Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/119/2011

Potvrdené rozhodnutím 9Co/53/2012
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Vallovej a členov senátu JUDr. Veroniky Svoradovej a JUDr. Renáty Pátrovičovej, v právnej veci navrhovateľa: J. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. F. 7, zastúpený JUDr. Jozefom Nyúlom, advokátom so sídlom 934 05 Levice, kpt. Jaroša 4, IČO: 34 034 251, proti odporcovi: Slovenská republika zastúpená Slovenským pozemkovým fondom so sídlom 817 15 Bratislava, Búdková 36, IČO: 17 335 345, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 30. decembra 2011, č. k. 9C/119/2011-66, takto rozhodol: Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice v konaní pred sudcom JUDr. Gertrúdou Rennerovou v právnej veci navrhovateľa : J. R. Q.. XX.XX.XXXX, dôchodca, bytom W. F. X, zast. JUDr. Jozefom Nyúlom advokátom Advokátskej kancelárie JUDr. Nyúl & Partners so sídlom kpt. Jaroša 4 Levice, proti odporcovi : Slovenská republika zast. Slovenským pozemkovým fondom so sídlom Búdkova 36 Bratislava, o určenie vlastníckeho práva, takto

rozhodol:

Návrh sa z a m i e t a .

Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Navrhovateľ v návrhu podanom prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 03.06.2011 žiadal, aby súd určil, že je vlastníkom nehnuteľností zapísaných v Správe katastra Levice na čísle S. XXX, ako parcely registra „. P. „ evidované na mape operátu pod parc. č. XXX orná pôda o výmere 2388 m2, parc. č. XXX trvalé trávne porasty o výmere 2122 m2, parc. č. XXX/X orná pôda o výmere 147 m2, parc. č. XXX/XX orná pôda o výmere 126 m2, parc. č. XXX/X trvalé trávne porasty o výmere 71 m2, parc. č. XXX/XX trvalé trávne porasty o výmere 124m2, parc. č. XXX lesné pozemky o výmere 589 m2, parc č. XXX trvalé trávne porasty o výmere 2071 m2, parc. č. XXX orná pôda o výmere 1090 m2, parc. č. XXX orná pôda o výmere 3166 m2, parc č. XXX orná pôda o výmere 5424 m2, parc. č. XXX/X orná pôda o výmere 1770 m2, parc. č. XXX/X orná pôda o výmere 2417 m2, parc. č. XXX/X orná pôda o výmere 3455 m2, parc. č. XXX/X orná pôda o výmere 5032 m2, parc. č. XXX orná pôda o výmere 6943 m2, parc. č. XXX orná pôda o výmere 6863 m2, parc. č. XXX orná pôda o výmere 2367 m2, parc. č. XXX orná pôda o výmere 6431 m2, parc. č. XXX orná pôda o výmere 6262 m2 a parc. č. XXX orná pôda o výmere 2252 m2 k. ú. F. W. F.. V návrhu a na pojednávaní uviedol, že predmetné nehnuteľnosti mu matkina sestra J. M. v roku 1975 darovala, pretože on so svojou rodinou v tom čase zabezpečoval jej opateru. Približne dva tri roky, do roku 1975 žila v jeho domácnosti, potom sa odsťahovala k iným príbuzným a odtiaľ odišla do domova dôchodcov, kde ju navštevoval. Nehnuteľnosti neboli zahrnuté do aktív dedičstva pôvodného dedičského konania po poručiteľke J. M. N.. X. v roku 1981, keďže pozemky už v tom čase nevlastnila.

J. M. M. XX.XX.XXXX a dedičské konanie po nej sa viedlo na bývalom Štátnom notárstve v Leviciach pod sp. zn. D 1575/81. Rozhodnutím zo dňa 16.10.1981 č. k. D 1575/81 - 9 do aktív dedičstva bol pojatý len finančný obnos na vkladovom účte vo výške 4. 037 Kčs a dedičstvo pripadlo Československému štátu v zast. bývalého ONV Levice. Pod sp. zn. D 1191/90 začalo štátne notárstvo náhradné dedičské konanie v ktorom pojalo do dedičstva predmetné nehnuteľnosti a odovzdalo ich do vlastníctva Československého

štátu v zast. bývalého ONV Levice. Štátne notárstvo v Leviciach tak rozhodlo napriek tomu, v tom čase muselo byť štátnemu notárstvu známe, že zákonnou dedičkou po poručiteľke je jej žijúca sestra M. R.. Na Slovenskú republiku boli nehnuteľnosti zapísané na základe schválenia ROEP, ktoré nadobudlo právoplatnosť 20.04.2009 a základom pre zápis bolo dedičské rozhodnutie pod sp. zn. D 1191/90. Štát neoprávnene nadobudol do vlastníctva predmetné nehnuteľnosti, nakoľko po poručiteľke existovala zákonná dedička, čo štát nebral do úvahy. Okrem toho navrhovateľ nehnuteľnosti nadobudol do vlastníctva vydržaním, keďže od roku 1975 bol dobromyseľný, považoval sa za vlastníka, bol zákonným dedičom po poručiteľke a jeho vlastnícke právo uznávajú aj potencionálni dedičia po M. R. a potvrdzujú aj svedkovia. Do doby vydržania sa započítava aj doba, počas ktorej boli pozemky v užívaní poľnohospodárskeho družstva. V danom prípade sa navrhovateľ nedomáha vydania dedičstva, ale je to spor o vlastníctvo. Svoje vlastnícke právo si uplatňoval už v roku 2008, kedy chcel osvedčením usporiadať vlastnícke vzťahy, odporca však zaujal odmietavé stanovisko v vydaniu osvedčenia o vydržaní. Naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva je daný nesúladom skutočného vlastníckeho stavu s formálne vykazovaným vlastníckym stavom. Zmenu zápisu vlastníctva v katastri nehnuteľnosti je možné uskutočniť len na základe súdneho rozhodnutia.

Odporca poukázal na skutočnosť, že Československý štát nadobudol majetok okamihom smrti poručiteľky, ktorá zomrela bez zákonných aj závetných dedičov, ako vdova, bezdetná. V okamihu smrti všetok známy aj neznámy majetok pripadol v prospech štátu ako odúmrť podľa vtedy a aj v súčasnosti platných predpisov. Dedičské rozhodnutie z 16.10.1981 sp. zn. D 1585/81 považuje za právoplatné, nenapadnuteľné a konečné. Sťažnosť, ktorú podala matka navrhovateľa v roku 1982 možno vnímať ako, ochranu oprávneného dediča, ale uplynuli tri roky od právoplatnosti rozhodnutia o dedičstve a v tejto lehote sa dedičia neprihlásili ako oprávnení dedičia a ani nebolo o tom rozhodnuté. V roku 1990 prebehlo náhradné dedičské konanie v ktorom sa konštatovalo, že aj pozemky sú vo vlastníctve štátu, nakoľko štátu pripadli okamihom smrti poručiteľky. Tvrdenia navrhovateľa považuje za nehodnoverné, protirečivé, nakoľko „ skúša , čo vyjde „ či darovanie , alebo dedenie alebo dobrá vôľa. Ani jeden z titulov nadobudnutia vlastníctva nepreukázal. Od roku 1975, odkedy tvrdí, že je vlastníkom, sa nezaujímal o svoje vlastníctvo, nezaujímal sa oň ako vlastník, boli mu ľahostajné, nikto o darovaní nevedel. Prehlásenia rodinných príslušníkov, resp. svedkov na pojednávaní potvrdili účelovosť tvrdení navrhovateľa. Ďalej poukázal na to, že je nepravdepodobné, že poručiteľka darovala pozemky práve navrhovateľovi, keď navrhovateľ mal aj súrodencov a okrem toho hneď po darovaní odišla od svojej sestry do domova dôchodcov.

Dokazovaním zistil súd tento skutkový stav :

Sporné nehnuteľnosti sú zapísané v Správe katastra Levice na čísle S. XXX, ako parcely registra „ P. „ evidované na mape operátu pod parc. č. XXX orná pôda o výmere 2388 m2, parc. č. XXX trvalé trávne porasty o výmere 2122 m2, parc. č. XXX/X orná pôda o výmere 147 m2, parc. č. XXX/XX orná pôda o výmere 126 m2, parc. č. XXX/X trvalé trávne porasty o výmere 71 m2, parc. č. XXX/XX trvalé trávne porasty o výmere 124m2, parc. č. XXX lesné pozemky o výmere 589 m2, parc č. XXX trvalé trávne porasty o výmere 2071 m2, parc. č. XXX orná pôda o výmere 1090 m2, parc. č. XXX orná pôda o výmere 3166 m2, parc č. XXX orná pôda o výmere 5424 m2, parc. č. XXX/X orná pôda o výmere 1770 m2, parc. č. XXX/X orná pôda o výmere 2417 m2, parc. č. XXX/X orná pôda o výmere 3455 m2, parc. č. XXX/X orná pôda o výmere 5032 m2, parc. č. XXX orná pôda o výmere 6943 m2, parc. č. XXX orná pôda o výmere 6863 m2, parc. č. XXX orná pôda o výmere 2367 m2, parc. č. XXX orná pôda o výmere 6431 m2, parc. č. XXX orná pôda o výmere 6262 m2 a parc. č. XXX orná pôda o výmere 2252 m2 k. ú. F. W. F. vo vlastníctve Slovenskej republiky v 1/1. Titulom nadobudnutia sú okrem iného rozhodnutie Y. S. O. X/XXXX o schválení ROEP, právoplatné 20.04.2009 a D 1191/90.

Z písomného vyjadrenia Poľnohospodárskeho družstva Kalná nad Hronom vyplýva, že predmetné parcely bolo približne pred 15 rokmi vydané súkromne hospodáriacim roľníkom ako náhradné pozemky. Družstvu nie je známe, že by navrhovateľ niekedy v minulosti tieto parcely užíval, ani či si k nim uplatňoval svoje vlastnícke právo. Navrhovateľ prenechal družstvu do nájmu pozemky vedené na S. XXX.

V návrhu navrhovateľ tvrdí, že predmetné nehnuteľnosti S. XXX X.. Ú.. F. W. F. nadobudol do vlastníctva v roku 1975 darom od svojej tety J. M., ktorej poskytoval so svojou rodinou opateru asi tri roky do roku 1975, kedy od nich odišla do domova dôchodcov, kde ju navštevoval.

Obec W. F. vo svojom vyjadrení z 20.05.2011 potvrdila, že sporné nehnuteľnosti získal do vlastníctva navrhovateľ darom od J. M. T. N. XXXX. K tomuto záveru dospela obec na základe vykonaného šetrenia, vyjadrenia navrhovateľa a predložených prehlásení. Na dotaz súdu K. W. F. vysvetlila, že potvrdené skutočnosti zistila dotazom na J. S., ktorý v sledovanom období pracoval na obecnom úrade.

Potencionálni dedičia M. S., W. U., R. R. G. W. U., právni nástupcovia po poručiteľke, vo svojich vyhláseniach potvrdili, že navrhovateľovi nehnuteľnosti J. M. v roku 1975 darovala.

Pred súdom boli vypočutí svedkovia H. J. G. J. S.. H.. J., dávny priateľ navrhovateľa sa osvedčil, že navrhovateľ mu spomínal, že mu J.. M. darovala nejaké pozemky a opäť sa o nich zmienil niekedy začiatkom 90. rokov, kedy si ľudia začali vyberať pozemky z družstva. Vedel aj o tom, že J.. M. žila dva či štyri roky s rodinou navrhovateľa. Svedok J. S. bol susedom J.. M., ktorá mu niekedy v rokoch 174 -1975 spomínala, že je ostali už len pozemky v družstve a že tieto darovala navrhovateľovi.

J. M. N.. X. M. XX.XX.XXXX v domove dôchodcov a dedičské konanie po nej sa viedlo pod sp. zn. D 1575/81. Predmetom dedenia bol peňažný obnos na vkladnej knižke vo výške 4. 037 Kčs. Rozhodnutím Štátneho notárstva v Leviciach z 16.10.1981 č. k. D 1575/81 - 9, právoplatné 12.11.1981, pripadol tento peňažný obnos Československému štátu v zast. ONV finančný odbor Levice. Z odôvodnenia vyplýva, že poručiteľka zomrela bez zanechania závetu. Zomrela ako vdova, deti nezanechala, rodičia sa jej smrti nedožili. Keďže poručiteľka zákonných dedičov ani závetných dedičov nezanechala, dedičstvo pripadlo Čsl. štátu. Z dedičského spisu je možné tiež zistiť, že M. R. vo svojom podaní označenom ako sťažnosť, došlom k súdu 13.07.1982, sa domáhala dedičstva po poručiteľke ako zákonná dedička a že bola písomne poučená o tom, že nakoľko je dedičské rozhodnutie právoplatné, môže si svoje dedičské právo uplatňovať voči Čsl. štátu podľa súdnou cestou.

Na podnet Správy pre veci majetkové a devízové pre Slovensko sa začalo náhradné dedičské konanie po poručiteľke pod sp. zn. D 1191/90, predmetom ktorého boli nehnuteľnosti v užívaní JRD v tom čase zapísané v pozemkovej knihe vo vl. XX X.. Ú.. F. W. F., v súčasnosti vedené na S. XXX. Rozhodnutím Štátneho notárstva Levice z 22.06.1990 č. k. D 1191/90 - 10 , právoplatného 22.06.1990, pripadli Československému štátu v zastúpení ONV Levice fin. odbor v celosti.

Predmetom konania je určenie vlastníckeho práva navrhovateľa k nehnuteľnostiam vedeným na S. XXX X.. Ú.. F. W. F..

Podľa návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

V danom prípade má navrhovateľ naliehavý právny záujem zosúladiť skutočný vlastnícky stav so stavom evidenčným. Uplatňuje si svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré sú podľa zápisu v katastri nehnuteľností vedené vo vlastníctve odporcu. Zmenu v zápise vlastníctva v katastri nehnuteľností je možné dosiahnuť len rozhodnutím súdu.

Po vykonanom dokazovaní súd dospel k tomu právnemu záveru, že navrhovateľ nijak nepreukázal svoje vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam. Tvrdí, že vlastnícke právo nadobudol darom od J. M. v roku 1975 a ako dobromyseľný vlastník vlastnícke právo vydržal.

Právne vzťahy upravujúce dedenie a prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti sa v danej veci posudzujú podľa práva účinného v roku 1975.

Podľa dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

Podľa dedičstvo, ktoré nenadobudne žiadny dedič, pripadne štátu.

Ako vyplýva z dedičských rozhodnutí po poručiteľke J. M. ( D 1575/81 a D 1191/90 ) pripadlo dedičstvo Čsl. štátu z dôvodu, že poručiteľka zomrela ako vdova, deti

nezanechala, rodičia sa jej smrti nedožili, zomrela bez zanechania závetu a nemala zákonných ani závetných dedičov. Bývalý Československý štát nadobudol majetok po poručiteľke ako odúmrť. Proces ROEP, ktorý prebiehal v neskorších rokoch v zmysle a ukončený bol v roku 2009, nemá žiadnu súvislosť s dedičským konaním v roku 1981 resp. 1990 a ani so založením listu vlastníctva číslo 376, podľa ktorého je vlastníkom sporných nehnuteľností Slovenská republika. Štát nadobudol vlastníctvo k nehnuteľnostiam okamihom smrti poručiteľky. Oprávnený dedič sa mohol domáhať vydania majetku podľa zásad , čo sa však nestalo. Navrhovateľ sa v tomto konaní nedomáha vydania majetku od neoprávneného dediča v zmysle ust. .

Podľa osobné vlastníctvo k veci možno nadobudnúť kúpou, darom, alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

Podľa ak sa nehnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo účinnosťou zmluvy; na jej účinnosť je potrebná registrácia štátnym notárstvom, ak nejde o prevod do socialistického vlastníctva.

Z citácie zákonného ustanovenia je celkom zrejmé, že vlastnícke právo k nehnuteľnosti sa v roku 1975 nadobudlo výlučne len účinnou zmluvou a účinnosť zmluvy sa dosiahla registráciou na štátnom notárstve. Z toho potom vyplýva aj ďalšia nevyhnutná požiadavka, že v danom prípade darovacia zmluva musela byť uzavretá písomne. Právne následky prevodu vlastníckeho práva k darovanej nehnuteľnosti nastávali až zaregistrovaním písomnej darovacej zmluvy na bývalom štátnom notárstve. Je celkom zrejmé, že v danom prípade poručiteľka s navrhovateľom takúto písomnú darovaciu zmluvu v roku 1975 neuzavrela, čo vlastne navrhovateľ ani netvrdil. Iný postup účinného prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti darovaním v danom čase neexistoval a nie je možný ani v súčasnosti. Neobstojí tvrdenie navrhovateľa, že k vyznačeniu zmeny vlastníctva na základe darovania v evidencii nehnuteľností nedošlo z dôvodu, že nehnuteľnosti neboli v sledovanom období vedené na liste vlastníctva preto, že v pozemnoknižnej evidencii sa od roku 1964 nové zápisy nevykonávali. K zmene zápisu vlastníctva v evidencii nehnuteľností nemohlo dôjsť pre absenciu písomnej darovacej zmluvy riadne zaregistrovanej na štátnom notárstve.

Navrhovateľ tvrdí, že vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam nadobudol vydržaním, pretože od roku 1975 považuje nehnuteľnosti za svoje vlastníctvo získané darom od poručiteľky, a je dobromyseľný. Z toho dôvodu neboli tieto nehnuteľnosti pojaté ani do dedičstva po poručiteľke J. M..

Na vec je potrebné vzťahovať ust. v spojení s a , účinného od 1.04.1983.

Podľa kto s vecou nakladá ako so svojou a so zreteľom na všetky okolnosti je dobromyseľný, že mu vec patrí, má - pokiaľ nie je ustanovené inak - obdobné práva na ochranu, aké má vlastník veci.

Vydržacia doba začala plynúť od roku 1975 a skončila 01.04.1984, t. j. uplynutím jedného roka od účinnosti

Jedným z predpokladov vydržania je, že držba musí byť oprávnená, čím vo všeobecnosti treba rozumieť faktické ovládanie veci ( vykonávanie práva ) spojené s vôľou nakladať s ňou ako so svojou v dobrej viere, že držiteľovi vec patrí. Skutočnosť, či držiteľ je dobromyseľný treba hodnotiť objektívne a nie len z hľadiska osobného presvedčenia držiteľa veci. Dobromyseľnosť držiteľa možno hodnotiť podľa toho, ako sa správa navonok.

Navrhovateľ sa navonok vôbec nesprával ako vlastník pozemkov od počiatku, teda od roku 1975, kedy ako tvrdí, dostal nehnuteľnosti darom. Od okamihu darovania sa navrhovateľ nedomáhal nijakým spôsobom svojho vlastníctva. Ide o pozemky, ktoré boli združené v bývalom JRD a ešte aj v súčasnosti sa nachádzajú v užívaní Poľnohospodárskeho družstva X. Q. F.. I keď tým, že pozemky boli v minulosti, teda aj v roku 1975, v užívaní poľnohospodárskeho družstva, obmedzovali užívacie a prípadne dispozičné právo vlastníka, možno súhlasiť s navrhovateľom, že to nemalo vplyv na plynutie vydržacej doby . Na druhej strane ale o

navrhovateľovom vlastníctve týchto pozemkov nikto nevedel. Počas života J. M. boli evidované na jej mene, po jej smrti pripadli Čsl. štátu, boli v minulosti a stále sú v užívaní poľnohospodárskeho družstva, ktorému nie je známe, že by si navrhovateľ niekedy v minulosti uplatňoval svoje vlastnícke práva k nim. Navrhovateľ sa však ani po smrti J. M. nesprával ako vlastník sporných nehnuteľností. Vedel, že J. M. zomrela XX.XX.XXXX a že po jej smrti sa vedie dedičské konanie, a aj to, že s ňou žiadnu darovaciu a ani inú zmluvu neuzatvoril písomne.

Podstatné nie je ani to, že darovacia zmluva je neplatná a že o tom navrhovateľ nemusel vedieť. Podstatné je, aby z celkového správania sa vlastníka bolo možné vyvodiť, že je dobromyseľný a že vnútorné presvedčenie o svojom vlastníctve vyjadruje aj svojim konaním navonok. Z celkového správania sa navrhovateľa nevyplýva, že nehnuteľnosti považuje za svoje vlastníctvo od roku 1975. Až doposiaľ bol úplne pasívny, svoje vlastnícke práva si nijak neuplatňoval, pritom ako vlastník sa mohol otvorene prejaviť najmä po zmene pomerov na Slovensku po roku 1989. Nikdy pozemky neužíval, nebral z nich úžitok, nedisponoval s nimi. Konať začal až v roku 2010, kedy sa snažil svoje vlastníctvo osvedčiť vyhlásením o vydržaní.

Súd, súhlasne s názorom odporcu považuje písomné vyhlásenia vzdialených príbuzných navrhovateľa, dedičov po právnych predchodcoch nie v priamom rade R. J. M.Á. považuje za účelové v snahe dopomôcť svojmu príbuznému k získaniu majetku, ktorý pôvodne rodine patril. Všetky štyri vyhlásenia sú úplne rovnakého znenia a nevyplýva ani z jedného vyhlásenia , ako deklarovaný poznatok tieto osoby získali. Taktiež vyjadrenie svedkov vypočutých na pojednávaní považuje súd za účelové. H.. J.N. o údajnom darovaní pozemkov vedel len od navrhovateľa. Svedok J.. S. tvrdil, že mu o darovaní hovorila sama J.. M. za jej života, keďže spolu susedili. Darovanie podľa svedka spomínala v súvislosti so stratou iného majetku v tom zmysle, že už nič nemá len pozemky v družstve a tie v roku 1974 - 1975 vraj darovala navrhovateľovi. V tejto súvislosti súd pripúšťa, že sa J.. M. mohla pred svedkom vyjadriť o svojom úmysle, no jej konanie a napokon jej ďalší osud, správanie sa navrhovateľa od roku 1975 k svojmu vlastníctvu nenasvedčujú, že skutočne došlo k darovaniu. J.. M. nespísala darovaciu zmluvu, v roku 1975 odišla od navrhovateľa do domova dôchodcov, kde podľa všetkého zomrela opustená. Tento záver si vyvodil súd z obsahu listu adresovaného matkou navrhovateľa M. R. Štátnemu notárstvu v Leviciach dňa 09.07.1982, kde bola informovaná, že majetok po J.. M. pripadol štátu z dôvodu, že zástupkyňa Domova dôchodcov vo Svodove prehlásila, že poručiteľka nemala žiadneho príbuzného. Aj stanovisko K. W. F. je založené na informácii získanej od J.. S..

Navrhovateľ poukázal na stanovisko Krajského súdu Nitra v súvislosti s deklaratórnym charakterom osvedčenia o dedičstve a postavenia štátu v dedičskom konaní. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že citácia je vytrhnutá z kontextu. Na druhej strane dedičské rozhodnutie má skutočne deklaratórny význam a že zápis v katastri nehnuteľností sú hodnoverné a záväzné, kým sa nepreukáže opak ( § 70 ods. 1 Katastrálneho zákona ). To znamená, že v prípade, ak by sa preukázalo vlastnícke právo navrhovateľa, došlo by k zmene zápisu v katastri nehnuteľností. O tom predsa spor nie je.

S poukazom na uvedené dospel súd k tomu právnemu názoru, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno. Nepreukázal splnenie predpokladov vydržania a to oprávnenosť a dobromyseľnosť držby. Súd preto návrh zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa Odporca bol v konaní úspešný, nakoľko si náhradu trov neuplatnil, súd mu trovy konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa- ného súdu na Krajský súd v Nitre

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť; proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ods.2 citovaného ustanovenia ods. 2 odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

V Leviciach dňa 30.12.2011