Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23To/84/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Antalu a sudcov JUDr. Lucie Horvátovej a JUDr. Juraja Valáška v trestnej veci proti obžalovanému A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX v E., okres Myjava, trvale bytom F. G., F. H. E. H. A., t. č. vo výkone väzby v Ústave na výkon väzby Ilava, pre trestný čin zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek 1, odsek 2 písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písm. c) Tr. zákona, o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom (ďalej len „prokurátor“) v neprospech obžalovaného, proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, pracovisko Nové Mesto nad Váhom zo dňa 20. júla 2023 pod sp. zn. , na verejnom zasadnutí konanom dňa 29. novembra 2023 v Trenčíne jednomyseľne takto

rozhodol:

Podľa , , , sa v napadnutom rozsudku z r u š u j ú s a výroky o treste a ochrannom opatrení.

Na podklade s a

obžalovaný A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX v Myjave, okres E., t. č. vo výkone väzby v Ústave na výkon väzby Ilava

s a o d s u d z u j e

podľa § 155 odsek 2 Tr. zákona s prihliadnutím na § 36 písm. l) za použitia § 38 odsek 2, odsek 3, odsek 8 Tr. zákona a § 39 odsek 2 písm. d), odsek 4 Tr. zákona per analogiam trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky.

Podľa § 48 odsek 2 písm. a) Tr. zákona s a obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u j e do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 73 odsek 2 písm. c), písm. d) Tr. zákona s a obžalovanému u k l a d á ochranné ambulantné protialkoholické liečenie.

Podľa s a obžalovanému u k l a d á povinnosť nahradiť poškodenej H. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Nové Mesto nad Váhom, Trenčianska 1876/13, okres Nové Mesto nad Váhom škodu v sume -5.086,20,- Eur.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín, pracovisko Nové Mesto nad Váhom (ďalej len „súd prvého stupňa“) pod sp. zn. zo dňa 20. júla 2023 bol obžalovaný A. B., C. D. (ďalej len „obžalovaný“), na podklade podanej obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom

zo dňa 13. apríla 2023 pod č. k. -34, doručenej okresnému súdu dňa 13. apríla 2023, uznaný vinným zo spáchania trestného činu zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek 1, odsek 2 písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písm. c) Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

dňa 02.01.2023 v čase asi o 22.00 hod. v spálni rodinného domu v J. K. L. M. XXX po predchádzajúcom slovnom konflikte fyzicky napadol svoju družku H. I., s ktorou žili v spoločnej domácnosti, takým spôsobom, že ju pravou rukou zovretou v päsť udrel do ľavej časti tváre, načo poškodená padla na roh gauča, kde si narazila pravú časť tváre, potom spadla na zem, kde ju obvinený pravou rukou zovretou v päsť asi dva krát udrel do ľavej časti tváre, čím jej spôsobil zranenia a to krvácanie pod pavúčnicu a pomliaždene mozgu v ľavom spánkovom laloku, zlomeninu nosových kostí s adekvátnou dobou liečby od 6 týždňov a obmedzeniami v bežnom spôsobe života spočívajúcimi v obmedzení psychickej aktivity, fyzickej aktivity a záťaže, manuálnej práci a činnosti, v pohybe a chôdzi v trvaní najmenej 6 týždňov.

Za to bol obžalovaný odsúdený nasledovne:

Podľa § 155 odsek 2 Tr. zákona, § 38 odsek 2, odsek 3, odsek 8 Tr. zákona, § 36 písm. l) Tr. zákona, § 39 odsek 1 Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky a 6 (šesť) mesiacov n e p o d m i e n e č n e.

Podľa § 48 odsek 2 písm. a) Tr. zákona s a obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u j e do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 73 odsek 1 Tr. zákona s a obvinenému u k l a d á ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť v celom rozsahu, pretože ihneď po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní proti výroku o treste v neprospech obžalovaného podala intervenujúca prokurátorka odvolanie, ktoré písomne odôvodnil dozorový prokurátor tak, že výrok o uloženom treste v napadnutom rozsudku súdu prvého stupňa nepovažuje za správny a zákonný. V podrobnostiach, aj s poukazom na príslušné ustanovenia a ich svojho výkladu prokurátor rozviedol svoje odvolacie námietky vo vzťahu k aplikácii mimoriadneho zníženia trestu podľa Tr. zákona súdom prvého stupňa u obžalovaného, keď podľa jeho názoru u neho neexistovali žiadne mimoriadne pomery a okolnosti tak, ako to vyžaduje zákon. Naopak, útoky obžalovaného proti telu poškodenej boli veľmi vysokej intenzity a mali za následok devastujúce zranenia poškodenej, vedúce ku krvácaniu pod pavúčnicu a pomliaždenie mozgu v ľavom spánkovom laloku, zlomeninu nosových kostí, pričom tieto zranenia postihli životne dôležitý orgán – mozog, čo svedčí jednoznačne o úmysle obžalovaného spôsobiť poškodenej ťažkú ujmu na zdraví. Preto navrhol, aby odvolací Krajský súd v Trenčíne podľa , zrušil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo výrokoch o uloženom treste odňatia slobody s tým, aby mu sám na podklade uložil trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonnej trestnej sadzby podľa Tr. zákona, a , Tr. zákona.

Obžalovaný v písomnom vyjadrení k písomne odôvodnenému odvolaniu prokurátora prostredníctvom ustanoveného obhajcu uviedol, že podané odvolanie prokurátora v jeho neprospech považuje za nedôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa za správny a zákonný vo všetkých jeho výrokoch. V podrobnostiach poukázal na viaceré skutkové okolnosti, ktoré majú svedčiť v jeho prospech, najmä skutočnosť, že poškodenej po celý čas pomáhal a to aj s vyhľadávaním práce, keďže v žiadnom zamestnaní dlho nevydržala. Po celú dobu čo žil s poškodenou ju fyzicky nenapadol a až po tom, čo ho opustila a odišla k bývalému priateľovi po jej návrate k nemu oslavovali, obaja popíjali alkohol a vtedy ju fyzicky napadol. Skutok prebehol tak, ako ho on popísal a prokurátor ho prebral do obžaloby. Na druhý deň po skutku išiel poškodenej aj nakúpiť. Kúpil jej i slamky, aby mohla piť, keďže mala opuchnutú tvár a zle sa jej pilo. Iné zranenia si na nej nevšimol. Ona ešte v ten deň išla aj do záložne, kde mala založený svoj mobilný telefón. Správanie poškodenej nenasvedčovalo tomu, že mala utrpieť zranenia tak, ako neskôr konštatoval znalec. Poškodená išla na lekárske ošetrenie až po siedmych dňoch, resp. bola odvezená po tom, čo skolabovala. Upadnutie do kómy však spôsobila cukrovka, ktorou trpí a ktorú nelieči. Poškodenej sa z väzby dvakrát listom ospravedlnil. Poškodená neuplatnila nárok na náhradu

škody a na viaceré termíny hlavného pojednávania sa neustanovila a súd prvého stupňa jej tak musel ustanoviť opatrovníka. Poškodená skutkové okolnosti nepopísala pravdivo, čo zohľadnil aj prokurátor v popise žalovaného skutku. Žiaľ jej nepravdivé tvrdenie o „kopaní“ do jej tela viedlo k právnej kvalifikácii žalovaného trestného činu. Aj napriek tomu urobil vyhlásenie o uznaní viny v celom rozsahu. Od samého počiatku sa priznával k spáchaniu žalovaného skutku, ktorého spáchanie úprimne oľutoval. V minulosti bol síce trestaný za prečin zanedbania povinnej výživy a ohrozenie pod vplyvom návykovej látky, ale tieto odsúdenia sú zahladené. Ďalej poukázal na to, že je onkologickým pacientom, ktoré ochorenie si vyžaduje pravidelné lekárske kontroly. Navrhol, aby súd odvolanie prokurátora zamietol podľa ako nedôvodné.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní, konanom za splnenia zákonných procesných podmienok v neprítomnosti splnomocnenca poškodenej a samotnej poškodenej H. I. podľa per analogiam, prokurátor krajskej prokuratúry v rámci konečného návrhu uviedol, že sa i naďalej stotožňuje s podaným odvolaním podriadeného prokurátora a jeho písomnými dôvodmi odvolania a navrhol rozhodnúť tam spôsobom uvedeným.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu právom konečného návrhu poukázal na ich písomné vyjadrenie k písomne odôvodnenému odvolaniu prokurátora a navrhol jeho odvolanie ako nedôvodné, podľa zamietnuť.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu právom konečnom návrhu uviedol, že navrhuje rozhodnúť spôsobom, akým navrhol jeho obhajca právom konečného návrhu.

Podľa ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa alebo nezruší rozsudok podľa , preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa /v posudzovanom prípade výlučne iba z dôvodu podľa písm. c) citovaného ustanovenia, vzhľadom k tomu, že súd prvého stupňa právoplatne prijal svojim uznesením na hlavnom pojednávaní uznanie viny obžalovaného, za splnenia zvyšných obligatórnych zákonných podmienok podľa /.

Krajský súd v Trenčíne, ako odvolací súd uvádza, že pokiaľ ide o výrok o vine, súd prvého stupňa postupoval v súlade so zákonom, keď po tom, čo prijal na hlavnom pojednávaní vyhlásenie obžalovaného podľa o uznaní viny, po splnení zvyšných obligatórnych zákonných podmienok uznal obžalovaného vinným zo spáchania žalovaného trestného činu zločinu ublíženia na zdraví podľa , Tr. zákona s poukazom na 1 písm. c) Tr. zákona, pretože tento svojím konaním popísaným v skutkovej vete napadnutého rozsudku naplnil všetky formálne zákonné znaky citovaného trestného činu zločinu. Keďže odvolací súd v napadnutom rozsudku vo vzťahu k výroku o vine ani v postupe súdu predchádzajúcom tomuto výroku zistil navyše aj chyby odvolaním nevytýkané a odôvodňujúce podanie dovolania (v neprospech obžalovaného), preskúmal z podnetu podaného odvolania prokurátora v neprospech obžalovaného v zmysle výrok o uloženom treste odňatia slobody a v nadväznosti na to aj výrok o spôsobe výkonu tohto trestu, výrok o uloženom ochrannom opatrení a v posudzovanom prípade i absentujúci výrok adhézneho konania, t. j. konania o náhrade škody a dospel tak k záveru, že odvolanie prokurátora podané v neprospech obžalovaného proti výrokom o treste odňatia slobody, ktoré je prípustným, bolo podané oprávnenou osobou, včas i na správnom mieste, je plne dôvodné a že z jeho podnetu je dôvodná oprava výroku o uloženom predmetnom ochrannom opatrení ako aj dôvodným je i doplnenie výroku adhézneho konania.

Preskúmaním výrokov o uloženom treste odňatia slobody obžalovanému a určenom spôsobe jeho výkonu, z podnetu podaného odvolania prokurátora (v neprospech obžalovaného) krajský súd zistil, že súd prvého stupňa síce na jednej strane správne obžalovanému priznal existenciu jednej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Tr. zákona (obžalovaný sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne a uveriteľne oľutoval), správne potom aj aplikoval ustanovenie § 38 odsek 2, odsek 3 a odsek 8 Tr. zákona, ktorým prevažujúca existujúca poľahčujúca okolnosť znamenala zníženie hornej hranice trestnej sadzby z 12-tich rokov na 8 a pol roka, avšak súd prvého stupňa následne postupoval už nesprávne, keď u obžalovaného aplikoval moderačné

oprávnenie – mimoriadne zníženie trestnej sadzby podľa zásad uvedených v §§ 39 odsek 1, 39 odsek 3 písm. d) Tr. zákona. Pre takéto mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby v posudzovanom prípade neexistovali a neexistujú žiadne relevantné skutočnosti či okolnosti a už vôbec nimi nie je skutočnosť, že u obžalovaného, ktorý má zahladené odsúdenia nenásilnej povahy išlo o jednorazový skrat vyvolaný opitosťou, t. j. o akýsi exces z jeho správania, ktorého spáchanie oľutoval. Túto skutočnosť, na ktorú poukazuje súd prvého stupňa a ktorým odôvodňuje mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 odsek 1 Tr. zákona celkom presvedčivo ale vylučujú zistenia vyplývajúce z obsahu svedeckej výpovede poškodenej, z ktorého obsahu vyplynulo, že obžalovaný sa začal správať agresívne, doslova začalo „mu prepínať“ po tom, čo začal častejšie požívať alkoholické nápoje a v tomto ohľade sú podpornými dôkazmi sú aj svedecké výpovede H. N. a O. P.. Pri správnom postupe mal súd prvého stupňa postupovať tak, že u obžalovaného mohol aplikovať mimoriadne zníženie trestu, ale analogickým postupom podľa § 39 odsek 2 písm. d), odsek 4 Tr. zákona, ktorý je konformným aj s prihliadnutím na dosiahnutie očakávaného účelu trestu u obžalovaného v zmysle § 34 odsek 1, odsek 4 Tr. zákona, čo umožnilo súdom prvého stupňa prijaté vyhlásenie o uznaní viny obžalovaného v celom rozsahu a už ustálená súdna prax i príslušná judikatúra Najvyššieho súdu SR v Bratislave a Krajského súdu v Trenčíne v obdobných prípadoch. Krajský súd tak dospel k záveru, že obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 4-och rokov, t. j. o jeden rok pod dolnú hranicu trestnej sadzby (v zákonom upravenej trestnej sadzbe 5 až 8 a pol roka) je trestom primeraným a konformným s očakávaným dosiahnutím účelu trestu u neho a je aj dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia protiprávneho konania obžalovaného spoločnosťou. Krajský súd dospel k záveru, že u obžalovaného, vzhľadom na pomerne závažné skutkové okolnosti i následky, ktorých protiprávnym konaním sa obžalovaný dopustil, neodôvodňujú mimoriadne zníženie trestu až o možnú zákonnú 1/3. Na výkon takto vymeraného a uloženého trestu odňatia slobody potom krajský súd obžalovaného zaradil tak, ako to už pôvodne urobil správne aj súd prvého stupňa, do najmiernejšieho ústavu na výkon trestu, t. j. do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, keďže nezistil žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by ho viedli k prísnejšiemu zaradeniu podľa ustanovenia § 48 odsek 4 Tr. zákona, keď obžalovaný doposiaľ vo výkone trestu odňatia slobody nikdy nebol.

Krajský súd v ďalšom prieskume výroku o uloženom ochrannom opatrení zistil, že súd prvého stupňa síce správne obžalovanému, na podklade skutkových zistení a predovšetkým výsledku znaleckého dokazovania psychiatra ohľadom jeho duševného stavu, uložil ochranné ambulantné protialkoholické liečenie, ale rozhodol tak v rozpore s ustanovením § 73 odsek 1 Tr. zákona, keď pri správnom postupe mal takéto ochranné opatrenie uložiť podľa § 73 odsek 2 písm. c), písm. d) Tr. zákona, ktoré pochybenie krajský súd mohol a i napravil.

Súd prvého stupňa sa dopustil napokon aj ďalšieho pochybenia, keď v rámci spojeného adhézneho konania, t. j. konania náhrade škody vôbec o škode nerozhodol, hoci k tomu na hlavnom pojednávaní existoval zákonný podklad. Krajský súd doplnením dokazovania v rámci odvolacieho konania v tomto smere toto jeho pochybenie v neprospech poškodenej, čo správne mal namietať už jej opatrovník, sám napravil, keďže tak zo zákona urobiť v odvolacom konaní mohol. Poškodená si podľa záveru krajského súdu nárok na náhradu škody uplatnila zo zákona riadne a včas. A to i napriek tomu, že svoj nárok, spočívajúci v náhrade škody na zdraví - bolestné mohla objektívne presne vedieť špecifikovať až po podaní znaleckého posudku z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia chirurgie a traumatológie. Krajský súd je toho názoru, že by bolo na ujmu poškodenej ju sekundárne viktimizovať aj v tomto smere a striktne formálne ju s jej uplatneným nárokom na náhradu škody odkazovať na civilný proces a neúmerne predlžovať tak jej uplatňovanie objektívne akceptovateľného a nepochybného nároku na náhradu škody. Krajský súd uvádza, že jej nárok na náhradu škody spočíval v bodovom hodnotení zranení 210 bodov, pri hodnote jedného bodu v sume -24,22,- €, čo činí celkovo sumu -5.086,20,- € (viď znalecký posudok na strane 19 bod 7 na č. l. 51 trestného spisu).

Krajský súd so zreteľom na uvedené dôvody preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku zákon n e p r i p ú š ť a žiadny ďalší riadny opravný

prostriedok.