Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16CoE-109-2011.pdf
PDF · 77.44 KB
Case nature
Area
Subarea
16CoE/109/2011
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO 35 724 803, so sídlom Údernícka 5, 251 01 Bratislava, práv. zast. Advokátskou kanceláriou MCGA legal s.r.o., Partizánska 2, 811 03 Bratislava proti povinnému B. R., nar. X.X.XXXX bytom H.. L. XXX/XX, T. B., pre vymoženie sumy 1 606,08 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok zo dňa 8.11.2011, č. k. 2Er 282/2011-23 takto jednohlasne
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
Súdnemu exekútorovi a povinnému sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a a oprávnený na ich náhradu n e m á p r á v o.
odôvodnenie:
Prvostupňový súd napadnutým uznesením vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil exekučné konanie vedené u súdneho exekútora JUDr. Kamila Líšku, Exekútorský úrad so sídlom v Bratislave, ul. 29. augusta 2, 811 07 Bratislava a vyslovil, že žiaden z účastníkov exekučného konania nemá právo na náhradu trov konania.
V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom na vykonanie exekúcie domáhal voči povinnému vymoženia istiny vo výške 1606,08 Eur, úroku z omeškania vo výške 14,25% ročne z dlžnej sumy od 13.10.2007 do zaplatenia, zmluvnej pokuty vo výške 321,22 Eur, trov oprávneného vzniknutých v rozhodcovskom konaní vo výške 77,09 Eur, trov právneho zastúpenia oprávneného v rozhodcovskom konaní vo výške 207,47 Eur na základe rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovskej, Arbitrážnej a Mediačnej, a.s. sp. zn. G09090671 zo dňa 17.12.2010, ako aj trov oprávneného v exekučnom konaní.
Po preskúmaní zmluvy o úvere a súvisiacich všeobecných podmienok, rozhodcovskej doložky, rozhodcovského rozsudku a ostatného obsahu spisu dospel k záveru, že exekúciu je potrebné vyhlásiť za neprípustnú a je potrebné ju zastaviť.
Rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť právomoc na konanie a rozhodnutie vo veci rozhodcovským súdom je upravená iba vo všeobecných podmienkach zmluvy o úvere a splýva s ostatnými dojednaniami. V zmysle čl. V bodu 5.38 všeobecných podmienok- rozhodcovská doložka, sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Rozhodcovskej, Arbitrážnej a Mediačnej a.s., so sídlom v Bratislave.
V danom prípade rozhodcovská doložka nebola osobitne dojednaná k zmluve, nebola ani osobitne zmluvnými stranami podpísaná a nevyplýva z nej, že povinný bol skutočne oboznámený o tom, že spory medzi zmluvnými stranami môžu byť riešené aj pred Stálym rozhodcovským súdom. Samotný podpis na úverovej zmluve, ktorá v danom prípade ani formálne neodkazuje na všeobecné podmienky s ktorými netransparentne splynula aj rozhodcovská doložka spolu s ostatnými dojednaniami, upravená miniatúrnym písmom, podľa názoru súdu nepostačuje na to, aby bola riadne preukázaná vôľa povinného uzatvoriť rozhodcovskú zmluvu. Súd je toho názoru, že rozhodcovská doložka predpokladá uzavretie riadnej písomnej dohody a nepostačuje len úprava vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru. Ak rozhodcovská zmluva nebola uzavretá písomne a osobitne, nie je podpísaná účastníkmi, možno konštatovať, že nedošlo k platnej dohode o rozhodcovskej zmluve a ak rozhodcovská zmluva nie je platná, vo veci rozhodoval orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a z uvedeného dôvodu oprávnený nemá exekučný titul v zmysle § 41 ods. 1 EP a to vykonateľné rozhodnutie právomocného rozhodcovského súdu.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol napadnuté uznesenie zmeniť tak, aby súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie, ako to žiada v žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Poukázal pritom na dôvodovú správu NR SR k ust § 53 ods.4 písm. r) OZ a poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č. 9CoE 18/2010.
Dal do pozornosti súdu, že v období do 31.12.2007 sa vzťahovali ust. § 52 až 54 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravená v 8. časti OZ. Zmluva o úvere bola upravená len v Obchodnom zákonníku, prípadne v zákone o spotrebiteľských úveroch. Preto sa na účastníkov úverovej zmluvy nevzťahovala povinnosť uvedená v ust. § 879f ods. 3 OZ dať do súladu zmluvu s ustanovením § 52 až § 54 OZ do troch mesiacov od 1.4.2004 pod sankciou neplatnosti.
Pokiaľ bola zmluva uzavretá predo dňom 1.1.2008, podľa ktorej dlžníkom bol subjekt splňujúci podmienky pre jeho označenie za spotrebiteľa, nie je možné práva a povinnosti z tejto zmluvy posudzovať podľa ust. § 52 až 54 OZ.
V preskúmavanej veci bola úverová zmluva uzavretá dňa 10.10.2005, môže byť právna dovolenosť, či rozpor s dobrými mravmi posudzovaná len podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, zákona o ochrane spotrebiteľa a Obchodného zákonníka v znení platnom v čase uzavretia zmluvy.
Podľa odseku 47 rozsudku Súdneho dvora EÚ C-40/08 „dodržiavanie zásady efektivity nemôže viesť k to, aby bolo po vnútroštátnom súde požadované, aby nielenže vyvážil procesné opomenutie spotrebiteľa, ktorý nebol oboznámený so svojimi právami, ale aby rovnako celkom zastúpil úplnú nečinnosť dotyčného spotrebiteľa, ktorý sa nezúčastnil rozhodcovského nálezu, ktorý sa tak stal právoplatným.
Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 212 O.s.p. preskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že odvolanie oprávneného nie je opodstatnené.
Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
Vo vzťahu k námietkam ohľadom nemožnosti aplikácie ust.§ 52 až § 54 OZ odvolací súd poznamenáva, že aj napriek tomu, že až zákon č. 568/2007 Z.z. (novela Občianskeho zákonníka) upravil, že spotrebiteľskom zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, ide o zmluvu spotrebiteľskú. Nemožno totiž opomenúť existenciu zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa. Uvedený zákon je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku zákonom lex specialis. Vzhľadom na ustanovenie § 23a uvedeného zákona, podľa ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje a za súčasného uplatnenia zásady lex specialis derogat legi generali, sú všetky argumenty zo strany dodávateľov v tom smere, že nemôže ísť o spotrebiteľskú zmluvu, irelevantné.
Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Peňažné prostriedky poskytnuté na základe zmluvy o vydaní a používaní kreditnej karty právnym predchodcom oprávneného túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou tejto zmluvy boli bez akýchkoľvek pochybností Všeobecné obchodné podmienky, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Právny predchodca oprávneného mal v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu odvolacieho konania nebolo ani tvrdené, aby úver bol poskytnutý na obchodnú činnosť alebo inú podnikateľskú činnosť povinného.
Občiansky zákonník síce až od 1. 1. 2008 v ust. § 53 ods. 4 písm. r) za neprijateľné označil aj dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, avšak táto okolnosť nie je dôvodom na iné vyhodnotenie takejto neprijateľnej podmienky u zmlúv uzatvorených pred 31. 12. 2007. Občiansky zákonník účinný do 31. 12. 2007 len demonštratívne menoval niektoré neprijateľné podmienky, a teda charakter neprijateľných podmienok mohli mať i iné podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Občiansky zákonník s takýmito neprijateľnými podmienkami spôsobujúcimi značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa v ust. § 53 vždy spájal sankciu neplatnosti. Keďže ust. § 53 O. z. nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (§ 40a O. z.), išlo o neplatnosť absolútnu, pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti.
Bez pochýb možno konštatovať, že obmedzenie možnosti spotrebiteľa brániť si svoje práva pred nezávislým súdom, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ide o podmienku, ktorú odvolací súd s poukazom na ust. § 53 ods. 1 OZ účinného ku dňu 13.5.2004, považuje za neprijateľnú, a preto neplatnú.
Ak teda dojednanie ukladajúce spotrebiteľovi povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu je pre jeho neprijateľnosť neplatné, pre vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad, a to právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Rozhodcovský súd totiž môže vec v rozhodcovskom konaní prejednať len vtedy, ak medzi zmluvnými stranami bola v súlade s ust. § 3 zákona č. 244/2002 Z. z. uzatvorená platná rozhodcovská zmluva o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Bez takejto platnej zmluvy majúcej buď formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z.), akýkoľvek rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom pre exekučné konanie.
S prihliadnutím na uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 219 O.s.p. uzneseniu súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že oprávnený v odvolacom konaní úspech nemal a povinnému a súdnemu exekútorovi v jeho priebehu žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.