Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Tos-85-2011.pdf
PDF · 73.46 KB
Case nature
Area
Subarea
1Tos/85/2011
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a sudcov JUDr. Štefana Hrvolu a JUDr. Ingrid Kišacovej Dr., v trestnej veci odsúdeného T. W., pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona a iné, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Levice z 08. 11. 2011, sp. zn. 1Pp/36/2011, na neverejnom zasadnutí konanom v Nitre 29. 12. 2011, takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sa sťažnosť odsúdeného T. W. z a m i e t a , pretože nie je dôvodná.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením Okresný súd Levice (ďalej len súd I. stupňa), postupom podľa § 66 ods. 1 písm. a/, ods. 2 Trestného zákona (ďalej len „Tr. zák.“), zamietol návrh odsúdeného T. W. (ďalej len „odsúdený“) o podmienečné prepustenie z výkonu súhrnného trestu odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky a 4 (štyri) mesiace, uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Zvolen z 31. 07. 2009, sp. zn. 1T/14/2008, v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 14. 04. 2010, sp. zn. 3To/18/2010.
Uvedené rozhodnutie súd I. stupňa odôvodnil tým, že odsúdený splnil len formálnu podmienku - vykonal polovicu trestu odňatia slobody a jednu z materiálnych podmienok - preukázal určitý stupeň polepšenia tým, že počas výkonu trestu získal dve disciplinárne odmeny.
Zároveň konštatoval, že odsúdený nesplnil druhú z materiálnych podmienok - prognózu, že bude viesť riadny život v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia, pretože sa opakovane dopúšťa trestnej činnosti najmä majetkového charakteru.
V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že v priebehu rokov 2008-2010 bol 6-krát odsúdený, pri spracovávaní programu zaobchádzania sám nenavrhol žiadne aktivity, o ktoré by mal vo výkone trestu záujem. Napriek tomu, že odsúdený získal dve disciplinárne odmeny, nebol disciplinárne potrestaný, stanovené ciele programu plní priebežne, vzhľadom na jeho kriminálnu minulosť nemožno od neho očakávať, že po podmienečnom prepustení z výkonu trestu bude viesť riadny život.
Z týchto dôvodov dospel súd I. stupňa k záveru, že v danom prípade prognóza do občianskeho života u odsúdeného nie je priaznivá a stanovené ciele sa u neho neplnia v celom rozsahu, preto je potrebné na neho naďalej pôsobiť výchovnými prostriedkami vo výkone trestu.
Proti tomuto uzneseniu, ihneď po jeho vyhlásení, podal sťažnosť odsúdený.
V jej písomných dôvodoch, prostredníctvom obhajcu uviedol, že v danom prípade je osobitne potrebné, aby súd prihliadol na to, v akom ústave na výkon trestu je zaradený počas rozhodovania o podmienečnom prepustení, pretože typ ústavu a stupeň stráženia zodpovedá miere prevýchovy páchateľa a možnostiam jeho resocializácie.
Súd však nesmie prihliadať na predchádzajúci život odsúdeného, pretože táto skutočnosť už bola predmetom jeho posudzovania pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu a jej opätovné zhodnotenie by bolo v rozpore so zásadou vyjadrenou v § 38 Tr. zák..
Poukázal na to, že v odôvodnení napadnutého uznesenia súd I. stupňa konštatuje, že v poslednom období boli u neho zaznamenané pozitívne zmeny, v jeho správaní neboli zistené výraznejšie nedostatky, dodržiava ústavný poriadok. Zároveň bol dvakrát disciplinárne odmenený, nebol disciplinárne potrestaný. Jeho pracovná morálka je na požadovanej úrovni, žije s družkou a dvoma maloletými deťmi, riaditeľ ústavu na výkon trestu odňatia slobody odporučil jeho prepustenie s dohľadom.
Vytýkal súdu I. stupňa, že poukazoval na jeho viacnásobné protizákonné konania, čo je v rozpore s horeuvedenou zásadou.
Navrhol, aby nadriadený súd svojim rozhodnutím napravil nesprávny názor súdu I. stupňa, vyhovel jeho sťažnosti a podmienečne ho prepustil z výkonu trestu s primeraným dohľadom podľa § 78 ods. 1 Tr. zák..
Podľa § 192 ods.1 písm. a/, písm. b/ Tr. por., pri rozhodovaní o sťažnosti preskúmal nadriadený orgán správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Po preskúmaní predloženého spisového materiálu nadriadený súd dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.
Podľa § 66 ods. 1 písm. a/, ods. 2 Tr. zák., súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.
Pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.
Po preskúmaní predloženého spisového materiálu, nadriadený súd dospel k záveru, že správne rozhodol súd I. stupňa, keď zamietol žiadosť odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, pretože odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a najmä svojim správaním nepreukázal také polepšenie, že sa môže od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.
Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že v trestnej veci vedenej proti odsúdenému na Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp. zn. 8T/187/2008 pre prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. bola uznesením Okresného súdu Veľký Krtíš zo 17. 10. 2011, sp. zn. 8Nt/66/2011 povolená obnova konania, v dôsledku čoho bol zrušený výrok o treste rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš z 08. 11. 2010, sp. zn. 8T/187/2008, ako aj všetky ďalšie výroky obsahovo naň nadväzujúce, ak vzhľadom na zrušenie stratili podklad.
Na základe uvedeného aj nadriadený súd dospel k záveru, že predchádzajúce podmienečné odsúdenia, vykonané nepodmienečné tresty, ale ani upustenia od uloženia súhrnného trestu nemali na odsúdeného požadovaný prevýchovný vplyv, pretože tento sa opakovane dopúšťa úmyselnej majetkovej trestnej činnosti, najčastejšie vo forme podvodu, resp. úverového podvodu a naposledy aj vo forme sprenevery.
Pokiaľ ide o dve disciplinárne odmeny, ktoré odsúdený dosiahol vo výkone trestu a skutočnosť, že nebol disciplinárne potrestaný, toto nepovažuje ani nadriadený súd za dostatočný argument na konštatovanie, že odsúdený sa doterajším výkonom trestu napravil a povedie riadny život po podmienečnom prepustení z výkonu trestu. V danom prípade bola z jeho strany potrebná väčšia aktivita pri plnení povinností a tiež pri plnení programu zaobchádzania, ku ktorému sa od nástupu trestu prejavoval pasívne, nenavrhol žiadne aktivity.
Pokiaľ ide o dôvody sťažnosti odsúdeného, najmä časť, v ktorej vytýkal súdu I. stupňa, že poukázal na jeho predchádzajúce odsúdenia, tieto nadriadený súd nepovažoval za dôvodné.
Pri hodnotení odsúdeného pre účely podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody je potrebné hodnotiť jeho osobu komplexne, a to jednak jeho správanie počas výkonu trestu a plnenie povinností, ale zároveň aj prognózu do budúcnosti, či sa môže od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.
Vzhľadom na uvedené aj nadriadený súd dospel k záveru, že odsúdený nesplnil všetky zákonom uložené podmienky potrebné k podmienečnému prepusteniu z výkonu trestu odňatia slobody a teda nemožno od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.
Po komplexnom zhodnotení osoby odsúdeného, vychádzajúc aj z hodnotenia Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Želiezovce a s poukazom na predchádzajúcu kriminálnu minulosť odsúdeného je jeho resocializačná prognóza menej priaznivá, preto bude naďalej potrebné na jeho prevýchovu pôsobiť prostriedkami výkonu trestu.
Keďže ani v konaní, ktoré predchádzalo napadnutému uzneseniu, nadriadený súd nezistil žiadne nesprávnosti, sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú zamietol (§ 193 ods.1 písm. c/ Tr. por.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný
prostriedok.