Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11CoCsp-66-2022.pdf
PDF · 95.13 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoCsp/66/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudcov JUDr. Martina Kolesára a JUDr. Borisa Brondoša v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, proti žalovanej A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX, o zaplatenie 1.469,78 € s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku 8Csp/161/2021-92 zo dňa 30.5.2022 Okresného súdu Košice – okolie
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice - okolie (ďalej len „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol: I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 1.469,78 € s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.469,78 € od 28.12.2018 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. II. Žalobca má proti neúspešnej žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
2. Rozhodol tak o žalobe (doručenej súdu dňa 30.7.2021), ktorou sa právny predchodca žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s. so sídlom v Bratislave, domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 1.469,78 € spolu s prísl., titulom dlhu z úveru, ktorý bol poskytnutý žalovanej vo výške 2.400,- € na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere (zmluva o poskytnutí Najľahšej pôžičky) uzatvorenej dňa 19.11.2015.
3. Na základe návrhu na zmenu strany sporu zo dňa 7.2.2022, súd uznesením 8Csp/161/2021-69 zo dňa 11.2.2022 pripustil zmenu subjektu na strane žalobcu tak, že do konania namiesto doterajšieho žalobcu vstúpil Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, na ktorého právny predchodca žalobcu postúpil svoju pohľadávku zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 21.1.2022, čo listom zo dňa 26.1.2022 oznámil žalovanej.
4. Vykonaným dokazovaním súd mal preukázané, že predmetom zmluvy o spotrebiteľskom úvere (zmluva o poskytnutí Najľahšej pôžičky), uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s. so sídlom v Bratislave a žalovanou dňa 19.11.2015, bol bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 2.400,- €, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v splátkach vo výške 67,- € mesačne splatných vždy 20. deň v mesiaci, počet splátok 60, celkové náklady spotrebiteľa vo výške 1.620,- €, termín konečnej splatnosti: 11/2020, ďalšie splátky, RPMN - 25 %, prvá splátka splatná 20.12.2015, fixná ročná úroková sadzba - 25 %. Žalovaná úver riadne a včas nesplácala, preto žalobca listom
zo dňa 26.10.2018 jej zaslal výzvu na zaplatenie nedoplatku na splátkach v celkovej výške 201,- € s výzvou na zaplatenie do 5.12.2018, a následne listom zo dňa 22.12.2018 úver predčasne zosplatnil v celom rozsahu s tým, že dlžná čiastka ku dňu zosplatnenia predstavuje sumu 1.510,18 €. Z prehľadu splátok a úhrad žalovanej mal súd preukázané, že žalovaná celkovo na splátkach úveru zaplatila sumu 2.251,- €. Súd vec právne posúdil podľa ustanovení § 1 ods. 2, § 2 písm. a) a písm. b), § 2 písm. d) a § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení neskorších predpisov, účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy (ďalej len „ZoSÚ“), § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 a 9, § 54 ods. 1 a 2, § 54a, § 100 ods. 1, § 101, § 103, § 565, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. Žalovaná porušila svoje povinnosti z platne uzatvorenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, úver neplatila riadne a včas, a preto súd zaviazal žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 1.469,78 € spolu s úrokmi z omeškania v zákonnej výške. Na základe námietky premlčania vznesenej žalovanou v odpore podanom proti platobnému rozkazu, súd skúmal, či nárok (nie) je premlčaný. Konštatoval v tejto súvislosti, že trojročná premlčacia doba vo vzťahu k zostatku dlhu začala plynúť tri mesiace po splatnosti omeškanej splátky - splátky splatnej dňa 20.8.2018 (doba splatnosti jednotlivých splátok v zmluve dohodnutá na 20. deň v mesiaci), resp. odo dňa nasledujúceho po uplynutí troch mesiacov od uvedenej splátky, teda od 21.11.2018, ktorá by uplynula dňa 21.11.2021. Žaloba bola podaná na súde dňa 29.7.2021, teda pred uplynutím premlčacej doby a súd uzavrel, že k premlčaniu práva nedošlo. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods.1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal proti neúspešnej žalovanej nárok na plnú náhradu trov konania.
5. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podala včas odvolanie žalovaná z odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP a navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol ako nedôvodnú a priznal jej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Namietala, že súd prvej inštancie nesprávnym úradným postupom porušil jej právo na spravodlivý proces a rozhodol v rozpore s princípom právnej istoty a legitímnych očakávaní, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, lebo neprihliadol na skutočnosti, ktoré v konaní boli preukázané a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedla, že súd prvej inštancie v súlade s ust. § 54a OZ bol povinný v tomto konaní ex offo skúmať, či žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie dlhu nie je premlčaný. Zastávala názor, že zosplatnením úveru dodatočne odpadol dôvod na plnenie záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy o úvere a z tohto titulu vznikol žalobcovi nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle ust. § 456 v spojení s § 457 OZ, ktoré ustanovenia je nevyhnutné na tento vzťah aplikovať. v zmysle § 107 OZ a § 457 OZ každá zo zmluvných strán je povinný vrátiť druhému všetko, čo od neho podľa zmluvy dostal a pokiaľ ide o toto majetkové právo, toto právo sa premlčuje podľa ustanovenia § 107 OZ. Keďže žalobca pristúpil k zosplatneniu úveru dňa 22.12.2018, pre nezaplatenú splátku splatnú dňa 20.8.2018, podľa názoru žalovanej začala dvojročná subjektívna premlčacia doba plynúť od nezaplatenej splátky, teda od 20.8.2018 a uplynula najneskôr dňa 20.8.2020, a preto pokiaľ právny predchodca podal žalobu na súde dňa 29.07.2021, v tom čase už bol nárok nepochybne premlčaný. Ďalej žalovaná uvádza, že právo plynúce zo spotrebiteľskej zmluvy sa uplynutím premlčacej doby, teda ex lege dostáva do polohy naturálneho záväzku, ktoré je možné splniť dobrovoľne povinným subjektom a nemožno toto právo vymáhať proti vôli dlžníka. Na podporu svojej argumentácie poukázala na vybrané rozhodnutia krajských súdov v Prešove, Banskej Bystrici a Žiline. Na základe uvedeného mala žalovaná za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vyšiel z nesprávneho posúdenia veci a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnemu záveru, že nárok nie je premlčaný, keďže dvojročná subjektívna premlčacia doba (§ 107 OZ) podľa dôkazov nachádzajúcich sa v spise uplynula dňa 22.5.2020 a žalobca podal žalobu na súde až po jej uplynutí.
6. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne správne a plne sa s ním stotožňuje, nakoľko súd prvej inštancie sa dostatočne vysporiadal s právnou a skutkovou stránkou veci a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym právnym záverom.
7. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods.1 CSP a contrario, v rozsahu danom ust. § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP, z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú podmienok konania v zmysle § 380 ods. 2 CSP a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné a napadnutý rozsudok je vecne správny, a preto ho odvolací súd podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.
8. Svojimi odvolacími námietkami, poukazujúcimi na nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, odvolateľka uplatnila odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. V odvolaní formálne uvedené odvolacie dôvody podľa ust. 365 ods. 1 písm. b) a f) CSP neboli obsahovo odôvodnené konkrétnymi námietkami vo vzťahu k skutkovým zisteniam alebo nesprávnemu procesnému postupu súdu prvej inštancie v konaní, a teda tieto odvolacie dôvody neboli ani účinne uplatnené.
9. Podstata podaného odvolania žalovanej spočíva v namietaní nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie ohľadom uplatnenej námietky premlčania a právneho záveru súdu, že nárok nie je premlčaný. Žalovaná zastáva názor, že z dôvodu zosplatnenia úveru jednostranným úkonom veriteľa zanikol pôvodný záväzok vyplývajúci z úverovej zmluvy a žalobcovi vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, a preto otázku premlčania nároku bolo potrebné právne posudzovať podľa ust. § 107 OZ.
10. S názorom žalovanej nemožno súhlasiť, nakoľko pri posudzovaní premlčania vo vzťahu k zosplatnenému úveru je potrebné vyjsť z ust. § 103 druhá veta OZ a § 565 v spojení s § 53 ods. 9 OZ a premlčacia doba je trojročná, ktorá plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz (§ 101 OZ, pozri napr. uznesenie NS SR sp. zn. 4Cdo/132/2021 zo dňa 15.12.2022), ktoré zák. ustanovenia na daný spor správne aplikoval (pri správnej interpretácii týchto právnych noriem) aj súd prvej inštancie. Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že súd prvej inštancie vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 a § 192 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, otázku premlčania uplatneného nároku (plynutie i dĺžku premlčacej doby) posúdil v súlade so zákonom i závermi aplikačnej praxe a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, že nárok nie je premlčaný. Žalovanou namietaný odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP spočívajúci v nesprávnom právnom posúdení veci preto v prejednávanej veci nie je naplnený.
11. Odvolací súd sa stotožňuje aj s dôvodmi napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP), keďže ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci.
12. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia aj v kontexte odvolacích námietok žalovanej, odvolací súd dodáva nasledovné dôvody:
13. Podľa ust. § 103 OZ ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
14. Podľa § 565 OZ ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
15. Podľa § 53 ods. 9 OZ ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
16. Podľa § 103 OZ však nemôže začať plynúť premlčacia doba (odo dňa zročnosti nesplnenej splátky vyvolávajúcej zročnosť celého dlhu), ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, lebo to vylučuje ust. § 53 ods. 9 OZ, podľa ktorého môže dodávateľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, za súčasného upozornenia spotrebiteľa v lehote 15 dní na uplatnenie tohto práva podľa § 565 OZ. Je tomu tak preto, že až po splnení podmienok uvedených v § 53 ods. 9 OZ môže dodávateľ uplatniť právo a teda od tohto okamihu plynie aj trojročná premlčacia doba. Je pojmovo vylúčené, aby plynutie premlčacej doby začalo skôr, než vznikne veriteľovi možnosť uplatniť právo. Opačný záver nemožno vyvodiť zo žiadnych zákonných ustanovení vrátane ust. § 103 OZ, pokiaľ ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy.
17. Vzhľadom na uvedené premlčacia doba vo vzťahu k predčasne zosplatnenej časti spotrebiteľského úveru (§ 565 OZ) začína plynúť až po splnení podmienok podľa ust. § 53 ods. 9 OZ, t.j. až po uplynutí troch mesiacov od splatnosti splátky, ktorá vyvolala zosplatnenie dlhu.
18. Po premietnutí týchto všeobecných východísk na prejednávanú vec, vychádzajúc z nesporného skutkového zistenia, že žalobca z dôvodu omeškania žalovanej so splátkami splatnými od 7/2018 (ktoré žalovaná napriek doručenej výzve na úhradu dlhu žalobcovi nezaplatila), úver zosplatnil listom zo dňa 22.12.2018 pre nezaplatenú splátku splatnú v mesiaci august 2018, s ktorou nesporne žalovaná v čase zosplatnenia bola v omeškaní - aj podľa názoru odvolacieho súdu všeobecná trojročná premlčacia doba pre uplatnenie zosplatnenej časti úveru v danom prípade začala plynúť tri mesiace po dni nasledujúcom po splatnosti splátky za mesiac august 2018 (splatnej 20.8.2018), t.j. dňa 21.11.2018 a uplynula by dňa 21.11.2021 a nakoľko k uplatneniu nároku na súde došlo dňa 29.7.2021, žaloba bola podaná počas plynutia zákonnej trojročnej premlčacej doby (§ 101 OZ) a nárok žalobcu nie je premlčaný. V uvedenej súvislosti je potrebné pre úplnosť dodať, že v zmysle ust. § 565 druhá veta OZ veriteľ (žalobca) nemohol úver platne zosplatniť v dôsledku nezaplatenia splátky splatnej dňa 20.7.2018 - lebo toto právo mohol uplatniť len do dňa splnenia zákonných podmienok pre zosplatnenie úveru vo vzťahu k ďalšej úverovej splátke, splatnej dňa 20.8.2018.
19. Odvolací súd odkazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/268/2020 zo dňa 29.11.2022, v ktorom najvyšší súd po zhrnutí významných právnych hľadísk vzťahujúcich sa na danú vec predostiera, že „Podľa § 103 Občianskeho zákonníka plynie pri strate výhody splátok premlčacia doba celého zvyšného dlhu už od splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatný celý dlh. Inak je tomu ale pri strate výhody splátok v spotrebiteľských vzťahoch, v ktorých podľa § 53 ods. 9 (všeobecne) začne premlčacia doba plynúť prvý deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov od omeškania so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh za podmienky, že v lehote uvedených 3 mesiacov od omeškania uplynula tiež 15 dňová lehota na upozornenie spotrebiteľa. Až vtedy sa totiž môže veriteľ s úspechom obrátiť na súd po prvý krát (§ 101 Občianskeho zákonníka)“.
20. Celkom mylná a právne nepodložená je i námietka žalovanej, že žalobou uplatnený nárok má povahu nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. V danom prípade nejde o neplatnú alebo zrušenú zmluvu a nárok v zmysle ust. § 457 OZ, ale ide o plnenie zosplatneného dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy, čo žalovaná nerozporovala.
21. K samotnému začiatku plynutia premlčacej doby odvolací súd odkazuje na body 13. a 14. odôvodnenia napadnutého rozsudku a dodáva, že premlčacia doba vo vzťahu k zosplatnenej časti spotrebiteľského dlhu začína plynúť od prvého dňa, kedy dodávateľ mohol nárok uplatniť na súde, teda vždy tri mesiace po splatnosti každej z postupne omeškaných splátok. Správne teda súd prvej inštancie uzavrel, že všeobecná trojročná premlčacia doba pre uplatnenie zosplatnenej časti úveru v danom prípade začala plynúť 3 mesiace po dni nasledujúcom po splatnosti splátky za mesiac 8/2018, t.j. dňa 21.11.2018, a nakoľko k uplatneniu nároku na súde dňa 29.7.2021 došlo ešte pred jej uplynutím (21.11.2021), k premlčaniu práva nedošlo.
22. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý bol v tomto odvolacom konaní úspešný, priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalobca. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
23. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), a to v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného odvolania (§ 435 CSP).