Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (58)Uznesenie_15CoE-351-2011.pdf
PDF · 73.63 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoE/351/2011
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Mamateyova 17, Bratislava, IČO: 35 937 874, proti povinnému: POLIMPEX, s.r.o., so sídlom Malá 110, Svätý Peter, IČO: 31 438 687, o vymoženie sumy 459,90 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. 12Er/298/2008-21 zo dňa 13.09.2011, v časti trov exekúcie, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Komárno č. k. 12Er/298/2008-21 zo dňa 13.09.2011 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil. Zároveň súdnemu exekútorovi JUDr. Beate Boncsekovej, so sídlom ul. biskupa Királya 12, Komárno, nepriznal náhradu trov exekúcie.
Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa v časti výroku o zastavení exekúcie a vyhlásení za neprípustnú odôvodnil ustanoveniami § 57 ods. 1, písm. g), ods. 2, § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 19, § 103, § 107 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku. O náhrade trov exekúcie súd prvého stupňa rozhodol s poukazom na ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Van der Mussele proti Belgicku, rozsudok z 23. novembra 1983.
Súd prvého stupňa výpisom z Obchodného registra zistil, že povinný, obchodná spoločnosť POLIMPEX, s.r.o., bola uznesením Okresného súdu Nitra č. k. 28CbR12/2009-25 zo dňa 27.05.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23.06.2010, zrušená bez likvidácie a dňom 17.07.2010 bola vymazaná z Obchodného registra.
Pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie poznamenal, že v dôsledku zániku povinného, t. j. straty spôsobilosti byť účastníkom exekučného konania, súd exekúciu zastavil. Pritom mal za zrejmé, že oprávnený ani pri náležitej opatrnosti nemohol predvídať, že dôjde k zániku povinného výmazom z Obchodného registra a následne k zastaveniu exekúcie. Preto na náhradu trov exekúcie nemohol byť zaviazaný. Rovnako nemohla byť uložená povinnosť náhrady trov konania neexistujúcemu subjektu. Vychádzajúc z uvedeného súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal. Ďalej konštatoval, že hoci súdny exekútor má zákonný nárok na náhradu trov exekúcie, nemusí to bezpodmienečne znamenať, že tieto trovy aj v každom prípade reálne vymôže (mutatis mutandis Van der Mussele v. Belgicko z 23. novembra 1983).
Proti tomuto uzneseniu podal súdny exekútor v časti výroku o náhrade trov exekúcie v zákonom stanovenej lehote odvolanie.
Poznamenal s poukazom na ustanovenie § 196 Exekučného poriadku, že súd je vždy povinný rozhodnúť o trovách súdneho exekútora. Možnosť úvahy má súd len pri rozhodovaní o tom, ktorého účastníka zaviaže na náhradu trov exekúcie, pričom spravidla na náhradu trov exekúcie zaviaže povinného. Uviedol, ak dôvod zastavenia exekúcie spočíva v oprávnenom alebo sú tu dôvody, pre ktoré povinný nemôže byť zaviazaný na náhradu trov exekúcie, je súd povinný zaviazať oprávneného na náhradu trov exekúcie. Takýmto dôvodom je aj výmaz povinného z obchodného registra, nakoľko majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a preto ich nemôže hradiť povinný, ale oprávnený. Mal za to, že oprávnený už pri prehodnocovaní podávania návrhu na vykonanie exekúcie mohol zvážiť aj možnosť, že v priebehu exekučného konania môžu nastať skutočnosti, na základe ktorých exekúcie môže byť zastavená, prípadne môže byť zaviazaný aj úhradou vzniknutých trov exekúcie. Súdny exekútor nemá možnosť odmietnuť podaný návrh, nakoľko by sa tým vystavil hrozbe disciplinárneho konania. Nestotožňoval sa s názorom súdu, že exekútorskú činnosť vykonávajú súdny exekútori za účelom dosiahnutia zisku, teda v podnikateľskom režime. Poznamenal, že niet zákonného dôvodu, pre ktorý by mal súdny exekútor znášať trovy exekúcie vykonávanej na návrh oprávneného proti povinnému na vlastnú ťarchu, keď exekúciu vykonáva ako honorovanú právnu službu. Poukázal na ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Záverom navrhol, aby súd náhradou trov exekúcie zaviazal oprávneného.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal, v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP), t. j. v časti výroku o náhrade trov exekúcie a zistil, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 221 ods. 1, písm. h) OSP zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP.
Z obsahu spisu odvolací súd mal za preukázané, že exekučné konanie sa začalo dňa 24.04.2008, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Súd prvého stupňa dňa 29.04.2008 udelil súdnemu exekútorovi JUDr. Beate Boncsekovej, so sídlom biskupa Királya 12, Komárno, poverenie na vykonanie exekúcie na podklade vykonateľného rozhodnutia - platobného výmeru Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č. k. PV 401/00506/2007 zo dňa 03.03.2008. Písomným podaním, doručeným súdu prvého stupňa dňa 31.08.2010, navrhol súdny exekútor zastavenie exekúcie, pričom zároveň si vyčíslil aj trovy exekúcie vo výške 103,20 eura. Následne súd prvého stupňa vydal napadnuté uznesenie.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Účelom exekučného konania je nútený výkon judikovanej povinnosti obsiahnutej v exekučnom titule za zákonom stanovených podmienok. Ak súdny exekútor vykonáva úkony exekučnej činnosti v súlade so zákonom, ktoré smerujú k účelnému vymáhaniu nároku, potom má aj právo na náhradu trov takto vykonávanej exekúcie. V prvom rade trovy exekúcie znáša povinný a za podmienok stanovených v ustanovení § 203 Exekučného poriadku aj oprávnený. Oprávnený znáša trovy exekúcie len výnimočne a je to výnimka zo všeobecnej zásady, podľa ktorej trovy exekúcie uhrádza predovšetkým povinný. Exekučný poriadok upravuje dva prípady, kedy je na úhradu trov exekúcie zaviazaný oprávnený, a to podľa princípu zavinenia, voľnej úvahy súdu a vtedy, ak k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu, že majetok povinného nestačil ani na úhradu trov exekúcie.
Odvolací súd má za potrebné poukázať na to, že v tomto prípade exekúcia bola zastavená a na rozhodnutie o náhrade trov konania je potrebné aplikovať ustanovenie § 200 a nasl. Exekučného
poriadku. Z výpisu z Obchodného registra vyplýva, že uznesením Okresného súdu Nitra č. k. 28CbR/12/2009-25 zo dňa 27.05.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23.06.2010, bola spoločnosť POLIMPEX, s.r.o. zrušená bez likvidácie. Z Obchodného registra bol povinný vymazaný dňom 17.07.2010. Na základe uvedených skutočností vyplýva, že spoločnosť bola vymazaná z Obchodného registra bez likvidácie aj preto, že nemala obchodný majetok. Preto pri rozhodovaní o odmene exekútora je potrebné vychádzať zo skutočnosti, že dôvodom na zastavenie exekúcie bolo, že majetok povinného nestačil ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1, písm. h/ Exekučného poriadku).
Odvolací súd vychádzajúc z vyslovených záverov a po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti nie je správne. Mal za to, že súd prvého stupňa postupoval správne, keď exekúciu zastavil, avšak za prvotný a skutočný dôvod jej zastavenia bolo potrebné považovať nemajetnosť povinného, nakoľko majetok povinného nestačil ani na úhradu trov exekúcie v zmysle § 57 ods. 1, písm. h) Exekučného poriadku.
S ohľadom na uvedené, odvolací súd vychádzajúc zo zásady upravenej v § 196 Exekučného poriadku, dospel k záveru, že v predmetnej veci je potrebné pre rozhodnutie o trovách exekúcie aplikovať ustanovenie § 200 ods. 1, 2 Exekučného poriadku. Keďže povinný neexistuje, pričom súdny exekútor v zásade má nárok na odmenu za vykonanú exekučnú činnosť, odvolací súd sa aj preto nestotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa, ktorý nepriznal náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi. V exekučnom konaní platí zásada, že v každom prípade, v ktorom sa exekučné konanie skončí inak ako upustením od exekúcie v dôsledku splnenia povinnosti, na vymoženie ktorých bolo vydané upovedomenie o začatí exekúcií, je potrebné o náhrade trov rozhodnúť. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti konštatuje, že v predmetnej veci bolo potrebné na úhradu trov exekúcie zaviazať oprávneného s poukazom na ustanovenie § 203 ods. 2, prvá veta Exekučného poriadku, nakoľko majetok povinného nestačil ani na úhradu trov exekúcie.
Z uvedených dôvodov odvolací súd má zato, že uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, t. j. výroku týkajúceho sa nepriznania trov exekúcie súdnemu exekútorovi nie je vecne správne a preto bolo potrebné napadnuté uznesenie podľa § 221 ods. 1, písm. h/ OSP zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie s tým, že súd prvého stupňa v ďalšom konaní vyzve súdneho exekútora, aby predložil exekučný spis, aby preveril skutočné a preukázateľné vynaložené trovy súdneho exekútora a následne opätovne rozhodne o trovách exekučného konania v zmysle príslušný právnych predpisov.
Súd prvého stupňa, ktorému sa vec vracia na ďalšie konanie podľa ust. § 221 ods. 2 OSP, je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 OSP).
Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené závery rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.