Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12Er-193-2009.pdf
PDF · 106.42 KB
Case nature
Area
Subarea
12Er/193/2009
Uznesenie
Okresný súd Komárno v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Mliekarenská 10, Bratislava, proti povinnému: v 1) rade F. H., nar. XX.X.XXXX, bytom R. XXX, v 2) rade C. H., nar. XX.X.XXXX, bytom R. XXX, o vymoženie pohľadávky vo výške 4.205,39 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie,
rozhodol:
Súd exekúciu vedenú u súdneho exekútora Mgr. Drahomíra Kriváňa, Exekútorský úrad so sídlom Bratislava, Záhradnícka 60, pod sp.zn. 12Er/193/2009 (EX 245/2009) v y h l a s u j e za n e p r í p u s t n ú a z a s t a v u j e .
O náhrade trov exekúcie súdneho exekútora rozhodne súd v osobitnom uznesení .
odôvodnenie:
Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 21.4.2009 domáhal voči povinným vykonania exekúcie na zaplatenie pohľadávky vo výške 4.205,39 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie. Ako exekučný titul predložil oprávnený rozhodcovský rozsudok rozhodcu JUDr. Michala Krnáča, so sídlom Mydlárska 185, Žilina, vedený pod sp.zn. RK-1501/07-MK zo dňa 6.3.2008.
Tunajší súd vydal dňa 19.6.2009 poverenie na vykonanie exekúcie č. 5401*035152 v konaní vedenom pod sp.zn. 12Er/193/2009 (EX 245/2009) pre súdneho exekútora Mgr. Drahomíra Kriváňa.
Dňa 11.11.2010 bol na tunajší súd doručený podnet súdneho exekútora na preskúmanie poverenia, v ktorom žiadal, aby exekučný súd preskúmal správnosť vydania poverenia v súvislosti s právnou úpravou neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách a prípadne rozhodol o čiastočnom zastavení exekúcie.
Tunajší súd vyzval oprávneného na predloženie zmluvy o revolvingovej pôžičke č. 73618-16070 uzavretej medzi oprávneným a povinnými dňa 28.6.2007.
Exekúcia sa vykonáva na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku rozhodcu JUDr. Michala Krnáča, vedeného pod sp.zn. RK-1501/07-MK zo dňa 6.3.2008. Právnym základom na vydanie predmetného rozhodcovského rozsudku bola zmluva o revolvingovej pôžičke č. 73618-16070 uzavretá medzi oprávneným a povinnými dňa 28.6.2007. Na zabezpečenie pohľadávky oprávneného vyplývajúcej z uvedenej zmluvy podľa bodu 5.2 vystavil povinný v 1) rade vlastnú blankozmenku dňa 28.6.2007, t.j. v deň podpísania zmluvy o revolvingovej pôžičke. Obsah a podmienky vyplnenia blankozmenky boli ustanovené v Zmluvných dojednaniach, ktoré tvoria súčasť zmluvy o revolvingovej pôžičke. Súčasne bola pohľadávka oprávneného zabezpečená podľa bodu 5.1 zmluvných podmienok Záložnou zmluvou k nehnuteľnosti č.73618-16070, ktorá tvorí Prílohu č.3a predmetnej zmluvy o revolvingovej pôžičke.
Podľa bodu 1.1. a bodu 1.2 Zmluvných dojednaní, predmetom vyššie uvedenej zmluvy je záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi pôžičku v dohodnutej výške za účelom finančnej výpomoci a záväzok dlžníka splatiť veriteľovi pôžičku v dohodnutej výške v splátkach podľa splátkového kalendára.
Podľa §-u 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 84/2007 Z.z. spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa §-u 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 84/2007 Z.z. spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Podľa §-u 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 84/2007 Z.z. ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia.
Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie, a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa §-u 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 84/2007 Z.z. dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa §-u 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 84/2007 Z.z. spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa §-u 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
Podľa §-u 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je skutočnosť, že zmluvnými stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ, pričom ich charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na formulároch a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu týchto zmlúv alebo ich zmeny. Spotrebiteľská zmluva definovaná v Občianskom zákonníku má základný, všeobecný charakter, pričom špeciálna úprava spotrebiteľského úveru je obsiahnutá v zákone č. 258/2001 Z.z. (s účinnosťou od 2.4.2010 v zákone č. 129/2010 Z.z.). Tento právny predpis v § 2 písm. a) definuje spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
Súd má z predložených dokladov za preukázané, že súčasťou formulárovej zmluvy o revolvingovej pôžičke boli Zmluvné dojednania, ktoré povinní ovplyvniť nemohli, nakoľko neboli dohodnuté individuálne, ale vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov. Povinní ako spotrebitelia mohli len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým zmluvným podmienkam, teda aj rozhodcovskej doložke a rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal oprávnený ako prvý. Na základe údajov uverejnených v Obchodnom registri SR súd tiež zistil, že oprávnený v rámci predmetu svojej činnosti poskytuje pôžičky a úvery nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov, pričom z predložených dokladov nie je
preukázané, že by bola pôžička poskytnutá povinným za účelom výkonu ich zamestnania, povolania alebo podnikania.
Vyššie uvedená zmluva je v zmysle citovaných ustanovení zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluvou o spotrebiteľskom úvere, pretože bola uzavretá medzi veriteľom - oprávneným (t.j. právnickou osobou, ktorá má v predmete svojej činnosti poskytovanie pôžičiek a úverov ako podnikanie) a spotrebiteľom (t.j. fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania), ide o zmluvu, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver - pôžičku (dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o revolvingovej pôžičke) a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené s pôžičkou. Takisto zo zmluvy nevyplýva, že ide o prípady v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 a 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, teda o prípady kedy nejde o zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa tohto zákona.
Zmluvné dojednania vzťahujúce sa k príslušnej zmluve o revolvingovej pôžičke upravujú v bode 21 označenom ako „Riešenie sporov“, spôsob riešenia sporov vzniknutých na základe zmluvy medzi zmluvnými stranami.
Podľa bodu 21.1 Zmluvných dojednaní, akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto Zmluvy, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní podľa rozhodcovskej doložky uvedenej v článku 21.2. tejto Zmluvy. Výber jednej z alternatív riešenia sporov podľa tejto Zmluvy spočíva na žalobcovi.
Bod 21.2 Zmluvných dojednaní je označený ako Rozhodcovská doložka. V rámci tejto rozhodcovskej doložky, podľa bodu 21.2.1 Zmluvných dojednaní, akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto Zmluvy, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy budú riešené a s konečnou platnosťou rozhodnuté v písomnom rozhodcovskom konaní pred jedným z nasledujúcich rozhodcov: advokát JUDr. Gustáv Ret, advokát Mgr. Michal Krnáč, advokát Mgr. Erik Končok. V prípade, že postupne alebo naraz nastane situácia, že ani jeden z hore uvedených rozhodcov nebude môcť prevziať funkciu rozhodcu v sporoch podľa tejto rozhodcovskej doložky, určí náhradného rozhodcu veriteľ. Zmluvné strany vyhlasujú, že v rozhodcovskom konaní sa budú riadiť nasledovným postupom: a) Výber rozhodcu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Bez zbytočného odkladu po písomnom potvrdení prijatia ustanovenia za rozhodcu, zašle rozhodca žalobný návrh žalovanému. Rozhodca je oprávnený vydať aj bez vypočutia žalovaného rozhodcovský rozsudok, ak sa v žalobnom návrhu uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy vyplývajúce zo skutočností uvedených žalobcom. Rozhodca je v takomto prípade povinný zaslať rozhodcovský rozsudok spolu so žalobným návrhom žalovanému. b) Žalovaný je povinný sa k žalobnému návrhu vyjadriť formou žalobnej odpovede do 7 dní od doručenia žalobného návrhu žalovanému. Po uplynutí tejto lehoty žalovaný nesmie svoju žalobnú odpoveď dopĺňať ani inak meniť. V prípade, že sa žalovaný formou žalobnej odpovede v uvedenej lehote vyjadrí, rozhodcovský rozsudok sa bez ďalšieho zrušuje a rozhodca bude pokračovať v rozhodcovskom konaní. Na základe vykonaného dokazovania rozhodca vydá rozhodcovský rozsudok, ktorý možno preskúmať v súlade s podmienkami ustanovenými v čl. 21.2 ods. 21.2.1. písm. f). c) V prípade, že sa žalovaný nevyjadrí formou žalobnej odpovede do 7 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku a žalobného návrhu, uplynutím uvedenej lehoty má rozhodcovský rozsudok pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. d) Rozhodca je oprávnený nariadiť ústne pojednávanie v mieste sídla Veriteľa, pokiaľ sú predložené písomné dôkazy nedostačujúce pre rozhodnutie vo veci samej. j) V prípade, ak rozhodca po písomnom potvrdení prijatia ustanovenia za rozhodcu v konkrétnom konaní, nebude spôsobilý vykonávať funkciu rozhodcu, (najmä zo zdravotných dôvodov), žalobca bude oprávnený jednostranne rozhodnúť o rozhodcovi (aj takom, ktorý nie je dohodnutý v tejto doložke), ktorý prevezme rozhodovanie v neukončených rozhodcovských konaniach.
Občiansky zákonník v § 53 ods. 2 stanovil demonštratívnym spôsobom podmienky uvedené v spotrebiteľských zmluvách, ktoré sa považujú za neprijateľné. To znamená, že aj iné dojednania
dohodnuté medzi veriteľom a spotrebiteľom, ktoré nie sú v zákone výslovne stanovené, môžu byť považované za neprijateľné zmluvné podmienky.
Podľa §-u 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 84/2007 Z.z. neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa §-u 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 84/2007 Z.z. zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa §-u 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 84/2007 Z.z. v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 84/2007 Z.z. neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý teória a prax označujú za fakticky nerovný, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. Súd zamietne žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, resp. prebiehajúcu exekúciu zastaví v celom rozsahu, ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy.
Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. V mnohých prípadoch sa takáto rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v prípade sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom procese, požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva rozhodcom vrátane princípu dobrých mravov je plne opodstatnená. Ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležité naplánovať, sú plne namieste.
Rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Rozhodcovská doložka umožňujúca dodávateľovi výber rozhodcovského konania nenapĺňa záujem na ochrane spotrebiteľa. Z hľadiska ochrany spotrebiteľa nie je rozdiel medzi výhradnou rozhodcovskou doložkou a voľbou dodávateľa, ktorý spotrebiteľovi rozhodcovské konanie vnúti ako najvhodnejší spôsob rozhodovania sporu. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal, pričom pri voľbe spôsobe riešenia prípadných sporov nemal na výber vzhľadom na splynutie rozhodcovskej doložky s ostatnými štandardnými zmluvnými podmienkami. Povinný mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu.
Takto formulovaná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a ako taká je teda v zmysle ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná. Záver má oporu z hľadiska historického výkladu aj v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je neprijateľná zmluvná podmienka,
ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby riešil spory s dodávateľom výlučne v rozhodcovskom konaní. Neprijateľné podmienky demonštratívne uvedené v ustanoveniach § 53 Občianskeho zákonníka ako inštitút, predstavujú prevzatie princípu dobrých mravov do pozitívneho práva, preto bez ohľadu na účinnosť novely Občianskeho zákonníka, ktorá zaviedla neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka týkajúcu sa rozhodcovskej doložky (zákonom č. 568/2008 Z. z. účinným od 1.1.2008), takéto ustanovenie, ak je obsiahnuté v spotrebiteľskej zmluve, je v rozpore s dobrými mravmi. Dobré mravy ako prirodzenoprávna kategória sú všeobecným právnym pojmom, ktorý nepodlieha tak dynamickým zmenám ako pozitívne právo. Prijatie § 53 ods. 4 do Občianskeho zákonníka znamenalo, že niektoré z právnych vzťahov, ktoré odporujú dobrým mravom dostali svoju výslovnú a legálnu definíciu ich prenesením do pozitívneho práva, to však neznamená, že v citovanom ustanovení demonštratívne uvedené zmluvné podmienky neboli v rozpore s dobrými mravmi, aj v čase pred účinnosťou uvedenej novely Občianskeho zákonníka. Prijatím § 53 ods. 4 do Občianskeho zákonníka dostala len určitá časť dobrých mravov svoju zákonnú definíciu.
Nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa spočíva jednoznačne aj v tom, že si oprávnený v predmetnej rozhodcovskej doložke jednostranne vymienil konkrétnych rozhodcov, ktorí mali rozhodovať prípadné spory vzniknuté medzi ním a povinným, s tým, že v prípade, že ani jeden z ním zvolených rozhodcov nebude môcť prevziať funkciu rozhodcu v sporoch podľa rozhodcovskej doložky, určí náhradného rozhodcu veriteľ, t.j. oprávnený.
Ďalšou skutočnosťou spôsobujúcou nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa je samotný postup v rozhodcovskom konaní, ktorým sa mali zmluvné strany riadiť.
Podľa bodu 21.2 Zmluvných dojednaní (Rozhodcovská doložka) výber rozhodcu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Nakoľko sa dá predpokladať, čo prax potvrdzuje, že žalobné návrhy podávajú veritelia, znamená to de facto, že spory sa riešia pre rozhodcami, ktorých si veriteľ navyše sám zvolil.
V danom prípade bolo v rámci rozhodcovskej doložky dohodnuté akési skrátené rozhodcovské konanie sui generis, v rámci ktorého je rozhodca oprávnený vydať aj bez vypočutia žalovaného rozhodcovský rozsudok, ak sa v žalobnom návrhu uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy vyplývajúce zo skutočností uvedených žalobcom. Rozhodca je v takomto prípade zašle rozhodca rozhodcovský rozsudok spolu so žalobným návrhom žalovanému. Žalovaný je povinný sa k žalobnému návrhu vyjadriť formou žalobnej odpovede do 7 dní od doručenia žalobného návrhu žalovanému. Po uplynutí tejto lehoty žalovaný nesmie svoju žalobnú odpoveď dopĺňať ani inak meniť. V prípade, že sa žalovaný formou žalobnej odpovede v uvedenej lehote vyjadrí, rozhodcovský rozsudok sa bez ďalšieho zrušuje a rozhodca bude pokračovať v rozhodcovskom konaní. V prípade, že sa žalovaný nevyjadrí formou žalobnej odpovede do 7 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku a žalobného návrhu, uplynutím uvedenej lehoty má rozhodcovský rozsudok pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu.
Takýto procesný postup v rámci rozhodcovského konania je nepochybne v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany. Je neprijateľné, aby si oprávnený v rámci adhéznych zmluvných podmienok určil taký postup rozhodcu, kedy môže byť vydané rozhodcovské rozhodnutie bez akejkoľvek účasti dlžníka, založené iba na tvrdeniach veriteľa. V mnohých prípadoch spotrebitelia nemajú dostatočné právne povedomie, aby sa dokázali účinne brániť, pričom v tomto prípade je možné dôvodne predpokladať, že veriteľ sa spoliehal práve na nečinnosť dlžníka, čo by mu zabezpečilo exekučný titul vydaný iba na základe ním predložených tvrdení.
Neprijateľnou zmluvnou podmienkou v rámci rozhodcovskej doložky je taktiež dojednanie, podľa ktorého po uplynutí 7-dňovej lehoty na podanie žalobnej odpovede, nesmie žalovaný svoju žalobnú odpoveď dopĺňať ani inak meniť, čím sa odníma spotrebiteľovi možnosť v prípade vzniku sporu účinne sa brániť.
V neprospech spotrebiteľa je aj zmluvné dojednanie, podľa ktorého je rozhodca oprávnený nariadiť ústne pojednávanie v mieste sídla veriteľa, pokiaľ sú predložené písomné dôkazy nedostačujúce pre rozhodnutie vo veci samej.
V tejto súvislosti treba brať na zreteľ aj povinnosť súdu vykladať vnútroštátne právo vo svetle znenia a účelu smernice (rozsudok Súdneho dvora vo veci C-14/83 Sabine von Colson, Elisabeth Kamann v Land Nordrhein-Westfalen). K ustanoveniam právneho poriadku upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv predstavuje takéto interpretačné pravidlo smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, čo je podporené aj rozsudkom Súdneho dvora v spojených prípadoch C-240/98 - C-244/98 Océano Grupo Editorial SA, Rocio Murciano Quintero (C-240/98) v Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades (C-241/98), José Luis Copano Badillo (C-242/98), Mohammed Berroane (C-243/98), Emilio Vinas Feliu (C- 244/98). V predmetnom rozsudku Súdny dvor o. i. konštatuje povinnosť národného súdu pri aplikácii ustanovení národného práva, ktoré sú skoršieho alebo neskoršieho dátumu než uvedená smernica, interpretovať ich pokiaľ je to možné vo svetle presného znenia a účelu tejto smernice.
V konkrétnej exekučnej veci vzhľadom na transpozíciu vyššie uvedenej smernice zákonom č. 150/2004 Z. z. (účinný od 1.4.2004), ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník treba mať na zreteli o.i. bod 1 písm. q) prílohy vyššie uvedenej smernice, podľa ktorého možno za nekalú považovať podmienku, ktorej zmyslom alebo účinkom je neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.
Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a fakticky núti spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, je plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi.
Z uvedených dôvodov súd podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní ex offo zastavil exekúciu, a to v celom rozsahu.
Takýto postup je napokon aj v súlade s rozsudkom Súdneho dvora vo veci C - 40/08 - Asturcom Telecomunicaciones SL v. Cristina Rodríguez Nogueira, podľa ktorého Smernica Rady 93/13/EHS z dňa 5. apríla 1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách musí byť vykladaná v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu, vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí, pokiaľ má za týmto účelom k dispozícii nevyhnutné informácie o právnom a skutkovom stave, aj bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, ak je podľa vnútroštátnych procesných pravidiel možné vykonať také posúdenie v rámci obdobných konaní na základe vnútroštátneho práva. Pokiaľ ide o neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný.
Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).
Ustanovenie § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. má nielen vo vzťahu k exekučným titulom predstavovaným rozhodcovskými rozsudkami, ale aj vo vzťahu k ustanoveniam Exekučného poriadku povahu špeciálnej úpravy, na základe ktorej možno rozhodcovskému rozsudku za splnenia pre to zákonom ustanovených
podmienok odoprieť vykonateľnosť i bez toho, aby došlo k formálnemu odstráneniu takéhoto rozhodnutia. Z ustanovenia § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. možno vyvodiť, že na to, aby mohla byť vykonaná exekúcia na základe rozhodcovského rozsudku, musí byť rozhodcovský rozsudok aj v súlade s týmto ustanovením, teda nesmie byť vydaný v rozhodcovskom konaní, ktoré by trpelo vadou uvedenou v ustanovení § 40 písm. a) alebo b) zákona č. 244/2002 Z.z. a nesmie zaväzovať na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Keď rozhodcovský rozsudok odporuje týmto zákonným ustanoveniam, nestráca síce svoju platnosť exekučného titulu, tieto jeho nedostatky však predstavujú hmotnoprávnu prekážku vykonania exekúcie na jeho základe. Z vyššie uvedeného plynie, že súlad rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu s § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. je hmotnoprávnym predpokladom vykonania exekúcie.
Skutočnosť, či sú naplnené formálne a materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie skúma exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44 Exekučného poriadku), ďalej na námietku povinného proti exekúcii (§ 50 Exekučného poriadku) a taktiež na prípadný návrh povinného na zastavenie exekúcie (§ 58 Exekučného poriadku). Exekučný súd môže zároveň v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania (t.j. v každom štádiu na návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu) a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí vyvodiť príslušné procesné dôsledky.
Vzhľadom na to, že rozhodcovská doložka je v zmysle vyššie uvedených dôvodov neplatná, exekučný titul vydaný na základe takejto neplatnej rozhodcovskej doložky je materiálne nevykonateľný, čo predstavuje neodstrániteľnú prekážku brániacu vykonaniu exekúcie, preto súd exekúciu zastavil.
O trovách exekúcie rozhodne súd osobitným uznesením po predložení vyčíslenia trov exekúcie zo strany súdneho exekútora.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol exekúcie tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.