Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoE/217/2011

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: Slovenská plavba a prístavy a.s., Horárska 12, Bratislava, IČO: 35 705 671, proti povinnému: KROMUS SLOVAKIA, s.r.o., Jókaiho 38, Komárno, IČO: 36 534 544 (vymazaný z Obchodného registra Okresného súdu Nitra dňa 23 .02. 2010), o vymoženie sumy 1.817,60 eur s príslušenstvom, a sumy 801,17 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. a u súdneho exekútora Mgr. Júliusa Konečného, A. Sládkovičova 1802/2, Dolný Kubín pod sp. zn. Ex 429/2004, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. -21 zo dňa 6. septembra 2011 v časti o trovách exekúcie, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku o trovách exekúcie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhlásil exekučné konanie za neprípustné a zastavil ho, pričom súdnemu exekútorovi Mgr. Júliusovi Konečnému nepriznal náhradu trov exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil citáciou ustanovení , , a ustanovení , , , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov. Súd prvého stupňa uviedol, že uznesením Okresného súdu Nitra, č. k. -49 zo dňa 27. 11. 2009 bola spoločnosť KROMUS SLOVAKIA, s.r.o. zrušená bez likvidácie a z Obchodného registra Okresného súdu Nitra bola spoločnosť dňa 23.02.2010 ex offo vymazaná. V dôsledku zániku povinného, t. j. straty spôsobilosti byť účastníkom exekučného konania, súd prvého stupňa vyhlásil exekučné konanie za neprípustné a zastavil ho.

O trovách exekúcie rozhodol súd prvého stupňa tak, že ich súdnemu exekútorovi Mgr. Júliusovi Konečnému nepriznal z dôvodu, že hoci má súdny exekútor zákonný nárok na náhradu trov exekúcie nemusí to bezpodmienečne znamenať, že tieto trovy aj v každom prípade reálne vymôže. Konštatoval, že oprávnený ani pri náležitej opatrnosti nemohol predvídať, že dôjde k zániku povinného výmazom z Obchodného registra a následne k zastaveniu exekúcie, preto na náhradu trov exekúcie nemohol byť zaviazaný. Rovnako nemohla byť uložená povinnosť náhrady trov konania neexistujúcemu subjektu. Proti tomuto uzneseniu súdu prvého stupňa zo dňa 06. 09. 2011 v časti o trovách exekúcie podal odvolanie súdny exekútor v zákonom stanovenej lehote. Poukázal na ust. § 196, § 197 ods. 1 a § 203 ods. 1 Exekučného poriadku. Uviedol, že v prípade, ak povinný stratí spôsobilosť byť účastníkom konania, musí súd na náhradu trov exekúcie zaviazať oprávneného, ako je tomu v prípade, keď majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, pretože inak by došlo k porušeniu ust. § 196 Exekučného poriadku. Konštatoval, že v predmetnom konaní súdny exekútor vykonával úkony za účelom vymoženia pohľadávky oprávneného, a teda má nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Namietal, že rozhodnutie súdu prvého stupňa nemožno považovať za vecne správne. V tejto súvislosti poukázal i na uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. . Z uvedených dôvodov

súdny exekútor navrhol, aby súd náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi priznal a oprávneného zaviazal na náhradu trov exekúcie.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd podľa preskúmal napadnuté uznesenie zo dňa 06. 09. 2011 v medziach podaného odvolania, t. j. vo výroku o trovách exekúcie podľa , bez nariadenia pojednávania podľa a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné podľa , zrušiť a vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, pričom takto rozhodol jednohlasne ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Z obsahu predloženého súdneho spisu vyplýva, že exekučné konanie sa začalo dňa 29. 11. 2004, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného zo dňa 08. 11. 2004 na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - platobného rozkazu č. k. zo dňa 28. 10. 2002, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 04. 02. 2003 a rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. zo dňa 16. 08. 2004, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 07. 10. 2004 a vykonateľnosť dňa 11. 10. 2004. Súd prvého stupňa vydal dňa 09. 12. 2004 poverenie pre súdneho exekútora Mgr. Júliusa Konečného na vykonanie exekúcie na podklade vyššie uvedeného exekučného titulu. Písomným podaním zo dňa 29. 04. 2010 predložil súdny exekútor súdu prvého stupňa podnet na zastavenie exekúcie, v ktorom si zároveň vyúčtoval i trovy exekúcie v celkovej sume 121,62 eur. Dňa 06. 09. 2011 súd prvého stupňa obsadený vyšším súdnym úradníkom vydal napadnuté uznesenie, ktorým vyhlásil exekučné konanie za neprípustné a zastavil ho, pričom súdnemu exekútorovi Mgr. Júliusovi Konečnému nepriznal náhradu trov exekúcie z dôvodov uvedených v odôvodnení tohto uznesenia.

Podľa § 238 ods. 1 Exekučného poriadku, konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.

Podľa § 238 ods. 2 Exekučného poriadku, ustanovenia § 34 ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3, § 47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2, § 136 ods. 3 a 4, § 145 ods. 1 sa použijú aj na konania začaté pred 1. septembrom 2005.

Podľa § 196 účinného do 31. 08. 2005, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31 .08. 2005, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 199 Exekučného poriadku účinného do 31. 08. 2005, výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31. 08. 2005, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31. 08. 2005, trovy exekúcie vymôže exekútor niektorým zo spôsobov určených na vymoženie peňažnej pohľadávky vydaním príkazu na úhradu trov exekúcie.

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.08.2005, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.08.2005, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Podľa , súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Podľa , ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do právomoci ktorého vec patrí.

Účelom exekučného konania je nútený výkon judikovanej povinnosti obsiahnutej v exekučnom titule za zákonom stanovených podmienok. Ak súdny exekútor ako štátom určená a splnomocnená osoba na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí, vykonáva úkony exekučnej činnosti v súlade so zákonom, ktoré smerujú k účelnému vymáhaniu nároku, potom má aj právo na náhradu trov takto vykonávanej exekúcie. V prvom rade trovy exekúcie znáša povinný a za podmienok stanovených v ustanovení § 203 Exekučného poriadku aj oprávnený. Oprávnený znáša trovy exekúcie len výnimočne a je to výnimka zo všeobecnej zásady, podľa ktorej trovy exekúcie uhrádza predovšetkým povinný. Exekučný poriadok upravuje dva prípady, kedy je na úhradu trov exekúcie zaviazaný oprávnený, a to podľa princípu zavinenia, voľnej úvahy súdu a vtedy, ak k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu, že majetok povinného nestačil ani na úhradu trov exekúcie. Oprávnený tak musí už pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie zvážiť toto riziko, najmä s ohľadom na majetkové možnosti povinného.

Pokiaľ k zastaveniu exekúcie došlo rozhodnutím súdu z niektorého z dôvodov uvedených v ustanovení § 57 Exekučného poriadku, rozhodne súd aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie (§ 200 ods. 2 Exekučného poriadku). Ak teda, v prípade zastavenia exekúcie, nemôže byť na náhradu trov zaviazaný povinný, musí byť na ich náhradu zaviazaný oprávnený s poukazom na ustanovenie § 203 Exekučného poriadku. Nakoľko Exekučný poriadok žiadnu výnimku v ustanovení § 196 neupravuje, nie je potom možné od súdneho exekútora požadovať, aby exekučnú činnosť vykonával bez nároku na odmenu, hotových výdavkov a náhrady za stratu času.

S poukazom na uvedené je potom odvolací súd toho názoru, že súd prvého stupňa sa dôsledne neriadil vyššie citovaným zákonom (Exekučným poriadkom) a vyhláškou č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a ich príslušnými ustanoveniami, keď súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu trov exekúcie. Z toho dôvodu bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 06. 09. 2011 v napadnutej časti výroku o nepriznaní náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Súd prvého stupňa bude po vrátení veci odvolacím súdom postupovať tak, že súdnemu exekútorovi Mgr. Júliusovi Konečnému prizná náhradu trov exekúcie a rozhodne i o tom, kto bude zaviazaný na ich náhradu a z pripojeného exekučného spisu (EX 429/2004) následne posúdi či počet hodín a vykonané úkony vyúčtované súdnym exekútorom v predloženej špecifikácii trov exekúcie zo dňa 29. 04. 2010 boli účelne vynaložené a opodstatnené, či ich vykonanie bolo nevyhnuté, pričom ďalej posúdi aj to, či je možné súdnemu exekútorovi priznať i náhradu hotových výdavkov tak, ako si ich vyúčtoval, s tým, že dôvodnosť týchto výdavkov musí byť riadne doložená a preukázaná. Taktiež súd prvého stupňa posúdi aj možnosť priznania dane z pridanej hodnoty z odmeny súdnemu exekútorovi.

Podľa súd prvého stupňa je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.