Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3C/95/2009

Potvrdené rozhodnutím 19Co/68/2012
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a sudkýň JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Jany Burešovej v právnej veci žalobcu: Z. Y., rod. W., bytom Z. G. E., V. XXXX, zast. Mgr. Jaroslavom Martiňukom, advokátom, AK Košice, Branisková 7 proti žalovanému: Q. O., bytom K., K. X, zast. JUDr. Zuzanou Čížovou, advokátkou, AK Bánovce nad Bebravu, J. Jesenského 69 o zaplatenie 27.783,16 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 3C/95/2009-287 zo dňa 29.12.2012 takto jednohlasne rozhodol: P o t v r d z u j e rozsudok."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Milanom Vaľušom v právnej veci žalobcu: Z. Y., rod. W., bytom Z. G. E., V. XXXX, zast. Mgr. Jaroslavom Martiňukom, advokátom, AK Košice, Branisková 7 proti žalovanému: Q. O., bytom K., K. X, zast. JUDr. Zuzanou Čížovou, advokátkou, AK Bánovce nad Bebravu, J. Jesenského 69 o zaplatenie 27.783,16 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a.

O trovách konania rozhodne súd až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť jej 27.783,16 eur a trovy konania. Svoju žalobu odôvodnila tým, že žalovanému dňa 29.10.2004 požičala finančné prostriedky vo výške 720.000,-Sk, ktoré žalovaný potreboval na chod svojej firmy. Na uvedené finančné prostriedky si zobrala dva úvery, jeden zo Slovenskej sporiteľne v celkovej výške 320.000,-Sk s úrkom 26,4% p.a.a druhý z Prvej stavebnej sporiteľne v sume 400.000,-Sk s úrokom 7,79% p.a.. Uvedenú sumu mal žalovaný vrátiť do 29.9.2005. Keďže nebol schopný tak urobiť, dohodli sa, že uzavrú dohodu o splatení úverov s tým, že žalovaný splatí pôžičku s úrokmi v mesiaci september 2006, ktorá dohoda bola podpísaní dňa 7.8.2006, no žalovaný ku dňu podania žaloby uvedenú pôžičku nevrátil.

Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť a v odpore podanom proti vydanému platobnému rozkazu uviedol, že zmluvu o pôžičke nikdy neuzatvoril a čo sa týka dohody o splatení úverov, tak táto listina nie je dohodou, podľa formálnej stránky je jednostranným právnym úkonom, jej písomné vyhotovenie zrejme vyhotovila žalobkyňa vzhľadom na spôsobilosť ústneho a najmä písomného vyjadrovania sa žalovaného, túto listinu on nebol a nie je spôsobilý vyhotoviť a porozumieť jej obsahu, podpísal ju len z dôvodu blízkych vzťahov k žalobkyni a jeho úplnú dôveru v jej konanie bez toho, aby si bol v dobe podpisu ako aj v súčasnej dobe vedomý významu jej obsahu. Ďalej uviedol, že podaný návrh považuje za podraz zo strany žalobkyne, ktorej plne dôveroval, pomáhal jej a finančne ju podporoval.

V písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 23.6.2010 vzniesol žalovaný námietku premlčania s odôvodnením, že kľúčovým dôkazom, o ktorý žalobkyňa opiera svoj nárok, je zmluva o pôžičke uzavretá dňa 29.10.2004, kedy mali byť dlžníkovi poskytnuté finančné prostriedky s lehotou splatnosti do 29.9.2005 a žaloba žalobkyne bola podaná dňa 2.10.2008 s tým, že zmluvný vzťah je podriadený ustanoveniam a premlčuje sa v trojročnej premlčacej dobe, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno priznať a žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie najmä oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami, výsluchom účastníkov konania, čestným prehlásením, pracovnou zmluvou žalobkyne a splnomocnením,

predloženými zmluvami o úveroch, výpismi z účtov, upomienkami a výzvami na zaplatenie, notárskymi zápisnicami a zistil tento skutkový stav.

Žalobkyňa k veci uviedla, že žalovanému požičala sumu 720.000,-Sk a to v dvoch čiastkach, pričom zmluvu o pôžičke zo dňa 29.10.2004 uzavreli potom, čo už peniaze boli žalovanému z jej strany vyplatené. Tak isto uzavreli dohodu o splatení úverov dňa 7.8.2006 a v obidvoch dohodách je vlastnoručný podpis žalovaného. Peniaze mu požičala z toho dôvodu, že tento požiadal o pôžičku, pretože mal stroje dovezené z Talianska v roku 2003 a nemohol dostať pôžičku, potreboval, aby firma existovala dlhšie a aby bola v pluse. Žalovaný je cudzinec a preto mu slovenské banky nechceli poskytnúť pôžičku, preto požiadal ju ako aj ďalšie zamestnankyne, ktoré sú ako ručiteľky, aby zobrali úver a poskytli mu peniaze. Bývalá účtovníčka pozisťovala možnosť čerpania úverov a ona na svoje meno zobrala pôžičku a M. R., Q. F. a B. W., jej matka, boli ručiteľky na úvere, všetky okrem jej matky boli zamestnané vo firme žalovaného, prevádzku mal na A.. X. M.. Ostatné pracovníčky sa odmietli podieľať na takýchto veciach, lebo sa báli. O. R. a F. dostali od žalovaného odmenu po 5.000,- Sk za to, že boli ručiteľky. Pracovníčky v banke dobre vedeli, že peniaze neberie pre seba, ale pre žalovaného, keďže nemala z čoho splácať, prestala splátky platiť a dohodla so Slovenkou sporiteľňou, že počkajú na výsledok tohto súdneho konania. So žalovaným mala pracovný vzťah, podmienok prijatia do zamestnania boli jazykové znalosti, vie taliansky, bola prijatá pre styk s nemeckými zákazníkmi, nakoľko ovláda aj nemecký jazyk. Sumu 320.000,-Sk odovzdala žalovanému, keď sa vyclievali stroje dňa 29.9.2004, bola to čiastka 324.000,-Sk, uvedený deň bol posledný termín na zaplatenie, splatilo sa to priamo do štátnej pokladnice, dostala aj pokladničný doklad o zaplatení, peniaze boli zložené za firmu. Druhú sumu 400.000,-Sk požičala žalovanému, nakoľko tento chcel požičať p. T., ktorý mal firmu Tinta spol. s r.o., ktorá spolupracovala s firmou žalovaného a predložila zmluvu o zapožičaní finančných prostriedkov medzi Fashion acsesory veloub s.r.o. zastúpená žalovaným a spoločnosťou Tinta spol. s r.o..

Ďalej uviedla, že žalovaný pôžičku v dohodnutom termíne nevrátil, viackrát ho na to vyzývala. K druhej požičanej sume 400.000,-Sk uviedla, že Prvá stavebná sporiteľňa jej poskytla len sumu 324.000,-Sk, ktorú dostala na svoj účet, peniaze presunula na účet firmy žalovaného a tento ďalej na účet p. T.. Ďalšia suma 70.000,-Sk prišla až po predložení faktúr, ktorá tiež prišla na jej účet a túto sumu použila na splatenie dlhu pôžičky. Peniaze poukazovala zo svojho účtu na účet firmy aj keď ich požičiavala žalovanému preto, lebo žalovaný ich potreboval na chod firmy, hlavne to robili z toho dôvodu, že ak by zanikla s.r.o., tak by nedostala ani korunu. Stala sa výlučnou vlastníčkou firmy Fashion acsesory veloub s.r.o. s tým, že v obchodnom registri to bolo zapísané asi 29.1.2005, žalovaný bol však tichý spoločník, o čom má notársku zápisnicu. Na otázku ohľadom zvyšovania základného imania vo firme F.A. Group odmietla odpovedať.

K dohode o splatení úverov zo dňa 7.8.2006 uviedla, že túto žalovaný podpísal v práci za prítomnosti jej matky a iných kolegov, kde predtým jej volal, že príde do Vranova a že keď na neho neprepíše auto, tak úvery nezaplatí. Po porade s určitými ľuďmi na žalovaného auto neprepísala, lebo jej bolo poradené, že nedostane nič ani auto ani úvery. Prečo nakoniec žalovaný aj tak dohodu podpísal je otázka pre neho. Uviedla tiež, že v tejto veci podala aj trestné oznámenie.

K svojmu pôsobeniu vo firme uviedla, že zo začiatku pracovala ako administratívna pracovníčka pre styk s nemeckými klientmi, potom postúpila na funkciu riaditeľky firmy, bola splnomocnená žalovaným ako konateľom, predkladala mu listiny v slovenskom jazyku, kde mu vysvetlila ich obsah. K podpísaniu dohody dňa 7.8.2006 došlo tak, že žalovaný prišiel aj so svojou družkou, ktorá zostala v aute a on s ňou išiel do kancelárie jej matky, tam mu odovzdala dohodu, žalovaný vie čítať po slovensky a rozumie slovensky, tak mu povedal o čo ide, on si nepodpísanú dohodu zobral s tým, že ide za družkou a keď sa asi po hodine vrátil, tak ju podpísal v prítomnosti jej matky, vtedy podpísal aj čestné prehlásenie, tieto listiny vyhotovila v kancelárii matky. Dohoda bola spísaná tak, že peniaze mal uhradiť jej a ona ich mala uhradiť finančným inštitúciám, od ktorých si požičala. Trvala na tom, že žalovaný v čase podpisovania zmluvy o pôžičke ako aj dohody a čestného prehlásenia dobre vedel po slovensky, rozumel slovensky aj firmu riadil po slovensky.

Zástupkyňa žalovaného poukázala na skutočnosť, že žalovaný mal dôverný vzťah k žalobkyni, ktorá pracovala v jeho firme ako tlmočníčka, veril jej a preto podpisoval listiny v slovenskom jazyku napriek tomu, že v slovenskom jazyku nerozumie, určite nie tak, aby prečítal obsah nejakej listiny a pochopil

jej význam a túto podpísal v plnom vedomí čo podpisuje. Na polícii žalovaný vypovedal za prítomnosti tlmočníka.

V písomnom vyjadrení zo dňa 1.7.2010 žalovaný uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaná nikdy žalovanému žiadnu finančnú sumu nepožičala, naopak a sama uvádza a preukazuje, že finančné prostriedky požičala spoločnosti F. A. GROUP s.r.o., so sídlom Dobrianskeho 1581/12, Vranov nad Topľou, IČO: 36 487 023, ktorú uvedenú skutočnosť preukazujú aj výpisy z účtu danej spoločnosti, príkaz na úhradu a príjmové pokladničné doklady predložené žalobkyňou. Ďalej uviedol, že ani zo zmluvy o pôžičke nevyplýva, že by žalobkyňa žalovanému odovzdala finančné prostriedky, preto na žalobkyni spočíva dôkazné bremeno v preukázaní odovzdania spornej sumy žalovanému. Žalovaný nemá vedomosť o tom, žeby bol niekedy so žalobkyňou uzavrel zmluvu o pôžičke, listinu označenú ako zmluva o pôžičke pokiaľ vôbec podpísal, tak tak urobil výlučne bez svojho vedomia, žalobkyňa, ktorá pracovala u žalovaného ako prekladateľka mu obsah tlmočila, mu v tomto prípade preložila iný obsah listiny, ktorú žalovaný mal podpísať. Vzhľadom k tomu, že žalovaný nemal vedomosť o tom, že podpisom žalobkyňou predloženej listiny s touto uzatvára nejakú zmluvu o pôžičke a túto ani nemal v úmysle uzavrieť, listina predložená žalobkyňou ako zmluva o pôžička je z dôvodu nezrozumiteľnosti textu pre jedného z účastníkov zmluvy - žalovaného absolútne neplatná. Okrem toho v danej listine nie je uvedený ani spôsob ani podmienky prevodu finančných prostriedkov do sféry dispozície žalovaného a text listiny nepreukazuje odovzdanie finančných prostriedkov žalovanému. Finančné prostriedky žalovanému nikdy poskytnuté neboli, nemohlo dôjsť k platnému uzavretiu zmluvy o pôžičke, keďže táto je podľa platnej legislatívy reálnou zmluvou a k jej uzavretiu vyžaduje zákon odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Opätovne vzniesol žalovaný námietku premlčania. K listine označenej ako dohoda o splatení úverov uviedol, že tento nie je platným právnym úkonom a v žiadnom prípade nie je právnym titulom nároku žalobkyne, ak aj v tomto prípade možno hovoriť o úkone, ak ide o absolútne neplatný právny úkon z dôvodu nezrozumiteľnosti textu pre žalovaného. Okrem toho, listina je len jednostranným právnym úkonom, preto z nej nemožno dôvodiť akúkoľvek dohodu medzi účastníkmi konania. Taktiež bez významu je aj čestné prehlásenie, ktoré ako uviedla spísala žalobkyňa, z ktorého vyplýva len vzťah žalovaného k spoločnosti F.A.GROUP s.r.o. a nie k žalobkyni. Na záver zhrnul, že vo veci vrátenia finančných prostriedkov je na strane žalovaného nedostatok pasívnej legitimácie, nakoľko žalobkyňa preukázala odovzdanie peňazí inej osobe ako žalovanému, listiny majúce preukazovať nárok žalobkyne sú absolútne neplatné, resp. úkony z nich majúce vyplývať nikdy nevznikli a z opatrnosti vzniesol námietku premlčania celého nároku.

Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že vie, že žalobkyňa si zobrala úver, ale tieto peniaze mu nikdy nedala, použila ich pre spoločnosť F.A.GROUP, s.r.o., on osobne od nej nikdy peniaze neprevzal, ona túto pôžičku dala spoločnosti, pretože chcela na seba previesť podiel v spoločnosti, čo neskôr aj urobila. K zmluve o pôžičke uviedol, že taký dokument nikdy nevidel, žalobkyňa mala všetky jeho plné moci, mala jeho úplnú dôveru, bola jeho asistentkou, dávala mu podpisovať veľa dokladov, podpis na zmluve môže byť aj sfalšovaný. On od žalobkyňa nepotreboval peniaze. K dohode o splatení zo dňa 7.8.2006 uviedol, že v tom čase už nebol konateľom spoločnosti ani spoločníkom a bol by blázon, keby niečo podobné podpísal, takýto doklad nikdy nevidel ani ho nepodpísal. Nárok žalobkyne na zaplatenej žalovanej sumy neuznáva, ona peniaze dala spoločnosti o čom svedčia aj bankové výpisy, on slovensky nerozumel. Zotrváva na skutočnostiach uvedených vo vyjadreniach zo dňa 23.5.2009 a 28.6.2010. Opätovne poprel, žeby si požičal do žalobkyne peniaze, nikdy ju o pôžičku nežiadal, peniaze požičala spoločnosti a nie jemu. Nepamätá si, žeby dal peniaze pani R. a F., on nikdy zamestnancov nevyplácal. Nevie presne koľko žalobkyňa požičala spoločnosti F.A.ACCESORY GROUP s.r.o., lebo keď sa rozišli, tak všetky doklady ostali v jej rukách, nikdy mu ich nechcela dať, aj keď ju žiadal. Nikdy o žalobkyne žiadne peniaze neprevzal ani si nepožičal, bol to on, kto žalobkyni dával peniaze. K tvrdeniu žalobkyne, že rozumie slovensky uviedol, že to nie je pravda, keď prišiel na Slovensko, tak vôbec nehovoril po slovensky, práve preto zamestnal aj žalobkyňu, ktorá sa starla o administratívu spoločnosti, všetci môžu potvrdiť, že nehovoril slovensky, zo začiatku mu pomáhal aj p. T., ktorý hovoril veľmi dobre po taliansky. K ďalšiemu tvrdeniu žalobkyne, že mu požičala 400.000,-Sk, ktoré následne požičal p. T. uviedol, že nikdy žiadne peniaze neprevzal, žalobkyňa išla na colnicu s p. T. a tam preclili stroje. So žalobkyňou nemal len pracovný vzťah, mali intímny vzťah, čo všetci vedeli, bola s ním viackrát v Taliansku a j v zahraničí, na dovolenke v Egypte boli ubytovaní v jednej izbe, boli spolu aj Milane, Florencii a v Tatranskej Lomnici. Tiež nie je pravdivé tvrdenie žalobkyne, že ho vyzývala na vrátenie pôžičky, keďže si žiadnu od nej nevzal. Potvrdil, že bol v spoločnosti tichým spoločníkom, no v tom čase už bola spoločníčkou a konateľkou žalobkyňa, ako tichý spoločník vložil do spoločnosti 250.000,-Sk a ako tichý spoločník nemal

žiadne zisky, dal žalobkyni aj sumu 300.000,-Sk na zvýšenie základného imania, o ktorej sa nechcela vyjadrovať. K osobnému motorovému vozidlu Citroen Berlingo uviedol, že toto bolo v jeho vlastníctve, ale oficiálne bolo prihlásené na spoločnosť F.A.GROUP s.r.o.. So žalobkyňou sa dohodli, ona mu dá doklady na prepis a on jej dá peniaze, no potom, povedala mu auto nedá ani ho neprepíše a podala trestné oznámenie a on musel auto vydať, keďže bolo napísané na firmu, takto prišiel o auto, za ktoré zaplatil. K podpísaniu dohody o splatení úveru a čestného prehlásenia uviedol, že v kancelárii okrem žalobkyne a jej matky nikto nebol, žalobkyňa tvrdila, že má pripravené papiere na prepis auta, nie je pravdou, že z kancelárie odišiel a vrátil sa späť, on odišiel preto, lebo pýtala za prepis auta peniaze, potom ju videl už len raz po podaní trestného oznámenia na jeho osobu za údajnú spreneveru. Na záver ešte uviedol, že pokiaľ má vedomosť, tak spoločnosť predala v čase, keď žalobkyňa bola jedinou konateľku a spoločníčkou staré stroje a tým si uspokojila svoju pohľadávku voči spoločnosti, ak vôbec nejakú mala.

Žalobkyňa ako veriteľ, ešte pod rodným priezviskom W. a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 29.10.2004 zmluvu o pôžičke medzi zmluvnými stranami, kde podľa bodu I. predmetom zmluvy bolo poskytnutie pôžičky veriteľom dlžníkovi v sume 720.000,-Sk s úrokmi. V zmysle bodu II. veriteľ poskytol dlžníkovi pôžičku v hotovosti 720.000,-Sk dňa 29.10.2004 a dlžník je povinný splatiť poskytnutú pôžičku do 29.9.2005 s úrokmi t.j. 400.000,-Sk s úrokom 7,79% p.a. a 320.000,-Sk s úrokom 13,10% p.a.. V bode III. dlžník prehlásil, že uvedenú pôžičku splatí v stanovenom termíne, t.j. 29.9.2005.

V dohode o splatení úverov zo dňa 7.8.2006 podpísanej žalovaným tento prehlásil, že v mesiaci september 2006 splatí dva úvery vrátane úrokov, ktoré boli poskytnuté žalobkyni pre účely podnikateľskej činnosti spoločnosti F.A.GROUP s.r.o. z Prvej stavebnej sporiteľne vo výške 320.000,-Sk s tým, že od decembra 2004 boli uhradené mesačné splátky vo výške 54.390,-Sk a 33.600,-Sk a zo Slovenskej sporiteľne 320.000,-Sk s tým, že od októbra 2004 boli uhradené splátky vo výške 154.000,-Sk k dnešnému dňu.

Čestným prehlásením zo dňa 7.8.2006 adresovaným žalobkyni mal žalovaný prehlásiť, že ako bývalý konateľ firmy F.A.Group s.r.o. preberá všetky záväzky a pohľadávky, ktoré vznikli počas prevádzkovania podnikateľského subjektu F.A.Group s.r.o..

Podľa uzatvorenej pracovnej zmluvy medzi zamestnávateľom - Fashion Accessory Group s.r.o. v zastúpení žalovaným a žalobkyňou ako zamestnancom, žalobkyňa nastúpila do práce u zamestnávateľa dňa 6.11.2003 ako administratívny pracovníčka pre obchodný styk s klientmi. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu určitú do 6.11.2004.

Splnomocnením zo dňa 23.2.2004 žalovaný ako konateľ spoločnosti Fashion Accessory Group s.r.o. splnomocnil na zastupovanie v colnom konaní žalovanú.

Z výpisu z účtu uvedenej spoločnosti zo dňa 30.9.2004 súd zistil, že na uvedený účet boli zrealizovaný dva vklady a to dňa 21.9.2004 suma 11.000,-Sk a dňa 28.9.2004 suma 255.000,-Sk, o ktorých žalobkyňa tvrdí, že predstavuje požičanú sumu a dňa 28.9.2004 bol taktiež zrealizovaný prevod sumy 324.160,-Sk na účet C8180-000000-7000079953 na základe príkazu na úhradu spoločnosti s identifikáciou príkazcu

- rodného čísla žalobkyne.

Žalobkyňa predložila dva pokladničné doklady predmetnej obchodnej spoločnosti zo dňa 4.10.2004 evidované pod číslom 55 na sumu 615.000,-Sk a pod číslom 54 na sumu 2.000,-Sk, ktorá suma bola prijatá od žalobkyne pod rodným priezviskom W.. Ako účel je uvedené poskytnutá záloha a doklady boli vyhotovené p. Č., taktiež predložila dva výdavkové doklady predmetnej obchodnej spoločnosti, podľa ktorých mala byť p. F. Z. a R. M.P. vyplatená suma 5.000,-Sk ako odmena od žalovaného za ručenie.

Z predložených zmlúv uzatvorených medzi žalobkyňou a ako dlžníkom a Slovenskou sporiteľňou a.s. ako veriteľom a to o kontokorentnom úvere vo výške 20.000,-Sk zo dňa 23.9.2004, o splátkovom úvere s výškou úveru 50.000,-Sk zo dňa 24.9.2004 a splátkovom úvere vo výške 230.000,-Sk zo dňa 24.9.2004 súd zistil, že žalobkyni boli za podmienok dojednaných v zmluvách poskytnuté úvery v uvedených výškach.

Z výpisov z úverov poskytnutých žalobkyni súd zistil, v akej výške boli úvery tejto poskytnuté, aké čiastky boli uhradené a aké konečné zostatky na úveroch zostali.

Výzvami od Slovenskej sporiteľne a.s. a Prvej stavebnej sporiteľne, a.s. ako aj od spoločnosti Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. bola žalobkyňa viackrát vyzývaná na plnenie si svojich záväzkov z úverových zmlúv a zároveň boli o tejto skutočnosti upovedomovaní ručitelia.

Zo zmluvy o zapožičaní finančných prostriedkov zo dňa 28.9.2004 súd zistil, že spoločnosť Fashion Accessory Group s.r.o. ako požičiavajúci v zastúpení žalovaným a dlžník - spoločnosť Tinta spol. s.r.o. v zastúpení konateľom T.. T. Y. súd zistil, že predmetom zapožičania boli finančné prostriedky vo výške 324.160,-Sk s dohodnutými podmienkami splatnosti. V zmysle záverečných ustanovení v bode III. jeden výtlačok zmluvy bol vyhotovený pre žalobkyňu ako pre svedka.

Žalobkyňa viacerými listami označenými ako upovedomenie alebo výzva adresovanými spoločnosti Texfour s.r.o. vyzývala žalovaného na vrátenie dlhu či odovzdanie vozidla.

Z notárskej zápisnice sp. zn. N 298/2004, Nz 93134/2004 zo dňa 17.12.2004, do ktorej bola spísaná zmluva o prevode obchodného podielu podľa a dodatok k zakladateľskej listine spoločnosti FASHION ACCESSORY GROUP s.r.o. súd zistil, že žalovaný ako jediný spoločník uvedenej spoločnosti previedol celý svoj obchodný podiel v uvedenej spoločnosti vo výške 200.000,-Sk, t.j. 100% základného imania na žalobkyňu, podpísaním tejto zmluvy prešli z prevádzajúceho spoločníka - žalovaného na nadobúdateľa - žalovanú všetky práva a povinnosti spojené s prevedeným obchodným podielom. Zakladateľská listina uvedenej spoločnosti sa zmenila tak, že jediným spoločníkom sa stala žalobkyňa, obchodné meno bolo zmenené na F.A.GROUP s.r.o. a zvýšilo sa základné imanie zo sumy 200.000,-Sk na sumu 500.000,-Sk.

Do notárskej zápisnice sp. zn. N 57/2005, Nz 12391/2005, NCRls 12241/2005 zo dňa 22.3.2005 spísali žalobkyňa ako konateľka a jediná spoločníčka spoločnosti F.A.GROUP s.r.o. a žalovaný ako tichý spoločník zmluvu o tichom spoločenstve podľa a nasl. , ktorou sa tichý spoločník zaviazal poskytnúť obchodnej spoločnosti vklad 250.000,-Sk a podieľať sa tak v celom rozsahu na jej podnikaní a konateľka zaväzovala vyplácať tichému spoločníkovi podiel na zisku z podnikateľskej činnosti. Podľa bodu III. peňažný vklad tichý spoločník splatil v deň podpisu do pokladne spoločnosti. V ďalšom boli dojednané ďalšie skutočnosti vyplývajúce z tichého spoločenstva.

Podľa zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Pre uzavretie dohody o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, takže zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom. Podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je okrem označenia zmluvných strán, predovšetkým určenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu ( peňazí ). Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou, k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne.

V danej právnej veci žalobkyňa predložila súdu zmluvu o pôžičke zo dňa 29.10.2004 z titulu ktorej si uplatňovala nárok na zaplatenie žalovanej sumy. Pre posúdenie otázky platnosti zmluvy o pôžičke je však rozhodujúcim aj zistenie, či došlo k odovzdaniu predmetu pôžičky žalovanému, keďže ako súd uviedol vyššie k zmluve o pôžičke nedochádza len na základe dohody zmluvných strán, ale až skutočným odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi.

Žalobkyňa sa podanou žalobou domáha proti žalovanému zaplatenia 835.640,-Sk z toho dôvodu, že žalovanému požičala 720.000,-Sk, ktoré peniaze získala z úverov s tým, že žalovaný podpísal dohodu o splatení úverov.

V dohode o splatení úverov zo dňa 7.8.2006 ( čl. 3 ) sa ale žalovaný nezaviazal na vrátenie pôžičky, ale na splatenie 2 úverov poskytnutých žalobkyni pre účely podnikateľskej činnosti spoločnosti F.A. Group s.r.o.. Preto túto dohodu nemožno považovať za uznanie dlhu žalovaného proti žalobkyni z titulu zmluvy o pôžičke zo dňa 29.10.2004. Naviac žalobkyňa žiada zaplatiť 835.640,-Sk, zmluva o pôžičke z 29.10.2004 je ale len na sumu 720.000,-Sk a podľa dohody o splatení úverov zo dňa 7.8.2006 ostáva na poskytnutý úver z Prvej stavebnej sporiteľne vo výške 320.000,-Sk zaplatiť len 232.010,-Sk a za poskytnutý úver zo Slovenskej sporiteľne vo výške 320.000,-Sk zaplatiť len 166.000,-Sk, teda spolu dlh na úveroch 398.010,-Sk.

Žalobkyňa teda nepreukázala, že žalovanému skutočne požičala sumu 835.640,-Sk. Z dokazovania skôr vyplýva, že peniaze zo strany žalobkyne boli vynakladané do firmy F.A.Group na účely podnikateľskej činnosti, kde bola žalobkyňa konateľkou a od 29.1.2005 aj jediná spoločníčka.

Ani čestné prehlásenie zo dňa 7.8.2006 na čl. 89 nemožno považovať za uznanie dlhu žalovaného proti žalobkyni z titulu zmluvy o pôžičke z 29.10.2004, pretože podľa tohto žalovaný ako bývalý konateľ spoločnosti F.A. Group s.r.o. prebral všetky záväzky a pohľadávky, ktoré vznikli počas jej prevádzkovania.

Dohoda o splatení úverov a čestné prehlásenie sú s dátumom 7.8.2006, kedy už žalobkyňa bola jedinou spoločníčkou a konateľkou spoločnosti F. A. GROUP s.r.o.

Žalovaný v priebehu celého konania popieral nárok žalobkyne na zaplatenie žalovanej sumy, zotrval na tom, že nikdy nemal úmysel si od žalobkyne požičať peniaze a že nikdy od nej žiadne peniaze neprevzal. Žalobkyňa súdu napriek predloženiu mnohých listinných dôkazov preukazujúcich zabezpečenie sumy, ktorú mala žalovanému požičať, nepreukázala však, že skutočne došlo k odovzdaniu peňazí žalovanému, ktorým odovzdaním by došlo k dohode o pôžičke. Naopak predložila len listiny preukazujúce skutočnosť, že časť žalovanej sumy poukázala na účet spoločnosti, ktorej jedinou spoločníčkou a konateľkou sa neskôr stala. Sama žalobkyňa taktiež uviedla, že k uzavretiu zmluvy o pôžičke došlo potom, čo už žalovanému predmetnú sumu peňazí poskytla. Vzhľadom na uvedené potom súd za právne bezvýznamné považoval aj ďalšie listinné dôkazy, na ktoré žalobkyňa odkazovala a o ktoré opierala svoj nárok a to dohodu o splatení úverov a čestné prehlásenie. Odhliadnuc od tej skutočnosti, že aj podpísanie a uzrozumenie s takýmito úkonmi žalovaný v celom rozsahu tak ako zmluvu o pôžičke poprel, súd považuje za potrebné uviesť následovne. Predmetná dohoda o splatení úverov nemá povahu dvojstranného právneho úkonu tak ako je označená, keď v obsahu tejto dohody sa mal žalovaný zaviazať splatiť úvery, ktoré boli poskytnuté žalobkyni uvedenými finančnými inštitúciami, no absentuje uvedenie subjektu, ktorému mal žalovaný plniť. Čo sa týka čestného prehlásenia, ktorým mal zasa žalovaný prebrať všetky záväzky a pohľadávky, ktoré vznikli počas prevádzkovania podnikateľského subjektu F.A.Group s.r.o., tak z obsahu tejto listiny nie je vôbec možné dôvodiť nárok žalobkyne voči žalovanému, nakoľko toto pojednáva o záväzkoch a pohľadávkach uvedenej spoločnosti, ktorá bola a je právnickou osobou s vlastnou právnou subjektivitou, ako taká aj zodpovedá za svoje záväzky a osobitným okruhom právnych vzťahov je potom v zmysle upravený vzťah tejto právnickej osoby a jej spoločníkov a konateľov či už vo vnútri tohto subjektu ako aj vo vzťahu k tretím osobám. Taktiež za právne nevýznamné súd považoval ďalšie skutočnosti ohľadom poskytnutia pôžičky spoločnosti Tinta spol. s r.o., ktorý právny vzťah mal vzniknúť medzi spoločnosťou Fashion Accessory Group s.r.o. a spoločnosťou Tinta spol. s r.o., ktoré by nanajvýš mohli potvrdiť skutočnosť, že spoločnosť Fashion Accessory Group s.r.o. disponovala určitou finančnou čiastkou, ktorú poskytla inej spoločnosti, no nijako nepreukazovali uzavretie zmluvy o pôžičke medzi účastníkmi konania.

Vzhľadom na vyššie uvedené má súd za to, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že k odovzdaniu peňazí žalovanému - dlžníkovi nedošlo, žalobkyňa túto skutočnosť nijako nepreukázala a preto neostávala súdu nič iné, ako žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

V tejto súvislosti súd poukazuje aj na to, že aj keby došlo k platnému uzavretiu zmluvy o pôžičke, tak v zmysle tejto by bol žalovaný povinný vrátiť pôžičku do 29.9.2005 a preto nasledujúcim dňom začala

v zmysle príslušných ustanovení plynúť všeobecná trojročná premlčacia doba, ktorá uplynula dňa 30.9.2008 a žaloba bola podaná žalobkyňou osobne na súde až dňa 2.10.2008 a keďže žalovaný vzniesol námietku premlčania, súd by nemohol žalobkyni takéto premlčané právo priznať.

O trovách konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní, môže súd rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd do Prešova prostredníctvom tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. l b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd I. stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené / § 205 a/ f) rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote, možno sa jej plnenia domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.