Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11Co-362-2011.pdf
PDF · 78.92 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/362/2011
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach vo veci žalobcu I. L., a.s., X., L. XX, IČO: XX E. E., zast. Advokátska kancelária Chabadová, s.r.o., Bratislava, Pri starej prachárni 13, IČO: 36 866 733, proti žalovanému T. S., bytom W., J. X, o zaplatenie 3,98 € istiny s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 24C 40/2010-55 z 21.7.2011 Okresného súdu Košice I
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o trovách konania.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 3,98 € v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku a nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 20,- € na účet právneho zástupcu žalobcu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil ust. § 142 ods. 1 v spojení s § 150 ods. 2 O.s.p., vychádzajúc zo zistenia, že žalobca mal plný úspech v konaní, preto má právo na náhradu trov konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,59 € a z trov právneho zastúpenia, ktoré vyúčtoval vo výške 65,19 € za 3 úkony právnej služby. Vzhľadom na výšku uplatnenej pohľadávky 3,98 €, považoval trovy žalobcu vo výške 65,19 € v rámci tzv. drobného sporu za neprimerané voči uplatnenej pohľadávke, preto v súlade s § 150 ods. 2 O.s.p. znížil trovy žalobcu a priznal mu náhradu trov konania potrebných na úspešné uplatnenie práva v sume 20,07 €, zohľadňujúc pritom, že právny zástupca navrhovateľa tohto navrhovateľa zastupuje aj v mnohých ďalších sporoch s obdobným predmetom konania. Nejde teda len o vzťah na základe individuálneho plnomocenstva pre predmetnú vec. Vzhľadom na totožnosť právneho problému a rovnakých podkladov navrhovateľa je zrejmé, že prácnosť jednotlivých administratívnych prác, ako aj právna náročnosť jednotlivých úkonov právnej pomoci v jednotlivých veciach je značne znížená. Vzhľadom na hromadné vybavovanie vecí sú určitým spôsobom znížené aj hotové výdavky (napr. hromadný odvoz pošty a pod.). Súd prihliadol aj na fakt, že priebeh konania bol bezproblémový (po podaní návrhu už nebolo potrebné vykonať žiadne úkony).
Rozsudok vo výroku o trovách konania napadol včas podaným odvolaním žalobca, lebo rozhodnutie o znížení trov považoval za nesprávne. Uviedol, že aj keď právny poriadok v súčasnosti umožňuje zníženie náhrady trov konania, keďže novela Občianskeho súdneho poriadku vykonaná zákonom č. 384/2008 Z.z., ktorá nadobudla účinnosť dňa 15.10.2008, toto oprávnenie súdu zaviedla, avšak ak by súd konal riadne a včas bez zbytočných prieťahov, bol by k rozhodnutiu dospel ešte v čase, keď možnosť zníženia náhrady trov konania pri drobných sporoch nebola v právnom poriadku obsiahnutá. Poukázal na to, že žalobu podal ešte v r. 2006, je teda zrejmé, že začal vymáhanie pohľadávok prostredníctvom súdneho konania za právneho stavu, z ktorého vyplývala iná náhrada trov konania, ako tomu bolo v čase rozhodovania súdu, a poukázal na zbytočné prieťahy v konaní, ktoré boli spôsobené práve súdom. Tvrdil, že súd nemá právomoc posudzovať, aká odmena je ešte adekvátna, resp. výhodná, ani skúmať koľko (viac či menej) žalobca advokátovi skutočne zaplatil, že náhrada trov konania vo výške priznanej
súdom nepokrýva náklady na služby advokáta, ktoré advokát poskytol do prijatia novely, kedy bolo rozumné predpokladať, že ich náhrada bude v konaní priznaná, že pred prijatím novely JUDr. Miroslav Pavelka ako jeho vtedajší právny zástupca, preukázateľne poskytol tieto právneho služby podľa § 14 ods. 1 písm. a/, c/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. Zároveň poukázal na skutočnosť, že novela pôsobí retroaktívne, čo je v rozpore so zásadami právneho štátu, že ovplyvňuje súdne konania, ktoré boli začaté pred jej prijatím a v prípade jej aplikácie súdom dochádza k zásahu do základného práva na súdnu ochranu, ako aj k zásahu do jeho základného práva na vlastníctvo v zmysle Ústavy Slovenskej republiky, ako aj Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení jeho dodatkov, ktorý zásah spočíva v tom, že právo, ktoré si uplatňuje v konaní, nebude možné hájiť prostredníctvom advokáta, a to z dôvodu, že trovy konania neúspešný odporca nebude musieť nahradiť, resp. v tom, že už uhradené sumy za poskytovanie právnych služieb nebude mať nahradené. Podľa jeho názoru je odôvodnené predpokladať, že z tohto dôvodu sa odporcovia budú spoliehať na to, že ich veritelia dlhy v nízkych sumách nebudú vymáhať pre nerentabilnosť vedenia konania, čím by súdy prispeli k nerešpektovaniu práva a podporovali by neplatičov. Napokon uviedol, že ak mu nebude priznaná náhrada trov konania v adekvátnej výške, bude sa domáhať ochrany svojich základných práv pred Ústavným súdom Slovenskej republiky, a prípadne aj pred Európskym súdom pre ľudské práva, a následne si uplatní náhradu vzniknutej škody voči štátu. Na základe uvedených skutočností navrhol rozsudok vo výroku o trovách konania zmeniť a uložiť žalovanej zaplatiť mu náhradu trov konania vo výške 81,79 €, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
Rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 3,98 € nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť (§ 206 ods. 1, 3 O.s.p.), preto v tejto časti nebol v odvolacom konaní preskúmavaný.
Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O.s.p. a rozsudok vo výroku o trovách konania potvrdil podľa § 219 ods.1,2 O.s.p., lebo je vecne správny.
Podľa § 150 ods. 2 O.s.p. ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť.
Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 500 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o trovách konania aplikoval správny právny predpis ust. § 150 ods. 2 O.s.p. účinného v čase rozhodovania, ktoré aj správne vyložil, vychádzajúc zo zistenia, že predmetom konania je zaplatenie sumy 3,98 € istiny s prísl., teda nepochybne ide o drobný spor v zmysle § 200 ea ods. 1 O.s.p. a náhrada trov konania v uplatnenej výške 81,78 € je vo vzťahu k prisúdenej pohľadávke neprimeraná. Aj podľa názoru odvolacieho súdu zistené skutočnosti odôvodňujú nepriznanie náhrady trov konania v plnej výške žalobcovi napriek tomu, že mal vo veci plný úspech, preto súd prvého stupňa mohol v tomto konaní (o veci s nízkou hodnotou sporu) pristúpiť k zníženiu neprimeraných trov v súlade s ust. § 150 ods. 2 O.s.p.
Ani skutočnosti uvedené v odvolaní nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia o trovách žalobcu. V danom prípade je zrejmé, že zo strany žalobcu ide o jednu z veľkého množstva žalôb rovnakého druhu, ktorými sa domáha voči žalovaným zaplatenia postúpených pohľadávok z nedoplatkov koncesionárskych poplatkov podľa zák. č. 212/1995 Z.z. o koncesionárskych poplatkoch v znení neskorších predpisov, teda vzhľadom na predmet konania ide o vec nezložitú, skutkovo aj právne nenáročnú, pričom návrhy na vydanie platobných rozkazov (podané elektronickými prostriedkami) vykazujú znaky tzv. blanketárnych návrhov, s dopĺňaním len konkrétnych údajov o účastníkovi konania na strane žalovaného, výške vymáhanej pohľadávky a výške uplatnenej náhrady
trov konania. S prihliadnutím na uvedené okolnosti a na výšku uplatnenej (a prisúdenej) pohľadávky 3,98 €, trovy uplatňované žalobcom v súvislosti s jeho právnym zastúpením v tomto konaní vo výške 65,19 € nezodpovedajú primeraným (účelne vynaloženým) nákladom na vedenie sporu, a treba ich preto považovať za neprimerané (predstavujú niekoľkonásobok prisúdenej pohľadávky). Súd prvého stupňa preto postupoval správne a v súlade so zákonom, pokiaľ pristúpil k zníženiu trov konania, ktoré sú voči prisúdenej pohľadávke neprimerané a priznal žalobcovi ich náhradu v sume 20,- €.
Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia o trovách konania treba doplniť, že aj z dôvodovej správy k ust. § 150 ods. 2 O.s.p. v znení zák. č. 384/2008 Z.z. účinného od 15.10.2008 vyplýva úmysel predkladateľa zákona vo veciach s nízkou hodnotou sporu pristúpiť k zníženiu neprimeraných trov, ak tieto sú voči pohľadávke v drobných sporoch neprimerané, a to obdobne ako je upravené v Nariadení EP a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, tzv. drobných sporoch. V týchto konaniach najmä trovy predstavujú niekoľkonásobne vyššiu sumu ako samotná pohľadávka, pričom cieľom súdnych konaní v takýchto veciach má byť vymoženie pohľadávky s čo najnižšími nákladmi a nemôže prevažovať záujem na vedení konania z dôvodu, že ide o zaujímavé veci z hľadiska odmeny advokáta a spoločnosti, ktoré takéto pohľadávky hromadne uplatňujú, majú možnosť výberu advokáta, ktorý pristúpi na uplatňovanie a vymáhanie takýchto pohľadávok za takých podmienok, že veriteľ nebude mať žiadnu ujmu a pre advokáta stále zostanú tieto veci vzhľadom na ich množstvo zaujímavé (nariadenie o tzv. drobných veciach uvažuje s nepriznaním náhrady trov konania, pokiaľ sú neprimerané voči pohľadávke vo veciach do 2000 €).
Námietku žalobcu, že novela O.s.p. vykonaná zákonom č. 384/2008 Z.z. účinným od 15.10.2008 pôsobí retroaktívne a ovplyvňuje súdne konania, ktoré boli začaté pred jej prijatím, pričom jej aplikáciou súdom dochádza k zásahu do základného práva na súdnu ochranu a práva na vlastníctvo, nemožno považovať za opodstatnenú. Sudca je pri výkone svojej funkcie nezávislý a pri rozhodovaní je viazaný len Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky a zákonom (§ 2 ods. 3 prvá veta zák. č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich v znení neskorších predpisov), teda pri rozhodovaní je viazaný aj takým zákonom (právnou normou), ktorá podľa názoru účastníka pôsobí retroaktívne. Ak súd rozhodne v prejednávanej veci podľa relevantnej právnej normy, ktorá má základ v platnom právnom poriadku, a na základe vlastnej interpretácie zákona (v danom prípade procesného predpisu), neznamená to porušenie základného ústavného práva účastníka na súdnu ochranu, ani práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky spočíva v tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde a tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tento článok ústavy o základnom práve na súdnu ochranu vykonáva (čl. 46 ods. 4 v spojení s čl. 51 ústavy). Základné právo na súdnu ochranu však neznamená nárok na to, aby bol účastník konania pred súdom úspešný, t.j. aby bolo rozhodnuté (v danom prípade o náhrade trov konania) v súlade s jeho požiadavkami, resp. s jeho právnymi názormi (porovnaj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 172/05).
Z uvedených dôvodov odvolanie žalobcu z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. nemožno považovať za opodstatnené, preto bol rozsudok v napadnutom výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdený.
O náhrade trov odvolacieho konania nebolo rozhodnuté, lebo účastníci nenavrhli o nich rozhodnúť (§ 224 ods. 1, § 151 ods. 1 prvá veta O.s.p.).
Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom od 1.5.2011).
Poučenie:
Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.