Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_19CoE-555-2011.pdf
PDF · 82.98 KB
Case nature
Area
Subarea
19CoE/555/2011
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Mliekarenská 10, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. S. Q., D. XX, J., F. proti povinným 1) K. C., trvale bytom D. I. XXX/XX, J. G. J., t.č. bytom K. XXX, J. G. J., 2) C. C., bytom D. I. XXX/XX, J. G. J., o vymoženie 4.644,77 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 30. apríla 2011, č.k. 11Er/1840/2010-15, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu vo výroku I. p o t v r d z u j e .
Vo výroku II. uznesenie okresného súdu z r u š u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to s poukazom na ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Samostatným výrokom rozhodol, že právoplatnosťou výroku, ktorým bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá, sa exekučné konanie zastavuje. V odôvodnení uznesenia uviedol, že na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie požiadal súdny exekútor o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na vymoženie istiny 4.644,77 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne, trov konania a exekúcie. Exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu zriadeného Slovak arbitration court, s.r.o., sp. zn. 34/09/09 zo dňa 16.11.2009. Konštatoval, že keďže exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, je možné v exekučnom konaní aj posudzovanie ním priznaného plnenia okrem iného aj z hľadiska jeho dovolenosti v zmysle § 45 ods. 2 v spojení s ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Z exekučného titulu a zo zmluvy o revolvingovej pôžičke zo dňa 19.07.2004 vyplynulo, že rozsudkom priznaná pohľadávka má základ v spotrebiteľskom úvere. Oprávnený poskytol úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti a povinní ho prijali ako fyzické osoby nepodnikatelia. Zmluva je typovou - formulárovou zmluvou, ktorú oprávnený v rovnakom znení uzatváral vo viacerých prípadoch a povinní vzhľadom na predtlač zmluvy a na svoje postavenie „slabšej strany zmluvy“ nemohli jej obsah podstatným spôsobom ovplyvniť. Vzhľadom na uvedenú povahu účastníkov a charakter zmluvy bol ich právny vzťah spotrebiteľskou zmluvou podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa. I keď v čase uzavretia zmluvy nebola táto spotrebiteľskou zmluvou uvedenou v § 52 Občianskeho zákonníka, cez § 23a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa sa na zmluvu právna úprava § 52 až § 60 Občianskeho zákonníka vzťahovala. Okresný súd zároveň poukázal na § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Dojednanie o revolvingu ako automatického obnovovania úverového vzťahu bez ďalšieho iba po splatení istej časti pôvodného dlhu okresný súd vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku. Poukázal na skutočnosť, že pre nabaľovanie ďalších záväzkov postačuje dojednanie tohto spôsobu na začiatku zmluvného vzťahu a nadväzujúcich záväzkov, ďalej nezáleží od výslovného aktívneho prejavu spotrebiteľov, ale výlučne iba od plnenia záväzku ako konania právom
požadovaného. Aby nedochádzalo k poskytnutiu ďalšej pôžičky, je potrebný výslovný úkon spotrebiteľa v podobe vypovedania revolvingu za striktne stanovených podmienok. Takýto samočinný princíp vzniku záväzku je nežiaduci. V prípade bežných fyzických osôb (nepodnikateľov) je napriek súčasným trendom potrebné spotrebiteľský úver považovať za dočasné preklenutie finančného nedostatku a nie trvalý spôsob financovania potrieb, ku ktorému smeruje práve revolving. V druhom uvedenom prípade totiž dochádza k neúmernému finančnému zaťaženiu jednotlivcov, k splácaniu pôžičiek pôžičkami a v konečnom dôsledku k úplnej neschopnosti splnenia finančných záväzkov jednotlivca - k predĺženiu. Toto skryté nebezpečenstvo revolvingu, v podobe, ako bol dojednaný medzi účastníkmi, je dôvodom jeho neprijateľnosti v spotrebiteľskom vzťahu. Vymáhaná pohľadávka má základ výlučne v poskytnutých revolvingoch, pretože pôvodná pôžička bola v celom rozsahu splatená. Ako bolo uvedené, okresný súd považoval revolving ako taký za neprijateľnú zmluvnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy, a teda za neplatné dojednanie. Plnenie, priznané na základe neplatného zmluvného dojednania, je plnením nedovoleným, preto ho podľa § 45 zákona o rozhodcovskom konaní nemožno vymáhať. O zastavení exekučného konania k okamžiku právoplatného zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia rozhodol súd podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku, podľa ktorého, ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť zamietla, právoplatné, súd exekučné konania aj bez návrhu zastaví.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote prostredníctvom právnej zástupkyne odvolanie oprávnený, ktorý navrhol jeho zrušenie a vrátenie veci okresnému súdu na ďalšie konanie. Poukázal na § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a uviedol, že rozsah preskúmavacej právomoci exekučného súdu vo vzťahu k exekučnému titulu je daný a vymedzený na preskúmania materiálnej a formálnej vykonateľnosti exekučného titulu a na posúdenie rozporu plnenia priznaného exekučným titulom ako plnenia objektívne možného, plnenia právom dovoleného alebo plnenia v súlade s dobrými mravmi. Z ustanovenia § 45 ods. 1 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní ani v širšom zmysle nevyplýva, že exekučný súd má právo preskúmať právny dôvod, na základe ktorého sa v rozhodcovskom konaní plnenie uplatnilo. Posúdenie hmotnoprávneho základu plnenia je obmedzené len na nachádzacie konanie ako také. Zaoberať sa právnym dôvodom judikovaného plnenia by sa súd mohol výlučne na základe procesného úkonu - žaloby o zrušenie rozhodcovského konania podanej účastníkom konania. Poukázal pritom aj na rozhodnutie vo veci C-40/08 Asturcom Telecomunincaciones SL proti Cristina Rodríguez Nogueira, ktoré v bode 47 odôvodnenia uvádza, že dodržiavanie zásady efektivity si za okolností ako v základom konaní nemožno vykladať tak, že vnútroštátny súd napráva opomenutie procesného charakteru spotrebiteľa, ktorý nepozná svoje práva, ako to bolo vo veci, ktorá viedla k vydaniu rozsudku Mostaza Claro, ale ani, aby úplne nahrádzal celkovú pasivitu dotknutého spotrebiteľa, ako je pasívny prístup žalovaného vo veci samej, ktorý sa nezúčastnil na rozhodcovskom konaní, ani nepodal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorý sa z tohto dôvodu stal právoplatným. Dôsledkom postupu exekučného súdu je, že opomenutie či zmeškanie lehoty nahradí exekučný súd svojím postupom ex offo, hoci ani ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní, ani ustanovenia Exekučného poriadku ho neoprávňujú iniciovať konanie a posudzovanie o dôvodoch v spomenutom ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní. Pre konanie o výkon rozhodnutia právny poriadok nemá žiadne ustanovenie o práve posudzovať otázky, ktoré mohli byť posúdené v predchádzajúcich štádiách konania. Exekučný súd tak konal nielen bez zákonnej opory, ale v hrubom rozpore s právom EÚ. Tvrdenia okresného súdu o neprijateľnosti dojednania revolvingu sú podľa názoru oprávneného neopodstatnené. Povinní si boli pri uzatváraní zmluvy vedomí, že uzatvárajú zmluvu o revolvingovej pôžičke, čo vyplýva aj zo samotného názvu zmluvy. Čo je revolving, ako aj podmienky, pritom vyplýva z čl. 4 zmluvy. Ustanovenia revolvingu sú dohodnuté v prospech povinných, keďže dojednaný revolving umožňuje dlžníkovi získať ďalšie finančné prostriedky bez potreby uzatvárať novú zmluvu alebo dodatok k už existujúcej zmluve. Podľa názoru oprávneného dojednanie o revolvingu nie je neprijateľnou podmienkou, nakoľko nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Okresnému súdu vyčítal aj jeho záver, že z odôvodnenia exekučného titulu vyplýva, že vymáhaná pohľadávka má základ výlučne v poskytnutom revolvingu, pretože úver bol v celom rozsahu splatený. Uvedené tvrdenie súdu označil za mylné, nakoľko podľa rozhodcovského rozsudku rozhodcovský súd žalobu v časti istiny vyhodnotil ako v celom rozsahu skutkovo a právne dôvodnú a uložil povinným povinnosť zaplatiť oprávnenému dlhovaný zostatok úveru a zmluvnú pokutu. Rozhodcovským rozsudkom priznané plnenie je teda tvorené jednak nesplatenou časťou úveru (vo výške 2.987,45 eur), jednak zmluvnými pokutami (vo výške 1.657,32 eur). V súvislosti s tým poukázal na to, že peňažné plnenie je deliteľným plnením, a preto, ak by aj úvahy súdu ohľadne neprijateľnosti dojednaní o revolvingu boli opodstatnené, exekučný súd mal vyhlásiť exekúciu za neprípustnú a zastaviť ju len v časti zdôvodnenej v odôvodnení, t. j. v časti splatenia
revolvingu. Za nesprávny považoval aj výrok II. napadnutého uznesenia, ktorý považoval za konanie v rozpore so zákonom. Oprávnený zároveň zobral návrh voči povinnej 2) v celom rozsahu späť.
Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že uznesenie okresného súdu je potrebné vo výroku, ktorým zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť ako vecne správne a vo výroku, ktorým právoplatnosťou výroku I. exekučné konanie zastavil, podľa § 221 ods. 1 písm. i) O.s.p. zrušiť. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.
Krajský súd preskúmaním veci zistil, že okresný súd pred vydaním poverenia na uskutočnenie exekúcie dôsledne skúmal podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučného titulu. Z citovaného zákonného ustanovenia totiž vyplýva, že v prípade, ak súd zistí rozpor týchto listín so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku teda ukladá exekučnému súdu pri rozhodovaní o udelení poverenia preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Súladom exekučného titulu so zákonom pritom treba rozumieť nielen formálne náležitosti exekučného titulu, ale aj to, či na jeho základe možno exekúciu vykonať, teda, či nie je tu taká právna úprava, ktorá by bránila vykonaniu exekúcie na základe tohto exekučného titulu. Na rozdiel od iných exekučných titulov vymenovaných v ust. § 41 ods. 2 Exekučného poriadku zákon o rozhodcovskom konaní v ust. § 45 priznáva exekučnému súdu právo preskúmavať rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska hmotného práva.
Formálna právoplatnosť vykonávaného rozhodnutia vyjadruje, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi opravnými prostriedkami, teda, že žiadne opravné prostriedky už nemajú odkladný účinok. Materiálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že sa medzi účastníkmi, na ktorých sa právoplatnosť vzťahuje, nastolil kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku, o ktorom nemožno znova konať, a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom. Formálna právoplatnosť sa považuje za bezvýnimočnú, čo znamená, že rozhodnutie buď je alebo nie je napadnuteľné opravnými prostriedkami, materiálna právoplatnosť sa vyznačuje väčšou flexibilitou. V právnom poriadku tak existujú rozhodnutia, ktoré síce sú v zásade materiálne právoplatné, ale pre určité okruhy právnych vzťahov sa na ne hľadí, akoby materiálne právoplatné neboli. Materiálna právoplatnosť rozhodnutí preto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych dôvodov existujú v nej výnimky. Možnosť prelomenia materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku je riešená v ust. § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, kde zákonodarca jednoznačne uzákonil možnosť pre exekučný súd zastaviť exekúciu napriek právoplatnému rozhodcovskému rozsudku, ak má nedostatky uvedené v § 40 písm. a), b), alebo ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom. Uvedené ustanovenie je podľa súdnej praxe plne aplikovateľné aj na naplnenie článku 6 Smernice 93/13/EHS a umožňuje zastaviť exekúciu, aj pokiaľ ide o plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok.
V danom prípade okresný súd považoval za plnenie, ktoré je právom nedovolené a odporuje dobrým mravom, plnenie na základe dojednaného revolvingu ako automatického obnovovania úverového vzťahu bez ďalšieho iba po splatení istej časti pôvodného dlhu. Daný právny vzťah medzi účastníkmi správne charakterizoval ako spotrebiteľský vzťah, pričom správne na ne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Správne vyhodnotil uzavretú zmluvu o revolvingovom úvere tak, že jej ustanovenia sa odchyľujú v neprospech spotrebiteľa od právnej úpravy v Občianskom zákonníku, keď jeho ustanovenie § 54 ods. 1 jednoznačne stanovuje, že zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa a spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Dôvodne videl odchýlenie od občiansko-právnej úpravy v neprospech spotrebiteľa v tých zmluvných dojednaniach, v ktorých bol zakotvený výslovný úkon spotrebiteľa v podobe vypovedania revolvingu za striktne stanovených podmienok vyžadovaného k tomu, aby automaticky nedochádzalo k poskytnutiu ďalšieho úveru po riadnom splatení prvých 24 splátok.
Z uvedených dôvodov krajský súd rozhodnutie okresného súdu vo výroku, ktorým zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, považoval za správne, a preto ho potvrdil.
Za nesprávny však krajský súd považoval výrok okresného súdu, ktorým vyslovil, že právoplatnosťou výroku I. sa exekučné konanie zastavuje. Jedná sa totiž o výrok, ktorý je viazaný na okolnosti, ktoré v čase rozhodnutia okresného súdu ešte neexistovali a tieto nastanú až v prípade splnenia predpokladaných podmienok v budúcnosti. V čase rozhodnutia okresného súdu preto pre vydanie takéhoto výroku neboli dané dôvody. Preto odvolací súd výrok II. podľa § 221 ods. 1 písm. i) O.s.p. zrušil.
Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .