Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_15CoE-346-2011.pdf
PDF · 99.22 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoE/346/2011
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený JUDr. Martinom Máčajom, advokát, Pribinova 25, Bratislava, proti povinnému: W. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX/X, Y., o vymoženie sumy 474,67 eura (14.300,-- Sk) s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 18Er/433/2003-19 zo dňa 24.03.2011, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nitra č. k. 18Er/433/2003-19 zo dňa 24.03.2011 vo výroku I. vyhlásenia exekúcie za neprípustnú a vo výroku II. zastavenia exekúcie p o t v r d z u j e .
Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nitra č. k. 18Er/433/2003-19 zo dňa 24.03.2011 vo výroku III. náhrady trov exekúcie m e n í tak, že oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi, so sídlom exekútorského úradu: P.Pázmaňa 49/3, Šaľa, trovy exekúcie v sume 45,93 eura do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú, exekúciu zastavil a oprávneného zaviazal na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi.
Svoje rozhodnutie v časti vyhlásenia exekúcie za neprípustnú a zastavenia exekúcie súd prvého stupňa odôvodnil ustanovením § 57 ods. 1 písm. g), § 57 ods. 2, § 58 ods. 1, § 238 ods. 1, 2, § 240 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“). O náhrade trov exekúcie súd prvého stupňa rozhodol s poukazom na ustanovenia § 196, § 199, § 200 ods. 1, § 203 Exekučného poriadku, § 14 ods. 1, 2 a 3, § 15 ods. 1 a § 22 ods.1, § 23 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (účinnej do 30.04.2008) ďalej len "vyhláška".
Po oboznámení sa so spisom súd prvého stupňa uviedol, že exekučným titulom v danom prípade je notárska zápisnica, v ktorej je obsiahnutý záväzok povinného a súhlas povinného (zastúpeného na základe písomného splnomocnenia uvedeného v zmluve o úvere č. 4030899 zo dňa 04.05.2003) s jej vykonateľnosťou. Konštatoval, že povinnosť plnenia na základe notárskej zápisnice možno charakterizovať ako plnenie, ktoré má svoj základ v procesnom práve, teda bez vzťahu na hmotnoprávny titul. Notárska zápisnica so súhlasom k vykonateľnosti má povahu verejnej listiny a ako každá verejná listina aj notárska zápisnica osvedčuje pravdivosť údajov v nej uvedených až do doby, pokiaľ nie je preukázaný opak. Notárska zápisnica je spôsobilým exekučným titulom vtedy, ak mimo formálnych podmienok vykonateľnosti je, aby notárska zápisnica obsahovala právny záväzok (stanovenie konkrétnej povinnosti zo záväzkového právneho vzťahu, vzniknutej na základe určitej právnej skutočnosti), ďalšími sú označenie oprávnenej osoby, povinnej osoby, právneho dôvodu, predmetu a času plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Dohoda oprávnenej osoby a povinnej osoby obsiahnutá v notárskej zápisnici, ktorá vyjadruje súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, nemá hmotnoprávnu povahu; ide o jednu z náležitostí, ktorú musí notárska zápisnica obsahovať (§ 46 a nasl. Notárskeho poriadku), aby bola z materiálneho hľadiska vykonateľná (aby bola exekučným titulom). Táto dohoda oprávnenej a povinnej osoby teda nemá sama osebe za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností účastníkov právneho vzťahu. V prípade notárskej zápisnice so súhlasom s vykonateľnosťou treba mať na zreteli osobitné znaky tohto exekučného titulu v porovnaní s inými exekučnými titulmi. Takáto zápisnica nie je rozhodnutím (súdu alebo iného orgánu) a nemá ani účinky, ktoré zákon s rozhodnutím spája a nie je vybavená účinkami právoplatnosti ani záväznosti pre účastníkov a pre všetky orgány, ktoré majú napríklad rozhodnutia súdu vydané v občianskom súdnom konaní (§ 159 OSP). Absencia zákonom stanovených formálnych náležitostí má za následok, že listina označená ako notárska zápisnica nie je verejnou listinou, u ktorej sa správnosť obsahu, ktorý je v nej uvedený, predpokladá v zmysle § 134 OSP, a ani spôsobilým titulom v zmysle § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku. Preto konštatoval, že prihliadnutím na skutočnosť, že povinný nevyslovil súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice ako exekučným titulom osobne, ale na tento úkon splnomocnil inú osobu, je takým nedostatkom, ktorý spôsobuje, že predmetná notárska zápisnice nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom. Zároveň poznamenal, že sa návrhom oprávneného na zmenu súdneho exekútora nezaoberal, nakoľko by to odporovalo i hospodárnosti exekučného konania.
O náhrade trov exekúcie rozhodol vzhľadom k tomu, že exekúcia je vykonávaná na základe exekučného titulu, ktorý doposiaľ nenadobudol vykonateľnosť a preto na ich úhradu zaviazal oprávneného a to v sume 99,01 eura. Exekútorovi priznal hodinovú odmenu vyčíslenú podľa § 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 vyhlášky a to v rozsahu 5 začatých hod. x 6,64 eura plus DPH = 39,85 eura, podľa § 14 ods. 1 písm. b), § 14 ods. 3, § 15 ods. 1 vyhlášky a to za písm. a), b), c), d), j): spolu 5 úkonov x 3,32 eura plus DPH = 19,95 eura, podľa § 22 vyhlášky poštovné 17,10 eura, spotrebný materiál 3,60 eura a cestovné náhrady 16,56, spolu 37,26 a podľa § 23 vyhlášky náhradu za stratu času: 3 začaté polhodiny x 0,66 eura = 1,98 eura.
Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený v zákonom stanovenej lehote v celom rozsahu. Uviedol, že v tomto prípade súd posudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol, pretože notárska zápisnica bola predmetom skúmania zo strany súdu už pri rozhodovaní o udelení poverenia súdnemu exekútorovi, pritom súd uznal exekučný titul za súladný a následne udelil poverenie na vykonanie exekúcie. Poukázal na skutočnosť, že povinný ako dlžník mohol kedykoľvek po uzatvorení zmluvy o úvere v roku 2004 udelené plnomocenstvo v zmysle § 33b Občianskeho zákonníka odvolať, pričom tak neurobil. Pokiaľ ide o notársku zápisnicu poukázal na to, že hoci notárska zápisnica podľa ust. § 41 ods. 2 Exekučného poriadku je rýdzo procesnoprávnym inštitútom, nadväzuje na hmotnoprávny základ, teda na ustanovenia občianskeho a obchodného práva o uznaní dlhu, resp. záväzku. Podľa názoru oprávneného notárska zápisnica obsahovala všetky podstatné náležitosti, ktoré jej predpisuje zákon, čiže spísaný právny záväzok, ako aj súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou. Poukázal na to, že zákon účastníkom hmotnoprávneho vzťahu za istých podmienok dovolil, aby si zabezpečili exekučný titul bez toho, aby ich vec z hľadiska hmotného práva preskúmal v občianskom súdnom konaní a vyniesol o tom definitívne a záväzné rozhodnutie súd, preto ak by mal exekučný súd vykonať takéto preskúmanie veci v rámci exekučného konania, muselo by to byť v zákone uvedené, pretože takéto skúmanie ide nad rámec preskúmania formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Záverom uviedol, že predmetným uznesením, ktorým sa predmetná exekúcia zastavila, hoci počas celého trvania exekučného konania nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu, nastane v prípade nadobudnutia jeho právoplatnosti stav, kedy si oprávnený nebude môcť zabezpečiť iný exekučný titul, keďže pohľadávka oprávneného už bude premlčaná. V danej súvislosti nesúhlasí s výrokom o trovách exekúcie, na ktorých úhradu bol zaviazaný. Považuje napadnuté uznesenie v časti trov konania za nepreskúmateľné, pretože ho súd prvého stupňa neodôvodnil spôsobom vyplývajúcim z ust. § 157 ods. 2 OSP, keďže neuviedol, z čoho vychádzal pri priznaní exekučných trov, akým spôsobom posúdil účelnosť počtu hodín vynaložených súdnym exekútorom na exekúciu. Na podklade vyššie uvedených skutočností navrhol napadnuté uznesenie zrušiť.
K odvolaniu oprávneného sa vyjadril súdny exekútor, ktorý uviedol, že v časti vyhlásenia exekúcie za neprípustnú a v časti zastavenia exekúcie napadnuté rozhodnutie akceptuje, ako aj v časti trov exekúcie, pričom uviedol, že odôvodnenie výroku o trovách je dostatočné, nakoľko súd posúdil ich primeranosť v komparácii s celkovým priebehom exekúcie a tiež s jednotlivými úkonmi exekučnej činnosti. Rovnako posúdil účelnosť ich vynaloženia a na základe toho rozhodol tak, ako je uvedené v uznesení. Navrhol napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal, v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP), pričom dospel k záveru, že v časti vyhlásenia exekúcie za neprípustnú a v časti zastavenia exekúcie je potrebné uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdiť a v časti výroku o náhrade trov exekúcie zistil, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 220 OSP zmeniť. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP.
Z obsahu spisu odvolací súd mal za preukázané, že exekučné konanie sa začalo dňa 20.10.2003, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie na základe Notárskej zápisnice Notárskeho úradu notára JUDr. Ondreja Ďuriača, so sídlom v Partizánskom, ulica Generála Svobodu 1069/4, č. N 2406/2003, NZ 69721/2003 zo dňa 12.08.2003. Dňa 10.11.2003 súd prvého stupňa udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Následne súd prvého stupňa obsadený vyšším súdnym úradníkom vydal napadnuté uznesenie.
Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa v časti vyhlásenia exekúcie za
neprípustnú a v časti zastavenia exekúcie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, a preto s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 OSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.
Otázku naplnenia formálnych a materiálnych predpokladov môže posudzovať iba exekučný súd.
Exekučný poriadok pre exekučný súd zakotvuje oprávnenie a povinnosť skúmať v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania zákonnosť exekučného titulu, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu.
Podľa názoru odvolacieho súdu preskúmavacia činnosť exekučného súdu sa uplatňuje kedykoľvek, nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, keďže právny predpis, resp. i jeho jednotlivé ustanovenia, je potrebné vykladať v súlade s celkovým účelom právneho predpisu, a teda v ich vzájomných súvislostiach a nie izolovane.
Odvolací súd v predmetnej veci považuje za potrebné zdôrazniť, že absencia zákonom stanovených formálnych náležitostí má za následok, že listina označená ako notárska zápisnica nie je verejnou listinou, u ktorej sa správnosť obsahu, ktorý je v nej uvedený, predpokladá v zmysle § 134 OSP, a ani spôsobilým titulom v zmysle § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku. Dôsledkom takéhoto zistenia je potom postup exekučného súdu podľa § 57 ods. 1 písm. a), a to zastavenie exekúcie, keďže jej ďalšie pokračovanie by sa priečilo zásadám exekučného konania.
K uvedenému odvolací súd ešte dodáva, že z jeho rozhodovacej činnosti je zrejmé, že Mgr. Tomáš Kušnír vystupuje ako splnomocnenec v notárskych zápisniciach vo vzťahu k neurčitému počtu povinných, z čoho sa navodzuje záver, že splnomocnenec povinných sa dozvedel o pohľadávkach a ich výškach práve od oprávneného, a že konal aj na jeho pokyn.
Zo zmluvy o úvere okrem iného tiež vyplýva, že povinný splnomocnil tretiu osobu, aby v jeho mene uznala záväzok, ktorého konkrétnu výšku nebolo možné predpokladať, čím sa vzdal svojho práva uznať alebo neuznať prípadný záväzok, ktorý vznikne či nevznikne v budúcnosti, teda mu bolo odňaté právo namietať výšku uznaného dlhu v čase uznania, pretože neistý záväzok v budúcnosti nie je dostatočne určitý a určiteľný, navyše nemožno ani predpokladať, či vôbec určité významné okolnosti nastanú. Zástupca povinného navyše určil lehotu, dokedy má byť dlh zaplatený, a to zjavne bez splnomocnenia povinného, ktorý sa o lehote nemal ako dozvedieť.
Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
S poukazom na vyššie uvedené ustanovenie odvolací súd na záver dodáva, že v danom prípade podstatnou a právne relevantnou skutočnosťou je, či splnomocnenie je platným právnym úkonom a uznanie dlhu na základe takto udeleného plnomocenstva v notárskej zápisnici je platným právnym úkonom, nakoľko podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, ktorého záujmy sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Rozpor v záujmoch musí reálne existovať, preto nestačí len potenciálna možnosť takéhoto rozporu. Právne úkony osôb, ktoré nespĺňajú náležitosti upravené v § 22 ods. 2, v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka spôsobia absolútnu neplatnosť takýchto právnych úkonov, a to bez ohľadu na skutočnosť, či o tom účastníci právneho úkonu vedeli.
Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj postup súdu prvého stupňa pri určovaní výšky priznaných trov exekúcie v medziach podaného odvolania a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je z časti dôvodné.
Z predloženého vyúčtovania trov exekúcie odvolací súd zistil, že súdny exekútor si uplatnil odmenu za 5 hodín účelne vynaložených na exekúciu po 6,64 eura v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky, spolu v sume 33,20 eura za žiadosť o udelenie poverenia 30 min., upovedomenie o začatí exekúcie 40 min., za žiadosť o súčinnosť - Dopravný inšpektorát 20 min., prípravu podkladov na súpis hn.vecí a výkon súpisu hn.vecí 60 min., upovedomenie o vykonaní súpisu hnuteľných vecí 40 min., príkaz na začatie exekúcie - (zamestnávateľ) 30 min., exekučný príkaz - (zamestnávateľ) 40 min., a spracovanie vzniknutých trov exekúcie 30 min., spolu 290 min. = 4 hod. a 50 min.(začatá hodina) = 5 x 6,64 = 33,20 + DPH. Okrem toho si uplatnil paušálnu odmenu v zmysle § 15 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. za úkony, a to získanie poverenia, doručenie príkazu na začatie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie exekučného príkazu, doručenie upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie a každé ďalšie zisťovanie majetku povinného v sume 6 x 3,32 = 19,92 eura + DPH, náhradu hotových výdavkov podľa § 22 vyhlášky za poštovné v sume 17,10 eura, spotrebný materiál v sume 3,60 eura a cestovné náhrady v sume 16,56 eura a podľa § 23 vyhlášky náhradu za stratu času v sume 2,37 eura. Súdny exekútor si v zmysle uvedeného vyúčtovania vyčíslil trovy exekúcie spolu vo výške 103,36 eura.
Podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade patria súdnemu exekútorovi trovy v sume 35,76 eura.
Súdnemu exekútorovi tak patrí odmena podľa § 14 ods. 1 písm. a), ods. 2 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. v znení účinnom do 30.4.2008 za :
- prípravu podkladov na súpis hn.vecí a výkon súpisu hn.vecí 60 min.,
- upovedomenie o vykonaní súpisu hnuteľných vecí 40 min.,
t.j. základná hodinová sadzba podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky je 200,-- Sk, t.j. po prepočte na súčasnú štátnu menu po 6,64 eura za každú aj začatú hodinu. V zmysle uvedeného ustanovenia súdnemu exekútorovi za uvedené úkony v súčte 100 min. priznal odvolací súd v zmysle § 14 ods. 2 odmenu za 2 hodiny účelne vynaložené na exekúciu v sume 13,28 eura.
Okrem toho nepriznal odmenu uvedenú vo vyúčtovaní trov exekúcie za žiadosť o udelenie poverenia 30 min., upovedomenie o začatí exekúcie 40 min., za žiadosť o súčinnosť - Dopravný inšpektorát 20 min., príkaz na začatie exekúcie - (zamestnávateľ) 30 min., exekučný príkaz - (zamestnávateľ) 40 min., pretože odmenu za tieto úkony priznal v rámci paušálnej sumy podľa § 14 ods. 1 písm. b), ods. 3, § 15 ods. 1 písm. a), b), c), d), j) vyhlášky, nakoľko ide tiež o úkony súvisiace so získaním poverenia, doručením príkazu na začatie exekúcie, doručením upovedomenia o začatí exekúcie, doručením exekučného príkazu a zisťovaním majetku povinného. K nepriznaniu odmeny za uvedené úkony dodáva, že vyhláška, ani exekučný poriadok neustanovuje, čo treba považovať za jednotlivé úkony exekučnej činnosti podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky, ale je zrejmé, že musí ísť o úkony odlišné od tých, ktoré sú odmeňované paušálnou sumou v zmysle § 15 ods. 1 vyhlášky, čo v danom prípade splnené nebolo.
Rovnako nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za vyúčtovanie trov exekúcie pretože ide o úkon, ktorý súvisí s uplatnením práva exekútora na trovy exekúcie a nie o úkon účelne vynaložený na vymáhanie nároku oprávneného v exekučnom konaní.
Odvolací súd priznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu v zmysle § 15 ods. 1 písm. a), c), g), j) vyhlášky č. 288/1995 Z. z. za úkony:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,
b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,
c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,
d) doručenie exekučného príkazu,
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného - žiadosť o súčinnosť - DI,
každý po 100,-- Sk, t.j. po prepočte na súčasnú štátnu menu po 3,32 eura, spolu 5 x 3,32 eura sa rovná 16,60 eura.
Súdnemu exekútorovi patrí aj náhrada hotových výdavkov podľa § 22 ods. 1 vyhl. (poštovné) v sume 7,70 eura (7 preukázaných doručeniek založených v exekučnom spise v sume 1,10 eura). Z hotových výdavkov odvolací súd nepriznal poštovné v sume prevyšujúcej 7,70 eura, teda sumu 9,40 eura, a to aj napriek tomu, že je nepochybné, že poštovné vzniklo, ale keďže nie je v exekučnom spise preukázané originálom potvrdenej doručenky nie je ho možné priznať. Okrem toho na rozdiel od súdu prvého stupňa odvolací súd nepriznal ani položku vo vyúčtovaní trov exekúcie uvedenú ako spotrebný materiál vo výške 3,60 eura. S poukazom na § 25 vyhlášky odvolací súd uvádza, že v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou, pričom jej obsahom je aj náhrada nákladov spojených s administratívnou prácou, t.j. aj spotrebovaný kancelársky materiál. Odvolací súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu za stratu času v sume 2,37 eura, nakoľko mal z exekučného spisu preukázané, že súdny exekútor vykonal úkon súpis hnuteľných vecí povinného v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu.
Odvolací súd rovnako nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za cestovné náhrady, nakoľko v exekučnom spise nie je nepreukázaný nárok súdneho exekútora príslušným osvedčením o evidencii predmetného vozidla, a preto uplatnené cestovné náhrady nebolo možné riadne preskúmať.
Odvolací súd priznal súdnemu exekútorovi 20 % DPH z odmeny, nakoľko súdny exekútor preukázal, že je platiteľom dane z pridanej hodnoty, a preto mu bolo možné zvýšiť odmenu o DPH.
Celkove tak súdnemu exekútorovi patrí odmena podľa § 14 ods. 1 vyhlášky v sume 29,88 eura (13,28 eura + 16,60 eura) zvýšenú o DPH v sume 5,98 eura, podľa § 22 vyhlášky náhrada hotových výdavkov v sume 7,70 eura a podľa § 23 vyhlášky náhrada za stratu času v sume 2,37 eura, spolu 45,93 eura.
Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 220 OSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).
Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené závery rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.