Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15CoE-381-2011.pdf
PDF · 77.99 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoE/381/2011
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Mamateyova 17, Bratislava, IČO: 35 937 874, proti povinnému: MALU s.r.o., so sídlom Bratislavská 15, Nitra, IČO: 36 552 542, o vymoženie sumy 255,29 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 18Er/531/2006-16 zo dňa 04.04.2011, v časti trov exekúcie, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nitra č. k. 18Er/531/2006-16 zo dňa 04.04.2011 v napadnutej časti zrušuje a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekúciu a zároveň oprávnenému uložil povinnosť, aby uhradil súdnemu exekútorovi JUDr. Milanovi Strieškovi, so sídlom Exekútorského úradu vo Vrábľoch, 1. mája 1053, trovy exekúcie vo výške 70,74 eura do troch dní od právoplatnosti uznesenia.
Svoje rozhodnutie v zastavujúcej časti odôvodnil ustanoveniami § 57 ods. 1 písm. h) v spojitosti s § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný poriadok"), § 20a ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 19, § 20, § 103 ods. 1, § 104 ods. 1, § 107 ods. 1, 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, § 68 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník. O náhrade trov exekúcie súd prvého stupňa rozhodol s poukazom na ustanovenie § 196, § 197, § 199 § 200 ods. 1, § 203 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku a ustanovení § 2, § 3, § 14 ods. 1, 2, 3, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1 a § 27 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len "vyhláška") účinnej do 30.04.2008.
Súd prvého stupňa exekúciu zastavil, pretože povinný subjekt bol v dôsledku nedostatku majetku zrušený bez likvidácie, následne dňa 01.03.2011 vymazaný z obchodného registra bez právneho nástupcu a teda, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
O náhrade trov exekúcie rozhodol s poukazom na citované ustanovenia tak, že uložil oprávnenému povinnosť uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 70,74 eura. Trovy exekúcie pozostávajú z odmeny podľa § 14 ods. 1 písm. a), ods. 2 vyhlášky vo výške 13,28 eura (á 6,64 eura za každú aj začatú hodinu) za 2 hodiny účelne vynaložené na exekúciu, z odmeny podľa § 14 ods. 1 písm. b) ods. 3 a § 15 ods. 1 písm. a), b), c), d), h), i), j) vyhlášky vo výške 23,24 eura za 7 úkonov, náhrady hotových výdavkov podľa § 22 vyhlášky vo výške 26,91 eura a z 20 % DPH z odmeny vo výške 7,31 eura.
Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Namietal, že k zastaveniu exekúcie neprišlo zavinením oprávneného a preto nie je možné aplikovať ustanovenie § 203 ods. 1 Exekučného zákona. Ďalej namietal, že k zastaveniu exekúcie neprišlo ani preto, že majetok oprávneného nestačí na úhradu trov exekúcie a preto nie je možné aplikovať ustanovenie § 203 ods. 2
Exekučného zákona. Oprávnený odvolaciemu súdu navrhuje, aby zmenil uznesenie súdu prvého stupňa tak, že oprávnenému neuloží povinnosť nahradiť trovy exekúcie.
K podanému odvolaniu oprávneného sa vyjadril súdny exekútor. Uviedol, že sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvého stupňa a že sú splnené podmienky na zastavenie exekúcie pre jej neprípustnosť podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, keďže povinný bol ex offo vymazaný z Obchodného registra a tak v priebehu exekúcie stratil spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania. Svoje tvrdenie opiera aj o uznesenie Okresného súdu Nitra č. k. 12Er/378/2003-18 zo dňa 20.12.2010, v ktorom súd dospel k záveru, že ak došlo k zastaveniu exekúcie z dôvodu výmazu povinného z Obchodného registra, nevyhnutné trovy exekúcie je povinný nahradiť oprávnený. Taktiež uvádza, že podľa rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. II ÚS 31/04-30 zo dňa 17.12.2004 sa náhrada trov konania, ktorá patrí súdnemu exekútorovi po zastavení súdnej exekúcie považuje za majetok, ktorý sa nadobúda právoplatným výrokom všeobecného súdu o jeho priznaní. Navrhol preto zamietnuť odvolanie oprávneného.
Krajský súd v Nitre ako odvolací súd vec prejednal podľa § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku o trovách exekúcie je potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Odvolací súd má z obsahu spisu preukázané, že exekučné konanie sa začalo dňa 20.07.2006, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie na podklade vykonateľného rozhodnutia - platobný výmer č. XX-XX/XXXXX-X zo dňa 14.03.2005 vydaného Spoločnou zdravotnou poisťovňou. Súd prvého stupňa dňa 04.09.2006 udelil súdnemu exekútorovi JUDr. Milanovi Strieškovi poverenie na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor dňa 14.03.2011 adresoval súdu prvého stupňa podnet na zastavenie exekúcie a zároveň špecifikoval aj trovy exekúcie. Následne súd prvého stupňa vydal napadnuté uznesenie.
Podľa § 157 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. občiansky súdny poriadok (ďalej len OSP), v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Podľa § 167 ods. 2 OSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.
Podľa § 205 ods. 1 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolací súd pri preskúmaní napadnutého uznesenia konštatuje, že súd prvého stupňa správne postupoval, keď uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie. Na základe preukázaných skutočností vyplýva, že povinný bol vymazaný z Obchodného registra bez likvidácie aj preto, že nemal obchodný majetok. Preto pri rozhodovaní o odmene exekútora je potrebné vychádzať zo skutočnosti, že dôvodom na zastavenie exekúcie bolo, že majetok povinného nestačil ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku), teda v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku trovy exekúcie znáša oprávnený.
Odvolací súd však zistil, že súd prvého stupňa pri priznaní náhrady trov exekúcie vychádzal iba z vyúčtovania vykonaného súdnym exekútorom bez toho, aby toto riadne prekontroloval a zistil, či exekútorovi skutočne vznikol nárok na odmenu, nárok na paušálnu sumu za každý jednotlivý úkon a
hotové výdavky v súvislosti s poštovným, ktorých náhradu si uplatnil. Preto je v danej veci potrebné, aby súd prvého stupňa vyzval súdneho exekútora na predloženie exekučného spisu Ex 2056/06 a následne riadne preveril účelne vynaložené výdavky. Za účelne vynaložené výdavky možno považovať iba výdavky, ktoré boli exekútorom preukázateľne vynaložené na uskutočnenie exekúcie a mohli viesť k uspokojeniu nárokov oprávneného.
Odvolací súd preto konštatoval, že v danom prípade nie je odôvodnenie napadnutého uznesenia ohľadom trov exekúcie dostatočne presvedčivé. Napadnuté uznesenie je v tomto smere neúplné a nepreskúmateľné a podľa názoru odvolacieho súdu, jeho vydaním sa účastníkovi konania odňala možnosť konať pred súdom. Odvolanie oprávneného má síce zákonom požadované náležitosti (§ 205 OSP), nemôže však obsahovať konkrétne dôvody nesúhlasu s napadnutým uznesením, nakoľko tieto dôvody v napadnutom uznesení chýbajú. Oprávnený na základe takto vydaného odôvodnenia, nemôže odvolanie riadne odôvodniť a taktiež nemôže pri podaní odvolania plne realizovať svoje procesné práva a plniť procesné povinnosti, ktoré mu zákon umožňuje.
Za trovy exekúcie sa vo všeobecnosti považuje odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie. Výška odmeny súdneho exekútora, náhrada jeho hotových výdavkov, náhrada za stratu času a spôsob určenia, ako aj výška zloženého preddavku, je ustanovená vyhláškou č. 288/1995 Z. z. Súd, ktorý následne rozhoduje aj o náhrade trov exekúcie má povinnosť postupovať v zmysle príslušných ustanovení vyhlášky. Ak je exekúcia zastavená, súd aplikuje § 14 vyhlášky, pričom ak sa exekučné konanie začalo do 30. apríla 2008, odmena sa vypočítava podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu a pripočítaním paušálnej sumy za jednotlivé úkony exekučnej činnosti špecifikované v § 15 vyhlášky. Odvolací súd rovnako poukazuje na to, že z ustanovenia § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky je zrejmé, že zámerom zákonodarcu bol postup, pri ktorom sa presný čas trvania jednotlivých úkonov sčíta a výsledok sa zaokrúhli na celú hodinu nahor.
Okrem toho dodáva, že aj keď ustanovenie § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky v znení účinnom do 30.04.2008 ani Exekučný poriadok neustanovujú, čo treba považovať za jednotlivé úkony exekučnej činnosti, je zrejmé, že nevyhnutne sa musí jednať o úkony odlišné od tých, ktoré sú odmeňované paušálnou sumou v zmysle ustanovenia § 15 ods. 1 vyhlášky.
Nedostatočne odôvodnené napadnuté uznesenie znemožnilo účastníkovi konania svoje odvolanie riadne odôvodniť a konkrétne uviesť, v čom vidí jeho nesprávnosť a nezákonnosť. To znamená, že súd prvého stupňa nielen svojím procesným postupom, ale aj rozhodnutím, znemožnil účastníkovi konania realizovať tieto procesné práva a povinnosti, ktoré sú mu priznané OSP.
Podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP, odvolací súd rozhodnutie zruší len ak, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.
Podľa § 221 ods. 2 OSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do právomoci ktorého vec patrí.
V zmysle § 226 OSP je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom vysloveným v tomto rozhodnutí.
Na základe uvedeného rozhodol odvolací súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.