Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/128/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Olivera Kolenčíka a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXX, D., E. F., zastúpený: JUDr. Ernest Botka, advokát so sídlom M. R. Štefánika 3, Nové Zámky, proti žalovaným: 1/ Obec Zemné, so sídlom G. Czuczora 268, Zemné, IČO: 00 309 371, zastúpený: JUDr. Ing. Ivan Katona, PhD., LL.M. - advokátska kancelária, s.r.o., G. H. X, I. D., IČO: 51 816 865, 2/ Slovenská republika, zastúpená: Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdková 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, o určenie, že vec patrí do dedičstva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 26. mája 2022, č. k. -436, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému 1/ priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

Žalovanému 2/ nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie (Okresný súd Nové Zámky) rozsudkom zo dňa 26. mája 2022, č. k. -436, pri právnom posúdení podľa ust. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) žalobu zamietol (výrok I.). O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalovanému 1/ priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi, a to v rozsahu 100 % (výrok II.) a žalovanému 2/ nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal (výrok III.).

2. Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej, prvoinštančný súd uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 02. 06. 2017 sa právny predchodca žalobcu A. B., nar. XX. XX. XXXX domáhal voči žalovaným 1/ a 2/ určenia svojho vlastníckeho práva k podielom na nehnuteľnostiach presne špecifikovaných v petite žaloby. Rozporoval vlastníctvo žalovaných, zapísané na LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX, ktoré nehnuteľnosti sa nachádzajú v katastrálnom území D.. Žiadal určiť svoje vlastníctvo:

- k podielu 4/12 z celku na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v k.ú. D., vlastníctvo ktorého spoluvlastníckeho podielu je v súčasnosti na LV č. XXXX zapísané v prospech žalovaného v rade 1 ako spoluvlastníka,

- k podielu 16/48 z celku na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v k.ú. D., vlastníctvo ktorého spoluvlastníckeho podielu je v súčasnosti na LV č. XXXX zapísané v prospech žalovaného v rade 2 ako spoluvlastníka,

- k podielu 6/8 z celku na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v k.ú. D., vlastníctvo ktorého spoluvlastníckeho podielu je v súčasnosti na LV č. XXXX zapísané v prospech žalovaného v rade 2 ako spoluvlastníka,

- k podielu 2/4 z celku na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v k.ú. D., vlastníctvo ktorého spoluvlastníckeho podielu je v súčasnosti na LV č. XXXX zapísané v prospech žalovaného v rade 2 ako spoluvlastníka,

- k podielu 2/6 z celku na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v k.ú. D., vlastníctvo ktorého spoluvlastníckeho podielu je v súčasnosti na LV č. XXXX zapísané v prospech žalovaného v rade 2 ako spoluvlastníka.

3. V poradí prvým rozsudkom vo veci samej sp. zn. zo dňa 11. 10. 2018 rozhodol v tejto veci Okresný súd Nové Zámky tak, že žalobu o určenie vlastníctva zamietol. Mal za to, že existencia reštitučných predpisov vylučuje naliehavý právny záujem na určení vlastníctva v takých prípadoch, kde bolo možné uplatniť si nárok na vrátenie veci podľa reštitučných predpisov, pričom v takýchto prípadoch bola vylúčená možnosť uplatniť si právo inak, teda žalobou o určenie vlastníctva. Súd z dôvodu, že v danej veci o určenie vlastníctva nemal preukázaný naliehavý právny záujem podľa , žalobu v celom rozsahu zamietol.

4. Voči vyššie uvedenému rozsudku Okresného súd Nové zámky sp. zn. zo dňa 11. 10. 2018 podal predchodca žalobcu včas odvolanie. Po podaní odvolania v žalobe označený žalobca zomrel. Krajský súd v Nitre preto v rámci odvolacieho konania uznesením zo dňa 09. 11. 2020, č. k. -303 s poukazom na ust. , a rozhodol tak, že ďalej pokračuje v konaní s právnym nástupcom zomrelého žalobcu (A. B., nar. XX. XX. XXXX, zomrel dňa XX. XX. XXXX), a to s jeho synom A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom D., C. XXX, ČR, na základe právoplatného dedičského rozhodnutia zo dňa 19. 11. 2019 č. k. -47. Tento právny nástupca (zákonný dedič) po zomrelom žalobcovi, t. j. jeho syn A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom D., C. XXX odvolaciemu súdu oznámil, že trvá na podanom odvolaní, ktoré proti rozsudku podal jeho neb. otec ešte dňa 17. 01. 2019. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd v rámci odvolacieho konania ďalej konal s A. B., nar. XX. XX. XXXX, ako právnym nástupcom neb. žalobcu a zároveň aj odvolateľa. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací, odvolanie žalobcu zo dňa 17. 01. 2019 smerujúce voči zamietajúcemu prvoinštančnému rozsudku zo dňa 11. 10. 2018 č. k. -161 vyhodnotil ako dôvodné. Poukázal na to, že žalobca je štátnym občanom Českej republiky s miestom trvalého pobytu v tomto štáte, čo s poukazom na ust. , o pozemkových úpravách vylučuje žalobcu z okruhu oprávnených osôb. Preto bolo potrebné zo strany odvolacieho súdu vyhodnotiť právne posúdenie prejednávanej veci prvoinštančným súdom s poukazom na ním odcitované ustanovenia za nesprávne a odporujúce charakteru podanej žaloby. Vychádzajúc z uvedeného bolo potom potrebné aj právny záver súdu prvej inštancie týkajúci sa nedostatku naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení vyhodnotiť za nesprávny. Súčasne odvolací súd uviedol, že čo sa týka dostatku, resp. nedostatku naliehavého právneho záujmu žalobcu na ním požadovanom určení v zmysle , tak pri sporoch vyplývajúcich z tzv. dvojitého vlastníctva je danosť naliehavého právneho záujmu vždy daná na strane toho účastníka, ktorý sa domáha určenia vlastníckeho práva (v danom prípade žalobca) proti tomu účastníkovi (druhému vlastníkovi), ktorý s takto podanou žalobou nesúhlasí. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Po vrátení veci súdu prvej inštancie, žalobca vzhľadom na skutočnosť, že v priebehu konania (odvolacieho konania) vstúpil ako právny nástupca pôvodného žalobcu do tohto konania, podal návrh na zmenu žaloby. Návrhom na zmenu žaloby sa už nový žalobca domáhal určenia, že nehnuteľnosti, ktoré sú vedené Okresným úradom Nové Zámky, katastrálnym odborom:

- na LV č. XXXX kat. úz. D. ako parcela registra E pod čís. 2539/1 lesné pozemky o výmere 501 m2 v pomere 4/12-inách,

- na LV č. XXXX kat. úz. D., ako parcela registra E pod čís. 5345/1 orná pôda o výmere 206 m2 a parc. registra E č. 8072 orná pôda o výmere 1636 m2, v pomere 16/48-ín,- na LV č. XXXX kat. úz. D., ako parcela registra E pod čís. 4262 orná pôda o výmere 4460 m2 v pomere 6/8-ín,

- na LV č. XXXX kat. úz. I. D., ako parcela registra E pod čís. 2894/6 trvalé trávne porasty o výmere 40 m2, parc. registra E č. 2895/6 trvalé trávne porasty o výmere 72 m2, parc. registra E č. 3973/1 lesné pozemky o výmere 180 m2, parc. registra E č. 4482/6 orná pôda o výmere 3215 m2, parc. registra E

č. 7301/6 trvalé trávne porasty o výmere 1813 m2, parc. registra E č. 8720/6 trvalé trávne porasty o výmere 162 m2 a parc. registra E č. 8721/6 orná pôda o výmere 1978 m2, v pomere 2/4-iny,

- na LV č. XXXX kat. úz. D., ako parcela registra E pod čís. 2893/202 orná pôda o výmere 597 m2 v pomere 2/6-inách,

- na LV č. XXXX kat. úz. D., ako parcela registra E pod čís. 2539/5 lesné pozemky o výmere 210 m2 v pomere 4/12-inách,

- na LV č. XXXX kat. úz. D., ako parcela registra E pod čís. 5343/1 orná pôda o výmere 674 m2, parc. registra E č. 6057 orná pôda o výmere 4092 m2, parc. registra E č. 6698 orná pôda o výmere 629 m2, par. registra E č.7441/1 orná pôda o výmere 2061 m2, parc. registra E č. 8071 orná pôda o výmere 619 m2, v pomere 1/1, patria do dedičstva po neb. A. B., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX v celosti.

6. O uvedenom procesnom návrhu žalobcu rozhodol súd prvej inštancie tak, že navrhnutú zmenu žaloby pripustil uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 26. 05. 2022 za prítomnosti právnych zástupcov žalobcu a žalovaného 1/ a za prítomnosti povereného zamestnanca žalovaného 2/, t. j. má sa za to, že boli v zmysle prítomné strany sporu, a preto nebolo potrebné uznesenie, ktorým súd pripustil zmenu žaloby následne aj osobitne doručovať stranám sporu. V zmysle pripustenej zmeny žaloby sa teda právny nástupca, syn pôvodného žalobcu, ďalej v tomto konaní domáhal určenia, že nehnuteľnosti, ktoré pôvodne boli predmetom žaloby o určenie vlastníctva, patria do dedičstva po jeho zomrelom predchodcovi. Žalobca tento návrh na zmenu žaloby zdôvodnil tým, že vzhľadom na skutočnosť, že jeho právny predchodca, ktorý sa pôvodne domáhal určenia vlastníctva, v priebehu konania zomrel, nie je možné, aby sa on ako dedič ďalej domáhal určenia vlastníctva, pretože pre takýto prípad je potrebné domáhať sa určenia, že vec patrí do dedičstva. Súd sa s týmto názorom žalobcu stotožnil, vychádzajúc aj z rozsiahlej rozhodovacej činnosti, v rámci ktorej bolo judikované, že v prípade ak žalobca o určenie vlastníctva zomrie a ďalej sa v konaní pokračuje s právnym nástupcom, tento právny nástupca sa nemôže v ďalšom konaní domáhať určenia, že je vlastník. Dedič je z titulu svojho dedičského nároku oprávnený, resp. vecne legitimovaný len na podanie žaloby, že poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom spornej nehnuteľnosti, resp. že vec patrí do dedičstva. Keďže ako bolo uvedené, pôvodný žalobca, ktorý sa domáhal určenia vlastníctva zomrel počas konania a v konaní sa pokračuje s jeho právnym nástupcom, bolo preto namieste vyhovieť návrhu právneho nástupcu žalobcu na zmenu petitu žaloby tak, ako ju navrhol. Ako dedič sa totiž môže v konaní domáhať len určenia, že žalované nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi, resp., že poručiteľ bol v čase smrti ich vlastníkom. Súd teda vyhovel návrhu žalobcu na zmenu žaloby.

7. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že z uznesenia Okresního soudu ve Zlíne č. k. zo dňa 01. 06. 2019 zistil, že bolo začaté dedičské konanie po zomrelom A. B., nar. XX. XX. XXXX. Z uznesenia Okresního soudu ve Zlíne č. k. -47 zo dňa 19. 11. 2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť 19. 11. 2019 bolo ďalej zistené, že pôvodný žalobca, zomrelý A. B. nar. XXXX, mal dvoch dedičov - súčasného žalobcu a aj J. B.. Títo dvaja dedičia uzavreli dohodu dedičov, podľa ktorej dedičstvo nadobudol A. B., nar. XX. XX. XXXX, t. j. súčasný žalobca. Ako bolo uvedené, dvaja dedičia sa dohodli tak, ako je uvedené vyššie. Išlo o dedičov v prvej triede a túto dohodu Okresný súd v Zlíne schválil. Je teda zrejmé, že žalobca nie je jediným dedičom pôvodného žalobcu. Dedičom je aj jeho druhý syn J. B., nar. XX. XX. XXXX, ktorý však nie je účastníkom tohto konania o určenie, že vec patrí do dedičstva. Na túto skutočnosť, t. j. že účastníkom konania o určenie, že vec patrí do dedičstva je len jeden z dedičov, vo svojich vyjadreniach upozornili aj žalovaní 1/ a 2/. Poukazovali na to, že dedičia majú v konaní o určenie, že vec patrí do dedičstva postavenie tzv. nerozlučných spoločníkov. Preto účastníkom takéhoto typu konania musia byť všetci do úvahy prichádzajúci dedičia, a ak nimi nie sú, jedná sa o nedostatok vecnej legitimácie, pre ktorý je potrebné žalobu zamietnuť. Žalobca sa cestou právneho zástupcu vyjadril na pojednávaní v tom smere, že podľa neho nie je potrebné rozšíriť okruh účastníkov konania o druhého dediča. Mal za to, že pri tomto type určovacej žaloby nemusia byť účastníkom konania všetci dedičia, podľa neho stačí, ak takúto žalobu podá jeden z dedičov s tým, že v prípade vyhovenia návrhu sa nehnuteľnosti stanú predmetom dodatočného dedičského konania po nebohom žalobcovi a až potom v rámci dedičského konania sa môžu dedičia medzi sebou dohodnúť, ako si nehnuteľnosti rozdelia.

8. Súd prvej inštancie mal za nesporné, že pôvodný žalobca v konaní o určení vlastníctva ako poručiteľ zanechal viac dedičov, a to A. B., nar. XX. XX. XXXX (žalobca) a J. B., nar. XX. XX. XXXX. Obaja títo dedičia sú v čase od smrti poručiteľa až po vyporiadanie všetkého dedičstva po ňom považovaní za spoluvlastníkov majetku patriaceho do dedičstva. Preto aj z právnych úkonov týkajúcich sa týchto spoločných vecí, resp. majetkových práv patriacich do dedičstva sú dedičia oprávnení voči iným osobám

spoločne a nerozdielne. Z uvedeného dôvodu majú preto aj v spore o určenie predmetu dedičstva, t. j. aj v spore o určenie, že vec patrí do dedičstva, postavenie tzv. nerozlučných spoločníkov. Toto procesné postavenie im vyplýva z ustanovenia . Podľa nútené spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný predpis vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu. Podľa súd žalobu zamietne, ak nie je splnená podmienka účasti všetkých subjektov podľa odseku 1. V konaní o žalobe na určenie, že tá ktorá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi musia byť teda vzhľadom na vyššie uvedené jeho účastníkmi všetci dedičia. Je pritom bezpredmetné, či sú títo dedičia uvedení na strane žalobcov alebo žalovaných. Tento typ žaloby na určenie, že vec patrí do dedičstva je aj rozsiahlou rozhodovacou praxou súdov považovaný za prípustný prostriedok riešenia sporov o predmete dedičstva, avšak za predpokladu, že jeho účastníkom sú všetci dedičia, pretože, ako bolo uvedené, týchto je potrebné považovať za nerozlučných spoločníkov v zmysle ustanovenia . Ak sa totiž dedičia domáhajú voči tretej osobe určenia, že vec patrí do dedičstva, nedomáhajú sa svojho práva z dedičstva, ale k dedičstvu, t. j. aj riešenia otázky okruhu dedičstva. Rozsudok by potom nemal význam, ak by takéto určenie bolo vykonané len medzi jedným z dedičov a treťou osobou, pretože by sa určovali práva s dopadom aj na iné osoby bez toho, že by takýto rozsudok voči týmto osobám bol účinný ( ). Súd preto musel prihliadať na to, že predmetom tohto konania o určenie, že predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva (resp. spoluvlastnícky podiel na predmetných nehnuteľnostiach), a keďže až do rozhodnutia o dedičstve treba za vlastníkov veci ( ) považovať všetkých do úvahy pripadajúcich dedičov. V tomto štádiu totiž nie je možné žalovať len o určenie, že do dedičstva po poručiteľovi patrí iba dedičský podiel žalobcu k tejto veci, nakoľko ho v tomto štádiu ešte nemožno určiť. O tom sa rozhodne až v rámci dedičského konania a práve z uvedeného dôvodu musia v tomto konaní o určenie, že vec patrí do dedičstva vystupovať všetci dedičia v postavení nútených procesných spoločníkov. Preto okrem žalobcu mal byť účastníkom konania v tejto veci (po pripustení zmeny žaloby vo veci o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva) aj druhý dedič pôvodného žalobcu, a to J. B.. Tento právny názor v súčasnosti možno považovať už za ustálený. Keďže teda v konaní neboli jeho účastníkmi všetky osoby, ktoré tvoria v konaní o určenie, že vec patrí do dedičstva nútené procesné spoločenstvo, nakoľko týmto účastníkom konania nebol druhý do úvahy prichádzajúci dedič poručiteľa, t. j. jeho syn J. B., nezostávalo súdu nič iné len žalobu v zmysle ustanovovania v celom rozsahu zamietnuť. Súd podotýkal, že na tento nedostatok vyplývajúci z ustanovenia upozorňovali v konaní obaja žalovaní a aj súd písomným podaním zo dňa 08. 03. 2022 umožnil žalobcovi upresniť, resp. zmeniť okruh účastníkov, čo však žalobca neurobil, pretože bol toho názoru, že účastníkom konania o určenie, že vec patrí do dedičstva nemusia byť všetci do úvahy prichádzajúci dedičia. S poukazom na vyššie uvedené sa s týmto názorom žalobcu súd nestotožnil, pretože mal za to, že žalobca po tom, ako navrhol zmenu petitu, mal navrhnúť aj rozšírenie okruhu účastníkov konania. Bez rozšírenia účastníkov konania o všetkých dedičov ako bolo uvedené, nie je možné totiž žalobe vyhovieť. Takýto procesný návrh, a to návrh na pripustenie ďalšieho účastníka konania je však právom, nie povinnosťou žalobcu. Preto súd z vlastnej iniciatívy nemohol pribrať do konania ďalšiu osobu, ktorá účastníkom konania nebola v čase, keď sa rozhodlo o zmene žaloby, t. j. v čase, keď sa rozhodlo o tom, že jej predmetom nebude určenie vlastníctva ale určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva.

9. Súd prvej inštancie teda s poukazom na ustanovenie žalobu v celom rozsahu zamietol, nakoľko účastníkom konania neboli všetci do úvahy prichádzajúci dedičia, na ktorých by sa rozhodnutie v takejto veci malo vzťahovať.

10. O trovách účastníkov konania rozhodol súd podľa . Obaja žalovaní boli v konaní úspešní v celom rozsahu. Žalovaný 1/ si nárok na náhradu trov konania uplatnil, preto mu súd priznal nárok voči neúspešnému žalobcovi v celom rozsahu. Žalovaný 2/ si nárok na náhradu trov konania neuplatnil, preto mu sú nárok nepriznal. O konkrétnej výške trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

11. Proti tomuto rozsudku v časti jeho výrokov I. a II. podal včas odvolanie žalobca, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, navrhujúc odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti zrušil a zmenil tak, že žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovie v intenciách, ako žalobca konkretizoval znenie petitu písomným podaním zo dňa 09. 02. 2022. Zároveň žiadal, aby odvolací súd rozhodol o trovách konania tak, že žalovaní 1/ a 2/ sú povinní nahradiť žalobcovi trovy prvoinštančného a odvolacieho konania, každý z nich v pomere 50 % ku 50 % z celkovej náhrady priznaných trov. Žalobca v podanom odvolaní poukázal na existenciu odvolacích dôvodov podľa ust. a .

12. Namietal, že súd prvej inštancie sa mylne po právnej stránke domnieval, že dedičia v spore o určenie predmetu dedičstva, ktorý je podľa názoru súdu totožný so sporom o určenie, že vec patrí do dedičstva, majú postavenie tzv. nerozlučných spoločníkov. Prvoinštančný súd pritom cituje ust. a tiež dôsledky, ktoré vyplývajú z nedodržania tohto ustanovenia v ďalšom ustanovení . To, že prvoinštančný súd si nie je celkom istý v rozlišovaní týchto dvoch typoch žalôb, t. j. žaloby o určenie predmetu dedičstva a žaloby o určenie, že vec patrí do dedičstva je aj jeho nesprávny výklad, že takýto typ žaloby, aký žalobca podal, je zo strany súdov považovaný za prípustný prostriedok riešenia sporov o predmete dedičstva (opäť iná kategória žaloby), avšak za predpokladu, že jeho účastníkmi sú všetci dedičia. Prvoinštančný súd ďalej rozvíjal svoje právne stanovisko, naďalej odkloniac sa od správneho názoru ohľadom žaloby o určenie, že vec patrí do dedičstva, tvrdiac, že nejaká vec alebo právo medzi dedičmi je sporné a v rámci dedičského konania je niektorý z dedičov odkázaný na podanie takéhoto sporu. Na rozdiel od tohto typu žaloby, v prípade žaloby žalobcu, naopak nemožno nikoho nútiť, aby vystupoval na strane žalobcu keď nechce a nemá záujem a na druhej strany by bol právnym nezmyslom takéhoto dediča spolu s inými žalovanými taktiež žalovať. V prípade dodržania tohto právneho názoru deklarovaného prvoinštančným súdom by potom nebolo možné v mnohých prípadoch určiť vlastnícke právo v prospech týchto subjektov, ktorí napr. v priebehu súdneho konania zomreli, keď z akéhokoľvek dôvodu by niektorý z potenciálnych dedičov, a teda podľa súdu, aj automaticky žalobcov nechceli byť účastníkmi konania. Ďalej uviedol, že jeho brat tým, že nie je žalobcom v tomto spore, neutrpí žiadnu ujmu, lebo po právoplatnosti rozsudku a určení, že nie žalobcov otec je vlastníkom sporných nehnuteľností sa môže v rámci dodatočného dedičského konania vysloviť, či brat chce alebo nechce byť dedičom uvedených nehnuteľností so všetkými dôsledkami pre oboch dedičov.

13. Žalobca, prostredníctvom právneho zástupcu, ďalším svojím podaním zo dňa 12. 07. 2022 doplnil dôvody odvolania. Uviedol, že súd prvej inštancie mal pokračovať v konaní v zmysle ust. . Podľa žalobcu mal súd vydať príslušné uznesenie bezodkladne potom, ako sa skončilo konanie o dedičstve a zároveň bol súd povinný stanoviť okruh sporových strán, aj keď aktivita ostatných subjektov konania nie je vylúčená. Úlohou súdu prvej inštancie teda bolo vydať uznesenie o pokračovaní v konaní a toto mal doručiť právnym nástupcom zomrelej fyzickej osobe podľa výsledku dedičského konania, ako aj ostatným existujúcim subjektom sporu. Pri takomto type žaloby mal súd dôsledne postupovať v intenciách ust. . Po hmotnoprávnej stránke súd pochybil v tom, že nesprávne zaradil a definoval typ žaloby, keď namiesto určovacej žaloby uviedol, že išlo o žalobu o určenie predmetu dedičstva, kde účastníkmi konania musia byť všetci dedičia.

14. K žalobcom podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný 2/ uvádzajúc, že smrťou pôvodného žalobcu v priebehu konania došlo k zmene žaloby – zo žaloby na určenie vlastníckeho práva na žalobu o určenie, že vec patrí do dedičstva. V takom prípade keďže sa jedná o dvoch synov zosnulého žalobcu A. B. ml. a J. B., tak títo tvoria nútené procesné spoločenstvo. Poukázal na nevyhnutnosť ustáliť okruh a počet účastníkov konania na strane žalobcu a tento rozšíriť o syna J. B.. To však žalobca opakovane odmietal urobiť. Žalovaný 2/ má za to, že súd postupoval procesne správne, keď žalobu zamietol. Plne sa pridržal svojich doterajších vyjadrení, na ktoré poukázal a odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

15. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril aj žalovaný 1/, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ktorý uviedol, že petit navrhovaný žalobcom v písomnom podaní zo dňa 09. 02. 2022 bol nejasný a vadný. Žalobca síce upresnil petit, avšak nesprávne, vzhľadom na skutočnosť, že parcela reg. E, č. 2539/5, druh pozemku: lesný pozemok, evidovaná na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Nové Zámky, katastrálnym odborom pre k. ú. D. je v podielom spoluvlastníctve viacerých spoluvlastníkov a obec Zemné ako žalovaný 1/ má vo vlastníctve iba 4/12 k celku uvedenej nehnuteľnosti, preto nie je možné, aby súd prvej inštancie na základe žaloby žalobcu prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu uvedenú parcelu č. 2539/5 vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1 k celku, ako to je uvedené v upresnenom petite v podaní zo dňa 06. 12. 2021. Síce túto vadu žalobca odstránil na pojednávaní pred súdom prvej inštancie dňa 26. 05. 2022, avšak aj súdom prvej inštancie pripustený a zmenený petit je vadný, nakoľko na LV č. XXXX sú vedené parcely reg. E, č. 2894/6, 2895/5, 3973/1 a ďalšie v žalobe uvedené, avšak nachádzajú sa v k. ú. D., a nie kat. území I. D. ako to navrhol žalobca.

16. Žalovaný 1/ ďalej uviedol, že súd prvej inštancie dostatočne uviedol, prečo sa vytvára medzi dedičmi nútené spoločenstvo, na ktoré bol žalobca upozornený. Žalovaný 1/ sa nestotožňuje s názorom žalobcu

a pridržiava sa doterajších písomných a ústnych vyjadrení. Poukázal na rozhodcovskú prax súdov, napr. R 42/1974 a uznesenie NS SR sp. zn. , pričom uviedol, že má za to, že v konaní o žalobe na určenie, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi majú byť stranami sporu všetci potencionálni dedičia, preto v predmetnom spore aj brat žalobcu mal byť stranou sporu, pričom v prípade, ak by brat žalobcu nemienil byť ďalším žalobcom, žalobca by mohol navrhnúť jeho pristúpenie na strane žalovaných. Má za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, a preto by ho odvolací súd mal v celom rozsahu potvrdiť a žalovanému 1/ priznať aj právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

17. Žalobca k žalovaným 1/ a 2/ podaným vyjadreniam k podanému odvolaniu uviedol, že s tvrdeniami žalovaných nesúhlasí a opätovne zdôraznil, že v danom prípade nejde medzi dedičmi o spor ohľadom predmetu dedičstva, teda či nejaká vec patrí do dedičstva po poručiteľovi. Svoj právny názor opiera o príslušné ustanovenia s tým, že v danom prípade sa jedná o spor medzi právnymi nástupcami pôvodného žalobcu na jednej strane a medzi subjektami, ktoré nie sú dedičmi po pôvodnom žalobcovi. Títo sú totiž vedení namiesto žalobcu ako vlastníci sporných nehnuteľností. V takomto prípade môže v spore pokračovať len z tých dedičov, ktorí boli dohodou týchto dedičov určení na prevzatie dedičstva. Čo sa týka námietky žalovaného 1/ ohľadom nejasnosti petitu, tak v danom prípade opätovne poukázal na upresnenie petitu zo dňa 09. 02. 2022, o ktorom súd rozhodol na ústnom pojednávaní dňa 26. 05. 2022. Uviedol, že došlo k chybe v písaní, keď v petite uvádzané nehnuteľnosti na LV č. XXXX boli uvedené, že sa nachádzajú v kat. území I. D., pričom je jasné, že tak, ako všetky ďalšie nehnuteľnosti označené v petite sú uvádzané ako nehnuteľnosti v kat. území D..

18. Žalovaný 1/ k žalobcom podanému vyjadreniu uviedol, že tento spor má prebiehať medzi možnými budúcimi dedičmi ako právnymi nástupcami poručiteľa a osobami, ktoré tvrdia, že vlastníkom nemôže byť, resp. nemohol byť poručiteľ, lebo vlastníkom je iná osoba a majetok nepatrí do dedičstva po poručiteľovi. Žalobca, syn poručiteľa, na základe dedičskej dohody sa stal vlastníkom iba toho majetku, ktorý už bol prejednaný v dedičskom konaní, ale nebol ustanovený za oprávnenú osobu, ktorá môže rozhodovať sama bez ďalších dedičov o vlastníctve a prejaviť vôľu vlastníka neprejednaného majetku, nemôže sám žiadať určenie, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, teda, že poručiteľ bol vlastníkom v čase jeho úmrtia, a preto tieto veci patria do dedičstva. Voľu byť vlastníkom nehnuteľností, resp. určiť, že právny predchodca mohol byť vlastníkom nehnuteľností, ktoré po určení by mali byť predmetom dedičského konania, môžu prejaviť iba všetci dedičia prichádzajúci do úvahy spoločne, preto musí vystupovať v spore aj brat žalobcu na tej-ktorej strane sporu.

19. Žalobca k vyjadreniu žalovaného 1/ uviedol, že s týmto nesúhlasí, názor žalovaného 1/ je mylný a vychádza z mylnej identifikácie predmetu sporu. V danom prípade ide o spor o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, pričom nie je potrebné, aby ho viedli všetci dedičia. Ďalej sa nemieni k veci vyjadrovať.

20. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie žalobcu bolo podané oprávnenou osobou v rámci zákonnej lehoty pre podanie odvolania ( ), preskúmal napadnutý rozsudok, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania ( a ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario). Následne odvolací súd dospel k tomu záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné podľa ako vecne správny potvrdiť.

21. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa , dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

Podľa , žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu.

Podľa veta tretia , súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa veta prvá , pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa , na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa , nútené spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný predpis vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu.

Podľa , súd žalobu zamietne, ak nie je splnená podmienka účasť všetkých subjektov podľa odseku 1.

Podľa , o prípustnosti zmeny žaloby súd rozhodne spravidla na pojednávaní, na ktorom bola zmena navrhnutá, alebo na pojednávaní, ktoré nasleduje bezprostredne po tom, ako bola zmena žaloby uplatnená podaním mimo pojednávania.

Podľa , žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa , ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

22. V prípade tohto prebiehajúceho odvolacieho konania odvolací súd vychádzajúc zo svojej zákonnej povinnosti skúmať, či odvolaním zo strany žalobcu napadnutý – zamietajúci rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 26. 05. 2022 č. k. -436 nebol vydaný v konaní postihnutom výskytom niektorej z procesných vád obsiahnutých v ust. , prijal ten záver, že napadnutý rozsudok ani jednou z procesných vád v zmysle citovaného ustanovenia netrpí, a preto pri konštatovaní nedôvodnosti podaného odvolania zo strany žalobcu ním napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa potvrdil. Pokiaľ ide o samotné odôvodnenie napadnutého rozsudku, a to predovšetkým jeho obsah a aj rozsah, s týmto sa odvolací súd stotožňuje a v ďalšom naň poukazuje ( ). Vzhľadom k tomu, že v danom prípade ide v poradí o druhé rozhodnutie vo veci samej, pretože v poradí prvý a taktiež zamietajúci rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 11. 08. 2018 č. j. -161 v dôsledku včas podaného odvolania žalobcom zrušil Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 09. 11. 2020 č. k. -303 s následným vrátením veci tomuto súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prvoinštančný súd rešpektoval záväzný právny záver odvolacieho súdu v zmysle ohľadom dostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení podľa .

23. Na margo správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd poznamenáva, že primárny a v zásade jediný dôvod zamietnutia podanej žaloby žalobcu má procesný charakter spočívajúci v správnom konštatovaní prvoinštančného súdu spočívajúceho v tom, že v tomto druhu občianskeho súdneho konania, t. j. o určenie, že predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva po nebohom A. B., zomrelom XX. XX. XXXX je potrebné považovať všetkých do úvahy pripadajúcich dedičov po ich zomrelom právnom predchodcovi, t. j. poručiteľovi za účastníkov tohto konania a to až do rozhodnutia o dedičstve. V tomto štádiu konania nie je možné žalovať iba určenie, že do dedičstva po zomrelom poručiteľovi patrí iba konkrétny dedičský podiel patriaci žalobcovi k predmetným nehnuteľnostiam, pretože jeho výška zatiaľ ešte nie je určená, pričom sa určí až v rámci dodatočného dedičského konania.

24. Pod vplyvom uvedeného správne prvoinštančný súd uviedol, že v prejednávanej veci po pripustení zmeny žaloby musia byť v dôsledku existencie núteného procesného spoločenstva účastníkmi daného konania všetci dedičia po nebohom poručiteľovi, ktorí vykazujú postavenie nútených procesných spoločníkov. Vzhľadom k uvedenému mal v tomto konaní (po pripustení zmeny žaloby) vystupovať ako účastník aj druhý dedič, t. j. J. B. (brat súčasného žalobcu). Na tento nedostatok aj v dôsledku vydaného uznesenia Krajského súdu v Nitre č. k. -303 zo dňa 09. 11. 2020 majúceho výlučne procesný charakter upozornil súd prvej inštancie po pripustení zmeny žaloby právneho zástupcu žalobcu písomným podaním zo dňa 08. 03. 2022 v tom smere, či nemienia zmeniť, resp. rozšíriť okruh účastníkov daného konania. Na predmetné písomné podanie zrejme pod vplyvom zaujatého právneho názoru, že účastníkmi konania ohľadom určenia, že určitá vec, resp. veci patria do dedičstva nemusia byť

všetci do úvahy pripadajúci dedičia, zmenu okruhu účastníkov, či už na strane žalobcu alebo žalovaného v prebiehajúcom konaní vôbec právny zástupca nenavrhol.

25. S takto prezentovaným právnym názorom žalobcu týkajúcim sa vymedzenia okruhu účastníkov konania ohľadom určenia, že určitá vec (hnuteľná alebo nehnuteľná) patrí do dedičstva po zomrelom poručiteľovi sa prvoinštančný súd správne nestotožnil, a z dôvodu procesného pochybenia žalobcu v súvislosti s vymedzením okruhu účastníkov konania v prejednávanej veci podanú, resp. zmenenú žalobu s prihliadnutím na ust. opodstatnene zamietol. V ďalšom odvolací súd poukazuje na obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku, ktoré okrem vyššie uvedeného odkazu na ust. považuje za konformné s obsahom ust. , pokiaľ ide o jeho zrozumiteľnosť a presvedčivosť. V prospech potvrdenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie ako vecne správneho podľa , nasvedčuje aj súčasná rozhodovacia činnosť vyšších súdnych autorít týkajúca sa tejto problematiky prezentovaná napr. v rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 28. 04. 2021 a sp. zn. zo dňa 16. 05. 2019. Z obidvoch týchto rozhodnutí vyplýva totiž rovnaký právny záver, ktorý je možné považovať za ustálený a v intenciách ktorého je v konaní o určenie, že určitá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi až do vyporiadania dedičstva ohľadom tejto veci, účastníkmi všetci dedičia považovaní za jej vlastníkov, pričom v spore tohto druhu majú postavenie nútených procesných spoločníkov v zmysle .

26. V kontexte uvedeného, odvolací súd o podanom odvolaní žalobcu ako o nedôvodnom rozhodol tak, ako to uviedol vo výrokovej časti tohto rozsudku.

27. Ako vecne správny podľa potvrdil odvolací súd aj rozsudok súdu prvej inštancie v súvisiacej časti o náhrade trov konania.

28. O náhrade trov odvolacieho konania žalovaný 1/ versus žalobca rozhodol odvolací súd podľa a tak, že nárok na ich náhradu v rozsahu 100 % priznal plne úspešnému žalovanému 1/ voči neúspešnému žalobcovi. O výške tohto nároku s poukazom na ust. rozhodne súdny úradník súdu prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

29. O náhrade trov odvolacieho konania žalovaný 2/ versus žalobca rozhodol odvolací súd podľa a tak, že žalovanému 2/ náhradu týchto trov nepriznal, pretože si ich vôbec neuplatnil.

30. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).