Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15CoE-370-2011.pdf
PDF · 76.34 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoE/370/2011
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: Slovenský plynárenský priemysel, a.s., Mlynské Nivy 44/a, Bratislava, IČO: 35 815 256, adresa pre doručovanie: Slovenský plynárenský priemysel, a.s., Regionálne centrum SEVER, Závodská cesta 26/2949, Žilina, proti povinnému: Z. H., nar. XX.XX.XXXX, H. XX, F., o vymoženie sumy 179,18 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 9Er 16/2007-15 zo dňa 31.05.2010, v časti trov exekúcie, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nitra č. k. 9Er 16/2007-15 zo dňa 31.05.2010 v napadnutej časti z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekučné konanie a zároveň uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Soni Stodolovej, so sídlom Kmeťkova 25, Nitra, trovy exekučného konania vo výške 162,75 eura.
Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa v časti vyhlásenia exekúcie za neprípustnú a jej zastavenia odôvodnil ustanovením § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“). O náhrade trov exekúcie súdneho exekútora rozhodol s poukazom na ustanovenie § 196, § 199, § 200 ods. 1, § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, § 2 ods. 1 písm. a) bod 1, § 3, § 14, § 15, § 22 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (účinnej do 30.4.2008) ďalej len "vyhláška".
Súd prvého stupňa na základe návrhu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie
z dôvodu nemajetnosti povinného, prílohou ktorého bol súhlas oprávneného so zastavením exekúcie z uvedeného dôvodu, exekúciu zastavil. O náhrade trov exekúcie rozhodol tak, že oprávneného zaviazal zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekučného konania. Súd prvého stupňa priznal súdnemu exekútorovi odmenu podľa § 14 vyhlášky v sume 122,84 eura, náhradu hotových výdavkov podľa § 22 vyhlášky (poštovné: 13,13 eura, overovanie listín: 4,75 eura) v sume 17,58 a 19% DPH z odmeny vo výške 22,33 eura.
Proti tomuto uzneseniu v časti výroku o náhrade trov exekúcie podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie.
Uviedol, že nesúhlasí s priznaním odmeny za niektoré úkony, pretože súd ich duplicitne priznal aj podľa § 14 ods. 1 písm. a) a aj podľa § 15 ods. 1 vyhlášky, ktoré sú odmenené paušálnou sumou, resp. sa jedná o administratívne úkony v zmysle ustanovenia § 25 vyhlášky. Ďalej uviedol, že niektoré úkony, ktoré si súdny exekútor uplatnil, nepovažuje za úkony vynaložené na exekúciu. Poznamenal,
že časová špecifikácia niektorých úkonov je nadnesená a reálny čas potrebný na ich vykonanie je nižší ako čas uvedený exekútorom. Mal za to, že odmena exekútora sa vypočíta ako súčet hodín účelne vynaložených na exekúciu (jedná sa o činnosť, ktorá nie je zahrnutá v paušálnych náhradách) a jednotlivých úkonov exekučnej činnosti ohodnotených paušálnou sumou. Na základe uvedeného navrhol uznesenie v napadnutej časti zmeniť.
K podanému odvolaniu oprávneného sa vyjadril súdny exekútor. Vo vzťahu k tzv. časovej odmene uviedol, že počet hodín účelne vynaložených na exekúciu riadne odôvodnil časovou špecifikáciou jednotlivých úkonov, z ktorých vyplýva koľko úkonov vo veci uskutočnil. Vo vzťahu k duplicitnému počítaniu odmeny za jednotlivé úkony exekučnej činnosti uviedol, že úkony uvedené v časovej špecifikácii nepredstavujú tie isté úkony, ktoré sú podľa vyhlášky ocenené paušálnou sumou. Navrhol, aby odvolací súd odvolanie oprávneného ako neopodstatnené zamietol.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal, v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP), t.j v časti výroku o náhrade trov exekúcie a zistil, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP.
Z obsahu spisu odvolací súd mal za preukázané, že exekučné konanie sa začalo dňa 11.01.2007, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Súd prvého stupňa dňa 22.03.2007 udelil súdnemu exekútorovi JUDr. Soni Stodolovej, so sídlom Kmeťkova 25, Nitra, poverenie na vykonanie exekúcie na podklade vykonateľného rozhodnutia - rozsudok Okresného súdu v Trnave č. k. 14 Cb13/01-80 zo dňa 05.09.2003, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.11.2006 a vykonateľnosť dňa 24.11.2006. Písomným podaním, doručeným súdu prvého stupňa dňa 13.07.2009, navrhol súdny exekútor zastavenie exekúcie, pričom si zároveň vyčíslil aj trovy exekúcie vo výške 191,44 eura. Následne súd prvého stupňa vydal napadnuté uznesenie.
Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal a zistil, že súd prvého stupňa síce správne na náhradu trov exekúcie zaviazal oprávneného, avšak odôvodnenie jeho rozhodnutia nie je v súlade s § 157 ods. 2 v spojení s § 167 ods. 2 OSP.
Podľa § 157 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len OSP), v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Podľa § 167 ods. 2 OSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.
Podľa § 205 ods. 1 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa pri priznaní náhrady trov exekúcie vychádzal iba z vyúčtovania vykonaného súdnym exekútorom bez toho, aby toto riadne prekontroloval a zistil, či súdny exekútor skutočne vykonal úkony, ktoré uviedol vo vyúčtovaní trov exekúcie, resp. či posúdil čas potrebný na ich vykonanie, ďalej či exekútorovi skutočne vznikli hotové výdavky, ktorých náhradu si uplatnil. Preto je v danej veci potrebné, aby súd prvého stupňa vyzval súdneho exekútora na predloženie exekučného spisu EX 7/2007, pričom následne súd prvého stupňa riadne preverí jednotlivé úkony a účelne vynaložené výdavky. Za účelne vynaložené výdavky možno považovať iba výdavky, ktoré boli
exekútorom preukázateľne vynaložené na uskutočnenie exekúcie a mohli viesť k uspokojeniu nárokov oprávneného.
Odvolací súd považuje za potrebné ďalej poukázať na to, že z ustanovenia § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky je zrejmé, že zámerom zákonodarcu bol postup, pri ktorom sa presný čas trvania jednotlivých úkonov sčíta a výsledok sa zaokrúhli na celú hodinu nahor. Okrem toho odvolací súd dodáva, že aj keď ustanovenie § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky v znení účinnom do 30.4.2008 ani Exekučný poriadok neustanovujú, čo treba považovať za jednotlivé úkony exekučnej činnosti, je zrejmé, že nevyhnutne sa musí jednať o úkony odlišné od tých, ktoré sú odmeňované paušálnou sumou v zmysle ustanovenia § 15 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z.
Odvolací súd preto konštatoval, že v danom prípade nie je odôvodnenie napadnutého uznesenia ohľadom trov exekúcie dostatočne presvedčivé. Napadnuté uznesenie je v tomto smere neúplné a nepreskúmateľné a podľa názoru odvolacieho súdu, jeho vydaním sa účastníkovi konania odňala možnosť konať pred súdom. Odvolanie oprávneného má síce zákonom požadované náležitosti (§ 205 OSP), nemôže však obsahovať konkrétne dôvody nesúhlasu s napadnutým uznesením, nakoľko tieto dôvody v napadnutom uznesení chýbajú. Oprávnený na základe takto vydaného odôvodnenia, nemôže odvolanie riadne odôvodniť a taktiež nemôže pri podaní odvolania plne realizovať svoje procesné práva a plniť procesné povinnosti, ktoré mu zákon umožňuje.
Z dôvodu neúplnosti a teda nepreskúmateľnosti napadnutej časti uznesenia, bola podľa názoru odvolacieho súdu účastníkovi konania odňatá možnosť konať pred súdom. Súd prvého stupňa, ktorému sa vec vracia na ďalšie konanie podľa ustanovenia § 221 ods. 2 OSP, je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
Podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP, odvolací súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.
Podľa § 221 ods. 2 OSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci
vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do právomoci ktorého vec patrí.
V zmysle § 226 OSP je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom vysloveným v tomto rozhodnutí.
Z uvedených dôvodov preto odvolací súd aj napriek tomu, že súd prvého stupňa správne zaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie, napadnuté uznesenie z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie s tým, že súd prvého stupňa v ďalšom konaní vyzve súdneho exekútora, aby predložil exekučný spis, aby preveril skutočné a preukázateľné úkony a vynaložené trovy súdneho exekútora a následne opätovne rozhodne o trovách exekučného konania v zmysle príslušných právnych predpisov.
Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.