrenia spočívajúceho v nenakladaní s jeho finančnými prostriedkami. 52. Naproti tomu, vo vyjadrení k obsahu správnej žaloby žalovaný už uviedol, že nie je možné tvrdiť, že žalobca nie je oprávnený dať predmetné nehnuteľnosti do prenájmu inej osobe. Dôvodil, že žalobca nemôže predmetné nehnuteľnosti scudziť, môže ich užívať a prenajímať iným osobám. 53. Vo všeobecnosti správny súd uvádza, že inštitút predbežného opatrenia podľa daňového poriadku v podstate slúži na zabezpečenie vymožiteľnosti daňových pohľadávok štátu, príp. jeho budúcich daňových pohľadávok voči daňovým subjektom. Jeho základným a nevyhnutným prejavom je vo väčšej alebo menšej miere zásah do subjektívnych práv fyzických osôb alebo právnických osôb, vyjadrený zákonným oprávnením daňových orgánov uložiť rozhodnutím daňovému subjektu, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo strpel, a to najmä, aby zložil peňažnú sumu na účet správcu dane alebo nenakladal s vecami alebo právami určenými v rozhodnutí. Tieto predbežne uložené opatrenia sú nepochybne spojené s vrchnostenským zásahom do práv a právom chránených záujmov daňových
subjektov, napr. v prípade uloženia zákazu nakladať s vecami je tam priamy dotyk s ústavným právom vlastniť majetok (čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky). 54. Oprávneniu daňových orgánov uložiť daňovému subjektu predbežným opatrením, aby nenakladal s vecami alebo právami určenými v rozhodnutí, v podstate pojmovo zodpovedá inými slovami vyjadrené „uloženie zákazu nakladať s vecami“, čo je potrebné, s ohľadom na obsah subjektívneho vlastníckeho práva, v enunciáte rozhodnutia o predbežnom opatrení zrozumiteľne a jasne vymedziť. 55. Právo nakladať s vecou (ius disponendi), ako pojem právneho poriadku, predstavuje v kontexte zákonnej úpravy vlastníckeho práva (§ 123 Občianskeho zákonníka) jednu z jeho podstatných obsahových náležitostí, okrem práva vec držať (ius possidendi), práva vec užívať (ius utendi) a požívať jej plody a úžitky (ius fruendi). 56. Pri nakladaní s vecou jej vlastníkom môže ísť o právne úkony, na základe ktorých dochádza k zmene vlastníka predmetnej veci scudzením (napr. predajom, zámenou, darovaním, nepeňažným vkladom do základného imania obchodnej spoločnosti), príp. dočasným scudzením (dočasná zmena vlastníctva na základe zabezpečovacieho prevodu práva podľa § 553 a nasl. Občianskeho zákonníka), alebo môže ísť o právne úkony, na základe ktorých primárne nedochádza k zmene vlastníctva k predmetnej veci (napr. pri zradení vecných bremien alebo ich využitím na zabezpečenie záväzku veriteľa zriadením záložného práva k nehnuteľnosti) a v neposlednom rade môže ísť napr. o právne úkony, na základe ktorých sa vec prenecháva do užívania inej osobe, napr. výpožičkou alebo nájmom. 57. Od predmetu a obsahu jednotlivých právnych úkonov, ktorých predmetom môže byť nakladanie s vecou, závisí aj miera naplnenia, resp. ohrozenia účelu sledovaného inštitútom predbežného opatrenia spočívajúceho v zákaze nakladania s vecou, v nadväznosti na zákonnú podmienku dodržania proporcionality pri jeho aplikácii, t. j. povinnosti daňových orgánov uložiť predbežným opatrením zákaz nakladania s vecou v rozsahu nevyhnutne potrebnom na dosiahnutie jeho účelu (§ 50 ods. 1 in fine daňového poriadku v spojení s § 3 ods. 2 per analogiam daňového poriadku – vo vzťahu použitiu najvhodnejších prostriedkov správny daní). 58. Na tomto mieste správny súd uvádza, že preukázanie dôvodnej obavy z nezaplatenia daňovej povinnosti v budúcnosti, príp. z jej nevymožiteľnosti od daňového subjektu, je len časťou zákonných podmienok na uloženie predbežného opatrenia. 59. Odhliadnuc od podrobných dôvodov napadnutých rozhodnutí vo vzťahu k preukázaniu zákonnej podmienky uloženia predbežného opatrenia podľa § 50 daňového poriadku, spočívajúcej v preukázaní existencie dôvodnej obavy, že v danom prípade a v relevantnom čase nevyrubená daň žalobcu nebude v dobe jej splatnosti uhradená, príp. že bude nevymožiteľná alebo v tejto dobe bude jej vymáhanie spojené so značnými ťažkosťami, je potrebné mať na zreteli aj ďalšiu podmienku determinujúcu vhodnosť (opodstatnenosť) využitia inštitútu predbežného opatrenia daňovými orgánmi, a síce, preukázanie skutočnosti, že zvolený spôsob uloženého obmedzenia zodpovedá nevyhnutne potrebnému rozsahu vo vzťahu k majetkovým pomerom žalobcu a vo vzťahu k účelu ukladaného predbežného opatrenia, t. j. k predpokladanej výške nevyrubenej dane. 60. Z obsahu napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný sa nedostatočne vysporiadal s odvolacím dôvodom žalobcu, ktorým napádal neproporcionálny zásah do jeho vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam. 61. Na dosiahnutie presvedčivosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a opodstatnenosti zvoleného zásahu do vlastníckych práv žalobcu bolo potrebné, aby žalovaný v rozhodnutí o odvolaní poskytol žalobcovi zrozumiteľné a jednoznačné odpovede k rozsahu uloženého zákazu nakladania s predmetnými nehnuteľnosťami. V tomto ohľade nepostačuje strohé konštatovanie všeobecnej úpravy uloženia nenakladania s nehnuteľnosťami (resp. úpravy všeobecného zákazu nakladania s vecami) v ustanovení § 50 daňového poriadku. Demonštratívny výpočet možných foriem predbežného opatrenia v ustanoveniach § 50 ods. 1 písm. a) a b) daňového poriadku nevylučuje jednak vykladať „zákaz alebo obmedzenie nakladania s vecami“ v kontexte právnej úpravy vlastníckeho práva podľa Občianskeho zákonníka v spojení s ostatnými právnymi predpismi (napr. Obchodný zákonník, zákon č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov a pod.) a jednak všeobecná právna úprava zákazu nakladania s vecami nevylučuje konkretizáciu zákazu, príp. stanovenie výnimiek z uloženého zákazu nakladania s vecami, a to v závislosti od okolností prípadu, charakterizovaných výškou nezaplatenej, príp. budúcej daňovej povinnosti, stupňom odôvodnenej obavy z jej nevymožiteľnosti, celkovou bonitou daňového subjektu a podobne. 62. V danom prípade boli predmetom zákazu nakladania nebytové priestory nachádzajúce sa v polyfunkčnom objekte, pričom žalovaný bez toho, aby zisťoval spôsob ich užívania žalobcom v kontexte s jeho celkovou majetkovou situáciou, ponechal v odvolaní nastolené otázky na rozsah zákazu nakladania s predmetnými nehnuteľnosťami bez odpovede, príp. bez zákonnej korekcie alebo
bez konkretizácie zákazu nakladania, príp. určením výnimiek z tohto zákazu v dispozičnom práve k predmetu vlastníctva. 63. Vzhľadom k tomu, že žalobou napadnuté rozhodnutie neposkytuje odpovede na všetky otázky majúce pre rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia zásadný význam, nenapĺňa zákonné požiadavky pre odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku, ktoré sa primerane vzťahuje aj na rozhodnutie odvolacieho orgánu, a porušuje tak právo účastníka konania na riadne odôvodnenie rozhodnutia, ktoré je súčasťou ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu. 64. Nedostatky rozhodnutia žalovaného preto odôvodňujú jeho zrušenie podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP ako nepreskúmateľného pre nedostatok dôvodov a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom daňový orgán druhého stupňa po dôslednom vysporiadaní sa s celým rozsahom nie zjavne nerelevantnej argumentácie žalobcu prijme vo vzťahu k otázke rozsahu a primeranosti uloženého predbežného opatrenia jednoznačný a dostatočne presvedčivo odôvodnený záver. Súd vzhľadom na kompetencie žalovaného v rámci odvolacieho konania (§ 74 ods. 2 až 4 daňového poriadku) nepovažoval za potrebné v záujme dosiahnutia účelu tohto súdneho konania zrušiť prvostupňové rozhodnutie Kriminálneho úradu finančnej správy zo dňa 13.03.2018. 65. O náhrade trov v konaní úspešného žalobcu rozhodol súd podľa § 167 ods.1 SSP s tým, že podľa § 175 ods. 2 SSP o výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. 66. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho doručenia (§ 443 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 493e SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a/ SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP)
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom (§ 440 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).