Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_2CoE-120-2011.pdf
PDF · 77.33 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoE/120/2011
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného JUDr. Martinom Máčajom, advokátom, AK so sídlom na Pribinovej č. 25 v Bratislave, proti povinnému J. Q., nar.XX.XX.XXXX, bytom W., pre vymoženie istiny 0,76eur s prísl., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorský úrad so sídlom na Záhradníckej č. 62 v Bratislave, pod č. EX 11239/08, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi, č. k. 8Er/7/2009-21 zo dňa 10.februára 2011 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekúciu nad 8,5% ročný úrok z omeškania zo sumy 39,22 eur od 20.06.2008 do 23.07.2008, zo sumy 13,53 Eur od 24.7.2008 do 13.08.2008.
Uznesenie odôvodnil tým, že na základe návrhu oprávneného a žiadosti súdneho exekútora bolo dňa 13.01.2009 vydané poverenie na výkon exekúcie pre súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého na základe exekučného titulu, a to vykonateľného Rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. Bratislava, pod sp.zn. SR 06766/08 zo dňa 12.08.2008 o vymoženie istiny 0,76 eur s príslušenstvom. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že oprávnený poskytol povinnému úver na základe zmluvy o úvere, a keďže povinný poskytnuté peňažné prostriedky nesplácal pristúpil oprávnený k vymáhaniu dlhu. Zo zmluvy o úvere č.6750021 zo dňa 5.10.2007 súd zistil, že oprávnený poskytol povinnému 3000,-Sk, a túto sumu sa zaviazal dlžník splatiť aj s navýšeným poplatkom 1720,-Sk v 4 mesačných splátkach po 1180,-Sk.
S poukazom na ust. § 57 ods. 2 a 3 zákona č. 233/95 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) v spojení s ust. § 45 ods. 1, 2 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení ako aj § 52 a § 53 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka a po preskúmaní exekučného titulu, ako aj zmluvy o úvere súd prvého stupňa dospel k záveru, že úverová zmluva sa spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka a preto je potrebné v tejto súvislosti posudzovať aj úroky z omeškania. Z uvedeného dôvodu preto súd prvého stupňa účastníkmi dohodnutý úrok z omeškania v zmluve o úvere vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy považoval za úrok v rozpore s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ale aj s dobrými mravmi. Dohodnutý úrok z omeškania podľa predmetnej zmluvy o úvere predstavuje úrok z omeškania vo výške 91,25 % ročne, ktorý úrok značne prevyšuje úrok určený podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.. Úrok z omeškania bol ku dňu omeškania dlžníka vo výške 9%, preto súd exekúciu nad prípustný úrok z omeškania zastavil.
Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že sa nestotožňuje s názorom prvostupňového súdu v tom, že predmetná zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou, pretože platná právna úprava v čase uzatvorenia zmluvy vylučovala možnosť podradenia predmetnej zmluvy o úvere pod právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv obsiahnutú v Občianskom zákonníku. Uviedol, že zmluva o úvere uzatvorená v zmysle ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka mala v danom čase povahu absolútneho obchodno-záväzkového právneho vzťahu. Inštitút zmluvy o úvere upravený v ust. Obch. zák. nie je zmluvou, ktorú by medzi sebou mohli uzatvárať iba podnikateľské subjekty, ale môžu sa ňou spravovať aj nepodnikateľské subjekty - spotrebitelia, pričom voľba takéhoto zmluvného typu nespôsobuje nerovnováhu zmluvných strán a nevylučuje ani ochranu spotrebiteľa. Pokiaľ ide o tvrdenia súdu o neprimerane vysokých úrokoch z omeškania oprávnený uviedol, že povinný podpísaním zmluvy o úvere vyjadril svoj súhlas so zmluvnými podmienkami, t.j. okrem iného aj s výškou úroku z omeškania do zaplatenia, pričom tento úrok má sankčný charakter a dlžníkovi sa účtuje iba v prípade, že tento poruší zmluvné podmienky. Povinný svoju povinnosť nesplnil, čo bolo preukázané v rámci vykonaného dokazovania. Podľa názoru odvolateľa výška úrokov 0,25 % denne ne je neprimeraná a nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Poukázal na ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktoré má dispozitívnu povahu. Výška úrokov z omeškania sa spravuje predovšetkým dohodou zmluvných strán, len ak výška úrokov nie je zmluvne dohodnutá, nastupuje výška úrokov ustanovená zákonom, t.j. pre určenie úrokov z omeškania v obchodných záväzkových vzťahoch platí zmluvná voľnosť. Je toho názoru, že zo zákona ani z iných právnych predpisov nie je možné odvodiť pre obchodné záväzkové vzťahy obmedzenie výšky úrokovej sadzby, ktoré môžu zmluvné strany dohodnúť. V tejto súvislosti odvolateľ poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ktoré konštatovali, že výška úrokov 0,25 % denne z dlžnej sumy nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a ani v rozpore s dobrými mravmi. Podľa názoru oprávneného sa nemôže na dobré mravy odvolávať ten, ktorý ich ako prvý svojim konaním porušil. Súd by pri takejto aplikácii moderačného práva vlastne nabádal dlžníka neplniť svoj záväzok, keďže ten by vedel, že sankcie za neplnenie dohodnutého záväzku budú zmiernené, či dokonca anulované súdom. Takéto konanie by teda viedlo k značnému oslabovaniu postavenia veriteľa k nemožnosti uplatnenia princípu zmluvnej slobody veriteľom pri uzatvorení zmluvy o úvere v časti dohodnutia sankčného postihu pri porušení zmluvnej povinnosti dlžníka.
Súdny exekútor ani povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.
Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1, 3 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože odvolanie smeruje proti uzneseniu a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Podľa § 219 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Na doplnenie odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného odvolací súd uvádza nasledovné:
Podľa § 57 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. exekúciu môže súd zastaviť vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa § 45 ods. 1 písm. c/ zák. č. 244/2002 Z.z. súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitného predpisu na návrh účastníka, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Podľa § 45 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z. súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa ods. 1 písm. b/ alebo c/.
Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že exekučný súd má povinnosť i bez návrhu exekučné konanie zastaviť, ak dospeje k záveru, že rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom. V danom prípade súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav ohľadom dohodnutej neprimeranej výšky úroku z omeškania dohodnutej účastníkmi v úverovej zmluve a tento následne aj správne právne posúdil, ak exekúciu v časti úrokov nad výšku 8,5 % ročne zastavil.
K odvolaniu oprávneného je potrebné uviesť, že jeho právne posúdenie nemožno považovať za správne, ak má za to, že na vzťah s povinným, ktorý vznikol na základe zmluvy o úvere zo dňa 05.10.2007 bolo potrebné aplikovať ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, upravujúce úrok z omeškania v obchodnom
- právnych vzťahoch.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
V prejednávanej veci z obsahu spisu je zrejmé, že účastníci z hľadiska podstatných náležitostí uzatvorili úverovú zmluvu, ktorá je absolútnym obchodným vzťahom v zmysle ust. § 261 ods. 1 písm. d/ Obchodného zákonníka a spravuje sa ust. § 479 a nasl. Obchodného zákonníka. Zároveň je však treba povedať, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahuje ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj osobitného zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Napriek tomu, že úverová zmluva je absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom v zmysle Obchodného zákonníka, vzhľadom na charakter účastníkov zmluvy v postavení dodávateľa - spotrebiteľa, je potrebné na tento právny vzťah aplikovať ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa.
Citované ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka prikazuje aplikovať ustanovenie Občianskeho zákonníka na práva a povinnosti spotrebiteľa, pokiaľ sú pre spotrebiteľa priaznivejšie, ako príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka. Ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka predstavuje korektív pre použitie ustanovení Obchodného zákonníka, a to aj napriek charakteru úverovej zmluvy, ako absolútneho obchodu podľa Obchodného zákonníka. Uvedené znamená, že Obchodný zákonník možno v prípade spotrebiteľskej zmluvy aplikovať iba tam, kde nenarazí na obmedzenia vyplývajúce z občianskeho zákonníka.
Pokiaľ potom zmluvné strany dojednali v zmluve úrok z omeškania, ktorý je síce v súlade s úpravou § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ale presahuje úrok z omeškania prípustný podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dojednanie úroku z omeškania nad výšku prípustnú podľa predpisu Občianskeho zákonníka predstavuje neprijateľnú a absolútne neplatnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy. Súd je povinný na neplatnosť zmluvnej podmienky prihliadať a nepriznať na základe nej požadované plnenie.
Vychádzajúc z právnej úpravy ochrany spotrebiteľa na základe ust. § 54 ods. 1, ktoré sa vzťahuje aj na zmluvy, majúce charakter absolútnych obchodov, správne postupoval súd prvého stupňa, ak na spotrebiteľskú zmluvu aplikoval ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže táto úprava bola pre povinného ako spotrebiteľa výhodnejšia. Preto ak súd prvého stupňa zastavil exekúciu v časti úrokov z omeškania nad výšku 8,5 %, postupoval tak v súlade s ust. § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z., lebo exekučný titul - rozhodcovský rozsudok zaväzoval povinného na plnenie právom nedovolené.
Odvolací súd preto podľa § 219 O.s.p. napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a povinnému v tomto odvolacom konaní preukázateľné trovy konania nevznikli, preto im neboli priznané.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.