Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_9CoE-114-2011.pdf
PDF · 79.77 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoE/114/2011
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: A. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y., Y. E. XX, zastúpeného JUDr. Norbertom Kálmanom, advokátom so sídlom Nitra, Mostná 13, P. O. Box 56B, proti povinnému: Q.. I. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y., W. XX, o vymoženie sumy 33.193,92 eura (1.000.000,- Sk) a trov exekúcie, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 6. decembra 2010, č. k. 25Er/168/2003-44, takto
rozhodol:
Odvolací súd odvolanie súdneho exekútora v zastavujúcej časti o d m i e t a .
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v časti, týkajúcej sa nepriznania náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekučné konanie zastavil a súdnemu exekútorovi JUDr. Jánovi Hesounovi so sídlom Exekútorského úradu v Nových Zámkoch, Komárňanská cesta 2, nepriznal trovy exekúcie. Rozhodol tak s poukazom na ustanovenia § 238 ods. 1, 2, § 57 ods. 1 písm. c), § 58 ods. 1, § 196, § 199, § 200 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“). Konštatoval, že oprávnený využil svoje dispozičné oprávnenie a navrhol zastavenie exekúcie, na základe ktorého súd v zmysle § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku v spojitosti s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastavil. Nakoľko súdny exekútor na výzvu súdu, doručenú mu dňa 30. 06. 2010, ohľadne uplatnenia si a následne vyčíslenia trov exekúcie do vydania predmetného uznesenia nereagoval, súd mu nepriznal trovy exekúcie.
Uznesenie súdu prvého stupňa napadol v zákonnej lehote odvolaním súdny exekútor, domáhajúc sa ním nezastavenia exekúcie v plnom rozsahu a priznania vyčíslených trov exekúcie. Zastal názor, že súd mal zastaviť exekúciu len čo do výšky istiny - vymáhanej pohľadávky, a nie celú exekúciu, nakoľko v poverení na vykonanie exekúcie bolo uvedené, že povinný si musí splniť povinnosť a to na vymoženie uloženej povinnosti a trov exekúcie. Namietal, že súd neprihliadol na skutočnosť, že súdny exekútor si v zmysle § 200 ods. 2 Exekučného poriadku po vymožení pohľadávky vymôže trovy exekúcie niektorým zo spôsobov určených na vymoženie peňažnej pohľadávky vydaním príkazu na úhradu trov exekúcie. Z uvedeného dôvodu považoval zastavenie exekúcie v celom rozsahu za neprípustné. Argumentáciu súdu, že ho vyzval listom zo dňa 14. 05. 2010, aby si uplatnil trovy exekúcie, ktoré však nevyčíslil, považoval za nedostatočnú. Záverom dodal, že trovy exekúcie v zmysle EP sú vyčíslené na sumu 255.781,- Sk.
K odvolaniu súdneho exekútora sa písomne vyjadril povinný, ktorý uviedol, že pohľadávka oprávneného bola zabezpečená exekučným záložným právom zo dňa 25. 06. 2003, zapísaným ako druhým v poradí.
Uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 15. 10. 2004, č. k. 13Er/138/2003-40 došlo ku schváleniu rozvrhu výťažku z dražby nehnuteľnosti vo vlastníctve povinného vykonanej súdnym exekútorom JUDr. Jánom Hesounom, v rámci ktorého bola súdnemu exekútorovi priznaná odmena 188.154,- Sk (20% z vymoženého) a náhrada hotových výdavkov v sume 16.491,- Sk. Oprávnenému tak bolo uhradených 245.417,- Sk a zostatok pohľadávky postúpil odplatne na nebohú K.. R.. Tým pohľadávka oprávneného voči jeho osobe zanikla a bola uzatvorená aj dohoda o definitívnom vzájomnom finančnom vysporiadaní. K exekútorom vyúčtovanej čiastke trov exekúcie v sume 255.781,- Sk dodal, že v odvolaní, ani rozvrhu výťažku dražby, nie je rozpísané, koľko má z uvedenej odmeny činiť odmena a koľko náhrada hotových výdavkov, ani ako k uvedenej sume dospel.
Oprávnený vo svojom vyjadrení k odvolaniu súdneho exekútora poukázal na skutkový stav. Rovnako ako povinný uviedol, že v konaní pod sp. zn. 13Er/168/2003 došlo k schváleniu rozvrhu výťažku, v rámci ktorého boli súdnemu exekútorovi priznané trovy exekúcie vo výške 204.645,- Sk, pozostávajúce z odmeny vo výške 188.154,- Sk a náhrady hotových výdavkov vo výške 16.491,- Sk. Poukázal tiež na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 3MCdo 16/2005. Záverom vyjadril súhlas s nepriznaním trov exekúcie, nakoľko súdny exekútor si nevyčíslil trovy podľa § 14 vyhl. č. 288/1995 Z. z.
Odvolací súd predtým, než pristúpil k preskúmaniu veci v dôsledku podaného odvolania, zisťoval, či bolo podané v zákonom stanovenej lehote, či bolo podané subjektom oprávneným na podanie takéhoto opravného prostriedku a či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon takýto opravný prostriedok pripúšťa.
Podľa § 201 OSP, účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje. Ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom, môže podať odvolanie aj vedľajší účastník.
Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku, účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
Všeobecná právna úprava odvolania a subjektu oprávneného na jeho podanie je obsiahnutá v Občianskom súdnom poriadku. V zmysle § 201 Občianskeho súdneho poriadku k podaniu odvolania je oprávnený účastník konania a ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom, môže podať odvolanie aj vedľajší účastník. Osobitná právna úprava účastníka konania v exekučnom konaní je upravená v § 37 ods. 1 Exekučného poriadku. V súvislosti s týmto vymedzením pojmu účastníka exekučného konania je potrebné sa zmieniť o špecifickom postavení súdneho exekútora. Exekučný poriadok je v tomto smere jednoznačný a súdny exekútor je účastníkom exekučného konania len v časti rozhodovania o trovách exekúcie a vtedy, ak mu to zákon prizná, pričom toto priznanie musí byť výslovné.
Z uvedeného vyplýva, že v zastavujúcej časti súdny exekútor nemal postavenie účastníka konania, a teda nebol oprávnenou osobou na podanie odvolania v tejto časti.
V časti týkajúcej sa trov exekúcie súdny exekútor je účastníkom konania v zmysle § 37 ods. 1 Exekučného poriadku, a preto v tejto časti odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie súdneho exekútora nie je dôvodné a uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, týkajúcej sa trov exekúcie, je vecne správne.
Z obsahu spisu vyplýva, že exekučné konanie bolo začaté na návrh oprávneného dňa 06. 05. 2003. Súd prvého stupňa vydal dňa 14. 05. 2003 poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora JUDr. Jána Hesouna na základe vykonateľného exekučného titulu a to notárskej zápisnice č. N 222/2003, NZ 32003/2003 napísanej na Notárskom úrade JUDr. Ivety Grellovej, PhD., notárky, dňa 29. 04. 2003, ktorým bol povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenému 1.000.000,- Sk a trovy exekúcie. Podaním,
doručeným súdu prvého stupňa dňa 22. 04. 2010, podal oprávnený návrh na zastavenie exekúcie. Následne súd prvého stupňa vyzval súdneho exekútora na vyjadrenie sa k návrhu oprávneného na zastavenie exekúcie a vyčíslenie a špecifikáciu trov exekúcie v zmysle vyhlášky č. 288/1995 Zb. v lehote 10 dní. Súdny exekútor výzvu súdu prevzal dňa 30. 06. 2010. Vzhľadom k tomu, že sa v lehote 10 dní vôbec k výzve súdu nevyjadril, súd prvého stupňa rozhodol napadnutým uznesením tak, že exekúciu zastavil a súdnemu exekútorovi nepriznal trovy exekúcie.
Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 199 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania, výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.
Týmto všeobecne záväzným právnym predpisom je vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“).
Výška odmeny súdneho exekútora závisí od toho, akým spôsobom sa exekúcia skončila, pričom môžu nastať tieto prípady: a) vymožením pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie, b) upustením od jej vykonania, alebo c) zastavením.
Ak sa exekúcia zastaví, základom je výška pohľadávky vymožená pred jej zastavením. Ak sa exekúcia zastaví a k vymoženiu pohľadávky vôbec nedošlo, určí sa odmena podľa počtu účelne vynaložených hodín a podľa počtu úkonov exekučnej činnosti.
V danom prípade došlo k zastaveniu exekúcie na základe návrhu oprávneného podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku. Ustanovenie § 57 ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré súd musí exekúciu zastaviť, a to bez zreteľa na to, či to účastník konania navrhol. Konkrétne ustanovenie § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku je výrazom dispozičného oprávnenia oprávneného. Proti vôli oprávneného nemožno vykonávať exekúciu, a preto v ktoromkoľvek štádiu oprávnený môže navrhnúť zastavenie exekúcie a súd je povinný túto jeho vôľu rešpektovať. Vzhľadom na návrh oprávneného na zastavenie exekúcie, súd prvého stupňa správne vyzval súdneho exekútora na vyjadrenie sa k návrhu na zastavenie exekúcie a vyčíslenie trov exekúcie. Odvolací súd, rovnako ako súd prvého stupňa, dospel k záveru, že v danej veci nie sú splnené podmienky pre priznanie náhrady trov exekúcie, pretože súdny exekútor si ich nevyčíslil a to ani v odvolacom konaní. Určenie sumy 255.781,- Sk bez špecifikácie nie je možné považovať za vyčíslenie trov exekúcie, pretože súdny exekútor ich nešpecifikoval, ako ani neuviedol, či určitú sumu vymohol, v akej výške a či došlo k vymoženiu trov exekúcie, prípadne ich časti. Rovnako tak súdny exekútor nepredložil súdu exekučný spis, z ktorého by súd vedel vyhodnotiť účelne vynaložené trovy exekúcie.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd odvolanie súdneho exekútora v zastavujúcej časti podľa § 218 ods. 1 písm. b) OSP odmietol, ako podané niekým, kto na podanie odvolania nebol oprávnený, a v časti týkajúcej sa nepriznania náhrady trov exekúcie ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.