Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23Cb-123-2023.pdf
PDF · 95.82 KB
Case nature
Area
Subarea
23Cb/123/2023
Uznesenie
Okresný súd Trnava v právnej veci žalobcu: Medzičilizie, a.s., so sídlom 930 08 Čiližská Radvaň 329, IČO: 00 191 396, zastúpený: SOUKENÍK- ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanému: FirstFarms Gabčíkovo s.r.o., so sídlom Patašská 586, 930 05 Gabčíkovo, IČO: 35 844 761, o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
II. Žalovanému náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom zo dňa 09.11.2023 domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania smerujúceho k výkonu poľnohospodárskej činnosti, najmä orby, prípravy pôdy, siatia, hnojenia, chemického ošetrovania, kombajnového zberu, kosenia, mulčovania na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v okrese N. E., obci W. A., katastrálnom území W. A., ktoré sú evidované Okresným úradom Dunajská Streda, katastrálnym odborom na listoch vlastníctva č. XXX a XXX až do rozhodnutia súdu vo veci samej. Zároveň sa domáhal, aby súd uložil žalobcovi povinnosť podať do 30 dní od právoplatnosti uznesenia o nariadení tohto neodkladného opatrenia žalobu o určenie neplatnosti uznesení prijatých na schôdzi zhromaždenia Z. W. A. - V. L.-W. L. pozem. spol, XXX XX W. A. č. XXX, IČO: 42 296 544, konajúcej sa dňa 16.09.2023, ako aj žalobu o neplatnosť nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi Z. W. A. a žalovaným, na základe Uznesenia č.2/2023 prijatého na schôdzi zhromaždenia Z. W. A. konajúcej sa dňa 16.09.2023.
2. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že ako nájomca, mal od 01.10.2022 do 30.09.2023 uzatvorenú nájomnú zmluvu č.690/2018 s prenajímateľom, pozemkovým spoločenstvom Urbariát W. A. - V. L.- W. L. pozem. spol, a to k pozemkom, ktoré majú členovia Urbariátu v spoluvlastníckom podiele, nachádzajúcim sa v okrese N. E., obci W. A., katastrálnom území W. A., evidovaným Okresným úradom Dunajská Streda na listoch vlastníctva č. XXX a XXX. Dňa 16.09.2023 zasadalo zhromaždenie Urbariátu, na ktorom sa hlasovalo, okrem iného, aj o výbere nájomcu pozemkov Urbariátu na ďalšie obdobie. Zo zápisnice zo zasadnutia zhromaždenia zo dňa 16.09.2023 vyplýva, že Urbariát mal uznesením č. 2/2023 rozhodnúť o výbere nového nájomcu, a to spoločnosti žalovaného, ktorý predložil ponuku vo výške 375 €/ha ročne. Žalobca má však dôvodné podozrenie, že hlasy členov Urbariátu zúčastnených na zhromaždení dňa 16.09.2023 neboli správne spočítané, v dôsledku čoho má za to, že uznesenia prijaté na tohto zhromaždení nemôžu byť prijaté platne. Okrem uvedeného trpela predmetná schôdza zhromaždenia aj ďalšími nedostatkami. Listom zo dňa 09.10.2023 vyzval žalovaný ako nový nájomca pozemkov Urbariátu žalobcu, aby bezodkladne odovzdal do užívania predmetné poľnohospodárske pozemky. Podľa ust. § 12 ods. 5 zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších právnych predpisov, pomer účasti člena spoločenstva podľa § 2 ods. 1 písm. d) na výkone práv a povinností vyplývajúcich z členstva v spoločenstve je vyjadrený podielom výmery nehnuteľnosti patriacej členovi spoločenstva na celkovej výmere spoločne obhospodarovaných
nehnuteľností všetkých členov spoločenstva, ak zo zmluvy o spoločenstve, zo stanov alebo z rozhodnutia zhromaždenia nevyplýva nie o iné. Podľa ust. § 14 ods. 7 písm. f) zákona o pozemkových spoločenstvách, do pôsobnosti zhromaždenia patrí, rozhodovať o hospodárení spoločenstva, spôsobe užívania spoločnej nehnuteľnosti a spoločne obhospodarovaných nehnuteľností a nakladaní s majetkom spoločenstva. Podľa ust. § 15 ods. 2 Zákona o pozemkových spoločenstvách, zhromaždenie rozhoduje podľa § 14 ods. 7 písm. a), b), i) a j) nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých členov spoločenstva; o veciach podľa § 14 ods. 7 písm. c), f), g), h) a k) zhromaždenie rozhoduje nadpolovičnou väčšinou hlasov členov spoločenstva, ktorých podiely na spoločnej nehnuteľnosti nespravuje alebo s ktorými nenakladá fond podľa § 10 ods. 1 a 2 a ktorých podiely na spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti nespravuje alebo s ktorými nenakladá správca. O veciach podľa § 14 ods. 7 písm. d) a e) rozhodujú len vlastníci spoločnej nehnuteľnosti nadpolovičnou väčšinou všetkých hlasov; o oddelení časti spoločnej nehnuteľnosti podľa § 14 ods. 7 písm. d) na účel, na ktorý možno pozemok vyvlastniť podľa osobitných predpisov, sa rozhoduje len nadpolovičnou väčšinou hlasov tých vlastníkov spoločnej nehnuteľnosti, ktorých podiely na spoločnej nehnuteľnosti nespravuje alebo s ktorými nenakladá fond podľa § 10 ods. 1 a 2. Prehlasovaní členovia spoločenstva majú právo obrátiť sa na súd, aby rozhodol o neplatnosti rozhodnutia zhromaždenia. Z článku II ods. 5 stanov Urbariátu vyplýva: „Pomer účasti členov spoločenstva na výkone práv a povinností vyplývajúcich z členstva v spoločenstve je vyjadrený podielmi na spoločnej nehnuteľnosti a to tak, že pri určení pomeru tejto účasti sa vychádza z celkovej výmery každého člena na spoločnej nehnuteľnosti vyjadrenej v m2 a zaokrúhlenej na celé číslo. V prípade, ak má člen podiely na spoločnej nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností na viacerých listoch vlastníctva, pri určení pomeru tejto účasti sa vychádza zo súčtu týchto výmer na všetkých listoch vlastníctva vyjadrenej v m2 a zaokrúhlenej na celé číslo.“ Z článku V ods. 5 stanov Urbariátu vyplýva: „Zhromaždenie je uznášaniaschopné ak je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých hlasov členov Spoločenstva. Zhromaždenie rozhoduje podľa Čl. V bod 4 písm. a), b), d), h) a i) nadpolovičnou väčšinou všetkých hlasov členov spoločenstva; v ostatných prípadoch zhromaždenie rozhoduje nadpolovičnou väčšinou hlasov členov spoločenstva, ktorých podiely na spoločnej nehnuteľnosti nespravuje alebo s ktorými nenakladá fond podľa § 10 ods. 1 a 2 Zákona. Počet hlasov každého člena Spoločenstva sa nadväzne na Čl. II bod 5 týchto Stanov určí tak, že každý len Spoločenstva má jeden hlas na každých začatých 100 m2 spoločnej nehnuteľnosti.“ Zo zápisnice zo schôdze zhromaždenia Urbariátu konanej dňa 16.09.2023 vyplýva: „Rokovanie riadneho Zhromaždenia spoločenstva otvoril jeho predseda - F. L., ktorý konštatoval, že zasadnutie Zhromaždenia Spoločenstva je uznášaniaschopné, nakoľko do prezenčnej listiny, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou tejto zápisnice, sú zapísaní vlastníci nehnuteľností, ktorých výmera predstavuje 1.392.700 m2 z celkovej výmery všetkých nehnuteľností, v percentách 87%. S ohľadom na uvedené sa tak následne rozhodlo, že valnému zhromaždeniu bude predsedať len predseda predstavenstva F. V.. Predseda zhromaždenia následne uviedol, že výmera všetkých nehnuteľností je spolu 1.666.232 m2, z čoho sú na dnešnom zasadnutí prítomní vlastníci majúci výmeru vo výške 1.392.700 m2, o predstavuje nadpolovičnú väčšinu spoluvlastníkov podľa celkovej výmery nehnuteľností. Tým pádom je zhromaždenie uznášaniaschopné. Taktiež uviedol, že v zmysle platnej Zmluvy a Stanov má každý z prítomných spoluvlastníkov jeden hlas za každých začatých 100m2 spoločnej nehnuteľnosti, pričom súčet všetkých hlasov je 15.930 a počet prítomných hlasov je 13.927. Už z uvedenej zápisnice vyplýva, že napriek skutočnosti, že celková výmera všetkých nehnuteľností vo vlastníctve Urbariátu je 1.666.232 m2, celkový počet hlasov všetkých členov Urbariátu je 15.930, pretože členovia majú v zmysle Stanov Urbariátu jeden hlas za každých začatých 100 m2 spoločnej nehnuteľnosti. Okrem uvedeného z Nájomnej zmluvy č. 690/2018 uzatvorenej medzi žalobcom a Urbariátom, najmä zo špecifikácie pozemkov k nájomnej zmluve č. 690/2018 vyplýva, že celková výmera všetkých nehnuteľností, ktoré majú členovia Urbariátu v spoluvlastníctve predstavuje výmeru 1.667.384 m2, o znamená, že ani tento údaj nebol na schôdzi Zhromaždenia zo dňa 16.09.2023 zohľadnený správne pri výpočte hlasov jednotlivých členov Urbariátu. Správny výpočet hlasov jednotlivého člena Urbariátu na zhromaždení sa v súlade s ust. článku II ods. 5 stanov ako aj v súlade s ust. článku V bodu 5 stanov vypočíta určením pomeru výmery rozlohy podielu konkrétneho člena Urbariátu vyjadrenej v m2, zaokrúhlenej na celé číslo voči celkovej výmere spoločnej nehnuteľnosti, pri čom za každý začatých 100 m2 má člen Urbariátu jeden hlas. Nakoľko stanovy Urbariátu presne upravujú hlasovací poriadok, aj v prípade, ak má len podiely na spoločnej nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností na viacerých listoch vlastníctva, ust. § 9 ods. 5 Zákona o pozemkových spoločenstvách sa v tomto prípade neuplatňuje. Ak by sa toto ustanovenie malo uplatňovať, museli členovia na schôdzi zhromaždenia zmeniť zakaždým aj znenie stanov Urbariátu. V žiadnom prípade preto nemožno určiť počet hlasov na schôdzi zhromaždenia len tak, že celková výmera prítomných členov na schôdzi sa vydelí číslom 100. Logicky preto nemožno v žiadnom prípade súhlasiť s tým, že ak boli na zhromaždení
Urbariátu zo dňa 16.09.2023 prítomní spoluvlastníci majúci výmeru dokopy 1.392.700 m2, aby bolo dohromady prítomných presne 13.927 hlasov. Je preto jednoznačné, že hlasy členov Urbariátu boli na schôdzi sčítané a rozdelené v rozpore so Stanovami Urbariátu ako aj v rozpore s ust. § 12 ods. 5 Zákona o pozemkových spoločenstvách. Pri prijímaní akýchkoľvek uznesení pozemkových spoločenstiev je nevyhnutné, aby hlasy členov spoločenstva boli sčítane a rozdelené v súlade so zákonom a stanovami spoločenstva, obzvlášť, ak ide o uznesenia Urbariátu týkajúce sa spôsobu užívania spoločnej nehnuteľnosti a spoločne obhospodarovaných nehnuteľností, ktoré majú byť prijímané nadpolovičnou väčšinou hlasov členov spoločenstva, ktorých podiely na spoločnej nehnuteľnosti nespravuje alebo s ktorými nenakladá fond podľa § 10 ods. 1 a 2 Zákona o pozemkových spoločenstvách, a ktorých podiely na spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti nespravuje alebo s ktorými nenakladá správca. Ak bolo vykonané s sčítanie a rozdelenie hlasov na schôdzi zhromaždenia zo dňa 16.09.2023 v rozpore so zákonom, a teda neplatne, potom aj následné hlasovanie zhromaždenia Urbariátu a prijímanie uznesení musí byť sankcionované neplatnosťou. Nakoľko žalovaný sa listom zo dňa 09.10.2023 domáhal, aby mu žalobca vydal pozemky uvedené vo výzve z dôvodu, že uzatvoril s Urbariátom nájomnú zmluvu na obdobie do 30.09.2024, je jednoznačne preukázaná dôvodná obava, že žalovaný má záujem začať na pozemkoch Urbariátu hospodáriť. Preto je nevyhnutné upraviť práva a povinnosti žalovaného do rozhodnutia súdu vo veci samej. Vykonávaním poľnohospodárskej činnosti žalovaného na pozemkoch Urbariátu (najmä prípravou, pôdy, zasiatím plodín a pod.) bude dochádzať k zbytočnému vzniku ďalších sporov ako napr. spor o náhradu škody a pod.
3. Žalobca spolu s návrhom doložil aj Nájomnú zmluvu č. 690/2018 uzavretú medzi Pozemkovým spoločenstvom Z. W. A.- V. L.-W. L. pozem. spol ako prenajímateľom a žalobcom ako nájomcom zo dňa 12.10.2018, Dodatok č. 1 k nájomnej zmluve č. 690/2018 zo dňa 30.10.2020, špecifikáciu predmetu nájmu, Zápisnicu z riadneho zasadnutia zhromaždenia Pozemkového spoločenstva a Stanovy Pozemkového spoločenstva Urbariát Čiližská Radvaň.
4. Podľa ustanovenia § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
5. Podľa ustanovenia § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
6. Podľa ustanovenia § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
7. Podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. c/ CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami.
8. Podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. d/ CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
9. Podľa ustanovenia § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
10. Podľa ustanovenia § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
11. Podľa ustanovenia § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
12. Podľa ustanovenia § 329 ods. 1 vety prvej CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
13. Podľa ustanovenia § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
14. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
15. Neodkladné opatrenie je inštitút súdneho konania, ktorý je na mieste použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu z dôvodu, že žalobcovi reálne a bezprostredne hrozí ujma, alebo že by výkon v budúcnosti očakávaného súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Žalobca musí po osvedčení svojho hmotného nároku, ktorého ochrany sa domáha, presvedčivo osvedčiť skutočnosti odôvodňujúce bezodkladnú potrebu úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Nárok pritom nemusí byť nepochybne preukázaný, ale musí byť kvalifikovane - hodnoverne osvedčený. Hodnoverné osvedčenie znamená, že tvrdenie musí byť vysoko pravdepodobné (pozri v tomto zmysle ŠTEVČEK, M. et al.: Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, s. 1106). Miera osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou riešenia. Osvedčovanie znamená zisťovanie najvýznamnejších skutočností potrebných pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia prostredníctvom označených dôkazov. Osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia sa posudzuje len podľa návrhu a k nemu doložených listín.
16. Procesnú zodpovednosť za výsledok konania (dôkazné bremeno) v tomto smere má len žalobca. Z uvedeného vyplýva, že pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí ísť o osvedčenie takého stavu právnych (nie len faktických) vzťahov medzi žalobcom a žalovaným, ktorý vyžaduje rýchlu úpravu pomerov medzi nimi súdom, t.j. naliehavosť situácie i po právnej stránke, a taktiež o osvedčenie ohrozenia nároku, keď jeho ohrozenie musí byť podložené konkrétnymi skutočnosťami. Žalobca musí opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Rozhodujúce skutočnosti musí žalobca náležitým spôsobom osvedčiť. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi stranami, žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa domáha, navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah a sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu. V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery musí súd nevyhnutne skúmať aj splnenie ďalších predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany žalobcu, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Súd pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení riadne dokazovanie nevykonáva, a vychádza z obsahu spisu a skutočností osvedčených z predložených listín. Listinné dôkazné prostriedky majú pri rozhodovaní o návrhu osobitný význam, keďže súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie. Súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné skutočnosti. Súd nemôže nariadiť neodkladné opatrenie ak žalobca neosvedčil svoj nárok.
17. Na základe obsahu spisu súd dospel k záveru, že v predmetnej veci zákonné podmienky pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie sú dané. Zo žalobcom prezentovaného skutkového stavu súd nezistil dôvody, ktoré by odôvodňovali vydanie neodkladného opatrenia podľa § 325 a nasl. CSP. Žalobca svoj nárok odvodzuje od skutočnosti, že uznesenia prijaté na schôdzi zhromaždenia Urbariátu zo dňa 16.09.2023 nemohli byť prijaté platne z dôvodu, že na predmetnej schôdzi neboli správne sčítané a rozdelené hlasy členov, čo malo za následok absolútnu neplatnosť vykonaného úkonu vrátane uznesenia č. 2/2023, ktorým bolo rozhodnuté o výbere nového nájomcu- žalovaného a tak nemohla byť ani platne uzatvorená nájomná zmluva. Súd na základe predložených listinných dôkazov nemá preukázanú hodnovernosť nároku vo veci samej a že by miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe v danom štádiu konania bola vyššia než pravdepodobnosť jej zamietnutia. Dokazovaním nebolo preukázané, že by spočítanie hlasov na zhromaždení Urbariátu bolo vykonané v rozpore so stanovami Urbariátu a tiež v rozpore so Zákonom o pozemkových spoločenstvách. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ani zo zápisnice z riadneho zasadnutia zhromaždenia pozemkového spoločenstva predloženej bez prezenčnej listiny nevyplýva, koľko členov
Urbariátu sa na riadnom zasadnutí zhromaždenia zúčastnilo, aká je výmera ich pozemkov a teda koľko hlasov im bolo resp. malo byť na na predmetnom zasadnutí za každých začatých 100 m2 priznaných. Neplatnosť uznesení prijatých na schôdzi zhromaždenia Urbariátu Čiližská Radvaň nemožno v dôsledku nesprávneho sčítania a rozdelenia vyvodzovať bez ďalšieho len z údajov konštatovaných v bode 1 predmetnej zápisnice, bez preskúmania prezenčnej listiny, ktorá predstavuje neoddeliteľnú súčasť zápisnice a vyššie uvedených údajov o výmere pozemkov vlastníkov nehnuteľností. Súd má zároveň za to, že len prípadné nesprávne sčítanie hlasov by nespôsobovalo neplatnosť uznesení prijatých riadnym zasadnutím zhromaždenia Pozemkového spoločenstva, pokiaľ by boli dodržané podmienky uznášaniaschopnosti zhromaždenia a tiež kvalifikovaná väčšina hlasov potrebná pre prijatie rozhodnutí vrátane rozhodnutia o výbere nového nájomcu.
18. Na základe vyššie uvedeného tak súd dospel k záveru, že žalobca nesplnil a nepreukázal prvotný, základný a nevyhnutný predpoklad nariadenia neodkladného a to hodnoverné osvedčenie dôvodnosti nároku a preto súd návrh ako nedôvodný zamietol.
19. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalovanému ako úspešnej strane podľa § 255 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia nepriznal, pretože mu žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 C.s.p. nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 C.s.p.. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 C.s.p.. Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi. Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).