Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1CoE/72/2011

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávnenej C.. C. T., L.. XX.X.XXXX, zastúpenej matkou I. T., L.. X.X.XXXX, M. J. G., D. M. Č.. XXX/XX, proti povinnému I. O., L.. XX.X.XXXX, J. B., G. B. Č.. XXX/ X, pre vymoženie výživného, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Dušana Sopka so sídlom v Poprade, Nám. sv. Egídia 95 pod číslom Ex 56/2010, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. -36 zo dňa 26.11.2010 takto

rozhodol:

O d m i e t a odvolanie súdneho exekútora proti výroku o zastavení exekúcie

Z r u š u j e uznesenie vo výroku o povinnosti súdneho exekútora vrátiť preddavok zaplatený súdom a vo výroku o povinnosti povinného nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením exekúciu zastavil, súdnemu exekútorovi uložil povinnosť vrátiť súdu poskytnutý preddavok vo výške 75,00 eur na účet súdu do troch dní od právoplatnosti uznesenia a povinného zaviazal zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Dušanovi Sopkovi trovy exekúcie vo výške 79,74 eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia.

Súd prvého stupňa rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 13.5.2010 bolo vydané poverenie na výkon exekúcie pre súdneho exekútora pre vymoženie dlžného výživného za obdobie november 2009 do 30.4.2010 vo výške 180,00 eur a bežného výživného pre C.. C. vo výške 50,00 eur mesačne od 1.5.2010 a trov exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok Okresného súdu Poprad zo dňa 3.9.2009 sp. zn. , ktorý sa stal vykonateľným dňa 17.3.2010.

Súdny exekútor predložil súdu námietky povinného proti trovám exekúcie, ktoré podal v zákonnej lehote dňa 12.8.2010. Povinný v námietkach namietal začatie exekúcie pre vymoženie dlžného výživného a bežného výživného na C.. C. a zároveň namietal aj vyčíslenie trov exekúcie, pričom dokladoval úhrady výživného až do mája 2010. Uviedol, že mu je zrážané výživné zo mzdy vo výške 50,00 eur a bola aj zrazená suma vo výške 124,28 eur za mesiac september a 106,72 eur v mesiaci október, pričom ide zrejme o trovy exekúcie vo výške 531,24 eur. Súd predvolal povinného za účelom zistenia dôvodnosti návrhu oprávneného v časti bežného výživného a zistil, že povinný si hradil výživné na C.. C. tak, ako bolo rozhodnuté v rozsudku Okresného súdu Poprad. Čo sa týka dlžného výživného, povinný dňa 10.8.2010 uhradil dlžné výživné vo výške 147,00 eur a dňa 22.9.2010 vložil priamo na účet oprávnenej zvyšnú časť dlžného výživného vo výške 33,00 eur. Oprávnená žiadala dlžné výživné len vo výške 180,00 eur. Súd vzhľadom na uhradenie dlžného výživného mal za to, že exekúcia nie je potrebná, keďže bežné výživné si plnil na základe rozsudku vo výške 50,00 eur a žiadal exekúciu zastaviť.

Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa a o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a uviedol, že v tomto prípade povinný preukázal, že dlžné výživné, ktoré je predmetom exekúcie bolo uhradené, a je predpoklad, že povinný si bude naďalej riadne plniť svoju vyživovaciu povinnosť, preto súd návrhu na zastavenie exekúcie vyhovel.

O trovách exekúcie súd rozhodol v zmysle ust. § 196, § 197 ods. 1 a § 200 ods. 2 Exekučného poriadku a zaviazal na ich náhradu povinného, keďže exekúcia v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie bola v časti dlžného výživného dôvodná. Súdny exekútor predložil vyúčtovanie, v ktorom žiadal priznať trovy exekúcie vo výške 531,24 eur, ktoré špecifikoval ako: 20% odmena z dlžného výživného vo výške 36,00 eur, 20% odmena z bežného výživného za dobu 3 rokov vo výške 360,00 eur, 19% DPH z odmeny vo výške 75,24 eur a hotové výdavky v sume 60,00 eur. Súd pri rozhodovaní o odmene exekútora vychádzal z ustanovenia , vyhlášky č. , pričom základom na určenie odmeny bola suma 180,00 eur, ktorá bola v exekúcii vymožená.

Odmena predstavuje sumu 36,00 eur (20% zo sumy 180,00 eur), ktorá sa zvyšuje o 19% DPH, teda spolu 42,84 eur. Hotové výdavky boli vyčíslené vo výške 60,00 eur. Súd preskúmal celý exekučný spis a zistil, že hotové výdavky vo výške 60,00 eur nie sú úmerné vymáhanej pohľadávke. Súdu nebolo zrejmé, kedy došiel súhlas oprávneného na zriadenie exekučného záložného práva, keďže na podaní oprávnenou zo dňa 19.7.2010 absentovala pečiatka došlej pošty, príp. potvrdenie o osobnom odovzdaní pošty oprávnenou pre exekútora a preto tento úkon súd považuje za účelový. Ďalej bolo zistené, že dňa 9.8.2010 bolo povinnému osobne doručené upovedomenie o začatí exekúcie, kde v zázname sa uvádza, že povinný predložil doklady o platení výživného. Pri výpočte hotových výdavkov súd vychádzal zo špecifikácie uvedenej v upovedomení o začatí exekúcie zo dňa 19.7.2010 a ich výšku 36,90 eur súd považuje za účelne vynaloženú. V zmysle § 22 cit. vyhlášky boli priznané hotové výdavky za poštovné vo výške 18,20 eur, náhrada cestovného vo výške 14,72 eur (cesta vykonaná dňa 9.8.2010). Ďalej bola priznaná aj náhrada za stratu času vo výške 3,98 eur v zmysle § 23 cit. vyhlášky. Trovy exekúcie súdneho exekútora tak činia 79,74 eur.

Súdny exekútor bol zaviazaný na vrátenie preddavku vo výške 75,00 eur, ktorý bol priznaný na základe právoplatného uznesenia -10 zo dňa 15.5.2010. Keďže exekúcia bola zastavená, na trovy exekúcie bol zaviazaný povinný, súdny exekútor je preto povinný vrátiť preddavok vo výške 75,00 eur na účet súdu.

Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa, proti druhému a tretiemu výroku uznesenia podal v zákonnej lehote odvolanie súdny exekútor z dôvodu jeho nezákonnosti. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnuté uznesenie vo všetkých výrokoch zrušil a vrátil vec prvostupňovému súdu na nové rozhodnutie o podaných námietkach proti exekúcii a proti trovám exekúcie.

Citoval ustanovenia § 37 ods. 1, § 80, § 197 ods. 1 a § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a uviedol, že súd v rozpore s Exekučným poriadkom zaviazal znášať trovy exekúcie od povinného. Taktiež je toho názoru, že prvý výrok uznesenia, ktorým súd zastavil exekúciu je nezákonný. Poukázal na to, že pri zastavení exekúcie, ktorej predmetom je vyživovacia povinnosť trovy exekúcie vždy znáša miestne príslušný súd, ktorý vydal poverenie a ust. § 197 EP sa neaplikuje. Ďalej uviedol, že povinný si vyživovaciu povinnosť riadne neplnil od 17.3.2010 a dlžné výživné zaplatil až po tom, ako začalo exekučné konanie a je tu predpoklad, že povinný si uloženú vyživovaciu povinnosť plniť nebude. Súd postupoval nezákonne a navrhol napadnuté uznesenie vo všetkých výrokoch zrušiť.

Oprávnený a povinný sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

Odvolací súd preskúmal odvolanie súdneho exekútora z hľadiska jeho obsahu a dospel k záveru, že toto sa dotýka všetkých výrokov prvostupňového uznesenia. Súdny exekútor síce vymedzil rozsah svojho odvolania tak, že toto sa dotýka iba výrokov o jeho povinnosti vrátiť preddavok zaplatený súdom ako aj výroku o náhrade trov exekúcie. Samotné dôvody odvolania sa však v prevažnej miere týkajú

práve výroku o zastavení exekúcie, ktoré súdny exekútor považuje za nedôvodné. Takémuto záveru nasvedčuje aj formulácia odvolacieho návrhu, v ktorom súdny exekútor žiada zrušiť uznesenie vo všetkých výrokoch a vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové konanie.

Na základe toho odvolací súd považuje odvolanie súdneho exekútora proti výroku o zastavení exekúcie za odvolanie podané neoprávnenou osobou. Súdny exekútor je totiž účastníkom exekučného konania iba vo vzťahu k trovám exekúcie. Vo veci samej teda nie je oprávnenou osobou na podanie odvolania, a preto odvolací súd jeho odvolanie v tejto časti odmietol podľa

Za dôvodné považuje odvolací súd odvolanie súdneho exekútora proti výroku o jeho povinnosti vrátiť preddavok zaplatený súdom ako aj vo výroku o trovách exekúcie.

Podľa ustanovenia § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o dňa z pridanej hodnoty.

Podľa § 197 ods.1 náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa ods.2 exekútor môže požadovať od oprávneného primeraný preddavok na odmenu a náhradu hotových výdavkov.

Podľa ods.3 platiteľom preddavku podľa ods.2 je súd ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom.

Z citovaných ustanovení vyplýva, že súdny exekútor má právo požiadať oprávneného o zloženie primeraného preddavku na trovy exekúcie a v prípade, že sa jedná o exekúciu na vymoženie výživného, nemá takúto povinnosť na zloženie preddavku oprávnený, ale namiesto neho tento preddavok uhrádza súd. Úhrada takto vykonaného preddavku, či už oprávneným alebo súdom sa stáva súčasťou trov exekúcie, ktoré vznikajú oprávnenému (alebo súdu), na ktoré má oprávnený nárok na náhradu podľa § 200 ods.1 poslednej vety Exekučného poriadku. Rovnaké právo takto vzniká aj súdu, pokiaľ exekútorovi poskytol preddavok on. Tieto trovy vymáha súdny exekútor v rámci výkonu exekúcie. V prípade jej zastavenia o týchto trovách rozhoduje exekučný súd.

Niet teda opory v zákone pre záver aký zaujal súd prvého stupňa, vrátiť zložený preddavok súdnym exekútorom súdu. Tento sa totiž po jeho úhrade stáva súčasťou trov exekúcie na strane oprávneného, resp. v tomto prípade štátu (súdu) a bolo povinnosťou súdu prvého stupňa o týchto trovách súdu rozhodnúť.

Na takomto závere nemení nič ani znenie ustanovenia § 203 ods.2 Exekučného poriadku. Toto ustanovenie totiž upravuje osobitnú situáciu v prípade zastavenia exekúcie pre nemajetnosť povinného. V prípade zastavenia exekúcie z tohto dôvodu platí zásada, že za trovy exekúcie zodpovedá oprávnený. Ak takáto situácia nastane v exekučnom konaní o vymoženie výživného, je oprávnený v takomto prípade tejto povinnosti zbavený a namiesto neho znáša trovy exekučný súd a iba v takomto prípade tento nemá ani právo na náhradu trov. V tomto prípade sa o takúto situáciu nejedná, keďže exekúcia nebola zastavená pre nemajetnosť povinného, ale táto bola zastavená z osobitného dôvodu, ktorý možno použiť iba v prípade vymáhania bežného výživného zrážkami zo mzdy (§ 80 Exekučného poriadku). Bolo teda povinnosťou súdu prvého stupňa rozhodnúť o náhrade trov súdu z titulu zloženého preddavku a nie o povinnosti súdneho exekútora tento preddavok súdu vrátiť.

S poukazom na to, že proti výroku uznesenia súdu prvého stupňa o zastavení exekúcie nebolo podané odvolanie oprávnenou osobou, nadobudol tento výrok právoplatnosť a odvolací súd takto nemal priestor pre posudzovanie správnosti záverov prvostupňového súdu v tejto časti.

Uvedená situácia pri zastavení exekúcie zakladá zodpovednosť povinného na náhradu trov exekúcie, a to tak vo vzťahu k súdnemu exekútorovi ako aj vo vzťahu k oprávnenému, resp. v tomto prípade exekučnému súdu, ktorý uhradil preddavok namiesto oprávneného. Táto zodpovednosť povinného vyplýva z ustanovenia § 197 ods. 1 Exekučného poriadku.

Pri rozhodovaní o trovách exekútora je však potrebné vyporiadať sa aj s takto uhradeným preddavkom, ktorý mu bol poskytnutý. Súdny exekútor je povinný pri predložení vyúčtovania exekučných trov k takto uhradenému preddavku prihliadnuť a zahrnúť ho do vyúčtovania. V tomto prípade súdny exekútor pri vyúčtovaní túto svoju povinnosť pominul a rovnako aj súd prvého stupňa vychádzajúc z nesprávneho právneho názoru o povinnosti súdneho exekútora vrátiť preddavok, sa uvedenou otázkou nezaoberal.

Na základe toho odvolací súd zrušil uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým bola exekútorovi uložená povinnosť vrátiť súdu preddavok, keďže takáto povinnosť nemá oporu v právnom predpise. Ako predčasný rovnako zrušil aj výrok o náhrade trov exekúcie s poukazom na vyššie uvedené dôvody.

Po vrátení veci bude povinnosťou súdu prvého stupňa vyzvať súdneho exekútora na predloženie nového vyúčtovania trov, v rámci ktorého je potrebné vyporiadať sa aj so zloženým preddavkom a o takto vyúčtovaných trovách exekúcie znova rozhodnúť. Súčasne bude povinnosťou súdu prvého stupňa rozhodnúť aj o trovách súdu, ktoré mu vznikli z titulu zloženia preddavku.

Vo veci rozhodol senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.