Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_18C-230-2011.pdf
PDF · 101.38 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/230/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou, v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Česká republika, s.r.o., Novodvorská 994, Praha, Česká republika, IČO: 25 117 483, právne zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Údernícka 5, Bratislava, proti odporkyni: I. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. C. XXX, o zaplatenie 1.605,16 Eur s prísl.,
rozhodol:
Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 1.605,16 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 6,53 Eur za obdobie od 10.12.2009 do 28.12.2009, zo sumy 1.393,02 Eur a úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.452,90 Eur, počítaným od 10.12.2009 až do zaplatenia, a to v pravidelných mesačných splátkach vo výške 100,- Eur, vždy k 25. dňu príslušného kalendárneho mesiaca až do úplného splatenia, počnúc prvou splátkou v lehote 25 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, a to pod hrozbou straty výhody splátok v prípade omeškania čo i len jednej splátky.
Odporkyňa je povinná nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 285,06 Eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Údernícka 5, Bratislava, a to v pravidelných mesačných splátkach vo výške 50,- Eur vždy k 25. dňu príslušného kalendárneho mesiaca až do úplného splatenia, počnúc prvou splátkou v lehote 25 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, a to pod stratou výhody splátok v prípade omeškania čo i len s jednou splátkou.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 01.09.2011, doručeným Okresnému súdu v Žiline dňa 26.09.2011, domáhal voči odporkyni uloženia povinnosti na zaplatenie dlžnej istiny vo výške 1.605,16 Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Uplatnený nárok navrhovateľ odôvodnil tým, že právny predchodca navrhovateľa na základe zmluvy o osobnom úvere zo dňa 26.02.2008 poskytol odporkyni úver a odporkyňa sa zaviazala poskytnutý úver. Odporkyňa však úver nesplatila.
Spolu s návrhom na začatie konania navrhovateľ pripojil do obsahu spisového materiálu plnomocenstvo; zmluva o postúpení pohľadávok s prílohami, zmluvu o osobnom úvere s obchodnými podmienkami, výzvu zo dňa 09.12.2009, výpis z úverového účtu, výpočet úrokov, pokus o zmier zo dňa 16.08.2011, osvedčenie o registrácii pre DPH.
Na základe vyššie uvedeného súd v danej veci nariadil ústne pojednávanie na deň 29.12.2011, na ktoré boli predvolaní všetci účastníci konania riadne a včas.
Súd v zmysle § 122 a nasl. O.s.p. vykonal dokazovanie, a to výsluchom odporkyne, ako aj prečítaním listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisového materiálu, a to predovšetkým zmluva o postúpení pohľadávok s prílohami, zmluvu o osobnom úvere s obchodnými podmienkami, výzva zo dňa
09.12.2009, výpis z úverového účtu, výpočet úrokov, pokus o zmier zo dňa 16.08.2011, osvedčenie o registrácii pre DPH, podanie právneho zástupcu navrhovateľa zo dňa 20.12.2011 a zo dňa 19.12.2011.
Navrhovateľ, ktorý má sídlo v Českej republike, podal žalobu na súde Slovenskej republiky. Súd skúmal právomoc slovenských súdov, ktorá je daná v zmysle nižšie citovaných zákonných ustanovení.
Podľa článku 1 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len Brusel 1) toto nariadenie sa uplatní v občianskych a obchodných veciach bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu. Neuplatní sa najmä na daňové, colné a správne veci.
Podľa článku 2 Brusel 1 ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.
Podľa článku 16 bod 2 Brusel 1 druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.
Z citovaného ustanovenia je daná právomoc tunajšieho súdu.
Súd zdôrazňuje, že v prípade, že ak skutková podstata sporu sa týka viac než jedného štátu, nestačí vedieť, ktorý súd je príslušný na prejednávanie a jeho rozhodovanie podľa medzinárodného práva; je nutné tiež vedieť, aké právo bude súd používať pri rozhodovaní o skutkovej podstate. Pravidlá „kolíznych noriem“ určujú, ktoré právo bude použité na vyriešenie danej medzinárodnej problematiky. Súdy nepoužívajú vždy právo svojej krajiny - lex fori - ale niekedy používajú právo inej krajiny, s ktorou je spor úzko spojený. Úlohou pravidiel o „kolízii noriem“ je, aby sa mohlo určiť, podľa akého práva bude právna situácia posudzovaná (zmluvy, osobné ujmy, rodinné situácie, dedičstvo, majetkové problémy manželov, majetok vo všeobecnosti, a tak ďalej). Určité skupiny, ako napríklad neplnoleté deti, spotrebitelia a zamestnanci, si zasluhujú osobitnú ochranu. Kolízne pravidlá sú súčasťou tzv. medzinárodného práva súkromného, ale medzinárodnými sú iba podľa názvu: podľa tradície má každý štát svoj vlastný národný systém pre kolízne pravidlá.
Podľa článku I Zmluvy medzi Českou republikou a Slovenskou republikou o právnej pomoci poskytovanej justičnými orgánmi a o úprave niektorých právnych vzťahov v občianskych a trestných veciach, Praha 29. októbra 1992: (1) Štátni občania jednej zmluvnej strany požívajú na území druhej zmluvnej strany rovnakú právnu ochranu v osobných a majetkových veciach ako štátni občania druhej zmluvnej strany. (2) Štátni občania jednej zmluvnej strany majú právo obracať sa voľne a bez prekážok na orgány druhej zmluvnej strany pôsobiace v občianskych a trestných veciach, vystupovať pred nimi, podávať žiadosti a návrhy a vykonávať iné procesné úkony za rovnakých podmienok ako štátni občania druhej zmluvnej strany. (3) Ustanovenia tejto zmluvy o štátnych občanoch zmluvných strán sa vzťahujú primerane aj na právnické osoby zriadené podľa právneho poriadku jednej zo zmluvných strán, ktoré majú sídlo na území niektorej zo zmluvných strán. Podľa § 10 ods.1 zák.č. 97/1963 Zb. ak účastníci nezvolia rozhodujúce právo, ich záväzkové vzťahy sa spravujú právnym poriadkom, použitie ktorého zodpovedá rozumnému usporiadaniu daného vzťahu. Podľa § 10 ods.3 zák.č. 97/1963 Zb. iné zmluvy sa spravujú, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak, spravidla právnym poriadkom štátu, v ktorom obidve strany majú sídlo (bydlisko); ak nemajú sídlo (bydlisko) v tom istom štáte a ak sa zmluva uzaviera medzi prítomnými, právnym poriadkom miesta, kde bola zmluva uzavretá; ak sa zmluva uzavrela medzi neprítomnými, právnym poriadkom sídla (bydliska) príjemcu návrhu na uzavretie zmluvy. Podľa § 9 ods.3 zák.č. 97/1963 Zb. ak si účastníci spotrebiteľskej zmluvy zvolili právo, ktoré poskytuje spotrebiteľovi menšiu ochranu jeho práv ako slovenský právny poriadok, ich vzťahy sa spravujú slovenským právnym poriadkom. Podľa § 37 zák.č. 97/1963 Zb. ak ďalej nie je ustanovené inak, právomoc slovenských súdov je daná, ak osoba, proti ktorej smeruje návrh (žaloba), má na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo a ak ide o majetkové práva, ak tu má majetok.
S poukazom na citované ustanovenia posúdil, že je daná právomoc slovenských súdov a zmluvný vzťah s spor posúdil v zmysle citovaných ustanovení nasledovne:
Súd taktiež pred začatím konania skúmal vecnú legitimáciu a zistil, že aktívna legitimácia navrhovateľa je daná na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 23.02.2010, predmetom ktorej bolo okrem iného aj postúpenie pohľadávky voči odporkyni.
Predmetom tohto konania je pohľadávka navrhovateľa voči odporkyni titulom nezaplatenia sumy 1.605,16 Eur spolu s úrokmi z omeškania.
Odporkyňa na pojednávaní konanom dňa 29.12.2011 uznala pred súdom nárok uplatnený navrhovateľom, na základe čoho súd rozhodol rozsudkom pre uznanie.
V zmysle § 153a ods.1 O.s.p. ak počas konania žalovaný uzná pred súdom nárok uplatnený žalobou alebo jej základ alebo ak sa žalobca vzdá pred súdom svojho nároku, súd rozhodne rozsudkom na základe uznania alebo vzdania sa nároku.
S poukazom na judikát R 10/1999 ak účastník počas konania uznal pred súdom nárok uplatnený žalobou alebo jeho základ podľa § 153a ods.1 O.s.p., nemôže už toto uznanie neskôr účinne odvolať.
Ak niet pochybností o platnosti úkonov z hľadiska hmotného práva, súd je povinný rozhodnúť v súlade s obsahom úkonov.
Odporkyňa nerozporovala uplatnený nárok navrhovateľa, ktorý písomne a aj ústne uznala.
Na základe uvedeného súd vyhlásil rozsudok na základe uznania bez ďalšieho dokazovania tak, že návrhu navrhovateľa vyhovel.
Podľa § 157 ods.4 O.s.p. v odôvodnení rozsudkov podľa § 114 ods.5, § 153a ods.1 a § 153b ods.1 uvedie súd iba predmet konania a ustanovenie zákona, podľa ktorého rozhodol.
Podľa § 25 ods.1 zák.č. 129/2010 Z.z. právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.
Vzhľadom k tomu, že zmluva bola uzavretá dňa 26.02.2008, teda pred účinnosťou tohto zákona, zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania sa spravuje zákonom č. 258/2001 Z.z. Predmetná úverová zmluva sa teda riadi ustanoveniami zák.č. 258/2001 Z.z., a to aj napriek tomu, že v zmluve je uvedené, že je uzavretá v zmysle § 497 až 507 Obchodného zákonníka, nakoľko poskytnutý úver je spotrebiteľský v zmysle cit.zákona.
Podľa § 1 ods.1 zák.č. 258/2001 Z.z. tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
Podľa § 4 ods.1 zák.č. 258/2001 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
V ustanovení § 4 ods.2 a 3 zák.č. 258/2001 Z.z. sú stanovené náležitosti, ktoré musí zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať.
Podľa § 4 ods.3 zák.č. 258/2001 Z.z. pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Podľa § 261 ods.3 písm.d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
Súd poukazuje na to, že odporkyňa je v danom záväzkovom vzťahu spotrebiteľom. Na tento typ zmluvy sa vzťahujú aj ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 52 a nasl.), ktorého znenie bolo zmenené novelou
- zákonom č. 568/2007 Z.z. a zároveň je nutné aplikovať zákon č. 258/2001 Z.z. a smernicu č. 93/13/ EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods.1, veta prvá Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.
Podľa § 503 ods.1, veta prvá Obchodného zákonníka záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky.
Podľa § 503 ods.2 Obchodného zákonníka ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
V zmysle § 506 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 545 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné, je dlžník zaviazaný plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej zaplatení.
Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení do 31.12.2008 výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Podľa § 3 ods.1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 3 ods.2 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol rozsudkom na základe uznania a teda návrhu v časti o zaplatenie vyhovel a odporkyňu zaviazal na splnenie uloženej povinnosti.
Zároveň odporkyňa žiadala súd o povolenie splátok vzhľadom na výšku dlžnej sumy a jej finančnú situáciu, nakoľko je nezamestnaná, čo riadne preukázala a do konca decembra 2011 pracuje na dohodu a jej mesačný príjem je 100,- Eur, pričom je rozvedená, stará sa o dve maloleté deti a jej bývalý manžel neprispieva výživné na ich dve deti, s ktorými odporkyňa žije v dome svojich rodičov, ktorí jej finančne pomáhajú. Uviedla, že si je vedomá svojho dlhu, ale nie je ho schopná zaplatiť jednorázovo. Aj napriek uvedenému navrhovala splátky vo výške 100,- Eur mesačne.
Na základe uvedeného súd určil odporkyni na splnenie jej povinnosti splácanie dlžnej sumy v splátkach tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia s poukazom na výšku žalovanej istiny a na jej finančnú situáciu a rodinný stav, a to v zmysle § 160 ods.1 O.s.p., podľa ktorého ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
V danej veci bol navrhovateľ v plnom rozsahu úspešný voči odporcovi, preto podľa citovaného zákonného ustanovenia má právo na náhradu trov konania voči odporkyni.
Navrhovateľ si v podaní zo dňa 19.12.2011 uplatnil náhradu trov konania - súdneho poplatku za návrh v sume 96,- Eur a náhradu trov právneho zastúpenia za 3 úkony právnej služby: za úkon právnej služby
- príprava a prevzatie zastúpenia v sume 85,64 Eur, pokus o zmier v sume 85,64 Eur, podanie návrhu na začatie konania v sume 85,64 Eur, hotové výdavky - režijné paušály 3x suma 8,89 Eur s DPH, spolu 379,59 Eur.
V zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, súd preskúmal navrhovateľom uplatnené právo na náhradu trov konania a priznal mu titulom zaplateného súdneho poplatku za návrh na začatie konania sumu 96,- Eur a titulom trov právneho zastúpenia v sume 189,06 Eur za 2 úkony - príprava a prevzatie zastúpenia v sume 85,64 Eur, podanie
návrhu na začatie konania v sume 85,64 Eur, hotové výdavky - režijné paušály 2x suma 8,89 Eur s DPH, teda celkovo 285,06 Eur.
Súd nepriznal navrhovateľovi náhradu trov konania za úkon právnej služby - pokus o zmier. Súd poznamenáva, že pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádza zo skutočnosti, že procesným okamihom, od ktorého možno hovoriť o trovách konania je začatie súdneho konania. Dovtedy sa nejedná o trovy konania, aj keď sú tieto trovy navonok úzko spojené so súdnym konaním (napr. predžalobné písomné upomienky, predžalobné rokovania alebo pokusy o mimosúdne riešenie sporu). Tieto náklady treba považovať len za náklady spojené s uplatnením pohľadávky v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka a je potrebné ich i takto uplatniť, t.j. v rozsahu príslušenstva pohľadávky. K trovám konania patria len trovy, ktoré sú vynaložené v súvislosti s konaním na súde, konanie na súde začalo dňom, kedy súdu došiel návrh na začatie konania vo veci samej, t.j. 26.09.2011 (§82 ods. 1 O.s.p.). Podľa posúdenia súdu uvedený úkon právnej služby právneho zástupcu navrhovateľa nebol uskutočnený v bezprostrednej súvislosti s konaním, keďže podmienkou pre začatie konania nie je výzva navrhovateľa adresovaná odporkyni na dobrovoľné plnenie. Súd v ďalšom nemal ani preukázané, že by uvedené písomné podanie bolo protistrane aj odoslané.
Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Na základe uvedeného je odporkyňa povinná nahradiť navrhovateľovi trovy konania spolu v sume 285,06 Eur, a to na účet právneho zástupcu navrhovateľa, v lehote do troch dní od právoplatnosti uznesenia.
Vzhľadom na uvedené súd určil, že odporkyňa vykoná svoju uloženú povinnosť - zaplatiť trovy konania navrhovateľovi v splátkach tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, a to v zmysle § 160 ods.1 O.s.p., a to s poukazom na jej finančnú situáciu a výšku pohľadávky a trov konania, pričom súd má za to, že výška splátok je primeraná.
Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Odporkyňa po vyhlásení rozhodnutia, po jeho odôvodnení a po poučení o opravnom prostriedku sa vzdala práva na podanie odvolania.
Poučenie:
Proti rozsudku pre uznanie nie je odvolanie prípustné, okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky pre vydanie takého rozhodnutia alebo z dôvodu, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, v takom prípade je odvolanie prípustné do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
Proti rozhodnutiu o trovách konania a proti rozhodnutiu, ktorým bolo pripustené vykonanie peňažného plnenia v splátkach, je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu v Žiline ku Krajskému súdu v Žiline. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplné zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 205a ods.1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Podľa § 205a ods.2 O.s.p. ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia alebo na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení).