Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_4Co-460-2011.pdf
PDF · 81.04 KB
Case nature
Area
Subarea
4Co/460/2011
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: W. F., s.r.o., so sídlom V., N.. F. X/A, IČO: XX XXX XXX, právne zastúpeného B., V., so sídlom V., U. O. XX proti odporcovi Y. M., bytom E. č. XXX, o zaplatenie 520,97 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 24.októbra 2011, č. k. 3C/123/2011-38 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov konania z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 494,13 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 475,34 € od 16.10.2009 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 31 €, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Vo zvyšujúcej časti návrh navrhovateľa zamietol. Zmluvnú podmienku Zmluvy o spotrebiteľskom úvere spoločnosti W. F. s.r.o., IČO XX XXX XXX, so sídlom N. O. F. X/A, XXX XX V., na základe ktorej navrhovateľ požaduje od odporcu zaplatenie poplatku vo výške 10 % z nesplatenej istiny za odstúpenie od zmluvy pre prípad nesplácania úveru, určil na neprijateľnú. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi účastníkmi konania na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretej dňa 03.02.2009, je vzťahom občianskoprávnym, na ktorý je potrebné aplikovať ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov. Považoval za nesporne preukázané, že medzi účastníkmi konania bola dňa 03.02.2009 uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, pričom zmluvné povinnosti, ku plneniu ktorých sa odporca uvedenou Zmluvou zaviazal, si nesplnil. Po oboznámení sa so skutkovými okolnosťami prejednávanej veci, obsahom uvedenej Zmluvy a Všeobecných podmienok, ktoré sú jej neoddeliteľnou súčasťou, dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je po stránke skutkovej aj právnej v časti dôvodný a nakoľko nemal v konaní preukázané, že by odporca žalovanú sumu uhradil, bolo návrhu navrhovateľa v časti o zaplatenie istiny vo výške 494,13€ vyhovené. Odporca v konaní pred súdom nijakým spôsobom nároky navrhovateľa nespochybnil, dlh uznal čo do dôvodu a do výšky, poukazoval len na tú okolnosť, že je momentálne bez práce a že dlh nevládze splácať. Preto súd zaviazal odporcu na navrhovateľom uplatňované nároky tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Navrhovateľ si voči odporcovi uplatnil i právo na úhradu poplatku za odstúpenie od zmluvy vo výške 26,84 € /10 % z nesplatenej istiny ku dňu skončenia zmluvy/, účtovaný v súlade so sadzobníkom poplatkov navrhovateľa. Súd nepriznal navrhovateľovi požadovaný poplatok z omeškania účtovaný za odstúpenie od zmluvy, pretože túto považoval za neprijateľnú podmienku stanovenú v zmluve podľa § 53 Občianskeho zákonníka, a teda v celom rozsahu neplatnú. Uvedená sankcia je priamo naviazaná na výkon práva navrhovateľa od zmluvy odstúpiť, a teda jej splatnosť určuje samotný navrhovateľ. S porušením povinnosti odporcu pritom daná sankcia súvisí len nepriamo (podmienene len cez výkon práva navrhovateľa). Neprimeranosť zmluvnej podmienky preto súd vidí vo viazaní výkonu práva jednej strany (veriteľa) na úhradu sankcie druhej strany (odporkyne), čo je v rozpore so všeobecne uznávanými pravidlami slušnosti, a preto takéto ustanovenie zmluvy nemôže požívať právnu ochranu a je v celom
rozsahu neplatné. Odporca je za porušenie povinnosti pritom sankcionovaný už inými právnymi inštitútmi
- úrokom z omeškania a zmluvnými pokutami, ktoré sú súčasťou istiny (vo výške 10 % z jednotlivých omeškaných splátok úveru). Z uvedených dôvodov súd v súlade s § 153 ods. 3, 4 Občianskeho súdneho poriadku určil vo výroku tohto rozsudku, že takto stanovená zmluvná podmienka je neprijateľná. Súd súčasne zamietol návrh navrhovateľa v časti o nepriznanie sumy 26,84 € - požadovaný poplatok z omeškania účtovaný za odstúpenie od zmluvy, pretože tento považoval za neprijateľnú podmienku stanovenú v zmluve podľa § 53 Občianskeho zákonníka, a teda v celom rozsahu neplatnú; (návrhu navrhovateľa súd vyhovel len v časti o zaplatenie istiny vo výške 494,13 €).
V súlade s ustanovením článku V.-7. Všeobecných podmienok, omeškanie s plnením peňažných záväzkov klienta má za následok vznik práva spoločnosti na dohodnutý úrok z omeškania vo výške 0,1 % denne za každý deň omeškania a zmluvnú pokutu vo výške 10 % z každej mesačnej splátky, s ktorej úhradou je klient v omeškaní, t.j. podľa Sadzobníka. Akékoľvek výdavky spoločnosti spojené s vymáhaním pohľadávky znáša klient a ich výška môže byť v Sadzobníku určená paušálne, bez jej určenia je klient povinný hradiť skutočne vynaložené náklady spoločnosti. Zmluvná pokuta je splatná dňom doručenia písomnej výzvy na jej úhradu klientovi. Keďže sa odporca dostal do omeškania s platením svojho peňažného záväzku, vzniklo navrhovateľovi právo popri istine i na úhradu úroku z omeškania. Keďže uvedený vzťah medzi účastníkmi konania bol posúdený ako občianskoprávny vzťah, i dojednanie ohľadne úroku z omeškania sa musia spravovať občianskoprávnymi ustanoveniami. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania v čase, keď sa dlžník dostal do omeškania s platením svojho peňažného záväzku, predstavovala výšku 9 %, ktorý si navrhovateľ aj uplatňoval, preto mu súd priznal úrok z omeškania v navrhovateľom uplatnenej výške. Vo výroku o trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 142 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti, alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu. Navrhovateľ bol neúspešný v časti poplatku za odstúpenie od zmluvy vo výške 26,84 €, pričom súd má za to, že ide o neúspech v pomerne nepatrnej časti. Vzhľadom na uvedené priznal súd navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 31 €, ktorá suma predstavuje výšku súdneho poplatku za návrh. Súd navrhovateľovi nepriznal uplatnené trovy právneho zastúpenia, nakoľko súd tieto trovy považoval za neúčelné, keďže zo samotného spisu vyplýva, že navrhovateľ disponuje samostatným právnym odborom /ktorý spísal aj samotný návrh na začatie konania a jeho pracovníčka mala na zastupovanie v obdobných konaniach udelenú všeobecnú plnú moc na dobu neurčitú/ a nič mu nebránilo v tom, aby hájil svoje práva i v konaní pred súdom, aby tak nedochádzalo k zbytočnému a neúčelnému navyšovaniu trov tohto konania.
Proti tomuto rozsudku a to jeho výrokovej časti o náhrade trov konania podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Dôvodil tým, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. a konanie má inú vadu, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci v zmysle § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p.. S poukazom na ust. § 24 a 25 ods. 1 O.s.p. dôvodil, že zákon neustanovuje možnosť, že pokiaľ účastník konania disponuje vlastným právnym odborom, tvorí to prekážku zastúpenia zvoleným právnym zástupcom. Takéto tvrdenie súdu považoval za obmedzenie práva na súdnu a inú právnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, čo svojím výkladom potvrdil aj Ústavný súd /napr. II. ÚS 78/03, II. ÚS 31/04/. Nepriznanie trov právneho zastúpenia nebolo ani dostatočne odôvodnené a považoval ho aj za zmätočné, nakoľko v odôvodnení súd uviedol, že samostatný právny odbor spísal návrh na začatie konania, čo však ničím relevantným nepodložil. Skutočnosťou je, že predmetný návrh na začatie konania bol pripravený, spísaný, aj podaný na súd právnym zástupcom. Taktiež tvrdenie súdu, že by priznaním trov právneho zastúpenia dochádzalo k zbytočnému a neúčelnému navyšovaniu trov konania, považoval za nesprávne právne posúdenie z dôvodu, že právny zástupca navrhovateľa vykonal všetky úkony, za ktoré si žalobca uplatňoval náhradu trov právneho zastúpenia a nepriznanie trov právneho zastúpenia by spôsobilo navrhovateľovi materiálnu ujmu. Za inú vadu konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, považoval tvrdenie súdu, ktoré uviedol v odôvodnení týkajúceho sa trov právneho zastúpenia, pričom na podloženie svojej argumentácie nevykonal žiadne dokazovanie. Neuviedol meno pracovníčky, ktorá mala podľa jeho názoru udelenú plnú moc na dobu neurčitú, čím sa jeho rozhodnutie stalo rozporným. Na základe uvedeného navrhol, aby krajský súd rozsudok okresného súdu v časti výroku, ktorým nepriznal trovy právneho zastúpenia žalobcovi, zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.
Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu - vo výroku o náhrade trov konania bez nariadenia odvolacieho konania /§ 212 ods. 1, § 214 ods. 2 O.s.p./ a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné.
Podľa čl. 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.
Podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom.
Podľa § 25 ods. 1veta O.s.p. ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Právo na zastúpenie advokátom v konaní pred súdom je realizáciou ústavou garantovaného práva na právnu pomoc pred súdmi, upraveného tiež Občianskym súdnym poriadkom. Súčasťou základného práva na právnu pomoc je aj právo na náhradu účelne vynaložených trov konania. Pre voľbu advokáta zákon neustanovuje žiadne obmedzenia, je teda len a len na účastníkovi, ktorého z advokátov zapísaných v zozname advokátov vedeného Slovenskou advokátskou komorou si zvolí. Účastník konania si advokáta volí berúc na seba riziko, že mu v konaní nevznikne právo na náhradu trov konania, respektíve že mu táto nebude priznaná. Avšak v prípade, že mu v zmysle § 142 ods. 1-3 O.s.p. právo na náhradu trov konania vznikne, ale súd mu náhradu neprizná, alebo prizná len v časti, znáša súd povinnosť riadne a presvedčivo svoj postup odôvodniť.
Postup súdu prvého stupňa v danej veci, keď nepriznal navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia s odôvodnením, že navrhovateľ disponuje samostatným právnym odborom /ktorý spísal aj samotný návrh na začatie konania a jeho pracovníčka mala na zastupovanie v obdobných veciach udelenú všeobecnú plnú moc/, a preto mu nič nebránilo v tom, aby hájil svoje práva i v konaní pred súdom, podľa názoru odvolacieho súdu predstavuje za daného stavu veci obmedzenie práva slobodnej voľby advokáta dotknutým účastníkom. Z obsahu spisu nevyplýva, že navrhovateľ má vybudované právne oddelenie a zamestnáva osoby s vysokoškolským právnickým vzdelaním, súd prvého stupňa v tomto smere nevykonal žiadne šetrenie. Právne predpisy neobsahujú žiadne obmedzenia týkajúce sa nepriznania náhrady trov právneho zastúpenia v prípade, že účastník disponuje vlastným právnym oddelením a existencia takéhoto právneho oddelenia u navrhovateľa nezakladá bez ďalšieho pravidlo, že v prípade nároku na náhradu trov právneho zastúpenia ide o neúčelne vynaložené trovy. Navrhovateľ je spoločnosťou s ručením obmedzeným, a nemožno ho zrejme preto porovnávať napr. so štátnym orgánom, ktorý zamestnáva osoby s vysokoškolským právnickým vzdelaním a má vybudované veľké právne oddelenie /Nález ÚS SR č. II. ÚS 78/03 z 09.09.2004/. Za týchto okolností je rozhodnutie súdu prvého stupňa o nepriznaní náhrady trov právneho zastúpenia navrhovateľovi predčasné.
Odvolací súd preto v zmysle § 221 ods. 1 písm. h/, ods. 2 O.s.p. zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov konania a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
V ďalšom konaní súd prvého stupňa zistí, či navrhovateľ zamestnáva osoby s vysokoškolským právnickým vzdelaním a má vybudované vlastné právne oddelenie. Až potom vyhodnotí a zváži, či išlo o neúčelné trovy právneho zastúpenia u navrhovateľa.
V novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania /§ 224 ods. 3 O.s.p./.
Vysloveným právnym názorom je súd prvého stupňa viazaný /§ 226 O.s.p./.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.