Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_3S-51-2011.pdf
PDF · 89.19 KB
Case nature
Area
Subarea
3S/51/2011
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobkyne L. J., bytom T. XX, zastúpenej JUDr. Borisom Bednárom, advokátom so sídlom v Poprade, ul. Štefánikova 96/63, proti žalovanému Krajskému stavebnému úradu v Prešove, Námestie mieru 3, o preskúmanie zákonnosti a postupu žalovaného č. 2011-397/1776-3/SP- ZV zo dňa 4. júla 2011 na základe žaloby takto
rozhodol:
Konanie o preskúmanie zákonnosti a postupu žalovaného č. 2011-397/1776-3/SP-ZV zo dňa 4. júla 2011 z a s t a v u j e .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobou doručenou súdu dňa 06.09.2011 sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. 2011-397/1776-3/SP-ZV zo dňa 04.07.2011, ktorým zmenil rozhodnutie Obce K. W. č. SÚ/1611/2010-Gal zo dňa 14.03.2011, ktorým nariadila podľa § 88 ods.1 písm. d./ stavebného zákona odstrániť stavbu: „Predajné stánky rýchleho občerstvenia z predpolia NKP K. W.“ na pozemku parc. č. KN C 717, k. ú. K. W. takto:
bod 1. výrokovej časti rozhodnutia v doterajšom znení:
„Vlastník stavby je povinný odstrániť stavbu v lehote 30-tich dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia so započatím prác ihneď po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia.“
Sa nahrádza textom:
„Vlastník stavby je povinný odstrániť stavbu v lehote 60-tich dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia so začatím prác ihneď po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia.“
V žalobe uviedla, že predmetom rozhodnutí správnych orgánov o odstránení stavby je dočasná stavba, ktorú nadobudla kúpnou zmluvou zo dňa 22.07.1991 spolu s manželom Y. J. do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Namietala, že postupom správnych orgánov, ktoré rozhodli o odstránení stavby - predajných stánkov rýchleho občerstvenia na parcele č. KN C 717 v K. W. jej bolo odňaté právo vyjadrovať sa vo veci týkajúcej sa jej majetku tým, že ako bezpodielová spoluvlastníčka nebola upovedomená o začatí konania, nebola prizvaná na ústne konanie a neboli jej doručené ani rozhodnutia správnych orgánov. Žiadala, aby rozhodnutie žalovaného č. 2011-397/1776-3/SP-ZV zo dňa 04.07.2011 súd zrušil a vrátil prvostupňovému orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie vo veci.
Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobkyňa mohla ako opomenutý účastník kedykoľvek vstúpiť do začatého konania, aj v rámci odvolacieho konania, no neučinila tak. Až 05.09.2011 začala pociťovať ujmu na svojich právach, o čom svedčí jej žaloba na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia. Nakoľko skutočnosť, že sa v správnom konaní nekonalo s osobou, ktorá bola účastníkom konania v zmysle § 14 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní nie je skutočnosťou, ktorá by mohla mať podstatný vplyv na rozhodnutie, inými slovami napadnuté rozhodnutie by nemalo iný obsah ani v prípade, že by sa konalo so žalobkyňou, nejde o vadu, na základe ktorej by mal súd v zmysle § 250j ods.2 písm. e/ Občianskeho súdneho poriadku zrušiť napadnuté rozhodnutie a vrátiť vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie.
Krajský súd pred začatím konania vo veci samej skúmal, či sú splnené podmienky konania podľa druhej hlavy piatej časti zák. č. 99/1963 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) upravujúcej správne súdnictvo a jednohlasne dospel k záveru, že splnené nie sú, lebo žalobu podala neoprávnená osoba.
Podľa § 247 ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
Podľa § 247 ods. 2 O.s.p., pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.
Podľa § 247 ods. 3 O.s.p., predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným.
Podľa § 250 ods.1, 2 O.s.p., účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný. Súd aj bez návrhu uznesením priberie do konania účastníka správneho konania, ktorého práva a povinnosti by mohli byť zrušením správneho rozhodnutia dotknuté. Žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník správneho konania bola rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátená na svojich právach. Podať žalobu môže aj fyzická osoba alebo právnická osoba, s ktorou sa v správnom konaní nekonalo ako s účastníkom, hoci sa s ňou ako s účastníkom konať malo.
Podľa § 250d ods.3 O.s.p. súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a, alebo ak žaloba bola vzatá späť (§ 250h ods.2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.
Podľa § 145 ods.1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný.
Pojem „bežná vec“ nie je v Občianskom zákonníku definovaný. Preto pri jeho posudzovaní treba vychádzať z okolností konkrétneho prípadu, s prihliadnutím na povahu a hodnotu veci, na účel, na ktorý obvykle slúži, na zamýšľanú dispozíciu s ňou. Za bežné možno považovať také veci, ktoré sú pri
hospodárení s určitou vecou bežné a obvyklé, ktoré sa pravidelne opakujú a ktoré sa nevymykajú z rámca obvyklého hospodárenia s vecou.
Podľa § 40a prvá, druhá, tretia veta OZ, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, § 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40).
V tomto ustanovení sú taxatívne vypočítané prípady, v ktorých je právny úkon relatívne neplatný. Relatívne neplatný právny úkon vyvoláva všetky účinky ako platný právny úkon, avšak tieto účinky pôsobia len do okamihu dovolania sa právnej skutočnosti opodstatňujúcej záver o relatívnej neplatnosti. Právny úkon, ktorý bol urobený len jedným z manželov bez súhlasu druhého a ktorý nie je vybavovaním bežnej veci, sa považuje za platný, pokiaľ ten, kto je ním dotknutý, sa jeho neplatnosti nedovolá. Nejde teda o absolútnu neplatnosť, ale o relatívnu neplatnosť právneho úkonu (§ 40a OZ).
Relatívnej neplatnosti právneho úkonu sa treba dovolať. Ide o jednostranný právny úkon, ktorý sa musí adresovať ostatným účastníkom právneho úkonu. Dôjdením dovolania sa končí relatívna neplatnosť právneho úkonu a nastáva neplatnosť, ktorú účinkami možno prirovnať k absolútnej neplatnosti. Z osôb dotknutých relatívne neplatným právnym úkonom je z práva dovolať sa neplatnosti vylúčený ten, kto ju sám spôsobil. Právo dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote (§ 101 OZ). Po jej uplynutí už nie je možné úspešne sa dovolať relatívnej neplatnosti. Bez dovolania sa relatívnej neplatnosti je právny úkon platný a súd bez tohto jednostranného právneho úkonu nemôže z úradnej povinnosti prihliadnuť na relatívnu neplatnosť právneho úkonu.
Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že v iných ako bežných veciach je potrebný súhlas obidvoch manželov, inak je právny úkon relatívne neplatný. Zároveň z ust. § 40a OZ vyplýva, že kým sa osoba dotknutá úkonom nedovolá neplatnosti právneho úkonu, treba naň prihliadať ako na platný.
Ustanovenie § 120 ods.1 OZ vymedzuje pojem súčasť veci tak, že súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy prináleží a nemôže byť oddelené bez toho, že by sa vec znehodnotila; znehodnotenie nemožno chápať len v užšom zmysle slova, teda iba ako úplné zničenie či aspoň ako podstatné poškodenie hlavnej veci. Znehodnotenie naopak možno chápať aj v zmysle zníženia hodnoty, a tým spravidla aj ceny veci; môže to tiež znamenať, že vec bude v budúcnosti plniť svoj účel na nižšej úrovni, prípadne možno uvažovať aj o znehodnotení estetickom. Súčasť veci nie je spravidla spôsobilým predmetom samostatných občianskoprávnych vzťahov, podľa § 120 ods. 1 OZ má právny osud hlavnej veci, ktorá patrí vlastníkovi. Keďže v dôsledku fyzického spojenia sa jedna vec stane súčasťou inej hlavnej veci, vlastníctvo súčasti nadobudne vlastník hlavnej veci aj vtedy, ak náklady na zabudovanie, prípadne aj na zabezpečenie súčasti vynaložila osoba odlišná od vlastníka hlavnej veci.
Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že predmetné stánky nadobudol manžel žalobkyne kúpnou zmluvou - Dohodou o odpredaji veci zo dňa 22.07.1991 uzavretou medzi predávajúcim JEDNOTOU - spotrebné družstvo Poprad zastúpenou predsedom Ing. Y. W. a ním ako kupujúcim, predmetom ktorej
bol drevený stánok, inv. číslo: 21796, nachádzajúci sa v katastrálnom území K. W. o výmere 30 m2 za dohodnutú kúpnu cenu 23.000.-Kčs.
Na základe žiadosti zo dňa 11.02.1998 o vydanie dodatočného stavebného povolenia a kolaudačného rozhodnutia na stavbu „Predajné stánky rýchleho občerstvenia na medziprístavisku pltí pri NKP K. W.“ Okresný úrad v Kežmarku, odbor životného prostredia, oddelenie stavebného poriadku rozhodnutím zo dňa 11.03.1998 č. j. OÚ-ŽP/3254/98-Gal dodatočne povolil stavebníkovi Y. J., bytom P. XXX, U. U. P. „Predajné stánky rýchleho občerstvenia v obci K. W.“ ako dočasnú stavbu na medziprístavisku pltí pri NKP K. W. na pozemku parc. č. 717, kat. územie K. W., okres W. podľa § 117 a v súlade s § 88a ods.4 Stavebného zákona a zároveň podľa § 82 ods.1, 3 Stavebného zákona povolil ich užívanie na medziprístavisku pltí pri NKP K. W. s tým, že stavba obsahovala predajné a skladovacie priestory, vonkajšie posedenie, sklad odpadu - TKO, vodovodnú, kanalizačnú prípojku a elektrickú NN prípojku vzdušnú.
Na výzvu súdu, aby žalobkyňa preukázala, že sa dovolávala relatívnej neplatnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy, právny zástupca žalobkyne v písomnom podaní zo dňa 27.09.2011 uviedol, že žalobkyňa sa nikdy nedovolávala relatívnej ani absolútnej neplatnosti právneho úkonu kúpnej zmluvy - Dohody o odpredaji veci zo dňa 22.7.1991, naopak tento právny úkon považuje za platný a týmto úkonom nadobudla so svojím manželom do bezpodielového spoluvlastníctva predmetnú vec.
Trojročná premlčacia lehota na dovolanie sa neplatnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy začala plynúť žalobkyni dňom, kedy došlo k uzatvoreniu právneho úkonu, t. j. 22.07.1991 a uplynula dňom 22.07.1994. Po márnom uplynutí trojročnej premlčacej lehoty sa žalobkyňa už nemôže s úspechom dovolať relatívnej neplatnosti tohto právneho úkonu a prihliada sa naň ako na platný právny úkon.
Manžel žalobkyne kúpnou zmluvou - Dohodou o odpredaji veci zo dňa 22.07.1991 nadobudol drevený stánok, inv. číslo: 21796, nachádzajúci sa v katastrálnom území K. W. o výmere 30 m2 za dohodnutú kúpnu cenu 23.000.-Kčs a následne mu na základe jeho žiadosti Okresný úrad v Kežmarku vydal dňa 11.03.1998 dodatočné stavebné a kolaudačné rozhodnutie na dočasnú stavbu „Predajné stánky rýchleho občerstvenia v obci K. W.“ s termínom do októbra 1998, pričom táto dočasná stavba už obsahovala predajné a skladovacie priestory, vonkajšie posedenie, sklad odpadu - TKO, vodovodnú, kanalizačnú prípojku a elektrickú NN prípojku vzdušnú.
Súd však poukazuje na ust. § 120 ods.1 OZ, podľa ktorého tieto zariadenia a vonkajšie úpravy nie sú samostatnou nehnuteľnosťou (získanou prístavbou), ktorá by mohla patriť do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a jej manžela, ale tieto zariadenia a vonkajšie úpravy sa posudzujú ako súčasť hlavnej veci t. j. stánku, ktorého vlastníkom je výlučne manžel žalobkyne.
Podľa § 97 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len Stavebný zákon) účastníkmi konania podľa § 86 až § 96 sú právnické a fyzické osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemku alebo k stavbe, a ktorých práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté.
Na základe vyššie uvedených skutočností je preukázané, že žalobkyňa nie je spoluvlastníčkou dočasnej stavby: „Predajných stánkov rýchleho občerstvenia na pozemku parc. č. KN-C 717, v katastrálnom území K. W.“, nie je ani nemala byť účastníčkou správneho konania o odstránenie dočasnej stavby: „Predajné stánky rýchleho občerstvenia na pozemku parc. č. KN-C 717 v katastrálnom území K. W.“, jej
subjektívne práva ako „neúčastníčky správneho konania“ nemohli byť ani neboli rozhodnutím správneho orgánu dotknuté, teda nie je osobou oprávnenou podať žalobu na preskúmanie zákonnosti a postupu žalovaného č. 2011-397/1776-3/SP-ZV zo dňa 04.07.2011.
Keďže žalobu podala neoprávnená osoba, súd konanie podľa § 250d ods. 3 O.s.p zastavil.
O náhrade trov konania rozhodol podľa § 146 ods.1 písm. c/ v spojení s ustanovením § 246c O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.