Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_9Er-73-2007.pdf
PDF · 82.38 KB
Case nature
Area
Subarea
9Er/73/2007
Uznesenie
Okresný súd Žilina v exekučnom konaní pred súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Rišianom, exekútorom so sídlom Pivovarská 1069, 010 01 Žilina, vo veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Čadca, Štúrova 2078, 022 01 Čadca, IČO: 30807484, proti povinnému: F. B., Z.. XX.X.XXXX, I.. X.X.XXXX, Z. B. Ľ.. Š. XXXX/XX, A. Z. F.,
rozhodol:
I. Exekúciu v y h l a s u j e za n e p r í p u s t n ú a súčasne ju z a s t a v u j e .
II. Oprávnenému u k l a d á nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 22,07 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Podaním zo dňa 14.7.2011 doručeným súdu dňa 15.7.2011 exekútor podáva návrh na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h/ zákona č. 233/1995 Z.z., pretože v exekučnom konaní zistil, povinný zomrel dňa 3.9.2010 a dedičské konanie po povinnom bolo zastavené pre nemajetnosť. Zároveň si uplatnil trovy konania, ktoré vyčíslil vo výške 63 eur a žiadal súd, aby na ich náhradu zaviazal oprávneného. S podaním zaslal súdu exekútorský spis EX 201/2007.
Z obsahu exekútorského spisu EX 201/2007 mal súd preukázané, že dedičské konanie po poručiteľovi bolo uznesením č.k. 15D/641/2010-37 zo dňa 28.2.2011, právoplatné dňa 1.4.2011, zastavené z dôvodu, že poručiteľ nezanechal žiadny majetok spôsobilý na dedenie.
Podľa § 19 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa § 7 ods. 1 veta prvá OZ v znení neskorších predpisov, spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením.
Podľa § 7 ods. 2 veta prvá OZ - smrťou táto spôsobilosť zanikne.
Podľa § 103 O.s.p. - kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 57 ods. l písm. g/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len "EP") exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ EP, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa ust. § 58 ods. 1 EP - exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že toto exekučné konanie voči povinnému má neodstrániteľný nedostatok podmienky konania. Povinný stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, nakoľko zomrel po začatí konania, pričom zomrel nemajetný t.j. a nejestvuje majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného, preto s poukazom na tieto skutočnosti a vyššie citované zákonné ustanovenia súd rozhodol o neprípustnosti exekúcie a súčasne o jej zastavení.
Podľa § 200 ods. 2 EP, ak súd exekúciu zastaví, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 EP, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Pri rozhodovaní o tom, kto bude platiť trovy exekúcie v prípade úmrtia povinného po začatí exekučného konania bez zanechania majetku, postupoval súd s použitím analógie k vyššie citovanému ustanoveniu § 203 ods. 2 EP (a to so zreteľom na zmysel a účel tohto ustanovenia), keďže Exekučný poriadok túto konkrétnu situáciu výslovne neupravuje. Je však zrejmé, že sa jedná o podobnú situáciu k situácii predpokladanej v § 203 ods. 2 EP, nakoľko trovy exekúcie nemôžu byť vymožené od povinného z dôvodu neexistencie majetku, ktorý by bol zanechal povinný. Preto súd zaviazal oprávneného nahradiť vzniknuté trovy exekúcie.
Pri rozhodovaní o výške trov exekučného konania sa súd oboznámil s vyčíslením odmeny, ktorú predložil súdny exekútor a s obsahom pripojeného exekútorského spisu EX 201/2007. Súdny exekútor pri výpočte svojej odmeny správne použil ustanovenia §14, § 15 a § 22 vyhlášky. Exekučný súd však po preskúmaní jednotlivých položiek nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu vo výške 63 eur ako vyčíslil, pretože uplatnenie určitých položiek považoval za nesprávne.
Podľa § 14 ods.1/ vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len "vyhláška"), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje:
a/ podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,
b/ paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 2 citovanej vyhlášky (účinnej v čase rozhodujúcom na určenie odmeny), základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a/ je 6,64 eur za každú aj začatú hodinu a paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti taxatívne určený v § 15 ods. 1 vyhlášky, je 3,32 eur.
Súd priznal exekútorovi trovy exekúcie podľa citovanej vyhlášky spolu vo výške 22,07 eur.
1/ odmena exekútora
a/ odmena podľa § 14 ods. 1, písm. a/ vyhlášky:
" prijatie návrhu a jeho kontrola - 30 min
" spracovanie upovedomenia o začatí exekúcie + výzva - 60 min
" prihlášky pohľadávky do dedičského konania - 30 min
spolu: 120 minút - t.j. 2 hod. x 6,64....................................................... 13,28 eur
b/ odmena podľa § 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky:
" získanie poverenia ................................................................................ 3,32 eur
2/ náhrada hotových výdavkov podľa § 22 vyhlášky:
" poštovné - doručenie upovedomenia a výzvy povinnému, doručenie prihlášky notárovi.............................................................................. ...................1,79 eur
Sumár: 13,28 + 3,32 + 1,79 = 18,39 eur + 3,68 eur (20% DPH) = 22,07 eur.
Súdny exekútor preukázal, že je platiteľom DPH, preto mu ju súd priznal.
Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. je povinnosťou exekútora vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov, tzn. presne vymedziť čas vynaložený na konkrétne úkony pre účely výpočtu odmeny podľa § 14 ods. a/. Súdny exekútor postupoval nesprávne, keď nevyhotovil časovú špecifikáciu, ale priamo ku každému úkonu priradil sadzbu 6,64 eur (200,-Sk). Výkladom právnej normy obsiahnutej v ustanovení § 14 ods.2 vyhlášky možno vyvodiť to, že základná hodinová sadzba odmeny exekútora je 6,64 eur za každú aj začatú hodinu exekučnej činnosti. Vzhľadom na ustanovenie § 14 ods.1 vyhlášky, ktoré rozlišuje medzi odmenou súdneho exekútora určenou podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu a odmenou určenou paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti, je sčítanie času trvania jednotlivých úkonov exekučnej činnosti v súlade s § 14 ods. 1 a 2 vyhlášky. Nesčítavanie času trvania jednotlivých úkonov exekučnej činnosti by de facto každý úkon exekučnej činnosti postavilo, čo do spôsobu určenia výšky odmeny zaň, na roveň úkonom odmeňovaných paušálnou sumou. Nesčítaním času trvania jednotlivých úkonov, keď je zrejmé, že každý z nich netrval celú hodinu, ale naopak priznaním odmeny paušálne sumou 6,64 za každý úkon, by nebolo možné hovoriť o počte hodín účelne vynaložených na exekúciu. Pri výpočte súd preto priradil k úkonom primeranú časovú dĺžku, obvyklú s ohľadom na zložitosť úkonu, právnu náročnosť a jej rutinnosť. Takto špecifikovaná dĺžka je spravodlivá a zodpovedá reálne času potrebnému na ich vypracovanie.
V časti vyčíslenej odmeny podľa § 14 ods.1 písm. a/ súd nepriznal položku - spracovanie žiadosti o udelenie poverenia, ktorá je duplicitne uplatňovaná aj podľa § 14 ods. 1 písm. b/ v položke získanie poverenia podľa § 15 ods. 1 písm. a/ vyhlášky. Súd poukazuje na to, že v úkone získanie poverenia sú obsiahnuté všetky konkrétne kroky a činnosti, ktoré musí exekútor vykonať, aby toto poverenie získal. Takýmto úkonom je aj vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia. Teda odmena exekútora v sume 3,32 eur nie je odmenou za vydanie poverenia súdom, ale je odmenou za konkrétne činnosti exekútora, ktoré predchádzajú udeleniu poverenia a bez ktorých by k udeleniu poverenia nedošlo.
Ďalej súd neuznal položku označenú - vyúčtovanie, vrátenie poverenia, archivácia, žurnalizácia a vystavenie daňového dokladu s poukazom na to, že odmena sa má vzťahovať len na také úkony, ktoré smerujú k vymoženiu pohľadávky v rámci exekúcie. Všetky vyššieoznačené úkony sú úkonmi administratívneho charakteru vykonávané v súvislosti s exekučnou činnosťou v zmysle § 25 vyhlášky.
K duplicite uplatnenia trov došlo pri položke podľa § 15 - doručenie upovedomenia o začatí exekúcie - 1x, ktoré bolo uplatnené aj ako hotové výdavky (poštovné). Z exekútorského spisu vyplýva (doručenka), že exekútor tieto listiny doručoval poštou, za čo mu bola priznaná náhrada hotových výdavkov - poštovné. Ustanovenie § 15 ods. 1 hovorí totiž o odmene súdneho exekútora za doručovanie fyzicky priamo exekútorom, resp. exekútorským úradom. Pokiaľ exekútor využije na doručovanie poštový úrad, ako v tomto prípade, prináleží mu odmena v položke hotové výdavky - poštovné.
Predpokladom na priznanie hotových výdavkov nie je len ich vyčíslenie, ale aj ich preukázanie a to takým spôsobom, ktorý nevyvoláva pochybnosti jednak čo do výšky, a jednak ich dôvodnosti a účelnosti. V prípade, že k náhrade trov exekúcie súd zaviaže oprávneného, súd je povinný skúmať všetky úkony exekučnej činnosti, ktoré smerujú k vymoženiu pohľadávky oprávneného, resp. priamo na tieto úkony nadväzujú a sú vyžadované právnou úpravou. Len za takéto úkony, pri rešpektovaní podmienky ich účelnosti je možné priznať súdnemu exekútorovi odmenu.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti a v súlade s vyhláškou č. 288/1995 Z.z. súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.), t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.