Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7CoEk-24-2023.pdf
PDF · 100.14 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoEk/24/2023
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Zuzany Krivdovej, v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 35 724 803, právne zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 53 255 739, proti povinnému: P. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. R. XXX, R., o vymoženie 166,01 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Martin č. k. 17Er/1905/2017-51 zo dňa 16.06.2023, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Povinnému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil (výrok I.) podľa § 57 ods. 1 písm. m) zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „EP“). Súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nepriznal (výrok II.).
2. Konštatoval, že súdny exekútor predložil dňa 27.03.2017 okresnému súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, ktorý bol podaný do zápisnice na jeho Exekútorskom úrade dňa 03.02.2017 a na základe exekučného titulu, ktorým má byť rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2, 811 03 Bratislava, sp. zn. SRSAspA 08991/15 zo dňa 28.06.2016. Súdny exekútor bol poverený vykonaním exekúcie poverením č. 5506009160 zo dňa 03.12.2018. Súdu boli dodatočne predložené aj ďalšie listiny, a to : Dotazník k Dohode o uznaní záväzku a Rozhodcovskej zmluve číslo spisu 2517758 zo dňa 23.07.2013, Dohoda o uznaní záväzku číslo spisu 2517758 zo dňa 23.07.2013 (ďalej len „Dohoda“), Oznámenie o výbere Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 03.11.2015, Pokus o zmier zo dňa 03.11.2015, Podací hárok č. EPH005304578, Rozhodcovská zmluva číslo spisu 2517758 zo dňa 23.07.2013 (ďalej len „Rozhodcovská zmluva“), Obchodné podmienky K. K., a. s., pre balíky produktov a služieb pre fyzické osoby účinné od 01.07.2007, Výzva na označenie stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 16.09.2015 spolu s doručenkou, Zmluva o bežnom účte číslo XXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 18.10.2007 (ďalej len „Zmluva“) a Zmluva o vydaní a používaní Platobnej karty zo dňa 18.10.2007. Po preskúmaní Žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, Dotazníka k Dohode o uznaní záväzku a Rozhodcovskej zmluve číslo spisu 2517758 zo dňa 23.07.2013, Dohody, Oznámenia o výbere Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 03.11.2015, Pokusu o zmier zo dňa 03.11.2015, Rozhodcovskej zmluvy, Obchodných podmienok K. K., a. s., pre balíky produktov a služieb pre fyzické osoby, účinných od 01.07.2007, Zmluvy o bežnom účte číslo XXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 18.10.2007 a Zmluvy o vydaní a používaní Platobnej karty zo dňa 18.10.2007 zistil, že pohľadávka vznikla na základe úverovej zmluvy označenej ako Zmluva o
bežnom účte číslo: XXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 18.10.2007 uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného - veriteľom spoločnosťou K. K., a. s. a dlžníkom - povinným, v zmysle ktorej boli povinnému predmetnou spoločnosťou poskytnuté finančné prostriedky. Dňa 23.07.2013 došlo medzi oprávneným a povinným k uzavretiu Dohody o uznaní záväzku, ktorou povinný uznal podľa § 110 Občianskeho zákonníka čo do právneho dôvodu a výšky svoj záväzok voči veriteľovi, ktorý vznikol na základe Zmluvy s pôvodným veriteľom. Dňa 23.07.2013 bola podpísaná aj Rozhodcovská zmluva medzi oprávneným a povinným, v ktorej sa v čl. 2. Základné ustanovenia, v bode 2.1 uvádza, že Rozhodcovským súdom na účely tejto zmluvy sa rozumie Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a. s. so sídlom v Bratislave alebo Rozhodcovský súd zriadený pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o. so sídlom v Košiciach. V čl. 3. Predmet zmluvy je dohodnuté, že všetky spory, ktoré vzniknú z Dohody o uznaní záväzku uzatvorenej pod zhodným číslom spisu ako je v záhlaví tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde, podľa jeho vnútorných predpisov, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu. Medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným ako spotrebiteľom bola uzatvorená Zmluva, ktorou boli povinnému poskytnuté finančné prostriedky vo forme úveru. Uvedená Zmluva je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, resp. spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 a nasl. ustanovení Občianskeho zákonníka, pretože ide o odplatnú zmluvu uzatvorenú medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach bola podpísaná spotrebiteľom - povinným 6 rokov po uzavretí Zmluvy. Je nelogické a vylúčené, aby spotrebiteľ, ak mal vedomosť o stave veci, mal záujem na podpísaní Dohody a Rozhodcovskej zmluvy 6 rokov po uzavretí Zmluvy a na predĺžení premlčacej lehoty. Predložená Dohoda je formulár, ktorý vopred pripravil oprávnený pre dlžníka a dlžník nemal žiadnym spôsobom možnosť ovplyvniť jeho obsah. Vo formulárovej podobe je aj Rozhodcovská zmluva. Vzhľadom k predformulovanému obsahu uvedených dokumentov možno mať vážne pochybnosti o tom, že skutočný prejav vôle dlžníka zodpovedá ich obsahu. Takto predformulované dokumenty nemôžu byť pre priemerného spotrebiteľa zrozumiteľné a určité, pretože inštitúty uznania záväzku, premlčania, Rozhodcovskej zmluvy, ich právny význam a dôsledky sú pre väčšinu spotrebiteľov neznámymi kategóriami. Z pohľadu súkromnoprávnej ochrany spotrebiteľa podpisom formulárovej Dohody a Rozhodcovskej zmluvy si spotrebiteľ zhoršil svoje zmluvné postavenie, čo privodilo spotrebiteľovi značnú ujmu. V rovine verejnoprávnej ochrany spotrebiteľa upravenej ustanoveniami Zákona o ochrane spotrebiteľov je potrebné okolnosti, za ktorých oprávnený uzatvára so spotrebiteľmi formulárové Dohody a Rozhodcovské zmluvy (6 rokov po uzavretí Zmluvy), považovať za nekalú obchodnú praktiku. Preto nemožno poskytnúť súdnu ochranu právu, ktoré je uplatňované po použití nekalej obchodnej praktiky a je v rozpore s dobrými mravmi. Súd považuje Dohodu i Rozhodcovskú zmluvu pre ich nezrozumiteľnosť, neurčitosť, rozpor s dobrými mravmi a rozpor s kogentnými ustanoveniami spotrebiteľského práva za neplatné, teda v rozpore s verejným poriadkom. Rozhodcovská zmluva znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodnutie sporu štátnym súdom, Rozhodcovskú zmluvu si povinný ako spotrebiteľ osobitne nevyjednal, podľa takto formulovanej Rozhodcovskej zmluvy sa spotrebiteľ musí podrobiť rozhodcovskému konaniu, čo pre povinného v tomto prípade znamená podrobiť sa konaniu vzdialenostne pre súkromnú osobu neprijateľnému (viac ako 200 km), na rozhodcovskom súde, ktorý si oprávnený už predformuloval v zmluve, pričom na výbere rozhodcovského súdu spotrebiteľ nemal žiadnu účasť. Navyše rozhodcovský rozsudok, ktorý má v tomto konaní predstavovať exekučný titul, vydal Stály rozhodcovský súd zriadený pri Asociácii pre Arbitráž, pričom takýto rozhodcovský súd nie je v Rozhodcovskej zmluve uvedený ako súd oprávnený rozhodnúť spor. Rozhodcovský rozsudok predložený v tejto exekučnej veci ako exekučný titul teda vydal rozhodcovský súd, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodnúť, preto je nulitným právnym aktom. Súd pri posudzovaní exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku v súlade s § 57 ods. 1 písm. l) Exekučného poriadku dospel k záveru, že dodatočné podpísanie Dohody i Rozhodcovskej zmluvy spotrebiteľom a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojom dôsledku k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia smernice Rady 93/13/ EHS. Na základe uvedeného dospel k záveru, že dodatočné podpísanie Dohody i Rozhodcovskej zmluvy (podpísaných po 6 rokoch od podpísania Zmluvy) v predmetnej spotrebiteľskej veci je nekalou podmienkou, preto takáto podmienka nie je pre spotrebiteľa záväzná a je v rozpore s príslušnými ustanoveniami smernice Rady 93/13/EHS ako aj s ustanoveniami Občianskeho zákonníka pre ochranu spotrebiteľov, teda jej výkon je v rozpore s verejným poriadkom, preto z týchto dôvodov exekúciu v súlade s § 57 ods. 1 písm. l) Exekučného poriadku zastavil. Z dôvodu, že súdny exekútor si trovy exekúcie, napriek výzve a poučeniu exekučným súdom, neuplatnil, trovy konania mu nepriznal.
3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie, resp. uznesenie zmenil a ďalej konal. Uviedol, že rozhodcovská zmluva bola uzatvorená na samostatnom dokumente, čím bola obsahovo ako aj formálne oddelená od Dohody o uznaní záväzku. Povinný rozhodcovskú zmluvu podpísal sám a dobrovoľne, pričom jeho podpisom nebolo nijako podmienené poskytnutie úveru. Listina s názvom Rozhodcovská zmluva neobsahovala žiadne iné dojednania okrem rozhodcovskej zmluvy. To znamená, že spotrebiteľ ju mohol odmietnuť, čím by zároveň neodmietol žiadne iné zmluvné ustanovenia, keďže sa v danej Rozhodcovskej zmluve nenachádzali. Zmluva, na základe ktorej boli povinnému poskytnuté finančné prostriedky, bola uzatvorená 18.10.2007, pričom Rozhodcovská zmluva bola uzatvorená dňa 23.07.2013, teda po viac ako piatich rokoch od poskytnutia finančných prostriedkov. Povinný mal možnosť si Rozhodcovskú zmluvu v pokoji prečítať, porozumieť jej obsahu a v prípade, ak mal záujem uzatvoriť zmluvu s takýmto obsahom, vysloviť s ňou súhlas svojím podpisom a odovzdať oprávnenému, čo aj urobil. Povinný však mal aj možnosť ju odmietnuť, nepodpísať a neodovzdať ju podpísanú veriteľovi, ak s jej obsahom nesúhlasil. Ak si povinný nebol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie Rozhodcovskej zmluvy nesie, mal možnosť sa s posúdením predmetnej zmluvy obrátiť na advokáta, resp. požiadať o pomoc Centrum právnej pomoci, alebo sa obrátiť na občianske združenia na ochranu spotrebiteľa. Povinný k podpisu predmetnej Rozhodcovskej zmluvy nebol žiadnym spôsobom nútený. Jej rozsah a text nie je ani tak rozsiahly, ani tak zložitý, aby jej obsahu nemohol porozumieť. Rozhodcovská zmluva je formulovaná alternatívne, teda dáva zmluvným stranám na výber, na ktorý rozhodcovský, resp. všeobecný súd sa v prípade sporu obrátia. Možnosť výberu má nielen dodávateľ, ale aj spotrebiteľ. Úvaha súdu o neprijateľnosti Rozhodcovskej zmluvy v predloženom znení je podľa názoru oprávneného absurdná. Takýmto výkladom by nebolo možné uzatvoriť žiadnu rozhodcovskú zmluvu, ktorá by mohla založiť právomoc rozhodcovského súdu, pretože, ak by podal žalobu dodávateľ, spotrebiteľ by bol podľa názoru súdu neprijateľne nútený podrobiť sa tomuto konaniu. Rozhodcovská zmluva bola uzatvorená platne, pretože boli splnené všetky zákonom požadované podmienky na jej uzavretie. V zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd má právo, aby vecne príslušný exekučný súd priznal jeho nároku ochranu spôsobom a v rozsahu, aký ustanovuje zákon. Zároveň poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 11/2010 zo dňa 26.09.2011, a to k § 45 ods. 1 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní, z ktorého zákonného ustanovenia vyplýva, že rozpor s dobrými mravmi je viazaný na plnenie a nie iba na to, či samotná spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku; nie každá skutočnosť hodnotená ako neprijateľná podmienka, spôsobuje aj rozpor plnenia s dobrými mravmi. Rozhodujúcim bude len, či plnenie, ktoré má byť vykonané, odporuje alebo neodporuje dobrým mravom; len tento zákonný dôvod umožňuje zastaviť exekučné konanie. Vzhľadom na uvedené nebol dôvod na to, aby exekučný súd považoval uzatvorenie Rozhodcovskej zmluvy v zmysle zákona za neprijateľnú zmluvnú podmienku.
4. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.
5. Vychádzajúc z ust. § 243h ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku účinného od 01.04. 2017, podľa ktorého ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017, odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, aplikoval ustanovenia Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, nakoľko exekučné konanie v danom prípade začalo podaním návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie spísaním do zápisnice pred súdnym exekútorom dňa 03.02.2017.
6. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
7. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP) účastníkom konania, v neprospech ktorého bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP v spojení s § 58 ods. 5 EP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu podľa § 379 a § 380 CSP, ktoré podľa § 387 ods. 1 v spojení s § 234 ods. 2 CSP ako vecne správne potvrdil.
8. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a s právnymi závermi súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2
CSP), ten v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, na jeho podklade dospel k správnym skutkovým zisteniam a predmetnú vec aj správne právne posúdil. Odvolací súd nemal v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom s odvolaním sa na ne (§ 387 ods. 2 CSP). Nakoľko však bol vyslovený nesúhlas oprávneného s uvedeným rozhodnutím, odvolací súd považoval za potrebné vysporiadať sa aj s tzv. odvolacími námietkami uvedenými v argumentácii oprávneného v podanom opravnom prostriedku.
9. Pre zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza, že právny záver súdu prvej inštancie o tom, že právny vzťah medzi oprávneným a povinným je vzťahom spotrebiteľským, považuje za odôvodnený. Uvedený záver vo svojom odvolaní nenamietal ani oprávnený. Odvolací súd sa stotožnil aj so záverom o neplatnosti Rozhodcovskej zmluvy, keď nepochybne táto bola uzatvorená vo formulárovej podobe, ktorý formulár bol v celom rozsahu (bez akejkoľvek účasti povinného) vypracovaný veriteľom/dodávateľom, a takto predložený spotrebiteľovi. Predmetný formulár využíva oprávnený vo viacerých prípadoch určitého druhu a neurčitého počtu. Spotrebiteľ nemá reálnu možnosť ovplyvniť jeho obsah, rovnako tak ani obsah samotnej zmluvy. Rozdiel oproti rovnakým zmluvám z iných zmluvných vzťahov je len v údajoch o osobe dlžníka a mieste a dátume jej uzatvorenia, v rozhodujúcej časti sa ale predmetná Rozhodcovská zmluva uzatvorená medzi oprávneným a povinným v ničom nelíši od rozhodcovských zmlúv z iných zmluvných vzťahov, v ktorých oprávnený vystupuje ako dodávateľ. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť akceptovaná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Táto pritom vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a o tom, čo tá-ktorá voľba konkrétne znamená. Predkladanie rozhodcovských zmlúv vo formulárovej podobe spotrebiteľom za stavu, keď títo nepoznajú pravidlá arbitráže a prirodzene nevenujú dostatočnú pozornosť predloženému formuláru, sa javí ako zneužívanie údajného individuálneho dojednania. Hoci v danom prípade oprávnený predložil exekučnému súdu Dotazník k Dohode o uznaní záväzku a Rozhodcovskej zmluve, v ktorom povinný vyhlásil, že berie na vedomie, že uznanie premlčaného záväzku má za následok plynutie novej premlčacej doby a posilnenie jeho vymáhateľnosti na súde a súhlasí s uzavretím Dohody o uznaní záväzku, ako aj že mu boli vysvetlené podmienky rozhodcovského konania, najmä výška súdneho poplatku, zásada písomnosti konania, možnosti preskúmania rozhodcovského rozsudku, možnosť od Rozhodcovskej zmluvy odstúpiť a je ochotný v prípade nesplnenia svojho záväzku podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, odvolací súd uvádza, že vzhľadom na skutočnosť, že dotazník ako aj Rozhodcovská zmluva a v konečnom dôsledku i Dohoda o oznaní záväzku boli medzi oprávneným a povinným uzavreté v rovnaký deň (23.07.2013), povinný nemal možnosť pred podpisom uvedených listín poradiť sa s právnym poradcom (napr. advokátom, Centrom právnej pomoci) a následne sa sám rozhodnúť a individuálne dojednať podmienky Rozhodcovskej zmluvy a Dohody o uznaní záväzku. Vzhľadom na uvedené potom nemožno akceptovať záver oprávneného, že Rozhodcovská zmluva bola dojednaná individuálne, jedná sa o jednoznačne štandardnú formulárovú zmluvu. Predmetná Rozhodcovská zmluva zakladá značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán v spotrebiteľskom vzťahu, a to v neprospech spotrebiteľa. Podanie žaloby na rozhodcovskom súde malo za následok, že v tej istej veci sa povinný už nemohol obrátiť na všeobecný súd, ani nijako zabrániť uskutočneniu rozhodcovského konania. Uvedené vo svojich dôsledkoch núti spotrebiteľa, aby spory vzniknuté vo vzťahu s dodávateľom boli riešené výlučne v rozhodcovskom konaní, čo osobitne platí v prípadoch, keď sa s nárokom na rozhodcovský súd obráti dodávateľ.
10. Pokiaľ ide o posúdenie obsahu Rozhodcovskej zmluvy z hľadiska jej prijateľnosti v spotrebiteľskom zmluvnom vzťahu, aj odvolací súd považoval za rozhodujúci fakt, že táto zmluva bola formulovaná výhradne veriteľom, v jeho záujme a v snahe zabezpečiť svoj vlastný prospech. Vychádzajúc z komplexnej úpravy je potrebné predmetnú Rozhodcovskú zmluvu považovať v celosti za neprijateľnú, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská zmluva nespĺňa kritériá individuálnosti, či jednotlivého prístupu s ohľadom na potreby konkrétneho spotrebiteľa - povinného. Je zjavné, že v danom prípade ide o formulárovú zmluvu opakovane uzatváranú so spotrebiteľmi, s vopred určenými podmienkami, ktorá jednoznačne podlieha skúmaniu existencie neprijateľných zmluvných podmienok v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka. Neplatnosť dojednanej Rozhodcovskej zmluvy, ktorú skutočnosť mohol skúmať aj súd prvej inštancie, predstavuje tak závažný nedostatok, ktorý musel nevyhnutne viesť k zastaveniu exekúcie.
11. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa, je neprijateľná. Pokiaľ však je zmluvná podmienka v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu spotrebiteľskej zmluvy, ktorých právny vzťah teória i prax označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nie sú žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a aj bez návrhu exekúciu zastaví. Ak je neprijateľnou zmluvnou podmienkou samotná Rozhodcovská zmluva a dodávateľ ju použije, ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi. Rozhodcovský rozsudok, vydaný rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a na rozhodovanie z neplatnej Rozhodcovskej zmluvy, je nulitným právnym aktom a nemožno ho považovať za spôsobilý exekučný titul. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku.
12. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998- I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Z dôvodu neplatnosti Rozhodcovskej zmluvy nebolo opodstatnené zaoberať sa ďalšími dôvodmi.
13. Na základe vyššie uvedených skutočností a záverov odvolací súd, stotožniac sa so závermi súdu prvej inštancie o existencii dôvodu pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
14. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 CSP. Úspešným účastníkom odvolacieho konania bol povinný, ktorému tak vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Nakoľko však povinnému v odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli (čo je zrejmé z obsahu spisu), odvolací súd mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
15. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).