Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31C/33/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Katarínou Skubákovou v právnej veci sporu žalobcu: G.. A. N., narodený XX.X.XXXX, bytom T. 3, Trnava, zastúpený: Mgr. Vladimír Šárnik, advokát, Rožňavská 2, Bratislava, proti žalovanému: Mesto Trnava, IČO: 00313114, Hlavná 1, Trnava, o zaplatenie 180,11 eur s príslušenstvom, t a k t o

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 147,11 eur, 8,5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 470,34 eur za obdobie od 3.4.2023 do 28.4.2023, 8,5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 180,11 eur za obdobie od 29.4.2023 do 19.07.2023, 8,5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 147,11 eur za obdobie od 20.7.2023 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

II. Konanie sa v časti o zaplatenie sumy 33,- eur s úrokom z omeškania 8,5% ročne zo sumy 33,- eur od 20.07.2023 do zaplatenia, zastavuje.

III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 8.5.2023, postúpenou tunajšiemu súdu dňa 16.6.2023, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie mu sumy 82,33 eur s úrokmi z omeškania 8,5% ročne zo sumy 372,56 eur od 3.4.2023 do 28.4.2023 a zo sumy 82,33 od 29.4.2023 do zaplatenia, ako aj nákladov spojených s uplatnením pohľadávky 97,78 eur.

2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaný spôsobil žalobcovi škodu na jeho motorovom vozidle Dacia Sandero, EČ: TT-S., tým, že dňa 15.07.2022 cca o 19:45 hodine počas prejazdu vozidla žalobcu po miestnej komunikácii Pekárskej ulici v Trnave, ktorá je v správe žalovaného, došlo k zdvihnutiu zábrany (stĺpika) patriacej žalovanému. Žalobca vynaložil na opravu vozidla náklady vo výške 372,56 eur. Za uplatnenie nároku na náhradu škody výzvou zo dňa 01.04.2023 žalobca zaplatil advokátovi odmenu vo výške výške 97,78 eur (2 x úkon právnej služby á 28,22 eur - prevzatie veci, výzva na zaplatenie, 2 x paušálna náhrada á 12,52 eur a 20 % DPH vo výške 16,30 eur). Dňa 28.04.2023 žalovaný prostredníctvom poisťovne Kooperativa zaplatil časť náhrady škody vo výške 290,23 eur. Poisťovňa bez vysvetlenia neuhradila náhradu odmeny advokáta 97,78 eur, plnenie skrátila o spoluúčasť žalovaného 33,- eur a o vymyslenú "amortizáciu materiálu" vo výške 49,33 eur. Na uplatenie náhrady škody žalobcu využil služby advokáta, ktorému uhradil tarifnú odmenu. Využitie služieb advokáta je jednak jeho právom a súčasne to zjavne bolo aj vecne odôvodnené, keďže nešlo iba o jednoduchý technický úkon, ktorý zvládne aj laik, čoho dôkazom je sama skutočnosť, že ani kvalifikovaná výzva nestačila na to, aby žalovaný riadne nahradil škodu. Pokiaľ ide o akúsi "amortizáciu", tak poškodené diely vozidla (spodné ochranné plasty) neboli žiadnym

spôsobom opotrebené ("amortizované") a ich výmenou sa vozidlo žalobcu vôbec nezhodnotilo, naopak, opravované poškodenie po nehode skôr hodnotu vozidla znižuje. Škodou žalobcu sú náklady, ktoré musel vynaložiť na uvedenie svojho vozidla do pôvodného stavu. Výmena poškodených krycích plastov podvozka je nevyhnutným dôsledkom poškodenia vozidla nehodou, ktorej následky nie je možné odstrániť inak. Ani dôsledky opravy, ktorá prípadne vylepší stav poškodenej časti vozidla, keďže iným spôsobom ju nie je možné vykonať, nie je z právneho hľadiska možné hodnotiť ako „zhodnotenie“, ale stále ide o škodu, t. j. náklady na uvedenie vozidla do pôvodného stavu, t. j. stavu vozidla, ktoré nie je nehodou poškodené. Nehoda pritom so sebou nesie riziko skrytých poškodení ďalších súčastí vozidla, ktoré nie je možné ani pri podrobnej obhliadke zistiť. V dôsledku opravy po nehode teoreticky môže dôjsť k technickému vylepšeniu určitej časti vozidla, samotná nehoda však má na vozidlo ako celok buď neutrálny alebo negatívny vplyv, nikdy nie pozitívny. Čím je nehoda vážnejšia a oprava rozsiahlejšia, tým je technické znehodnotenie vozidla väčšie. Zhodnotenie opravou (amortizácia) je aj z ekonomického hľadiska nezmyslom, pretože samotnou nehodou a následnou opravou sa vozidlo v porovnaní so stavom pred nehodou spravidla ekonomicky znehodnotí. Oprava vozidla po nehoda je rozpoznateľná a vždy znižuje trhovú hodnotu vozidla už len z dôvodu, že opravou sa spravidla nedá dosiahnuť rovnaká technická kvalita vozidla ako pri jeho prvotnej výrobe. Trh jednoznačne reaguje na vozidlá opravované po nehode zníženým dopytom, čo sa prejavuje aj zníženou cenou takýchto vozidiel. Žalobca tak žiadne zhodnotenie vozidla v dôsledku opravy po nehode nezískal, ale iba vynaložil náklady nevyhnutné na to, aby mal vozidlo s nepoškodenými spodnými krycími plastami ako pred nehodou. Spodné krycie plasty pritom nie sú súčiastkou vozidla, ktorá sa postupne opotrebúva a pravidelne mení, ale ide o súčiastku, ktorá sa môže poškodiť iba silovým pôsobením. Žalobca tieto krycie plasty nemal žiadnym spôsobom opotrebené, neboli teda "amortizované", ale boli plne funkčné. Žalobca poukazoval na rozsudky NS SR zo dňa 28.03.2013, sp. zn. , podľa ktorého „Dovolací súd sa stotožnil s právnym názorom krajského súdu, ktorý pri rozhodovaní veci vzal do úvahy účel a zmysel ustanovenia a a v zhode s okresným súdom vyložil ust. , tak, že škoda, ktorá vznikla žalobcovi v dôsledku dopravnej nehody, vykonanej opravy poškodeného vozidla, predstavuje hodnotu vynaložených nákladov na opravu vozidla, bez zohľadnenia amortizácie pri tých náhradných dieloch, ktoré boli do vozidla zamontované ako nové. V konečnom dôsledku poškodenie vozidla dopravou nehodou a následne vykonaná oprava v použití nových náhradných dielov vozidlo nezhodnocuje, pretože každou dopravnou nehodou, ktorou je vozidlo poškodené, sa vo všeobecnosti jeho technická hodnota znižuje. Správanie žalobcu ako poškodeného len viedlo k tomu, aby obnovil stav vozidla, ktorý tu bol pred škodovou udalosťou (dopravnou nehodou), a k vynaloženiu nákladov na vykonanú opravu bol žalobca donútený dopravnou nehodou. Žalobcovi musí byť kompenzovaná ujma, ktorá mu vznikla z titulu dopravnej nehody, za súčasného stavu, že žalovaný a ani vedľajší účastník na strane žalovaného nepreukázali, že by sa žalobca bezdôvodne obohatil, t. j., že by na opravu vozidla boli použité nové diely, ktoré nesmerovali k obnoveniu prevádzkyschopnosti vozidla, resp. že by nové diely s opravou poškodeného vozidla nesúviseli. Uplatnenie „amortizácie“ by bolo porušením zásady neminem laedere - nikoho nepoškodzovať. Účelom zákona, resp. zákonných ustanovení vyššie citovaných a súdneho konania, je taký postup, aby sa poškodenému - žalobcovi, jeho právo na náhradu škody v plnej miere kompenzovalo, čo je v zhode aj so spravodlivým výkladom zákona. Opačný prístup k prejednávanej sporovej veci, ktorý by nezohľadnil vykompenzovanie škody v celom rozsahu v dôsledku vynaložených nákladov žalobcom na opravu poškodeného vozidla, aby sa toto dostalo do stavu pred poškodením, by bol aj v rozpore s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorá kladie dôraz pri rozhodovaní všeobecných súdov na princíp riadneho a spravodlivého procesu v zmysle SR a s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.“ Obdobne pokázal i na rozsudok Krajského súdu Bratislava zo dňa 06. 04. 2016, sp. zn. : „Odvolací súd v danej veci dospel k záveru, že škoda, ktorá nastala na strane navrhovateľa v dôsledku škodnej udalosti, spočíva v nákladoch na opravu poškodeného motorového vozidla, pričom tieto náklady boli vynútené práve škodnou udalosťou, teda „zhodnotenie“ motorového vozidla v dôsledku opravy jeho poškodených častí výmenou za nové náhradné diely vyplynulo z protiprávneho konania subjektu odlišného od navrhovateľa, ktorý viedol motorové vozidlo poistené u odporcu. Podľa názoru odvolacieho súdu, nie je možné zaťažiť poškodeného a žiadať od neho, aby doplácal na následky dopravnej nehody, ktorú nezapríčinil. Na základe uvedeného dospel odvolací súd k takému výkladu ustanovení a , na základe ktorého rozsah náhrady škody navrhovateľa vyplýva z porovnania majetkového stavu navrhovateľa ako poškodeného škodnou udalosťou pred a po realizácii opravy poškodeného motorového vozidla, pričom rozsah náhrady škody musí zohľadniť všetky navrhovateľom vynaložené prostriedky nevyhnutné

k obnoveniu prevádzky-schopného stavu vozidla, teda k obnoveniu pôvodného stavu poškodeného motorového vozidla.“

3. Okresný súd Banská Bystrica žalobe vyhovel v celom rozsahu vydaním platobného rozkazu. Platobný rozkaz bol zrušený na základe odporu žalovaného. Žalovaný v odpore žiadal žalobu zamietnuť, pričom uviedol, že ku škode na motorovom vozidle žalobcu došlo tým, že dňa 15.07.2022 cca o 19:45 hodine počas prejazdu vozidla po miestnej ceste na Pekárskej ulici v Trnave, ktorá je v správe žalovaného, došlo k samovoľnému zdvihnutiu zábrany (výsuvného stípika - pooleru), teda bez zavinenia, tak ako to vyplýva zo záznamu o odložení priestupku. Na základe vzniku škody na vozidle bola vykonaná jeho oprava v celovej výške 372,56 eur, ako vyplýva z faktúry autoservisu DACIA a pokladničného bloku o úhrade tejto opravy, obe zo dňa 22.08.2022. Dňa 06.04.2023 došlo zo strany žalovaného k nahláseniu poistnej udalosti poisťovni Kooperativa. Faktúra zo strany právneho zástupcu Mgr. Vladimíra Šárnika na úhradu právneho zastupovania žalobcu bola vystavená dňa 15.04.2023. Faktúra bola zo strany žalobcu uhradená bankovým prevodom dňa 02.05.2023. K vystaveniu faktúry tak došlo evidentne až po 9 dňoch od nahlásenia poistnej udalosti poisťovni Kooperativa a k následnému uhradeniu tejto faktúry zo strany žalobcu tak došlo zjavne až po 26 dňoch od nahlásenia poistnej udalosti poisťovni Kooperativa. Žalovaný na tomto mieste uvádza, že týmto nákladom mohol žalobca predísť užšou súčinnosťou so žalovaným. Výzvou na zaplatenie náhrady škody zo dňa 01.04.2023 došlo k uplatneniu škodového nároku zo strany PZ žalobcu, a to vo výške 372,56 eur za opravu vozidla a súčasne náhrady nákladov za právne služby vo výške 97,78 eur. Využitie služieb advokáta bolo zjavne neodôvodnené, neúčelné a nehospodárne, keď žalovaný predpokladá, že by výzvu na zaplatenie náhrady škody bol schopný podať zjavne aj bez pomoci advokáta, ktorý si za uvedené právne služby: „prevzatie veci, spísanie výzvy a paušálnu náhradu" ako tarifnú odmenu vyúčtoval sumu 97,78 eur, ktorá je súčasťou žalobného nároku. Listom poisťovne Kooperativa zo dňa 26.04.2023 bol žalobca informovaný, že mu bude poukázané poistné plnenie vo výške 290,23 eur, pričom z celkovej uplatnenej výšky náhrady škody v sume 372,56 eur bola odpočítaná spoluúčasť žalovaného ako poisteného vo výške 33,- eur a podľa žalobcu „vymyslená" amortizácia materiálu vo výške 59,33 eur. Na tomto mieste žalovaný uvádza, že pri uvedenej amortizácii poisťovňa postupovala podľa a 443 , podľa ktorých sa pri spôsobení škody uhrádza skutočná škoda, pričom pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia. K poškodeniu vozidla došlo ešte 15.7.2022, k oprave vozidla dňa 22.8.2022, k uplatneniu náhrady škody až dňa 1.4.2023, teda až po vyše ôsmich mesiacoch od vzniku škody, pričom poistné plnenie od poisťovne bolo poskytnuté už 28.4.2023, teda ešte v mesiaci, v ktorom bola uplatnená náhrada škody prostredníctvom PZ žalobcu. Postup poisťovne v tejto veci preto žalovaný považuje za správny. Žalovaný na tomto mieste rovnako uvádza, že k predídeniu celého sporu z upomínacieho konania mohol žalobca predísť užšou súčinnosťou so žalovaným.

4. Žalobca v replike uviedol, že žalovaný v odpore namieta, že žalobca mohol predísť nákladom na právne služby užšou súčinnosťou so žalovaným, neuvádza však, v čom by mala táto užšia súčinnosť spočívať, a čo by na veci zmenila. Žalobca tým, že sa pri uplatňovaní svojho nároku dal zastúpiť advokátom, využil svoje právo na právnu pomoc. Že konal dôvodne pritom dokazuje aj následný postup žalovaného, ktorý možno charakterizovať ako svojvoľný a zlomyseľný. Žalovaný nedodržal zákonnú lehotu na úhradu pohľadávky v zmysle ust. , úroky z omeškania však nezaplatil, nárok žalobcu neposudzoval sám, ale vybavenie žiadosti na náhradu škody ponechal v celom rozsahu na poisťovňu, s ktorou žalobca nemá žiaden právny vzťah a dokonca žalobcovi ani len nezaslal odpoveď na jeho výzvu, ale nechal to za seba urobiť na poisťovňu, na ktorej právne názory sa odvoláva iba v časti, ktorá mu vyhovuje, ale súčasne úplne prehliada stanovisko poisťovne, že spoluúčasť 33,- eur má zaplatiť žalovaný, čo dosiaľ nevykonal. Žalovaný pritom v minulosti rovnakým spôsobom poškodil motorové vozidlo patriace rodičom žalobcu dokonca dvakrát. Nemožno sa teda čudovať, že žalovaný sa dal od počiatku zastúpiť advokátom, pričom ďalší vývoj veci správnosť jeho rozhodnutia iba potvrdil. Žalovanému sa javí, že výzva na náhradu škody je iba jednoduchým úkonom, na ktorý nie je treba advokáta. Opak je však pravdou. Podanie výzvy ako úkon právnej služby nespočíva iba v pisárskej činnosti, ale je potrebné posúdiť aj všetky právne súvislosti, najmä určiť subjekt, ktorý zodpovedá za škodu, výšku oprávneného nároku, aby poškodeného škodca neoklamal napríklad vymyslenou amortizáciou, ako sa to pokúša urobiť aj v tomto prípade, posúdiť existenciu dôkazov na preukázanie nároku, atď. Pokiaľ ide o žalovaným akcentovanú možnosť užšej súčinnosti, tak zostáva bez vysvetlenia prečo sa sám žalovaný v pozícii škodcu iniciatívne nepokúsil o užšiu súčinnosť a sám iniciatívne neoslovil žalobcu s ponukou nahradiť mu škodu. O poškodení vozidla žalobcu a aj identite žalobcu totiž žalovaný veľmi dobre vedel, keďže zamestnanec žalovaného C. H., ktorý stĺpik v čase nehody obsluhoval, bol

následne v tejto veci aj podať vysvetlenie na ODI Trnava. Rovnako bol podať vysvetlenie, dokonca ku výške vzniknutej škody aj ďalší zamestnanec žalovaného D. R., ktorý tiež oznamoval ODI Trnava, že kamerový záznam nehody nemôže žalovaný poskytnúť, lebo v dôsledku prehriatia došlo k strate všetkých záznamov (nemožno si nevšimnúť vysokú poruchovosť technických zariadení žalovaného). Žalovaný pritom pozná identitu žalobcu, pretože mu udelil povolenie na vjazd do pešej zóny. Žalobca v návrhu na vydanie platobného rozkazu citoval viacero súdnych rozhodnutí, ktoré ohľadom výmyslu o akejsi amortizácii jednoznačne dávajú za pravdu žalobcovi. Tieto súdne rozhodnutia žalovaný odmieta brať na vedomie. Žalovaný však stanovisko poisťovne zjavne využíva iba ako zámienku na obštrukcie, pretože ani časť náhrady škody, ktorú poisťovňa za neho neuhradila z dôvodu spoluúčasti, žalobcovi nezaplatil a nezaplatil ani úrok z omeškania, aj keď sa zjavne do omeškania dostal, a to do omeškania počítaného od výzvy, nie od dátumu škodovej udalosti.

5. Žalovaný v duplike doplnil, že nikdy nemal v úmysle robiť žalobcovi prieky, resp. konať svojvoľne a zlomyseľne. Pod užšou súčinnosťou mali na mysli, že sporu sa jednoducho dalo predísť napr. osobnou návštevou príslušného odboru Msú v Trnave, kde by sa celá záležitosť operatívne vyriešila. Mesto Trnava má pre prípad zodpovednosti škody uzatvorenú zmluvu s poisťovňou, preto je pochopiteľné, že škodové udalosti rieši prostredníctvom poisťovne, aj keď do vzniku škody poškodený s poisťovňou nemá žiadny právny vzťah. V súvislosti so spomínaným operatívnym vyriešením celej záležitosti bola preto žalobcovi uhradená spoluúčasť vo výške 33,- eur. Žalovaný zotrval na názore, že na spísanie výzvy na náhradu škody nie je potrebné právnické vzdelanie, resp. advokátska licencia. Amortizácia nie je v tomto prípade vymysleným inštitútom a neslúži na oklamanie žalobcu, ale je v poisťovníctve bežným pojmom a znamená opotrebenie, pokles hodnoty opotrebením (zdroj: https://sk.wikipedia.org/wiki/Amortizácia). Poškodené vozidlo bolo podľa technického preukazu vyrobené 14.07.2013, pričom k jeho poškodeniu došlo dňa 15.07.2022 - teda v tej dobe už po takmer deviatich rokoch. Toto je faktor, na základe ktorého si poisťovňa uplatnila amortizáciu.

6. Podaním doručeným súdu dňa 27.11.2023 žalobca vzal žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 33,- eur s úrokom z omeškania 8,5% ročne zo sumy 33,- eur od 20.07.2023 do zaplatenia. Následne po späťvzatí rozšíril žalobu o nárok titulom nákladov na právne služby advokáta za uplatnenie nároku na náhradu škody voči žalovanému výzvou zo dňa 1.4.2023, za ktorú žalobca zaplatil advokátovi odmenu 97,78 eur vrátane úrokov z omeškania, ktorý opomenul uviesť do petitu žaloby. Súd žalobcom navrhované rozšírenie žaloby po predchádzajúcom späťvzatí pripustil na pojednávaní dňa 29.11.2023 s tým, že (po čiastočnom späťvzatí, o ktorom však podľa súd rozhodne až pri rozhodovaní vo veci samej) bude rozhodovať o nároku žalobcu v znení: Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu 147,11 eur, 8,5 % p.a. úrok z omeškania zo sumy 470,34 eur za obdobie od 3.4.2023 do 28.4.2023, 8,5 % p.a. úrok z omeškania zo sumy 180,11 € za obdobie od 29.4.2023 do 19.07.2023, 8,5 % p.a. úrok z omeškania zo sumy 147,11 € za obdobie od 20.7.2023 do zaplatenia a trovy konania. Súd tak vo veci pripustil zmenu žaloby, o ktorej ďalej konal a rozhodoval meritórne, pričom o zastavení konania v späťvzatej časti o zaplatenie 33,- eur a súvisaceho príslušenstva (úroku z omeškania od 20.7.2023 do zaplatenia) rozhodol až v rozhodnutí vo veci samej podľa (z ktorého dôvodu tiež v hlavičke uvádza celý predmet konania vrátane sumy 33,- eur, v ktorej bola žaloba vzatá späť, ale konanie mohlo byť zastavené až spoločne s rozhodnutím vo veci samej), a to tak, že konanie v späťvzatej časti zastavil (výrok II. rozsudku). Súd sa vo veci oboznámil s listinnými dôkazmi predloženými do spisu stranami (podľa textu nižšie) ako aj s celým obsahom spisového materiálu.

7. Žalovaný právom záverečnej reči zopakoval, že naďalej spochybňuje účelnosť právneho zastúpenia na strane žalobcu pred konaním. Ak by sa na nich obrátil sám žalobca, myslí, že by ku sporu ani nedošlo.

8. V konaní nebolo sporným, že žalovanému vznikla dňa 15.07.2022 škoda na motorovom vozidle F počas prejazdu vozidla po Pekárskej ulici v Trnave, ktorá je v správe žalovaného zdvihnutím stĺpika patriaceho žalovanému, že žalobca vynaložil na opravu motorového vozidla sumu 372,56 eur, že za uplatnenie nároku na náhradu škody výzvou z 01.04.2023 zaplatil žalobca ako odmenu jeho právnemu zástupcovi sumu 97,78 eur, že žalovaný zaplatil 28.04.2023 sumu 290,23 eur a dodatočne počas konania sumu 33,- eur v podobe spoluúčasti. Sporné bolo, či odmena uhradená advokátovi predstavuje účelne vynaložené náklady spojené s uplatnením pohľadávky, a či má žalovaný nárok na položku neuhradenú poisťovňou ako amortizácia.

9. Súd vec právne posúdil podľa nasledovných ustanovení právnych predpisov.

10. Podľa , záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Podľa , záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. Podľa , každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Podľa , uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Podľa , pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia. Podľa o pozemných komunikáciách (Cestného zákona) v znení účinnom v čase vzniku škody na vozidle žalobcu, správcovia diaľníc, ciest a miestnych ciest však zodpovedajú za škody, ktoré vznikli užívateľom týchto komunikácií a ktorých príčinou boli závady v zjazdnosti, okrem prípadu, že preukážu, že nebolo v medziach možností tieto závady odstrániť, ani na ne predpísaným spôsobom upozorniť. Čl. 47 ods. 2 SR, každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom. Podľa , skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Podľa veta prvá účinného v čase vzniku omeškania, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa nariadenia vlády č. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania splnením peňažného dlhu.

11. Pri opraviteľnom poškodení predmetu predstavuje skutočnú škodu náklad na nutnú opravu, ak sa vec uviedla do stavu, v akom bola pred poškodením. Ak opravou nebude odstránené vzniknuté znehodnotenie, možno žiadať aj ďalšiu náhradu z tohto dôvodu (R 17/1962). V dôsledku opravy, ktorou bude vozidlo uvedené do pôvodného stavu, nedôjde k jeho zhodnoteniu, naopak hodnota havarovaného, aj keď opravovaného, vozidla bude na trhu nižšia....Ak sa za škodu považuje ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, a jej výška je daná rozdielom medzi majetkovým stavom poškodeného pred a po poškodení, musí aj rozsah náhrady škody zohľadniť výškou všetkých potrebných prostriedkov, ktoré bol poškodený nútený vynaložiť na obnovenie pôvodného majetku, v danom prípade na opravu vozidla tak, aby bolo z technického hľadiska rovnako prevádzkyschopné ako pred škodnou udalosťou. Pokiaľ obnovenie do pôvodného stavu nie je možné vykonať inak, ako použitím náhradných dielov, oprava bola vykonaná účelne a smerovala iba k odstráneniu škodovej udalosti, nie je možné prenášať povinnosť k úhrade nákladov na uvedenie veci do pôvodného stavu na poškodeného a neodôvodnene ho znevýhodňovať voči škodcovi. (nález Ústavného súdu Českej republiky z 19.3.2008, sp. zn. ).

12. V konaní neboli sporné žiadne podstatné skutkové tvrdenia relevantné pre rozhodnutie o podanej žalobe a podstatou rozhodnutia bolo právne posúdenie v zásade nesporného skutkového stavu veci. Žalovaný ako nesporný správca cestnej komunikácie zodpovedá za škodu, ktorá bola spôsobená na motorovom vozidle žalobcu dňa 15.07.2022 zdvihnutím zábrany (stĺpika) patriacej nesporne žalovanému, a to podľa ustanovenia § 9a ods. 2 cestného zákona, keď príčinou vzniku škody tu bola závada v zjazdnosti cesty (spôsobená samovoľným vysunutím stĺpika z dôvodu prehriatia ovládacieho prvku - podľa Záznamu ORPZ ODI zo dňa 30.9.2022 - č.l. 11), pričom žalovaný ako správca komunikácie nepreukázal (ani netvrdil), že by nebolo v medziach jeho možností uvedenú závadu odstrániť. V konaní nebolo sporným, že žalobca na odstránenie škody na vozidle, ktorá mu vznikla zdvihnutím stĺpika patriaceho a spravovaného na cestnej komunikácii žalovaným vynaložil v autoservise sumu 372,56 eur (faktúra zo dňa 22.8.2022 č.l. 9 od zhotoviteľa TT-CAR, s.r.o. s potvrdením o úhrade č.l. 10). Taktiež v konaní nebolo sporným, že žalobca vyzval žalovaného na úhradu náhrady škody v podobe nákladov na opravu vozidla v sume 372,56 eur vrátane náhrady nákladov na právne služby spojené s uplatnením náhrady škody v sume 97,78 eur listom zo dňa 1.4.2023 (č.l. 7 a doručenka č.l. 8). Náklady na právne služby boli žalobcovi jeho právnym zástupcom nesporne vyúčtované dňa 1.4.2023 (faktúra č. XX/XXXX č.l. 17) a žalobca ich uhradil dňa 2.5.2023 (potvrdenie č.l. 18). V konaní taktiež nebolo sporným, že

dňa 28.4.2023 bola žalobcovi uhradená poisťovateľom žalovaného suma 290,23 eur a následne počas konania suma 33,- eur, a to dňa 19.7.2023, ako poisťovateľom neuhradená spoluúčasť žalovaného.

13. Žalovaný sa v konaní bránil najmä skutočnosťou, že žalobcovi správne nebola (jeho poisťovateľom) uhradená suma 49,33 eur ako amortizácia materiálu, keďže motorové vozidlo bolo vyrobené ešte v roku 2013 a pri určení výšky škody sa vychádza z ceny veci v čase poškodenia. Taktiež sporoval nárok žalobcu na náhradu nákladov spojených s uplatnením jeho pohľadávky v podobe nákladov na právnu pomoc v sume 97,78 eur.

14. Súd vec v časti nároku o zaplatenie sumy 49,33 eur uvádza, že vo vzťahu žalobcu ako poškodeného a žalovaného ako škodcu je irelevantné, či a ako poisťovateľ žalovaného vyhodnotil nárok na náhradu škody. Žalobca si v konaní svoj nárok uplatnil priamo voči škodcovi, ktorý za vzniknutú škodu zodpovedá v celom rozsahu. Pre súd nie je prijateľným, a ani by nepovažoval za spravodlivé, aby žalobca ako poškodený (ktorý sa na vzniku škody nepodieľal) sám znášal určitú časť nákladov, ktoré boli nevyhnutné na uvedenie vozidla do pôvodného prevádzkyschopného stavu. Žalovaný nesporoval, že by žalobca pri oprave vozidla vykonal akékoľvek úpravy vozidla, ktoré by priamo nesúviseli so škodovou udalosťou (pričom takéto z faktúry predloženej žalobcom ani nevyplývajú), žalobca tak vynaložil výdavky výlučne z dôvodu potreby odstránenia poškodenia vozidla, za ktoré zodpovedá žalovaný. V konaní nebolo sporným, že žalobca vynaložil na opravu vozidla sumu 372,56 eur, uvedená suma tak predstavuje skutočnú škodu podľa , na ktorej náhradu má od škodcu právo. Vo vzťahu k argumentácií, že poškodené vozidlo bolo ročník 2013, poškodené diely boli tak už určite opotrebované a boli vymenené za nové diely bez zohľadnenia prípadnej amortizácie, súd uvádza, že uvedená argumentácia je už judikatúrne prekonaná, pričom poukazuje napr. na vyššie citovaný nález Ústavného súdu ČR a rozhodnutie citované v ods.11, ako aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, číslo konania , podľa ktorého každou dopravnou nehodou, ktorou je vozidlo poškodené, sa vo všeobecnosti jeho technická hodnota znižuje. Uplatnenie „amortizácie“ by bolo porušením zásady neminem laedere

- nikoho nepoškodzovať. Súd tak má za to, že žalobca má nárok na náhradu škody, ktorá mu vznikla, ktorá v tomto prípade predstavuje finančnú sumu, ktorú vynaložil na opravy nevyhnutné na uvedenie motorového vozidla do prevádzkyschopného stavu ako pred škodovou udalosťou v nespornej sume 372,56 eur. Keďže žalovaný do dňa rozhodnutia z uvedenej sumy neuhradil žalobcovi (priamo, či cestou poisťovateľa) sumu 49,33 eur, súd mu uložil túto sumu uhradiť.

15. V časti nároku o zaplatenie sumy 97,78 eur, ktorú si žalobca uplatňuje ako náklady vynaložené na právnu pomoc spojenú s uplatnením svojho nároku na náhradu škody, súd uvádza, že i v tejto časti posúdil žalobu ako dôvodnú. Žalovaný sa bránil tým, že právna pomoc pre žalobcu nebola na uskutočnenie výzvy na náhradu škody potrebná. Súd však má za to, že na právnu pomoc v prípade uplatnenia si právnych nárokov má nárok každý. Uvedené právo vyplýva priamo z ustanovení SR. Žalovaný nesporoval celkovú výšku nákladov za poskytnutú právnu pomoc, sporoval jej celkovú nedôvodnosť vzhľadom na neúčelnosť. Súd však má za to, že je na žalobcovi ako poškodenom, či sa rozhodne uplatňovať si svoje právne nároky voči určitému subjektu sám, alebo s právnou pomocou. Neúčelnosť úkonov právnej pomoci (v podobe vyúčtovaného úkonu prevzatia veci a vyhotovenia výzvy na zaplatenie) vylučuje i samotná skutočnosť, že (podľa výsledku tohto konania dôvodne uplatnený) nárok žalobcu na náhradu škody nebol uspokojený ani po takomto uplatnení s právnou pomocou, pričom vec dospela do stavu civilného sporového konania s potrebou meritórneho rozhodnutia súdom. Uvedené samotné preukazuje dôvodnosť a účelnosť právneho zastúpenia žalobcu vo veci od jej počiatku. Súčasne sa súd stotožňuje s argumentáciou žalobcu, že v prípade, ak žalovaný poukazoval na to, že žalobca mohol týmto výdavkom predísť osobnou návštevou príslušného odboru Msú v Trnave, rovnako platí, že sám žalovaný v pozícii škodcu sa mohol iniciatívne pokúsiť o užšiu súčinnosť a byť tým, kto iniciatívne osloví žalobcu s ponukou nahradiť mu škodu, keď o poškodení vozidla žalobcu a aj identite žalobcu vedel, pričom ide o subjekt územnej samosprávy majúci potrebné odborné zázemie nevyhnutné na doriešenie veci tak, aby žalovaný nemusel vynakladať svoje prostriedky na uplatnenie nároku. Uvedené sa však nestalo ani niekoľko mesiacov po škodovej udalosti, a súd tak má z to, že zo strany žalobcu bolo úplne legitímne obrátiť sa na advokáta, ktorý vec v jeho mene dorieši. Náklady, ktoré žalovanému vznikli v súvislosti s poskytnutím právnej pomoci v sume 97,78 eur predstavujú príslušenstvo jeho pohľadávky v podobe nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ( ), pričom súd mu aj tento nárok v súlade s vyššie uvedenou argumentáciou priznal v celom rozsahu. Súd dodáva, že to, kedy bola právnym zástupcom žalobcu vyhotovená faktúra, či kedy boli náklady na právnu pomoc reálne uhradené, nie je vo veci pre priznanie nároku v danej časti relevantné. Samotná

povinnosť žalobcu uhradiť svojmu advokátovi odmenu za právne služby - náklady spojené s uplatnením jeho pohľadávky, totiž vznikla už dňa 1.4.2023.

16. Keďže žalovaný nesplnil svoj záväzok nahradiť žalobcovi škodu včas (nárok bol uplatnený elektronicky nesporne dňa 1.4.2023, t.j. pohľadávka bola podľa splatná v nasledujúci deň a dňa 3.4.2023 sa žalovaný dostal do omeškania) a riadne, dostal sa do omeškania, v dôsledku čoho vznikol žalobcovi nárok na úrok z omeškania, ktorý mu súd priznal v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia v spojení s nariadenia vlády č. , z priznanej sumy odo dňa 3.4.2023, keď dlžná suma sa postupne znižovala podľa nesporných úhrad žalovaného (dňa 28.4.2023 v sume 290,43 eur a dňa 19.7.2023 v sume 33,- eur). Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola odo dňa 22.3.2023 (v čase vzniku omeškania) vo výške 3,5% ročne. Súd priznal žalobcovi nárok na úroky z omeškania z celej sumy (vrátane nákladov spojených s uplatnením pohľadávky) už odo dňa 3.4.2023, keď už v tomto čase existoval nárok jeho právneho zástupcu (a zodpovedajúca povinnosť žalobcu) na úhradu odmeny za právne služby.

17. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa a o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

18. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle v spojení s , keď žalovanému uložil uhradiť náhradu trov konania žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech (výrok III. rozsudku). O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Trnava. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.