Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Er-2371-1998.pdf
PDF · 78.23 KB
Case nature
Area
Subarea
6Er/2371/1998
Uznesenie
Okresný súd Humenné v exekučnej veci oprávneného KRIVÁŇ - INVEST investičná spoločnosť, a.s. „v likvidácii", Palárikova 81, 022 01 Čadca, právne zast. JUDr. Bohuslavom Majchrákom, advokátom, 023 05 Nová Bystrica 850, proti povinnému N. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, R., o vykonanie exekúcie pre vymoženie 58,14 eur s príslušenstvom, trov predchádzajúceho konania 19,25 s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd vyhlasuje exekúciu za n e p r í p u s t n ú a z a s t a v u j e .
Náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Marte Kužmovej n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, platobného rozkazu Okresného súdu Humenné, sp. zn. Ro/3581/1997zo dňa 15.10.1997
Okresný súd Humenné poverením č. 5702 005414 zo dňa 10.09.1998 poveril vykonaním exekúcie súdnu exekútorku JUDr. Martu Kužmovú, so sídlom exekútorského úradu Čadca, Potočná 8, 022 01 Čadca.
V priebehu exekúcie súdna exekútorka súdu oznámila, že povinný dňa 27.07.2002 zomrel a uznesením Okresného súdu Humenné sp.zn. 13D/843/2002 zo dňa 04.04.2003 bolo konanie o dedičstve v zmysle § 175h ods. 1 O.s.p. zastavené pre nemajetnosť.
V zmysle § 251 ods. 4 O.s.p., na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu, ktorým je Exekučný poriadok, sa použijú ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 103 O.s.p, kedykoľvek za konania súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci ( podmienky konania ). Jednou zo základných podmienok je spôsobilosť byť účastníkom konania a ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť.
Podľa § 104 ods. 1 O.s.p.; ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Podľa § 19 O.s.p., spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté, ak sa narodí živé ( § 7 ods. 1 OZ ).
Smrťou táto spôsobilosť zanikne. Ak smrť nemožno preukázať predpísaným spôsobom, súd fyzickú osobu vyhlási za mŕtvu, ak zistí jej smrť inak. Za mŕtvu súd vyhlási aj nezvestnú fyzickú osobu, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno usúdiť, že už nežije( § 7 ods. 2 OZ).
Podľa § 58 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. v platnom znení, súd exekúciu zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g/ zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení, súd exekúciu zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
V danom prípade exekučné konanie začalo dňa 05.05.1998. V priebehu konania bolo preukázané, že povinný dňa 27.02.2007 zomrel, a teda stratil spôsobilosť byť účastníkom konania. Po povinnom sa na Okresnom súde Humenné viedlo dedičské konanie, ktoré však bolo pre bezmajetnosť povinného zastavené uznesením zo dňa 04.04.2003, sp.zn. 13D/843/2002 Keďže povinný stratil spôsobilosť byť účastníkom konania a vymáhanie pohľadávky voči dedičom neprichádza do úvahy, nakoľko aj dedičské konanie bolo zastavené pre nemajtenosť, preto súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a v zmysle hore citovaného ustanovenia exekúciu zastavil.
Podľa § 196 zák. č. 233/1995 Z.z. v platnom znení; za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 197 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. v platnom znení; náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 203 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. v platnom znení; ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa § 470 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov; dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľove dlhy.
Návrh na vykonanie exekúcie bol v predmetnej veci doručený súdnemu exekútorovi ešte dňa 05.05.1998. Tento dátum je určujúcim pre aplikáciu príslušných znení Ex. poriadku. V zmysle § 235 ods. 2 EP je preto potrebné v predmetnej veci začatej do 01.02.2002 aplikovať Exekučný poriadok v znení platnom v čase začatia exekučného konania. Podľa § 196 zák. č. 233/1995 Z.z. v platnom znení; za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 196 a § 197 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. v znení do 01.02.2002; za výkon exekučnej činnosti patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 200 ods. 1, 2 Ex. por. v znení do 31.08.2005; trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Trovy exekúcie vymôže exekútor niektorým zo spôsobov určených na vymoženie peňažnej pohľadávky vydaním príkazu na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 203 zák. č. 233/1995 Z.z. v znení do 31.01.2002; ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
V súlade s ust. § 197 ods. 1 Ex. poriadku ( ďalej EP ), je pravidlom, že trovy exekúcie znáša alebo nahrádza povinný, pokiaľ nenastane výnimočná situácia, že ich nahrádza oprávnený. Takúto situáciu rieši práve § 203 ods. 1 EP, ktorý predpokladá zavinenie oprávneného na zastavenie exekúcie. Pre záver o vyslovení zavinenia oprávneného je však potrebné zistiť, či oprávnený pri náležitej opatrnosti mohol predvídať zastavenie exekúcie.
Náležitou opatrnosťou sa pritom rozumie opatrnosť spočívajúca v tom, či oprávnený pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie resp. v priebehu exekúcie venoval patričnú pozornosť zisťovaniu, či povinný dobrovoľne nesplnil vymáhanú pohľadávku.
V danom prípade k zastaveniu exekúcie došlo z objektívnych dôvodov, nakoľko v priebehu exekučného konania, ktoré sa začalo na základe podaného návrhu oprávneného dňa 05.05.1998, povinný dňa 27.07.2002 zomrel. Súd má za to, že k zastaveniu exekúcie nedošlo zavinením oprávneného, ale nastali objektívne skutočnosti, ktoré boli dôvodom na zastavenie exekúcie. Z ustálenej judikatúry ( Nález Ústavného súdu SR č.k. II ÚS 272/2008-35 ) vyplýva, že ak dôjde k zastaveniu exekúcie úmrtím povinného, súd prvého stupňa síce môže zaviazať oprávneného na úhradu trov exekúcie, avšak musí zvážiť, či oprávnený zavinil zastavenie exekúcie alebo či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať zastavenie konania. V predmetnom konaní oprávnený nezavinil a ani nemohol predvídať úmrtie povinného. Ak dôjde k úmrtiu osoby, za dlhy poručiteľa zodpovedá dedič do výšky nadobudnutého dedičstva. V tomto prípade povinný zomrel ako nemajetný, preto dedič nezodpovedá za dlhy povinného, keďže dedičské konanie bolo zastavené pre nemajetnosť poručiteľa.
Zároveň exekútor ako nositeľ práva na náhradu trov exekúcie je v exekučnom konaní v postavení účastníka konania a nie vykonávateľom verejnej moci, pričom je na výsledku exekúcie materiálne zainteresovaný. Svojím súhlasom stať sa súdnym exekútorom a vykonávať činnosť exekútora musí znášať aj s tým spojené riziko, že nie vo všetkých prípadoch dosiahne uspokojenie svojich zákonných nárokov ako účastník exekučného konania ( a to v časti trov ). Tento záver o postavení exekútora a jeho nárokoch na odmenu je v súlade i s právnym názorom vysloveným Európskym súdom pre ľudské práva vo veci Van der Mussele proti Belgicku ( rozsudok zo dňa 23.11.1983 ). Otázkou nepriznania trov súdnemu exekútorovi sa vo viacerých rozhodnutiach zaoberal aj Ústavný súd SR ( napr. IV. 27/2008 zo dňa 24.01.2008; uznesenie I. ÚS 438/2008 zo dňa 24.01.2008; uznesenie I. ÚS 256/2008 zo dňa 256/2008 a iné ), v ktorých opakovane poukázal na to, že ak v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť tento stav k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré nesie exekútor, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie.
V tejto súvislosti súd opätovne poukazuje na vyššie cit. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu ( Van der Mussele proti Belgicku, rozsudok zo dňa 23.11.1983, séria A č. 70, mutatis mutandis I. ÚS 191/06 ), v ktorom bolo zdôraznené, že riziko s výkonom určitej profesie ( v konkrétnom prípade advokáta ), kam spadá i riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie.
Súd z vyššie uvedených dôvodov náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Humenné.
Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal vyšší súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktoré rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.