Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_6Er-592-2009.pdf
PDF · 77.36 KB
Case nature
Area
Subarea
6Er/592/2009
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávneného Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. so sídlom Mamateyova 17, 850 05 Bratislava, IČO: 35 937 874, pobočka Liptovský Mikuláš, Štúrova 34, 031 01 Liptovský Mikuláš, proti povinnému neb. N. C., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX, naposledy bytom D. XXX, štátny občan, na vymoženie pohľadávky vo výške 1474,88 s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Petrom Matejovie so sídlom Exekútorského úradu Liptovský Mikuláš Moyzesova 669/15, 031 01 Liptovský Mikuláš pod spis. zn. EX 1839/09, takto
rozhodol:
Exekúcia je n e p r í p u s t n á .
Súd exekúciu z a s t a v u j e .
Oprávnený je p o v i n n ý uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 6,00 eur a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Pred súdnym exekútorom JUDr. Petrom Matejovie sa dňa 06. 08. 2009 začalo exekučné konanie pod sp. zn. EX 1839/09 na vymoženie pohľadávky vo výške 1 474,88 eura s príslušenstvom, priznanej vykonateľným rozhodnutím Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou pobočka Martin č.k. PV 501/03294/2008 zo dňa 05. 02. 2009 a PV 501/03269/2008 zo dňa 05. 02. 2009. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu po získaní poverenia č. 5505*022185 zo dňa 14. 09. 2009, ktoré v súlade s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku udelil tunajší súd na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 1 474,88 eura s príslušenstvom a trovy exekúcie.
Písomným podaním, doručeným tunajšiemu súdu dňa 23. 12. 2011, podal súdny exekútor podnet na zastavenie exekučného konania z dôvodu úmrtia povinného.
Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „exekučný poriadok“), exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 7 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé. Smrťou táto spôsobilosť zanikne. Ak smrť nemožno preukázať predpísaným spôsobom, súd fyzickú osobu vyhlási za mŕtvu, ak zistil jej smrť inak. Za mŕtvu súd vyhlási aj nezvestnú fyzickú osobu, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno usúdiť, že už nežije.
Podľa ust. § 19 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, (ďalej len „OSP“), spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, inak ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak ju vyhlási za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať.
Z dedičského spisu tunajšieho súdu 3D/51/2011 súd zistil, že povinný zomrel dňa 20. 04. 2011, čím v priebehu konania stratil smrťou spôsobilosť byť účastníkom konania. V prípade ak zomrie povinný, v exekúcií sa pokračuje voči jeho dedičom, ktorí zodpovedajú za poručiteľove dlhy do výšky nadobudnutého dedičstva. Z uznesenia Okresného súdu Liptovský Mikuláš 3D/51/2011-15 vyplýva, že dedičské konanie bolo zastavené pre nemajetnosť poručiteľa.
Podľa § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli dedením.
V exekúcii nemožno pokračovať ani proti prípadným dedičom povinného, ktorí zodpovedajú za poručiteľove dlhy do výšky nadobudnutého dedičstva (§ 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka), nakoľko dedičské konanie po povinnom bolo zastavené z dôvodu, že povinný (poručiteľ) nezanechal žiadny majetok. Na základe uvedeného mal súd preukázané, že povinný ako fyzická osoba v priebehu konania zanikol bez právneho nástupcu, čím nastala neodstrániteľná prekážka konania. Súd preto v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie vo výške spolu 7,20 eura. Oprávnený si trovy exekúcie neuplatnil.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti patrí súdnemu exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, (ďalej len „vyhláška“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
Podľa § 203 ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Vzhľadom na dôvod zastavenia exekučného konania, z dôvodu úmrtia povinného bez zanechania dedičstva (bez zanechania právneho nástupcu, ktorý by po povinnom dedil) a teda faktickú nemajetnosť povinného, je na mieste aplikácia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.
Súd uznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov vo výške spolu 6,00 eur, z toho poštovné predstavuje 3,00 eur a kancelárske potreby spolu s telekomunikačnými náhradami predstavujú 3,00 eur. Súd s poukazom na znenie § 196 Exekučného poriadku neuznal súdnemu exekútorovi tú časť DPH, ktorú si uplatnil z náhrady hotových výdavkov, nakoľko to nie je odmena súdneho exekútora.
Súd uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi v súlade s Exekučným poriadkom a vyhláškou po oboznámení sa s exekútorským spisom trovy exekúcie súdneho exekútora vo výške spolu 6,00 eur za vynaložené hotové výdavky.
Podľa § 169 ods. 1 vety druhej zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§171 ods. 3), uvedie dôvody pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.
Keďže v danom prípade už bola exekúcia zastavená (proces konania už neprebieha), niet žiadneho dôvodu pre to, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho právoplatnosť.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd Liptovský Mikuláš.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy ,ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.