Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8CoP-225-2011.pdf
PDF · 87.04 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/225/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Solčányovej a členiek senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Ludviky Bodnárovej vo veci starostlivosti súdu o mal. W. C. nar. XX.X.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, pracoviskom Košice IV dieťaťa rodičov V. C. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v K.J. na Č. ul. č. XX a Q. C. nar. X.XX.XXXX bývajúceho vo M. A. na XX A. T., N. X XPP R. zastúpeného Advokátskou kanceláriou Chochoľák & Česla s.r.o. sídliacou v Košiciach na Rumanovej ul. č. 2 v konaní o zníženie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 18.5.2011 č.k. 23P/132/2009-212 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh otca na zníženie výživného a o trovách konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na ich náhradu.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec a žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že zníži jeho vyživovaciu povinnosť zo 4.500,- Sk mesačne na 70 libier mesačne od 12.12.2008, ktorú si je povinný plniť vždy do 20. dňa v mesiaci vopred, alternatívne, aby ho odvolací súd zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, pretože nesprávne vyhodnotil jeho majetkové pomery, jeho príjmy a výdavky, zmenu meny výživného a zvýšenie nákladov na mal. W. bez zohľadnenia minimálne rovnakého nárastu nákladov na mal. C.. Namietal, že súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie na pozitívnej zmene jeho majetkových pomerov napriek tomu, že vlastnícke práva k nehnuteľnostiam nadobudol ešte pred rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach zo 16.6.2008 č.k. 7CoP/79/2008, v ktorom je konštatované úplné zistenie skutkového stavu veci. Poukázal na to, že prostriedky, ktoré získal z predaja svojho 1 izbového bytu použil na splatenie úveru, ktorý si na jeho kúpu v čase pred predchádzajúcou úpravou výživného vzal, preto súd prvého stupňa pochybil, ak svoje rozhodnutie o zamietnutí jeho návrhu na zníženie výživného založil práve na skutočnosti, že pokles svojich príjmov vyrovnáva z prostriedkov z predaja predmetného bytu. Aj pozemok nadobudol pred predchádzajúcou úpravou výživného, ale aj to len do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a z prostriedkov, ktoré čiastočne získal z poskytnutého hypotekárneho úveru. Poznamenal, že bol nútený pretransformovať časť svojho majetku (1 izbového bytu) na finančné prostriedky, aby bol schopný splácať existujúce úvery. Uviedol, že sa jeho majetkové pomery nezvýšili, ale iba transformovali za súčasného zachovania ich hodnoty. Namietal, že súd prvého stupňa sa nedostatočne vysporiadal s poklesom jeho príjmov o 44 % od apríla 2008 do apríla 2009 a o 47 % od apríla 2009 do apríla 2010 a so vznikom jeho ďalšej vyživovacej povinnosti voči mal. C.. Konajúcemu súdu vytkol konštatovanie, že napriek opakovanej výzve nedokladoval výkaz svojich ziskov a strát od apríla 2010 do apríla 2011 a v tejto súvislosti poukázal na to, že pre uzavretie účtovného obdobia je rozhodný aj apríl 2011 a
priznanie sa podáva až po jeho uplynutí a spracovaní, ktoré určitý čas trvá. Poukázal na to, že jeho výdavky prevyšujú jeho príjmy, v dôsledku čoho sa neustále zadlžuje a ohrozuje tým svoje dve mal. deti. Namietal, že súd prvého stupňa sa v odôvodnení nezaoberal jeho návrhom na zmenu meny, v ktorej prispieva na výživu mal. W. napriek tomu, že podľa jeho názoru má na posúdenie rozsahu výživného zásadný vplyv. V tejto súvislosti poukázal na to, že kým výživné 4.500,- Sk mesačne predstavovalo v januári 2008 , keď bolo určené 101,10 libier, v súčasnosti je to až 130 libier, čo predstavuje značný, až 23 % nárast. Poznamenal, že určenie výživného v inej ako domácej mene neodporuje žiadnemu ustanoveniu právneho poriadku a je aj spravodlivejšie vzhľadom k tomu, že poberá príjem v librách. Uviedol, že k zvyšovaniu odôvodnených potrieb nedochádza len u mal. W., ale aj u mal. C. a ešte vo výraznejšom rozsahu vo vzťahu k jeho vývinu. Zdôraznil, že zvýšením jeho životných nákladov v súvislosti s hospodárskou krízou, značnými menovými výkyvmi, výrazným znížením jeho príjmov a vznikom jeho ďalšej vyživovacej povinnosti došlo k výraznej zmene jeho pomerov, ktorá opodstatňuje zníženie jeho vyživovacej povinnosti voči mal. W. a zmenu meny výživného v rozsahu uvedenom v podanom návrhu.
Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla potvrdiť napadnutý rozsudok, pretože je vecne správny. Poukázala na to, že pozemok, ktorý otec nadobudol, má v súčasnosti ešte vyššiu ako nadobúdaciu hodnotu, preto nie sú relevantné jeho námietky, že ceny nehnuteľností klesajú. Poznamenala, že otec nepreložil žiadny konkrétny dokument, ktorý by preukazoval, že skutočne došlo k zníženiu jeho príjmov. Uviedla, že pokles libry je priamo úmerný zvýšeniu maloobchodných cien, preto by nebolo spravodlivé zmeniť menu, v ktorej otec prispieva na výživu mal. W..
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd na základe odvolania otca preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 psím. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol o zamietnutí návrhu otca na zníženie výživného. Súd prvého stupňa v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu v prevažnej miere už v priebehu konania pred súdom prvého stupňa a otec ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o jeho návrhu na zníženie výživného. Odvolací súd poukazuje na to, že aj pri rozhodovaní o znížení výživného v dôsledku zmeny pomerov sa použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného. V danom prípade ide o ust. § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 a ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorých okrem iného vyplýva, že obaja rodičia sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Pri určení výživného je rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje. Ak sa tvrdený príjem javí ako nepravdivý, je povinnosťou súdu prihliadnuť na celkové majetkové pomery a takzvanú potencionalitu príjmov, t.j. k jeho zjavne nevyužitým schopnostiam. Aj keď otcovi preukázateľne klesol príjem o takmer polovicu a pribudla mu vyživovacia povinnosť voči mal. C. nar. XX.XX.XXXX, neboli splnené podmienky pre zníženie jeho vyživovacej povinnosti voči mal. W., pretože jeho životná úroveň nasvedčuje, že má ešte aj iný zdroj príjmu, z ktorého uspokojuje všetky potreby svojej rodiny v doterajšom rozsahu. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že otec vyčíslil svoje výdavky na 1.333,92 libier mesačne aj keď oficiálne nezarába ani polovicu minimálnej mzdy, t.j. 580 libier mesačne. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa postupoval správne, ak pri rozhodovaní vychádzal z potencionality príjmov otca a prihliadol na jeho celkové majetkové pomery, predovšetkým na to, že 12.10.2007 nadobudol do bezpodielového spoluvlastníctva ornú pôdu
za 1.616.900,- Sk, ktorú sčasti financoval hypotekárnym úverom 800.000,- Sk, a že 29.7.2009 predal svoj byt v K. na V. ul. č. X za 31.535 €. Otec žiadnym spôsobom nepreukázal, že si na kúpu bytu musel vziať od banky úver v rozsahu ceny, za ktorú byt predal, preto odvolací súd vychádzal len z predloženej kúpnej zmluvy, podľa ktorej otec získal byt na základe zmluvy o prevode bytu 18.5.2007, ktorý pri predaji 29.7.2009 nemal žiadne právne vady, okrem záložného práva k bytu v prospech vlastníkov bytov v dome podľa § 182/93 Z.z.. a zo všeobecne známej skutočnosti, že byty sa od družstva nadobúdajú do osobného vlastníctva prostredníctvom zmluvy o prevode bytu len za zanedbateľný zlomok ceny za ktorú sa následne prevádzajú do osobného vlastníctva tretích osôb prostredníctvom kúpnej zmluvy. Pokiaľ otec tvrdil, že bol nútený predať svoj byt, aby bol schopný splácať existujúce úvery (z ktorých preukázal len jeden v prospech C. banky a.s. v rozsahu 800.000,- Sk), odvolací súd poukazuje na § 62 ods. 5 Zák. o rodine, podľa ktorého výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, ktoré sú rodičia povinní usmerniť tak, aby neohrozovali plnenie svojej vyživovacej povinnosti. Odvolací súd je toho presvedčenia, že nebolo nevyhnutné, aby si otec s manželkou kúpil do bezpodielového spoluvlastníctva ornú pôdu za 1.616.900,- Sk a na jej financovanie si zobral hypotekárny úver 800.000,- Sk, ak v tom čase aj on, aj jeho manželka vlastnili v K. byty a pracovali dlhší čas vo Veľkej Británii. Odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká, ktoré zahŕňajú aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného. Preto skutočnosť, že otec neuvážene investoval do samostatne nevyužiteľných nadštandardných hodnôt, ktoré už inak ako z prostriedkov z predaja svojho bytu nie je schopný podľa vlastného tvrdenia splácať, nemôže byť vyhodnotené v neprospech mal. W.. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením otca o nevyhnutnosti predaja bytu, pretože otec mal miesto neho možnosť predať ornú pôdu, ktorú s manželkou nevyužíva a podľa vlastných tvrdení nezvláda splácať a z kúpnej ceny splatiť záväzok v prospech C. banky, vyrovnávať pokles svojho príjmu a uspokojovať tak všetky svoje záväzky a potreby v doterajšom rozsahu bez nutnosti predaja bytu, ktorý mohol navyše aj prenajať a zníženia výživného. K odvolacej námietke otca, že súd prvého stupňa nemal pri rozhodovaní vychádzať z pozitívnej zmeny jeho majetkových pomerov, pretože k nej došlo už v čase poslednej úpravy výživného odvolací súd uvádza, že relevantnosť zmeny sa zisťuje porovnaním tvrdených a preukázaných nových pomerov s pôvodnými pomermi (významnými z hľadiska určovania vyživovacej povinnosti) tak, ako boli zistené v príslušnom spisovom materiály vzťahujúcom sa k predchádzajúcemu rozhodnutiu. Skutočnosť, že súd v čase predchádzajúcej úpravy výživného napriek vyšetrovacej zásade nezistil, že otec a jeho manželka nadobudli majetkové hodnoty neznamená, že ich už nie je možné zohľadniť v tomto konaní. Opačný výklad by bol v rozpore so záujmom maloletého dieťaťa, ktorý má vo veciach starostlivosti súdu o maloletých prednosť aj pred nedôslednosťou súdu vo vzťahu k riadnemu zisteniu majetkových pomerov povinného rodiča. Aj keď je povinnosťou súdu ex offo zisťovať všetky príjmové a majetkové pomery povinného rodiča, nič otcovi nebránilo priznať sa k pozitívnej zmene jeho majetkových pomerov už v čase predchádzajúcej úpravy výživného. Jeho postoj umožňuje záver, že sa snaží za každú cenu znížiť si svoju vyživovaciu povinnosť na úkor mal. W. a potvrdzuje nevyhnutnosť aplikácie zásady potencionality príjmov. Odvolací súd poukazuje na to, že odôvodnené potreby mal. W., ktorý je vo veku intenzívneho fyzického rastu a duševného dospievania sú rozhodne vyššie ako potreby mal. C., ktorý je o 9 rokov mladší, pretože si vyžadujú zvýšené výdavky najmä na jeho štúdium a rozvoj jeho záujmov súvisiacich s prípravou na budúce povolanie. Preto, ak je otec schopný a ochotný prispievať na výživu mal. C. 75 libier mesačne, je povinný vynaložiť ešte väčšie úsilie na zabezpečovanie podstatne vyšších potrieb mal. W. aj preto, že sa o neho osobne nestará, čím sa učiní zadosť požiadavke, že dieťa, rodičia ktorého nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo (§ 62 ods. 2 Zákona o rodine). Ani pokles britskej meny nie je dôvodom na zmenu predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom, pretože výkyvy meny v jednotlivých mesiacoch by mohli ohroziť uspokojovanie zvýšených odôvodnených potrieb mal. W.. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že ak by zmenil menu, v ktorej si otec plní svoju vyživovaciu povinnosť, pri doterajšom vývoji kurzu libry voči euru by to spôsobilo každomesačný postupný pokles výživného pre mal. W., čo by bolo v rozpore s nepochybným zvyšovaním jeho odôvodnených potrieb. Z uvedených dôvodov odvolací súd, v súlade s § 219 ods. 1 O.s.p. napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a podľa § 219 ods. 2 O.s.p. sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. O trovách odvolacieho
konania odvolací súd nerozhodoval, pretože si právo na ich náhradu nikto neuplatnil (§ 224 ods. 1, § 151 ods. 1 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.